Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 155/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť advokáta

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bickom, Dukelská 972/7 ‒3, Považská Bystrica,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4

a a práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť advokáta ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa v spojení s a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Podaním doručeným ústavnému súdu

1. augusta 2019 sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť doplnil.

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v zmysle čl. X ods. 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh“) s účinnosťou od 17. októbra

2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle čl. II bodu 3

rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír

Mamojka (predseda senátu), Martin Vernarský a Peter Straka (sudca spravodajca).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že opatrením okresného súdu

sp. zn. zo 7. septembra 2017 bol sťažovateľ ustanovený za obhajcu

vo veci obnovy trestného konania sp. zn. . Uznesením Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. z 27. júna 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť

27. júla 2018, bola označená vec právoplatne skončená. Sťažovateľ 28. septembra 2018

doručil okresnému súdu návrh na priznanie trov právneho zastúpenia v zmysle § 553 ods. 2

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“). Keďže okresný súd o návrhu sťažovateľa nerozhodol v súlade s ustanovením

v zákonom ustanovenej tridsaťdňovej lehote, sťažovateľ

15. februára 2019 podal v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. V odpovedi z 19. februára 2019 predseda

okresného súdu vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú. Okresný súd rozhodol

o uplatňovanom nároku sťažovateľa 19. februára 2019.

4. Podľa sťažovateľa nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní v časti

rozhodovania o odmene advokáta boli porušené ním označené práva, pričom v odôvodnení

ústavnej sťažnosti bližšie argumentoval:

„Právne a skutkovo predmet rozhodovania patrí do štandardnej a najjednoduchšej

rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, pričom požiadavka rýchlosti konania

je obzvlášť naliehavá a zákonom daná tridsať dňovou lehotou na rozhodnutie. Sám

zákonodarca výslovne a striktne upravil lehotu súdu na rozhodnutia v tejto otázke...

Ústavný súd vo viacerých nálezoch konštatuje, že obdobné konania a rozhodnutia možno

zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá

od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Mám za to, že tu

neexistuje jediná okolnosť v mojom správaní ako účastníka, ktorou by som prispel

k zbytočným prieťahom v konaní. Ako som uviedol návrh som podal 26.09.2018. Po pol

roku absolútnej nečinnosti som dňa 15.02.2019 podal opodstatnenú sťažnosť na prieťahy.

Súd až po tejto vo veci začal vôbec konať.

... Zásah do práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu vidím v tom, že Okresný súd Prievidza

pri rozhodovaní o odmene advokáta ústavne neakceptovateľným spôsobom mi maril

nadobudnúť majetok - peniaze.

... Mám za to, že už samo o sebe spôsobenie prieťahov v súdnom konaní vyústilo

do porušenia práva vlastniť majetok.

... O návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a to i napriek viacerým

požiadavkám zo strany účastníka. Počas celej doby konania som bol v právnej neistote, a to

len pre nečinnosť súdu. Nárok na finančné zadosťučinenie odôvodňujem najmä dĺžkou

obdobia, počas ktorej okresný súd nerozhodol o mojom návrhu, nedodržaním zákonnej

lehoty na rozhodnutie, neposkytnutím nápravy zo strany predsedu okresného súdu,

a nedôvodným zadržiavaním príjmu za moju už vykonanú prácu.

Mám zato, že vzhľadom na dĺžku konania vo vzťahu k jednoduchosti veci a druhu

agendy, jeho priebeh, obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ

svojím správaním neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní a tiež dôvod

a účel návrhu, mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom

konaní sa domnievam, že primerané zadosťučinenie by malo byť 2 000 €.“

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom tak, že vysloví porušenie jeho

v záhlaví označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu postupom okresného súdu v napadnutom konaní a prizná mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov konania v sume 415,52 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného

práva vlastniť majetok podľa v spojení s a práva

pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu

v napadnutom konaní v časti rozhodovania o návrhu na priznanie trov právneho zastúpenia.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

14. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

15. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

17. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade

okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému

súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)

].

18. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

19. Zo samotnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo

28. septembra 2018 doručením návrhu sťažovateľa na priznanie trov právneho zastúpenia

okresnému súdu. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd

o uvedenom návrhu rozhodol uznesením č. k. -58 z 19. februára 2019 (ďalej

len „uznesenie okresného súdu“), ktorým sťažovateľovi priznal odmenu a režijný paušál

v sume 297,97 €. Uznesenie okresného súdu bolo doručené sťažovateľovi 21. februára

2019, pričom sťažovateľ nevyužil možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu do troch

pracovných dní (t. j. do 26. februára 2019) sťažnosť. Napadnuté konanie teda skončilo

doručením uznesenia okresného súdu sťažovateľovi. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný

súd obrátil so svojou sťažnosťou doručenou 14. marca 2019 (podanou na poštovú prepravu

11. marca 2019), t. j. v čase, keď porušenie označených práv na všeobecnom súde, ktoré

označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom

nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu zaručenému v a k právu zaručenému v

dohovoru (mutatis mutandis ).

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie označených práv už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota,

pripadalo do úvahy odmietnutie tejto časti ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

III.B K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 v spojení s a práva pokojne užívať svoj majetok

podľa čl. 1 dodatkového protokolu

21. Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľovho základného práva vlastniť

majetok podľa a práva pokojne užívať svoj majetok podľa

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd

konštatuje, že sťažnosť aj v tejto časti bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti, pretože sťažovateľ namietal porušenie týchto práv v súvislosti

s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V okolnostiach prípadu sťažovateľa ani nemožno hovoriť

o zásahu do práva vlastniť majetok či práva pokojne užívať svoj majetok, keďže okresný

súd označeným uznesením sťažovateľovi odmenu priznal, i keď nie v sume ním

požadovanej. V prípade nespokojnosti sťažovateľa s výškou okresným súdom priznanej

odmeny mal sťažovateľ k dispozícii opravný prostriedok – sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorý však nevyužil, čo je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti v tejto časti aj pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

[ v spojení s ].

22. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu