Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 359/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátom

JUDr. Ondrejom Brlášom, Štefánikova trieda 9, Nitra, vo veci namietaného porušenia

základného práva na zákonného sudcu podľa

a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 12. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na zákonného sudcu podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. marca 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo začaté

trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre pokračovací zločin neoprávneného zaobchádzania

s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa § 176

ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na ,

a pre pokračovací prečin ohrozovania zdravia závadnými potravinami

a inými predmetmi podľa § 168 ods. 1 a 2 s poukazom na § 138 písm. b), i) Trestného

zákona.

Uznesením sp. zn. z 21. februára 2020 Okresný súd Žilina

(ďalej len „okresný súd“) podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vzal sťažovateľa do väzby

z dôvodov uvedených v a .

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť,

o ktorej krajský súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn.

z 12. marca 2020 tak, že ju podľa ako nedôvodnú

zamietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom uvádza, že zo zápisnice

z neverejného zasadnutia krajského súdu v jeho trestnej veci (vedenej na krajskom súde

pod sp. zn. ), ktoré sa konalo 12. marca 2020, vyplýva skutočnosť,

že o sťažovateľovej sťažnosti rozhodoval senát 1 To, ako aj skutočnosť, že zákonného

sudcu senátu 1 To JUDr. Vladimíra Kuráka z dôvodu čerpania dovolenky pri rozhodovaní

o sťažovateľovej sťažnosti zastúpila členka senátu 3 To JUDr. Adriana Gallová.

Sťažovateľ namieta, že k porušeniu ním označených práv došlo tým, že podľa jeho

názoru krajský súd v jeho veci rozhodol:

1) v rozpore s náhodným výberom, keďže príslušný súdny spis okresného súdu

sp. zn. , ktorého súčasťou je aj súdny spis krajského súdu

sp. zn. , neobsahuje výpis z elektronickej podateľne krajského súdu,

v dôsledku čoho nie je možné preskúmať, či bol pri prideľovaní trestnej veci sťažovateľa

dodržaný náhodný výber v súlade s rozvrhom práce krajského súdu a či v jeho trestnej

veci nemal rozhodovať iný trestný senát, čím by došlo k porušeniu sťažovateľovho práva

na zákonného sudcu;

2) v rozpore s postupom pri prideľovaní rovnakých trestných vecí senátom,

keďže z rozvrhu práce krajského súdu vyplýva, že rozhodovanie o opravných

prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam z prípravného konania v tej istej trestnej

veci v súdnych registroch Tpo a Nto sa pridelí, čo podľa názoru sťažovateľa znamená,

že musí existovať potvrdenie o pridelení rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa senátu

1 To, pričom senát 1 To rozhodoval okrem sťažnosti sťažovateľa aj o ďalších šiestich

sťažnostiach podaných ostatnými obvinenými v trestnej veci sťažovateľa,

avšak z príslušného súdneho spisu nie je možné určiť, ktorá z predmetných sťažností

bola pridelená ako prvá, čo podľa názoru sťažovateľa vyvoláva „dôvodné podozrenie“,

že krajský súd porušil sťažovateľovo právo na zákonného sudcu;

3) v nezákonne zloženom senáte, keďže o sťažovateľovej sťažnosti rozhodoval krajský súd

v senáte 1 To v zložení senátu: JUDr. Pavol Polka (predseda senátu) a sudkyne

JUDr. Monika Liptáková a JUDr. Adriana Gallová, členka senátu 3 To,

ktorá zastupovala člena senátu 1 To JUDr. Vladimíra Kuráka, pričom podľa rozvrhu

práce krajského súdu zastupujúceho člena senátu 1 To mal určiť riadiaci predseda

zastupujúceho senátu, teda riadiaci predseda senátu 3 To JUDr. Vladimír Sučik,

alebo predseda súdu, avšak v príslušnom súdnom spise absentuje písomné rozhodnutie

riadiaceho predsedu senátu 3 To JUDr. Vladimír Sučika alebo predsedu súdu o určení

JUDr. Adriany Gallovej ako zastupujúceho člena senátu 1 To.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , nar... nebyť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi podľa článku 48 ods. 1 , článku 38 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd právoplatným uznesením krajského súdu v Žiline zo dňa

12. marca 2020, sp. zn. , porušené bolo.

2. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. marca 2020,

sp. zn. -416 a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 450,29,- Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ondrej Brláš... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Dňa 22. júna 2020 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie ústavnej sťažnosti

sťažovateľa, v ktorom sťažovateľ v podstatnom uviedol, že obhajcovi obvineného

krajský súd v odpovedi na jeho žiadosť o poskytnutie informácie

týkajúcej sa rozhodovania o zastupovaní člena senátu 1 To JUDr. Vladimíra Kuráka členom

senátu 3 To uviedol, že o zastupovaní sudcu senátu 1 To JUDr. Vladimíra Kuráka členom

senátu 3 To JUDr. Adrianou Gallovou ústne rozhodol predseda senátu 3 To JUDr. Vladimír

Sučik, pričom predmetné rozhodnutie nebolo vyhotovené v písomnej forme, čo krajský súd

zdôvodnil tým, že takúto povinnosť mu neukladá žiadny právny predpis ani rozvrh práce.

Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na

o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorého evidencia prideľovania vecí na prejednanie

musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny

záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci

zákonnému sudcovi. Podľa názoru sťažovateľa v prípade, ak má byť rozhodnutie o pridelení

veci zákonnému sudcovi kontrolovateľné, je nevyhnutné, aby bolo vyhotovené písomne.

Sťažovateľ zároveň upravil 2. bod petitu ústavnej sťažnosti, a to takto: „2. Zrušuje

sa uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. marca 2020, sp. zn. -416

a prikazuje sa Krajskému súdu v Žiline, aby , ,

toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby

a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, ,

neodkladne prepustil z väzby na slobodu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby

alebo právnickej osoby podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

12. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

13. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s ,

a nasl. .

16. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného

práva na zákonného sudcu podľa , resp. podľa listiny

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského

súdu sp. zn. z 12. marca 2020.

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť absenciou

výpisu z elektronickej podateľne krajského súdu, resp. absenciou evidenčných pomôcok

v súdnom spise, na základe ktorých by bolo zrejmé, či bol v súlade s rozvrhom práce

krajského súdu a) pri prideľovaní trestnej veci sťažovateľa dodržaný náhodný výber,

b) zachovaný postup pri prideľovaní rovnakých trestných vecí senátom a či bolo

c) rozhodnuté o zastúpení člena senátu 1 To členkou senátu 3 To.

17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

18. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

19. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa , a to z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

20. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť,

či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. ).

21. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu došlo

tým, že v súdnom spise absentujú evidenčné pomôcky, na základe ktorých by sťažovateľ

ako strana trestného konania, a teda osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohol preveriť

zákonnosť pridelenia trestnej veci sťažovateľa zákonnému sudcovi – senátu 1 To krajského

súdu, ako aj zákonnosť zastúpenia člena senátu 1 To členkou senátu 3 To. Od tejto

skutočnosti odvíja potom aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu

sp. zn. z 12. marca 2020, ktorým krajský súd rozhodol o sťažnosti

sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu okresného súdu.

22. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných

garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou

zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,

ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce

upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná

zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody

a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. , ).

23. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom

na naplnenie podmienok spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zákonnosť súdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom

musí byť teda obsadený zákonným spôsobom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Buscarini v. San Marino zo 4. 5. 2000).

24. V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa

zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba

pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu;

ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce

na konanie a rozhodovanie v senáte (napr. , , ,

, , ); ako aj sudcu, ktorému boli veci pridelené

z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť v zmysle a nasl.

alebo pre iné ďalšie dôvody (, ).

25. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva

funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce

na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými

sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo

na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa ods. 4.

26. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno

vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

27. Podľa § 3 ods. 10 zákona o súdoch súdy sú povinné používať pri výkone

súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov

a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky

schválené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

28. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené

podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom

alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania

pridelenia vecí. Hosťujúcemu sudcovi sa neprideľujú veci v trestnoprávnej agende. Súdnym

úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné

zaťaženie a riadny chod súdu.

29. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch podmienka náhodného výberu

podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov,

samosudcov alebo súdnych úradníkov.

30. Podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni

zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci

po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce

na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla

prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie

dovolenky.

31. Podľa § 51 ods. 10 zákona o súdoch súd vydá účastníkovi konania potvrdenie

o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať

takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla

nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

32. S prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd po preskúmaní

ústavnej sťažnosti ustálil, že podstatu jeho námietok tvorí skutočnosť spočívajúca v absencii

evidenčných pomôcok v súdnom spise, pomocou ktorých by bolo možné preveriť

zákonnosť pridelenia trestnej veci sťažovateľa zákonnému sudcovi – senátu 1 To krajského

súdu, ako aj zákonnosť zastúpenia člena senátu 1 To členkou senátu 3 To. Podľa názoru

sťažovateľa z už citovaného § 51 ods. 10 zákona o súdoch v znení účinnom v relevantnom

čase vyplýva, že sa takáto evidenčná pomôcka má v príslušnom súdnom spise nachádzať.

33. Aj keď ústavný súd neposkytuje výklad zákonov, čo vo svojej judikatúre

už mnohokrát uviedol (napr. , , ),

pretože sú to práve všeobecné súdy, ktoré sú primárne povolané interpretovať a aplikovať

zákony v súvislosti s ich povolaním na rozhodovanie v občianskoprávnych a trestných

veciach (pozri ), už zo samotného znenia zákona o súdoch

je zjavné, že si toto ustanovenie sťažovateľ nevysvetľuje správne, pretože slovné spojenie

„nazretím do spisu a evidenčných pomôcok“ nepredstavuje imperatív, aby tieto evidenčné

pomôcky nevyhnutne boli súčasťou konkrétneho súdneho spisu (m. m. ).

34. Pre rozhodnutie ústavného súdu o aktuálnej ústavnej sťažnosti v tejto časti

je však podstatná iná skutočnosť, a to, že od chýbajúceho údaja v súdnom spise

tak, ako ho definuje sťažovateľ, o ktorého povinnosti byť prítomným v danom spise existuje

dôvodná pochybnosť, nemožno bez ďalšieho odvodzovať porušenie základného práva

na zákonného sudcu tak, ako ho má na mysli a dohovoru.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuviedol žiadnu ústavnoprávne relevantnú skutočnosť

spôsobilú vzbudiť reálnu pochybnosť o zákonnosti vo veci konajúceho senátu krajského

súdu 1 To, resp. o zákonnosti zastúpenia člena senátu 1 To členkou senátu 3 To.

Sťažovateľ netvrdí, opierajúc sa o konkrétne okolnosti danej veci, že by jeho trestná

vec nebola na krajskom súde pridelená v súlade s požiadavkami plynúcimi z § 51

ods. 1 a 2 zákona o súdoch, resp. že by člen senátu 1 To nebol zastúpený členkou senátu 3

To v súlade s požiadavkami plynúcimi z § 51 ods. 7 zákona o súdoch. Tvrdí

len to, že o tom neexistuje v súdnom spise doklad. Sťažovateľova argumentácia

je tak fakticky len v rovine podozrení, dohadov a hypotéz, že v jeho trestnej veci mohlo

teoreticky dôjsť k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu.

Akceptácii sťažovateľom použitej argumentácie tak bráni nesplnenie jeho povinnosti

uniesť bremeno svojho tvrdenia vzťahujúceho sa na porušenie základného práva

na zákonného sudcu v konaní pred ústavným súdom, zvlášť v prípade, keď je zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom.

Inak povedané, ústavný súd nemohol založiť ústavnoprávny prieskum

napadnutého rozhodnutia krajského súdu na tom, že sťažovateľ sa pred krajským súdom

domáhal predloženia dokladu, ktorý by odstránil pochybnosti o zákonnosti pridelenia spisu,

o ktorých však netvrdí a adekvátne nedosvedčuje, že vôbec (tieto pochybnosti) vznikli

(m. m. ).

35. Ústavný súd vzhľadom na uvedené nepovažoval námietky sťažovateľa o porušení

jeho základného práva na zákonného sudcu pri pridelení jeho trestnej veci senátu krajského

súdu 1 To, resp. pri zastúpení člena senátu 1 To členkou senátu 3 To za opodstatnené.

36. Navyše, podľa názoru ústavného súdu prideľovanie vecí pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, ako to vyžaduje

§ 51 ods. 1 zákona o súdoch, o použití ktorých vo veci sťažovateľa nie je dôvodná

pochybnosť, v spojení s rozvrhom práce krajského súdu na rok 2020 vrátane jeho dodatkov

[ktorý je verejne dostupný (preto mal k nemu prístup aj sťažovateľ) a v ktorom sú pravidlá

prideľovania spisov sudcom – senátom, ako aj pravidlá zastupovania sudcov jasne

upravené] je garanciou dodržania zákonnosti tohto procesu, teda aj náhodnosťou

pridelenia veci, a tým aj zachovania základného práva strán konania na zákonného sudcu

(m. m. ).

37. Na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju

judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie

základného práva na zákonného sudcu podľa , resp. podľa

ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 12. marca 2020 v rámci predbežného

prerokovania odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

38. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu