Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 359/2020
PDF · 449.09 KB
No categories available
II. ÚS 359/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , ,
zastúpeného advokátom
JUDr. Ondrejom Brlášom, Štefánikova trieda 9, Nitra, vo veci namietaného porušenia
základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 Tpo 17/2020 z 12. marca 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Tpo 17/2020 z 12. marca 2020.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo začaté
trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre pokračovací zločin neoprávneného zaobchádzania
s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa § 176
ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. b), i)
Trestného zákona a pre pokračovací prečin ohrozovania zdravia závadnými potravinami
a inými predmetmi podľa § 168 ods. 1 a 2 s poukazom na § 138 písm. b), i) Trestného
zákona.
Uznesením sp. zn. 48 Tp 7/2020 z 21. februára 2020 Okresný súd Žilina
(ďalej len „okresný súd“) podľa § 87 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vzal sťažovateľa do väzby
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.
Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť,
o ktorej krajský súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 1 Tpo 17/2020
z 12. marca 2020 tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú
zamietol.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom uvádza, že zo zápisnice
z neverejného zasadnutia krajského súdu v jeho trestnej veci (vedenej na krajskom súde
pod sp. zn. 1 Tpo 17/2020), ktoré sa konalo 12. marca 2020, vyplýva skutočnosť,
že o sťažovateľovej sťažnosti rozhodoval senát 1 To, ako aj skutočnosť, že zákonného
sudcu senátu 1 To JUDr. Vladimíra Kuráka z dôvodu čerpania dovolenky pri rozhodovaní
o sťažovateľovej sťažnosti zastúpila členka senátu 3 To JUDr. Adriana Gallová.
Sťažovateľ namieta, že k porušeniu ním označených práv došlo tým, že podľa jeho
názoru krajský súd v jeho veci rozhodol:
1) v rozpore s náhodným výberom, keďže príslušný súdny spis okresného súdu
sp. zn. 48 Tp 7/2020, ktorého súčasťou je aj súdny spis krajského súdu
sp. zn. 1 Tpo 17/2020, neobsahuje výpis z elektronickej podateľne krajského súdu,
v dôsledku čoho nie je možné preskúmať, či bol pri prideľovaní trestnej veci sťažovateľa
dodržaný náhodný výber v súlade s rozvrhom práce krajského súdu a či v jeho trestnej
veci nemal rozhodovať iný trestný senát, čím by došlo k porušeniu sťažovateľovho práva
na zákonného sudcu;
2) v rozpore s postupom pri prideľovaní rovnakých trestných vecí senátom,
keďže z rozvrhu práce krajského súdu vyplýva, že rozhodovanie o opravných
prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam z prípravného konania v tej istej trestnej
veci v súdnych registroch Tpo a Nto sa pridelí, čo podľa názoru sťažovateľa znamená,
že musí existovať potvrdenie o pridelení rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa senátu
1 To, pričom senát 1 To rozhodoval okrem sťažnosti sťažovateľa aj o ďalších šiestich
sťažnostiach podaných ostatnými obvinenými v trestnej veci sťažovateľa,
avšak z príslušného súdneho spisu nie je možné určiť, ktorá z predmetných sťažností
bola pridelená ako prvá, čo podľa názoru sťažovateľa vyvoláva „dôvodné podozrenie“,
že krajský súd porušil sťažovateľovo právo na zákonného sudcu;
3) v nezákonne zloženom senáte, keďže o sťažovateľovej sťažnosti rozhodoval krajský súd
v senáte 1 To v zložení senátu: JUDr. Pavol Polka (predseda senátu) a sudkyne
JUDr. Monika Liptáková a JUDr. Adriana Gallová, členka senátu 3 To,
ktorá zastupovala člena senátu 1 To JUDr. Vladimíra Kuráka, pričom podľa rozvrhu
práce krajského súdu zastupujúceho člena senátu 1 To mal určiť riadiaci predseda
zastupujúceho senátu, teda riadiaci predseda senátu 3 To JUDr. Vladimír Sučik,
alebo predseda súdu, avšak v príslušnom súdnom spise absentuje písomné rozhodnutie
riadiaceho predsedu senátu 3 To JUDr. Vladimír Sučika alebo predsedu súdu o určení
JUDr. Adriany Gallovej ako zastupujúceho člena senátu 1 To.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa , nar... nebyť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd právoplatným uznesením krajského súdu v Žiline zo dňa
12. marca 2020, sp. zn. 1Tpo/17/2020, porušené bolo.
2. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. marca 2020,
sp. zn. 1Tpo/17/2020-416 a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
3. Krajský súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 450,29,- Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ondrej Brláš... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Dňa 22. júna 2020 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie ústavnej sťažnosti
sťažovateľa, v ktorom sťažovateľ v podstatnom uviedol, že obhajcovi obvineného
krajský súd v odpovedi na jeho žiadosť o poskytnutie informácie
týkajúcej sa rozhodovania o zastupovaní člena senátu 1 To JUDr. Vladimíra Kuráka členom
senátu 3 To uviedol, že o zastupovaní sudcu senátu 1 To JUDr. Vladimíra Kuráka členom
senátu 3 To JUDr. Adrianou Gallovou ústne rozhodol predseda senátu 3 To JUDr. Vladimír
Sučik, pričom predmetné rozhodnutie nebolo vyhotovené v písomnej forme, čo krajský súd
zdôvodnil tým, že takúto povinnosť mu neukladá žiadny právny predpis ani rozvrh práce.
Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorého evidencia prideľovania vecí na prejednanie
musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny
záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci
zákonnému sudcovi. Podľa názoru sťažovateľa v prípade, ak má byť rozhodnutie o pridelení
veci zákonnému sudcovi kontrolovateľné, je nevyhnutné, aby bolo vyhotovené písomne.
Sťažovateľ zároveň upravil 2. bod petitu ústavnej sťažnosti, a to takto: „2. Zrušuje
sa uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. marca 2020, sp. zn. 1Tpo/17/2020-416
a prikazuje sa Krajskému súdu v Žiline, aby , ,
toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, ,
neodkladne prepustil z väzby na slobodu.“
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby
alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľom označené referenčné právne normy
12. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
13. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať
ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122
a nasl. zákona o ústavnom súde.
16. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného
práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 38 ods. 1 listiny
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského
súdu sp. zn. 1 Tpo 17/2020 z 12. marca 2020.
Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť absenciou
výpisu z elektronickej podateľne krajského súdu, resp. absenciou evidenčných pomôcok
v súdnom spise, na základe ktorých by bolo zrejmé, či bol v súlade s rozvrhom práce
krajského súdu a) pri prideľovaní trestnej veci sťažovateľa dodržaný náhodný výber,
b) zachovaný postup pri prideľovaní rovnakých trestných vecí senátom a či bolo
c) rozhodnuté o zastúpení člena senátu 1 To členkou senátu 3 To.
17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
18. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť
sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),
všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné
náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)
a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
19. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované
argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné
odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
20. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť,
či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno
hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva
alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(napr. II. ÚS 59/2019).
21. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu došlo
tým, že v súdnom spise absentujú evidenčné pomôcky, na základe ktorých by sťažovateľ
ako strana trestného konania, a teda osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohol preveriť
zákonnosť pridelenia trestnej veci sťažovateľa zákonnému sudcovi – senátu 1 To krajského
súdu, ako aj zákonnosť zastúpenia člena senátu 1 To členkou senátu 3 To. Od tejto
skutočnosti odvíja potom aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu
sp. zn. 1 Tpo 17/2020 z 12. marca 2020, ktorým krajský súd rozhodol o sťažnosti
sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu okresného súdu.
22. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných
garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou
zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,
ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce
upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná
zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody
a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).
23. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom
na naplnenie podmienok spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zákonnosť súdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom
musí byť teda obsadený zákonným spôsobom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci Buscarini v. San Marino zo 4. 5. 2000).
24. V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa
zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba
pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu;
ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce
na konanie a rozhodovanie v senáte (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 87/01,
I. ÚS 115/02, III. ÚS 202/02, III. ÚS 116/06); ako aj sudcu, ktorému boli veci pridelené
z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť v zmysle § 31 a nasl. Trestného poriadku
alebo pre iné ďalšie dôvody (II. ÚS 118/02, II. ÚS 119/02).
25. Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva
funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce
na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými
sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo
na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa ods. 4.
26. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno
vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
27. Podľa § 3 ods. 10 zákona o súdoch súdy sú povinné používať pri výkone
súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov
a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky
schválené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
28. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené
podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom
alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania
pridelenia vecí. Hosťujúcemu sudcovi sa neprideľujú veci v trestnoprávnej agende. Súdnym
úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné
zaťaženie a riadny chod súdu.
29. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch podmienka náhodného výberu
podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov,
samosudcov alebo súdnych úradníkov.
30. Podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni
zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci
po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce
na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla
prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie
dovolenky.
31. Podľa § 51 ods. 10 zákona o súdoch súd vydá účastníkovi konania potvrdenie
o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať
takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla
nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
32. S prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa ústavný súd po preskúmaní
ústavnej sťažnosti ustálil, že podstatu jeho námietok tvorí skutočnosť spočívajúca v absencii
evidenčných pomôcok v súdnom spise, pomocou ktorých by bolo možné preveriť
zákonnosť pridelenia trestnej veci sťažovateľa zákonnému sudcovi – senátu 1 To krajského
súdu, ako aj zákonnosť zastúpenia člena senátu 1 To členkou senátu 3 To. Podľa názoru
sťažovateľa z už citovaného § 51 ods. 10 zákona o súdoch v znení účinnom v relevantnom
čase vyplýva, že sa takáto evidenčná pomôcka má v príslušnom súdnom spise nachádzať.
33. Aj keď ústavný súd neposkytuje výklad zákonov, čo vo svojej judikatúre
už mnohokrát uviedol (napr. III. ÚS 461/2015, III. ÚS 637/2015, III. ÚS 65/2018),
pretože sú to práve všeobecné súdy, ktoré sú primárne povolané interpretovať a aplikovať
zákony v súvislosti s ich povolaním na rozhodovanie v občianskoprávnych a trestných
veciach (pozri čl. 142 ods. 1 ústavy), už zo samotného znenia § 51 ods. 10 zákona o súdoch
je zjavné, že si toto ustanovenie sťažovateľ nevysvetľuje správne, pretože slovné spojenie
„nazretím do spisu a evidenčných pomôcok“ nepredstavuje imperatív, aby tieto evidenčné
pomôcky nevyhnutne boli súčasťou konkrétneho súdneho spisu (m. m. I. ÚS 74/2020).
34. Pre rozhodnutie ústavného súdu o aktuálnej ústavnej sťažnosti v tejto časti
je však podstatná iná skutočnosť, a to, že od chýbajúceho údaja v súdnom spise
tak, ako ho definuje sťažovateľ, o ktorého povinnosti byť prítomným v danom spise existuje
dôvodná pochybnosť, nemožno bez ďalšieho odvodzovať porušenie základného práva
na zákonného sudcu tak, ako ho má na mysli čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuviedol žiadnu ústavnoprávne relevantnú skutočnosť
spôsobilú vzbudiť reálnu pochybnosť o zákonnosti vo veci konajúceho senátu krajského
súdu 1 To, resp. o zákonnosti zastúpenia člena senátu 1 To členkou senátu 3 To.
Sťažovateľ netvrdí, opierajúc sa o konkrétne okolnosti danej veci, že by jeho trestná
vec nebola na krajskom súde pridelená v súlade s požiadavkami plynúcimi z § 51
ods. 1 a 2 zákona o súdoch, resp. že by člen senátu 1 To nebol zastúpený členkou senátu 3
To v súlade s požiadavkami plynúcimi z § 51 ods. 7 zákona o súdoch. Tvrdí
len to, že o tom neexistuje v súdnom spise doklad. Sťažovateľova argumentácia
je tak fakticky len v rovine podozrení, dohadov a hypotéz, že v jeho trestnej veci mohlo
teoreticky dôjsť k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu.
Akceptácii sťažovateľom použitej argumentácie tak bráni nesplnenie jeho povinnosti
uniesť bremeno svojho tvrdenia vzťahujúceho sa na porušenie základného práva
na zákonného sudcu v konaní pred ústavným súdom, zvlášť v prípade, keď je zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom.
Inak povedané, ústavný súd nemohol založiť ústavnoprávny prieskum
napadnutého rozhodnutia krajského súdu na tom, že sťažovateľ sa pred krajským súdom
domáhal predloženia dokladu, ktorý by odstránil pochybnosti o zákonnosti pridelenia spisu,
o ktorých však netvrdí a adekvátne nedosvedčuje, že vôbec (tieto pochybnosti) vznikli
(m. m. I. ÚS 74/2020).
35. Ústavný súd vzhľadom na uvedené nepovažoval námietky sťažovateľa o porušení
jeho základného práva na zákonného sudcu pri pridelení jeho trestnej veci senátu krajského
súdu 1 To, resp. pri zastúpení člena senátu 1 To členkou senátu 3 To za opodstatnené.
36. Navyše, podľa názoru ústavného súdu prideľovanie vecí pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, ako to vyžaduje
§ 51 ods. 1 zákona o súdoch, o použití ktorých vo veci sťažovateľa nie je dôvodná
pochybnosť, v spojení s rozvrhom práce krajského súdu na rok 2020 vrátane jeho dodatkov
[ktorý je verejne dostupný (preto mal k nemu prístup aj sťažovateľ) a v ktorom sú pravidlá
prideľovania spisov sudcom – senátom, ako aj pravidlá zastupovania sudcov jasne
upravené] je garanciou dodržania zákonnosti tohto procesu, teda aj náhodnosťou
pridelenia veci, a tým aj zachovania základného práva strán konania na zákonného sudcu
(m. m. I. ÚS 74/2020).
37. Na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju
judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie
základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 38
ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 17/2020 z 12. marca 2020 v rámci predbežného
prerokovania odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
38. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. augusta 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu