Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 196/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti

, zastúpeného advokátom

JUDr. Tiborom Bickom, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , porušenia práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

3. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Tibora Bicka, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 26. mája 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

v spojení s a (ďalej len

„ústava“), porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). V uznesení č. k.

12 z 26. mája 2020 o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je nesprávne uvedená

spisová značka napadnutého konania, a to sp. zn. , pričom správna spisová

značka napadnutého konania je sp. zn. , ako je aj uvedené v záhlaví tohto

rozhodnutia.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol opatrením okresného

súdu č. k. -5 z 11. augusta 2017 ustanovený ako obhajca obvinenému. Dňa

24. januára 2018 bolo trestné konanie právoplatne skončené. Následne sťažovateľ v zmysle

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) zaslal okresnému súdu návrh na priznanie trov právneho

zastúpenia, ktorý okresný súd prevzal 11. apríla 2018.

3. Sťažovateľ poukazuje na , podľa ktorého má súd

povinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu a náhradu

hotových výdavkov súd vyplatí najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Zákonná 30-dňová lehota uplynula okresnému súdu 11. mája 2018 a v tejto lehote

nerozhodol o návrhu sťažovateľa. Sťažovateľ požiadal 15. januára 2019 okresný súd

o rozhodnutie o jeho odmene. Okresný súd na jeho žiadosť nereagoval. Z tohto dôvodu

15. februára 2019 zaslal sťažovateľ predsedovi okresného súdu sťažnosť na postup súdu

proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Sťažnosť sťažovateľa bola vybavená listom predsedu okresného súdu

z 26. februára 2019. Predseda okresného súdu uznal dôvodnosť podanej sťažnosti a vo veci

prijal opatrenia. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti, t. j. k 14. marcu 2019, o odmene

sťažovateľa nebolo rozhodnuté.

5. Sťažovateľ argumentuje, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V rámci porušenia

označeného práva poukazuje na posudzovanie troch základných podmienok, ktoré ústavný

súd skúma pri posudzovaní otázky, či došlo k zbytočným prieťahom, a to právnej a faktickej

zložitosti veci, správania účastníkov konania a postupu samotného súdu. Napadnuté konanie

podľa sťažovateľa nie je zložité po právnej ani skutkovej stránke, ide skôr o rutinné

rozhodovanie, ktorého podkladom je návrh obhajcu – vyčíslenie odmeny a náhrady

hotových výdavkov.

6. Z hľadiska správania účastníkov konania sťažovateľ tvrdí, že poskytol okresnému

súdu súčinnosť riadne a včas. Naopak, samotný postup súdu nezodpovedá požiadavke

rýchleho a efektívneho konania, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie vo veci samej.

7. K porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa a práva

na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľ uvádza,

že samotný prieťah okresného súdu v namietanom konaní spôsobil aj porušenie práva

vlastniť majetok.

8. V prípade vyslovenia porušenia označených práv ústavným súdom sťažovateľ

žiada o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur, ktoré odôvodňuje celkovou

dĺžkou napadnutého konania, jednoduchosťou veci, absenciou zapríčinenia namietaných

prieťahov zo strany sťažovateľa a mierou zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo vlastniť majetok a s ním nakladať podľa v spojení s

Slovenskej republiky a ich právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 4 000,- Eur ktoré je Okresný súd

Prievidza povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresnému súdu Prievidza prikazuje, aby vo veci sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 415,52 Eur, ktoré je

Okresný súd Prievidza povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie účastníkov konania

10. Ústavný súd po vykonaní procesných úkonov spočívajúcich v prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie vyzval okresný súd na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.

11. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadril predseda

okresného súdu listom sp. zn. Spr 379/2020 z 9. júna 2020, v ktorom uviedol prehľad

napadnutého konania. Následne uznal vznik prieťahov v konaní, ktoré boli spôsobené

zaťažením vyššieho súdneho úradníka trestného oddelenia okresného súdu. Prieťahy

v napadnutom konaní boli odstránené už samotným rozhodnutím z 2. apríla 2019 po podaní

sťažnosti predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu sa nestotožňuje s návrhom

sťažovateľa o porušení jeho ústavných práv. Namieta, že nie každé súdne konanie

poznačené prieťahmi je spôsobilé zasiahnuť do ústavných práv sťažovateľa, a odvoláva sa

na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. . Uvádza, že v napadnutom konaní

sa rozhodovalo o právach obvineného, nie o právach obhajcu. Z hľadiska správania

sťažovateľa upozorňuje, že sťažovateľ si v napadnutom konaní uplatnil nedôvodne vysokú

odmenu, čo spôsobilo nutnosť rozsiahlo odôvodniť rozhodnutia o odmene vyšším súdnym

úradníkom, ako aj sudcom pre prípravné konanie. V závere predseda súdu vyjadril súhlas

s upustením od ústneho pojednávania.

12. Sťažovateľ vo svojom stanovisku zo 17. júna 2020 k vyjadreniu predsedu

okresného súdu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím ústavného súdu bez nariadenia

pojednávania.

13. Ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom

súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

16. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí

dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

18. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní o výške odmeny obhajcu. Zároveň namieta aj

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4

a práva pokojne užívať svoj majetok podľa dodatkového protokolu.

23. Na účely posúdenia dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti si ústavný súd

vyžiadal z okresného súdu spis sp. zn. , z ktorého zistil tento priebeh

napadnutého konania o rozhodovaní o odmene advokáta:

- 11. apríla 2018 doručil sťažovateľ okresnému súdu vyčíslenie trov právneho

zastúpenia vo veci povinnej obhajoby v celkovej výške 3 186,04 eur,

- listom zo 14. februára 2019 sťažovateľ podal sťažnosť predsedovi súdu na postup

súdu (zrejmé z podanej ústavnej sťažnosti),

- okresný súd požiadal sťažovateľa listom z 20. februára 2019 o preukázanie

vykonania úkonu – prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby zo 17. augusta 2017

a o oznámenie dôvodu, pre ktorý sa neuskutočnila porada s klientmi 1. septembra 2017,

- 26. februára 2019 predseda okresného súdu vybavil sťažnosť sťažovateľa

zo 14. februára 2019 (zrejmé z podanej ústavnej sťažnosti),

- 4. marca 2019 sťažovateľ odpovedal na žiadosť okresného súdu z 20. februára

2019,

- uznesením č. k. -196 z 2. apríla 2019 okresný súd rozhodol o priznaní

odmeny sťažovateľovi v celkovej výške 1 261,15 eur,

- 12. apríla 2019 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -196 z 2. apríla 2019,

- uznesením č. k. -206 z 8. augusta 2019 okresný súd rozhodol

o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa z 12. apríla 2019,

- 18. septembra 2019 okresný súd vyplatil sťažovateľovi odmenu za zastupovanie.

24. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že 15. januára 2019 písomne

požiadal súd o rozhodnutie o jeho nároku, táto žiadosť ostala podľa jeho vyjadrenia

nevybavená. V predloženom súdnom spise sa takéto podanie sťažovateľa nenachádza.

IV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

25. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

26. Článok 6 ods. 1 dohovoru možno aplikovať aj na rozhodovanie o trovách konania

za predpokladu, že predmetom konania bolo rozhodovanie o občianskych právach

a záväzkoch alebo o oprávnenosti trestného obvinenia (porovnaj rozsudky ESĽP vo veciach

Robins proti Spojenému kráľovstvu z 23. 9. 1997, Beer proti Rakúsku zo 6. 2. 2001,

porovnaj tiež KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva

o lidských právech. Komentář. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 604.). Obdobne

aj ústavný súd uviedol, že obsahom základného práva podľa je ratione

materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade

so zákonom (m. m. ). Aj na konanie o trovách konania sa takto vzťahujú

garancie vyplývajúce z dohovoru, resp. z , t. j. povinnosť

súdu rozhodnúť o trovách konania v primeranej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov.

27. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

28. Účel základného práva podľa v trestnom konaní pred súdom

možno definovať primárne aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej

z trestného činu, o vine ktorej má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym

rozhodnutím bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote ().

Súčasťou tohto základného práva je aj rozhodnutie súdu bez zbytočných prieťahov,

resp. v primeranej lehote aj o ďalších súvisiacich otázkach, t. j. aj o odmene obhajcu

za poskytnuté právne služby ().

29. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom,

aby o ich veci rozhodol.

30. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

31. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o trovách konania – o odmene obhajcu za poskytnuté právne

služby obžalovanému v trestnom konaní – tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov. V prerokúvanej veci nie je prítomný prvok skutkovej alebo právnej

zložitosti veci.

32. Správanie sťažovateľa ako obhajcu, o ktorého odmene rozhodoval okresný súd

v napadnutom konaní, je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru. Ústavný súd

po zhodnotení tohto kritéria dospel k záveru, že správanie sťažovateľa prispelo k celkovej

dĺžke napadnutého konania.

33. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na obsah vyjadrení okresného súdu,

podľa ktorých sťažovateľ ako obhajca nesprávne vyúčtoval trovy konania, o čom svedčí,

že požadoval náhradu trov vo výške 3 186,04 eur a právoplatne mu bola priznaná

a vyplatená odmena vo výške 1 261,15 eur. Rozdiel medzi požadovanou a vyplatenou

odmenou je markantný. Sťažovateľ pritom vystupuje ako obhajca vo viacerých trestných

veciach, a preto si má byť vedomý, ako sa určuje odmena a náhrada hotových výdavkov

v prípadoch povinnej obhajoby. Preverovanie správnosti vyúčtovania trov obhajoby malo

nepochybne vplyv na celkovú dĺžku napadnutého konania a zodpovednosť za dĺžku

napadnutého konania v tomto rozsahu je potrebné pričítať sťažovateľovi. Sťažovateľ ako

advokát je zodpovedný za správnosť vyúčtovaných trov právneho zastúpenia (obhajoby).

34. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje,

že z prehľadu vykonaných úkonov je zrejmé, že okresný súd zásadným spôsobom porušil

dikciu a právoplatne rozhodol o odmene a náhradách

advokáta až po takmer 16 mesiacoch od predloženia vyčíslenia trov právneho zastúpenia.

Ide o výrazné prekročenie zákonom ustanovenej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie,

čo nemožno celkom ospravedlniť nesprávnym výpočtom náhrady trov zo strany

sťažovateľa. Je úlohou štátu zabezpečiť, aby aj v týchto prípadoch bolo konanie

bez prieťahov s rešpektovaním zákonom určených lehôt, hoci ide o lehotu poriadkovú,

pretože ide o vyplatenie peňažnej náhrady za už poskytnuté služby, ktoré sú pre sťažovateľa

ako advokáta jedným zo zdrojov príjmu.

35. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, v ktorej poukazuje na závery uznesenia

ústavného súdu č. k. -11 zo 17. decembra 2019, podľa ktorých nie každý

prieťah v konaní má ústavnoprávnu relevanciu, ústavný súd dodáva, že išlo o prípad odlišný

od sťažovateľovho. V uvedenej veci sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť v čase, keď o jeho

nároku bolo právoplatne rozhodnuté a porušenie ním označených práv na všeobecnom súde

už netrvalo, a preto konanie o jeho ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

zaručenému v a právu zaručenému v dohovoru.

36. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní – pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na priznanie trov právneho

zastúpenia – porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

37. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

38. Ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa, aby v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej

vety prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 4 výrokovej

časti tohto nálezu). Ústavný súd vychádzal zo zistenia, že v napadnutom konaní – vo veci

rozhodovania o trovách právneho zastúpenia – okresný súd právoplatne rozhodol uznesením

č. k. -206 z 8. augusta 2019 a nárok sťažovateľa bol aj uhradený, preto by bol

príkaz konať bez zbytočných prieťahov v uvedenej situácii bezpredmetný.

IV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

v spojení s a práva podľa dodatkového protokolu

39. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu v kontexte s namietaným porušením základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Sťažovateľ

argumentuje, že okresný súd tým, že nerozhodol o jeho návrhu na priznanie trov právneho

zastúpenia v zákonom stanovenej lehote, porušil aj jeho vlastnícke právo tým, že mu maril

možnosť nadobudnúť majetok – peniaze (odmenu za vykonanú právnu službu).

40. Pri skúmaní opodstatnenosti námietok sťažovateľa o porušení základného práva

podľa v spojení s a práva podľa dodatkového

protokolu ústavný súd považoval za relevantné, že v prípade sťažovateľa nedošlo k úplnému

zmareniu nadobudnutia vlastníctva k peniazom predstavujúcim odmenu za právne

zastupovanie, ale len k oddialeniu nadobudnutia tejto peňažnej sumy. Ústavný súd

prihliadol na to, že v čase meritórneho rozhodovania o ústavnej sťažnosti okresný súd

vo veci trov právneho zastúpenia priznanú odmenu sťažovateľovi aj vyplatil, z tohto dôvodu

nebolo možné uvažovať o zásahu do majetkových práv sťažovateľa, a teda nemohlo dôjsť

ani k porušeniu , ktorý je ponímaný ako všeobecné ustanovenie, ktoré

treba vykladať a chápať ako ústavný direktív adresovaný predovšetkým orgánom

pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov a ktorý nemôže plniť poslanie priamo

aplikovateľného ustanovenia v individuálnych záležitostiach, a preto ústavný súd ústavnej

sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

V.

K návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

41. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

42. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

43. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

44. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáhal priznania primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 4 000 € z dôvodu, že došlo k bezdôvodnému zadržaniu jeho

príjmu, stratil dôveru vo všeobecné súdnictvo, došlo k dehonestovaniu advokátskeho stavu

a on svojím správaním neprispel k vzniku prieťahov.

45. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu neprichádza do úvahy

priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi. Ústavný súd prihliadol predovšetkým

na to, že v čase jeho meritórneho rozhodovania okresný súd vo veci trov právneho

zastúpenia sťažovateľa právoplatne rozhodol a odmena mu bola aj vyplatená, čím došlo

k zásadnému napraveniu stavu namietaného sťažovateľom v ústavnej sťažnosti.

Rozhodovanie o nároku sťažovateľa trvalo neprimerane dlho, na druhej strane je ale

potrebné poukázať aj na skutočnosť, že odmena bola sťažovateľovi vyplatená 18. septembra

2019, t. j. na štyridsiaty prvý deň po rozhodnutí o jeho sťažnosti, čo je výrazne skôr ako

zákonom predpísaná lehota na vyplatenie priznanej odmeny (90 dní od právoplatnosti

rozhodnutia), čo možno hodnotiť ako určitú nápravu neprimeranej dĺžky rozhodovania

o jeho odmene. Za rozhodujúce okolnosti tiež ústavný súd považoval to, že k predĺženiu

napadnutého konania prispel aj sám sťažovateľ tým, že nesprávnym vyčíslením trov

právneho zastúpenia vyvolal potrebu zisťovania relevantných skutočností tvoriacich základ

pre rozhodnutie o jeho návrhu. Skutočnosť, že rozhodovanie o návrhu sťažovateľa trvalo

neprimeranú dobu, bola dostatočným spôsobom reflektovaná vo výroku, ktorým bolo

vyslovené porušenie práv sťažovateľa. V zmysle stabilnej judikatúry ESĽP bola

sťažovateľovi vyhovením jeho ústavnej sťažnosti v rozsahu podľa výrokovej časti tohto

nálezu poskytnutá primeraná reparácia porušenia jeho základných práv, čím stratil status

„obete“ podľa čl. 34 dohovoru (porov. Šedý proti Slovensku, rozhodnutie o sťažnosti

č. 72237/01 z 19. 12. 2006, ods. 75).

VI.

Trovy konania

46. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

47. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

48. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ústavný súd priznal sťažovateľovi

úhradu trov konania v sume 415,51 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu

za 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa ).

Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)

a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 9,80 €

(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje

sumu 346,26 €. Zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty

(ďalej len „DPH“) na internetovej stránke <www.financnasprava.sk> ústavný súd zistil,

že právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, preto uvedená suma bola zvýšená o DPH

vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 69,25 €, čo spolu predstavuje sumu

415,51 € (bod 3 výrokovej časti tohto nálezu).

49. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.

50. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu