Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 211/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Ivana Fiačana a Petra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného obchodnou spoločnosťou

Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ Mgr. Marcel Biznár, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

v časti rozhodovania o trovách obhajoby p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri

centov) na účet jeho právneho zástupcu, obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária

MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 9. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že rozhodnutím okresného súdu

sp. zn. z 5. septembra 2011 bol sťažovateľ v označenej trestnej veci ustanovený

za obhajcu obžalovanému , . Po tom, ako

bolo ustanovenie sťažovateľa za obhajcu okresným súdom zrušené, si sťažovateľ podaním

z 18. januára 2017 uplatnil nárok na priznanie trov právneho zastúpenia v sume 2 878,15 €.

Okresný súd o nároku sťažovateľa rozhodol uznesením z 12. októbra 2018 vydaným vyšším

súdnym úradníkom, ktorým priznal sťažovateľovi odmenu v sume 573,09 €. Keďže podľa

sťažovateľa priznaná odmena bola súdom vyčíslená nesprávne, „dokonca ani súčet

priznanej odmeny za jednotlivé úkony nezodpovedá celkovej priznanej odmene“, sťažovateľ

podal 24. októbra 2018 proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť.

Sťažovateľ sa následne podaním zo 16. júla 2019 obrátil na predsedu okresného súdu

so žiadosťou o odstránenie prieťahov vo veci rozhodnutia o trovách obhajoby. Okresný súd

listom sp. zn. zo 14. augusta 2019 oznámil sťažovateľovi, že jeho podanie

posúdil ako sťažnosť pre nečinnosť podľa a postúpil ju

„na vybavenie priamo do konania “. Okresný súd však aj napriek tomu

o sťažnosti sťažovateľa nerozhodol a napadnuté konanie v časti rozhodovania o nároku

sťažovateľa na priznanie trov právneho zastúpenia dosiaľ nie je právoplatne skončené.

3. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, sťažovateľ zastáva názor,

že prejednávaná vec „patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a... absolútne nie je

skutkovo a ani právne zložitá, takže ju súd mal skončiť do niekoľkých mesiacov“. V rámci

kritéria správania sťažovateľa ako účastníka konania sťažovateľ uviedol, že „nemá možnosť

ovplyvniť konanie súdu a teda svojim správaním alebo procesným postupom nezapríčinil

nemožnosť konania vo veci“. V rámci hodnotenia postupu okresného súdu v napadnutom

konaní „z hľadiska dĺžky primeranosti konania a nesprávneho procesného postupu súdu“

sťažovateľ uviedol, že „Okresný súd Bratislava I dňa 12.10.2018 rozhodol o nároku

sťažovateľa (takmer po 2 rokoch od uplatnenia nároku), uznesením vyššieho súdneho

úradníka avšak riadne a včas nerozhodol o sťažnosť sťažovateľa zo dňa 24.10.2018“.

Podľa sťažovateľa dĺžka trvania konania o ním uplatnenom nároku v napadnutom konaní,

ktorá je viac ako 3 roky, je neprimeraná a neospravedlniteľná. Okresný súd podľa názoru

sťažovateľa nekoná tak, aby ochrana jeho práv bola rýchla a účinná. Keďže aktívnej

činnosti súdu podľa sťažovateľa nebránila žiadna zákonná prekážka, k porušeniu jeho práv

došlo najmä nečinnosťou okresného súdu.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požaduje aj priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 €, ktorého výšku považuje za primeranú vzhľadom na celkovú dĺžku konania

o uplatnenom nároku sťažovateľa a trvajúci stav jeho právnej neistoty.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol

o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

aby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov

a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania

v sume 375,24 €.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril podpredseda

okresného súdu podaním sp. zn. z 28. júla 2020 doručeným ústavnému

súdu 3. augusta 2020, ktorý okrem prehľadu úkonov súdu a sťažovateľa v napadnutom

konaní vo svojom vyjadrení k veci uviedol, že „sa jedná o rozsahovo zložitú vec,

pozostávajúcu z celkovo 14.168 strán. Do dňa vyhotovenia tohto vyjadrenia bola vec

opakovane prerozdelená, konkrétne dňa 15. 03. 2019 na základe dodatku k rozvrhu práce

č. 2 Okresného súdu Bratislava I pre rok 2019 bola vec pridelená JUDr. Branislavovi

Harabinovi. Z dôvodu okolnosti nástupu na materskú dovolenku zákonným sudcom došlo

dňa 10. 10. 2019 k prerozdeleniu veci na základe dodatku č. 5 Okresného súdu Bratislava I

pre rok 2019 do súdneho oddelenia zákonného sudcu JUDr. Jánovi Golianovi, PhD.

(predsedovi súdu Okresného súdu Bratislava I), pričom k fyzickému prebratiu spisu

zákonným sudcom došlo dňa 16. 10. 2019.

Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy

v konaní sp. zn. . Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť v správnom denníku

evidujeme a bola riešená pod 1SprV/306/2019, pričom táto sťažnosť bola postúpená

na vybavenie priamo do konania . Zároveň uvádzam, že v čase, kedy došlo

k postúpeniu sťažnosti do oddelenia zákonnému sudcovi na vybavenie,

zákonný sudca sa v danom čase nachádzal na materskej dovolenke. Následne bola vec

pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Jánovi Golianovi, PhD, ktorý je od 15. 04. 2019

predsedom Okresného súdu Bratislava I a z uvedeného dôvodu preto nastala ďalšia

skutočnosť, ktorá prispela k predĺženiu doby na vykonanie sťažovaného úkonu. Taktiež

uvádzam, že sťažovateľ po doručení oznámenia o vybavení podanej sťažnosti mal možnosť

v zmysle ustanovení a využiť ďalšie práva sťažovateľovi priznané,

pričom sťažovateľ ďalej nevyvinul žiadnu aktivitu.

Vychádzajúc zo spisového materiálu... možno konštatovať nečinnosť tunajšieho súdu

v tomto konaní, na stranu druhú k daným prieťahom v konaní došlo prevažne z objektívnych

príčin bez subjektívneho zavinenia zákonného sudcu, a to najmä z dôvodu nadmernej

zaťaženosti jeho súdnych oddelení a tiež z dôvodu viacnásobných zmien zákonného sudcu.

... Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky a v prípade záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov porušené bolo, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného

zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom

na skutočnosť, že počas konania došlo k viacerým zmenám zákonných sudcov a predmetné

uznesenie, ktoré bolo dôvodom podanej sťažnosti, bolo dňa 21.07.2020 vydané a sťažnosti

sťažovateľa vyhovené.“.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti.

7. Súčasťou vyjadrenia podpredsedu okresného súdu bolo aj stanovisko vo veci

konajúceho zákonného sudcu, ktorý k veci uviedol:

„V prvom rade si dovoľujem konštatovať, že sa jedná o mimoriadne zložitú

a náročnú trestnú vec, pričom trestný spis má v súčasností 14.168 strán. Zároveň

poukazujem na skutočnosť, že predmetná trestná vec bola za posledný 1 a 1/2 roka 2x

prerozdeľovaná a to 15. 03. 2019 dodatkom k rozvrhu práce č. 2 Okresného súdu

Bratislava I pre rok 2019, kedy bola vec pridelená JUDr. Branislavovi Harabinovi. JUDr.

Harabin následne koncom mesiaca júl nastúpil na materskú dovolenku pričom spis bol dňa

10. 10. 2019 prerozdelený dodatkom č. 5 Okresného súdu Bratislava I pre rok 2019

prerozdelený do môjho oddelenia, pričom k fyzickému prerozdeleniu spisu došlo dňa 16. 10.

2019.

Uvedený stav spôsobil skutočnosť, že v čase postúpenia sťažnosti

priamo do oddelenia na vybavenie, bol spis pridelený sudcovi, ktorý sa nachádzal

na materskej dovolenke. Následne bol spis pridelený do oddelenia 9T, ktorého som

predsedom dňa 16. 10. 2019. K uvedenej veci ďalej uvádzam, že som zároveň od 15. 04.

2019 aj predsedom Okresného súdu Bratislava I a na vybavovanie všeobecnej sudcovskej

agendy mám prirodzene menej času. Uvedomujem si skutočnosť, že to nemôže mať vplyv

na posudzovanie prieťahov v konaní procesných strán avšak je potrebné poukázať,

že prieťah v konaní spôsobil aj sťažovateľ sám svojou pasivitou a to potom, ako bol

zo strany predsedu súdu informovaný o postúpení jeho sťažnosti priamo do oddelenia

na postup podľa , nevyvinul žiadnu aktivitu, tak ako to predpokladá

ods. 4 pričom to bolo v čase kedy som vo veci nebol zákonným predsedom senátu.

Sťažovateľ ďalej nijako smerom k predsedovi súdu neavizoval, že jeho žiadosť nebola

podľa ustanovení riadne zákonným sudcom vybavená. Až podaním ústavnej

sťažnosti dňa 04. 02. 2020, o ktorej sa tunajší súd dozvedel doručením uznesenia o prijatí

veci na ďalšie konanie dňa 24. 06. 2020 som ako predseda súdu a zároveň aj predseda

senátu zistil, namietané práva sťažovateľom. Ako zákonný sudca som si okamžite nechal

predložiť spis, ktorý má 14 168 strán a zjednal vo veci okamžitú nápravu (uznesenie VSÚ

zo dňa 21. 07. 2020, č.l. 14.166 spisu).

... v tejto súvislosti si dovoľujem poukázať aj na morálny aspekt podanej ústavnej

sťažnosti . Menovaný si ako advokát uplatnil aj náhradu trov konania

za neexistujúce hlavné pojednávanie ako aj neverejné zasadnutia, ktorých sa nezúčastnil

napríklad na Krajskom súde v Bratislave. Keby sa nejednalo o evidentne premlčané skutky,

tak by som ako predseda súdu zvažoval podanie trestného oznámenia pre pokus tr. činu

podvodu. V tomto kontexte poukazujem na uplatnené trovy konania sťažovateľom

(č.l. 14131 - 14133), v kontexte s uznesením VSÚ zo dňa 21. 07. 2020, č.l. 14.166 spisu.

Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti napriek vedomosti, že zrejme zo strany Okresného

súdu Bratislava I čiastočne mohlo dôjsť k prieťahom v konaní, tieto považujem

za objektívneho charakteru, za ktoré nesie zodpovednosť štát a to dlhodobým neriešením

poddimenzovanosti Okresného súdu Bratislava I, ako najväčšieho a najviac zaťaženého

okresného súdu v Slovenskej republike.“

8. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

právny zástupca sťažovateľa, ktorý vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu

14. augusta 2020 uviedol:

«Uvádzané dôvody vo vzťahu k nároku sťažovateľa, t.j. opakované prerozdelenie

predmetnej trestnej veci v poradí viacerým zákonným sudcom Okresného súdu Bratislava I,

a to JUDr. Branislavovi Harabinovi a JUDr. Jánovi Golianovi, PhD., nie sú objektívnymi

skutočnosťami, ktoré by tvorili prekážku riadneho prejednania uplatneného nároku. V tejto

súvislosti Ústavný súd SR v náleze sp. zn. , 27/2014 z 6. novembra 2014

rozhodol tak že právo iného sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

porušené bolo a súčasne v odôvodnení predmetného nálezu vyslovil právny názor,

podľa ktorého, cit.: Opakované prideľovanie predmetnej veci zákonným sudcom

na prerokovanie a rozhodnutie nemožno považovať za relevantnú procesnú aktivitu

okresného súdu. Uvedená procesná aktivita je dôsledkom iných, s konaním bezprostredne

nesúvisiacich skutočností (napr. personálne zmeny na okresnom súde, práceneschopnosť

zákonného sudcu a pod.), t. j. nemožno ju hodnotiť ako zámernú a priamu procesnú aktivitu

okresného súdu smerujúcu k prerokovaniu a rozhodnutiu veci samej.“ Tento právny názor

Ústavného súdu SR je ustálený v rozhodovacej činnosti ÚS SR, pričom aj I. senát

Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. -25 zo dňa 17. januára 2018 vyslovil

zhodný právny názor...

Sťažovateľ pripomína Ústavnému súdu SR, že konanie o jeho nároku trvá

od 18.01.2017 čo je podľa právneho názoru sťažovateľa neakceptovateľné pričom v tejto

súvislosti už Ústavný súd SR judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho, má

všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu (viď. napr. rozhodnutie ÚS SR,

sp. zn. ) – čo sa však vôbec nestalo. Sťažovateľovi v súvislosti s vyjadrením

JUDr. Jána Goliana, PhD., sudcu Okresného súdu Bratislava I a predsedovi senátu 9T

dáva Ústavnému súdu SR do pozornosti, že v odôvodnení uznesenia Okresného súdu

Bratislava I, sp. zn. zo dňa 12.10.2018 sa uvádza, že „súd nepriznal nárok

na odmenu a náhradu za vo vyúčtovaní uvedené úkony účasť na hlavnom pojednávaní

zo dňa 20.10.2011, 03.11.2011, 02.01.2012 a 20.03.2013 a to z dôvodu, že súčasťou

spisového materiálu nie sú zápisnice z týchto hlavných pojednávaní a preto nie je možné

preukázať účasť obhajcu na týchto úkonoch..“, z čoho nevyplýva, že sa dané úkony

nekonali. Sťažovateľ pri vyúčtovaní vychádzal zo svojich poznámok k jednotlivým úkonom.

Odmenu za účasť na žiadnom verejnom zasadnutí si v danom konaní neuplatnil.

V neposlednom rade sťažovateľ uvádza, že hoci spisový materiál k predmetnej trestnej veci,

v rámci ktorej si svoj nárok uplatnil, je rozsiahly, konanie o jeho nároku v žiadnom prípade

nemožno považovať za zložité, keďže sa zväčša jedná o administratívnu činnosť.

... V zmysle tu uvedených dôvodov a skutočností žiadam, aby Ústavný súd SR

rozhodol v zmysle petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa.»

8.1 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku zároveň uviedol, že „netrvám

na verejnom ústnom pojednávaní senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

9. Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní

o jeho nároku na náhradu trov obhajoby.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

predovšetkým konštatuje, že predmetom rozhodovania okresného súdu v napadnutom

trestnom konaní nebolo rozhodovanie o merite veci, teda o opodstatnenosti trestného

obvinenia, ale „iba“ rozhodovanie o trovách konania, resp. o jednotlivom/čiastkovom

nároku sťažovateľa na priznanie odmeny a náhrady podľa tarify. Keďže v prevažnej miere

ide o rutinné mechanické posúdenie opodstatnenosti jednotlivých uplatnených úkonov

právnej služby, nemožno sa stotožniť s názorom okresného súdu, že „sa jedná

o mimoriadne zložitú a náročnú trestnú vec“, argumentujúc rozsiahlosťou spisového

materiálu. Zdĺhavý priebeh rozhodovania o nároku sťažovateľa preto nemožno ospravedlniť

faktickou či právnou zložitosťou veci.

20. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom. Na ťarchu sťažovateľa z pohľadu zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní nemožno pripísať ani skutočnosť, na ktorú poukázal podpredseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti, že prieťahy v konaní spôsobil

sám sťažovateľ svojou pasivitou a tým, že nevyvinul žiadnu aktivitu tak, ako to predpokladá

.

21. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, pričom zistil v postupe okresného súdu najmä

jeho nečinnosť, ale aj nesústredenú činnosť, ktorá tiež môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

).

22. Z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ si

podaním doručeným okresnému súdu 18. januára 2017 uplatnil nárok na priznanie odmeny

a náhrady hotových výdavkov, ktorý vyčíslil v celkovej sume 2 878,15 €. Okresný súd

o nároku sťažovateľa rozhodol uznesením z 12. októbra 2018, ktorým sťažovateľovi priznal

odmenu v sume 573,09 €. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ

25. októbra 2018 sťažnosť, o ktorej okresný súd rozhodol 21. júla 2020 tak, že sťažnosti

vyhovel, napadnuté uznesenie zrušil a priznal sťažovateľovi odmenu v sume 2 039,22 €

(uznesenie bolo zaslané stranám v ten istý deň).

23. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že okresný súd rozhodoval

o nároku sťažovateľa tri roky a šesť mesiacov, čo je samo osebe neprimerané,

a to aj s prihliadnutím na povinnosť orgánu činného v trestnom konaní rozhodnúť o takom

návrhu do 30 dní od jeho podania ( ). Okresný súd

pri rozhodovaní o nároku sťažovateľa postupoval nesústredene, keď síce priznal odmenu

za sťažovateľom uplatnené úkony právnej služby, čiastkové odmeny však nesprávne sčítal.

Obdobne nesústredene postupoval pri dani z pridanej hodnoty, ktorú nepriznal aj napriek

tomu, že sťažovateľ už v podaní z 18. januára 2017 preukázal, že je platiteľom tejto dane.

Sťažovateľ preto dôvodne podal sťažnosť, dôsledkom čoho bolo oddialenie konečného

rozhodnutia o nároku sťažovateľa o ďalších dvadsať mesiacov.

24. Obranu okresného súdu, podľa ktorého k prieťahom v napadnutom konaní došlo

z dôvodov, ktoré sú objektívneho charakteru (viacnásobné zmeny zákonného sudcu,

nadmerná zaťaženosť súdnych oddelení, dlhodobo neriešená poddimenzovanosť okresného

súdu), nebolo možné akceptovať. Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného

v rozhodnutí sp. zn. otázky množstva vecí, personálne a organizačné

problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným

prieťahom v konaní (mutatis mutandis , ). v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri

napr. ).

25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo pri rozhodovaní o nároku sťažovateľa na priznanie odmeny a náhrady k prieťahom,

ktoré boli spôsobené najmä nečinnosťou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

26. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd svojím uznesením z 21. júla 2020

rozhodol o sťažnosti sťažovateľa a toto rozhodnutie následne aj zaslal stranám konania,

nepostupoval ústavný súd podľa a zákona

o ústavnom súde a neprikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov (bod 4 výroku nálezu).

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € vzhľadom na celkovú dĺžku konania o ním uplatnenom nároku a trvajúci

stav jeho právnej neistoty.

34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom na dĺžku rozhodovania okresného súdu, ktorý o nároku sťažovateľa

rozhodoval 3 a pol roka, na jeho neodôvodnenú nečinnosť a nesústredený postup, berúc

do úvahy povahu sťažovateľom uplatneného nároku, ústavný súd považoval priznanie sumy

1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie pre sťažovateľa podľa § 133 ods. 3 písm. e)

(bod 2 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré sťažovateľ uplatnil

v sume 375,24 €.

39. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 177 €, t. j. spolu 354 €, čo spolu

s režijným paušálom za dva úkony [2 x 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. 21,24 €]

predstavuje sumu 375,24 €. Trovy právneho zastúpenia boli preto priznané v sťažovateľom

požadovanej sume.

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 Civilného sporového priadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu