Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 397/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej

JUDr. Roman Hojer s. r. o., advokátska kancelária, Šustekova 51, Bratislava, v menej ktorej

koná advokát JUDr. Roman Hojer, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1,

, , a 2 a a 3

opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sp. zn.

zo 17. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2,

, , , a 2 a a 3

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) opatrením Úradu verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) sp. zn.

zo 17. apríla 2020.

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla:

,,Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52,

826 45 Bratislava, prijal dňa 17.4.2020 Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia č. . Toto opatrenie bolo

prijaté z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou

Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.3.2020 dňom

12.3.2020 a pandémie ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.3.2020 generálnym

riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného

krízového štábu Slovenskej republiky zo dňa 15.4.2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f)

a . Týmto nariadil opatrenia, ktorými všetkým

osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod vstúpia na územie Slovenskej republiky,

sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie

laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku

sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej

izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej

domácnosti...

Sťažovateľka na územie Slovenskej republiky pricestovala a prekročila štátnu

hranicu dňa 22.4.2020.

Hneď po svojom príchode bolo Sťažovateľke príslušníkmi Policajného zboru

Slovenskej republiky oznámené, že bude umiestnená do štátnej karantény.

Sťažovateľka prežívala obrovský stres a paniku. Neustále bola v neistote a nevedela

čo sa bude diať ďalej.

Sťažovateľka bola následne príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky

dopravená do zariadenia štátnej karantény.

Do štátneho karanténneho zariadenia dorazila dňa 22.4.2020, približne o 19:10 hod.

Sťažovateľka sa po celý čas v štátnom karanténnom zariadení cítila ako keby bola zločinec.

Neustále boli všetci pod prísnym policajným dohľadom, nesmela otvárať dvere a musela byť

po celý čas zatvorená na svojej izbe.

Sťažovateľka prežívala v zariadení štátnej karantény veľký stres, strach a neistotu.

Neustále bola v očakávaní, čo bude ďalej, kedy bude otestovaná na možnú nákazu vírusom

COVID-19 a kedy bude prepustená späť domov.

Sťažovateľka na samotné testovanie na ochorenie COVID-19 čakala až do 26.4.2020,

kedy bola konečne otestovaná. Sťažovateľka tak iba na samotné testovanie možnej nákazy

vírusom COVID-19 čakala v štátnom karanténnom zariadení 5 dní!

Nasledujúci deň po testovaní na možnú nákazu vírusom COVID-19, boli

Sťažovateľke oznámené výsledky. Jej výsledok bol negatívny. Sťažovateľka tak bola

prepustená do domácej karantény dňa 27.4.2020.

Sťažovateľka v štátnom karanténnom zariadení prežívala ťažké obdobie. Veľmi ťažko

znášala značné obmedzenia svojej osobnej slobody a narušenie svojho súkromia.

Sťažovateľka mala tiež neustály strach o svoje zdravie, keďže bola v tomto zariadení

umiestnená s veľkým množstvom ľudí, ktorých nikdy predtým nevidela a nepoznala ich

zdravotný stav.

Sťažovateľka počas svojho pobytu v zariadení štátnej karantény prežívala obrovský

stres, paniku a musela tiež niekoľko krát kontaktovať linku prvej pomoci a tiež svojho

lekára.

Sťažovateľka takýto postup štátnych orgánov vôbec nechápe. Sťažovateľka bola

donútená absolvovať pobyt v štátnom karanténnom zariadení. A to aj napriek tomu,

že Sťažovateľka mala k dispozícii obydlie, kde mohla tento čas v pokoji stráviť v domácej

karanténe.

Tento neadekvátny zásah štátnych orgánov do života Sťažovateľky, ktorý mal

za následok jej umiestnenie v štátnej karanténe negatívnym spôsobom ovplyvnil život

Sťažovateľky. Sťažovateľka ešte stále pociťuje strach, bezmocnosť a nespravodlivosť.

Sťažovateľka s pobytom v zariadení štátnej karantény utrpela okrem ujmy na jej

zdraví, osobnosti a ľudskej dôstojnosti taktiež aj materiálne škody. Sťažovateľka obdržala

tiež faktúru za stravu v karanténnom zariadení...

Sťažovateľka zastáva názor, že jej povinným umiestnením v štátnej karanténe došlo

k porušeniu jej základných práv a slobôd.“

3. Sťažovateľka navrhla rozhodnúť týmto nálezom:

„1. Opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

č. zo dňa 17.4.2020 boli porušené základné práva a slobody, konkrétne

právo na slobodu pohybu a pobytu Sťažovateľky.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľke ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu 10.000,- Eur, ktorú jej je povinná zaplatiť Slovenská

republika - Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

6. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

7. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji

verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) úrad verejného zdravotníctva vykonáva v prvom

stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu regionálneho

úradu verejného zdravotníctva a vo veciach, o ktorých podľa tohto zákona rozhoduje

výlučne úrad verejného zdravotníctva.

9. Ustanovenie , a znie:

„Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú

b) hlásenie prenosného ochorenia a podozrenia na závažné alebo rýchlo sa šíriace

prenosné ochorenie,

c) odber vzoriek biologického materiálu od ľudí a vzoriek pitnej vody a vzoriek vody

z vody určenej na kúpanie, z vody prírodného kúpaliska a z vody umelého kúpaliska,

vrátane odberu vzoriek potravín a hotových pokrmov, kozmetických výrobkov a vzoriek

pracovného prostredia a vnútorného prostredia budov na zisťovanie ich zdravotnej

bezpečnosti, na vykonávanie laboratórneho určovania pôvodcov prenosných ochorení

vrátane zisťovania citlivosti na antimikróbne látky,

f) izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom

určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.“

10. Ustanovenie znie:

„Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva

pri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje opatrenia,

ktorými sú:

l) výdaj a používanie špeciálnych osobných ochranných pracovných pomôcok.“

11. Výrok napadnutého opatrenia znie:

«Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán podľa § 5

ods. 4 písm. h) o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) z dôvodu

vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky

uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 dňom 12.03.2020 a pandémie

ochorenia COVID-19 vyhlásenej dňa 11.03.2020 generálnym riaditeľom Svetovej

zdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu

Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2020 podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4

písm. l) nariaďuje tieto opatrenia:

1. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie

Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu

nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne

po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej

súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto

nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.

Nariadenie izolácie v zariadeniach určených štátom sa nevzťahuje na nasledovné

osoby:

- osoby s obmedzenou schopnosťou orientácie a pohybu,

- tehotné ženy, osoby s onkologickým ochorením, psychiatrickým ochorením, ťažkou

poruchou imunity, osoby s osobitnými výživovými potrebami, osoby s chronickými

ochoreniami dýchacích ciest, srdca a ciev, osoby s metabolickými poruchami, osoby

s epilepsiou, osoby s mentálnou poruchou, osoby so závažnými ochoreniami vyžadujúcimi

pokračujúcu injekčnú liečbu v pravidelných intervaloch, zdravotne ťažko postihnuté osoby.

Tieto osoby sú pri vstupe na územie Slovenskej republiky povinné predložiť v dvoch

vyhotoveniach (originál a kópia) potvrdenie od lekára opatrené jeho podpisom a pečiatkou

o tom, že ich zdravotný stav spadá pod vyššie uvedené zdravotné obmedzenia.

- osoby nad 75 rokov, a osobám im blízkym a sprevádzajúcim v dobe prekročenia

štátnych hraníc SR, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej

republiky. Týmto osobám, na ktoré sa nevťahuje nariadenie o izolácii v zariadeniach

určených štátom a osobám blízkym a sprevádzajúcim sa za splnenia podmienky,

že pri vstupe na územie Slovenskej republiky predložia v dvoch vyhotoveniach (originál

a kópia) výsledok negatívneho testu RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie staršieho ako 48

hodín, nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní. Maloletým osobám,

ktoré bez sprievodu vstupujú na územie Slovenskej republiky sa nariaďuje izolácia

v domácom prostredí na dobu 14 dní. Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám

žijúcim s nimi v spoločnej domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť

domácej izolácie sú povinné sa bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom

regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Nariadenie izolácie v zariadeniach určených

štátom sa nevzťahuje na osoby, ktoré na území Slovenskej republiky požívajú diplomatické

výsady a imunitu, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej

republiky. Týmto osobám sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí na dobu 14 dní.

Po dobu domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s nimi v spoločnej

domácnosti. Všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť domácej izolácie sú povinné sa

bezodkladne telefonicky hlásiť na miestne príslušnom regionálnom úrade verejného

zdravotníctva.

2. Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie

Slovenskej republiky sa nariaďuje, aby bezprostredne po návrate do Slovenskej republiky

oznámili túto skutočnosť a to telefonicky alebo elektronicky poskytovateľovi zdravotnej

starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné

lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

alebo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť

v špecializačnom odbore pediatria, a s ktorým má dieťa uzatvorenú dohodu o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti. Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky uzatvorenú

takúto dohodu sú povinné oznámiť umiestnenie do izolácie podľa bodu 1 miestne

príslušnému lekárovi samosprávneho kraja.

3. Všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú

starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria sa nariaďuje,

aby všetkým osobám, ktoré v období od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpili na územie

Slovenskej republiky, vrátane osôb, ktoré s touto osobou žijú v spoločnej domácnosti,

vystavili PN z dôvodu karantény pre COVID-19.

4. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na:

- vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky

pri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,

- posádky v lodnej nákladnej doprave, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky

pri preprave alebo za účelom nakladania a vykladania tovaru,

- členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého personálu, ktorých výkon

činnosti je nevyhnutný na vykonanie letu lietadla na leteckú prepravu nákladu na územie

Slovenskej republiky, ktorí zotrvajú na palube tohto lietadla, okrem vykonania predletovej

prípravy, naloženia alebo vyloženia leteckého nákladu,

- členov posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti

je nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na humanitárne účely, technických

a premiestňovacích letov, repatriačných letov lietadiel na palube ktorých sa nachádzajú

osoby s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

- vodičov a posádky osobnej autobusovej dopravy, ktorí vykonávajú prepravu

repatriovaných osôb na územie Slovenskej republiky,

- rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty a obslužných pracovníkov v železničnej

nákladnej doprave, ktorí vstupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia

prepravy medzinárodných nákladných vlakov,

- vodičov nákladnej dopravy, členov posádky lietadla alebo iných členov leteckého

personálu, posádku v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičov, vozmajstrov, vlakové čaty

a obslužných pracovníkov v železničnej nákladnej doprave, ktorí cestujú inými spôsobmi

dopravy, za predpokladu, že sa presúvajú do miesta, kde budú vykonávať nákladnú dopravu

pričom miesto začiatku dopravy sa nachádza na území Slovenskej republiky; uvedenú

skutočnosť musia preukázať potvrdením od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej

republiky, označením miesta výkonu práce, identifikačnými údajmi pracovníka/ov

a vozidla/vozidiel,

- posádku v lodnej nákladnej doprave, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky

inými spôsobmi dopravy; uvedenú skutočnosť musia preukázať potvrdením

od zamestnávateľa v štátnom jazyku Slovenskej republiky,

- vodičov a posádky zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta a vodičov

a posádky vykonávajúcich prevoz orgánov určených na transplantáciu, krvi a krvných

náhrad,

- zamestnancov pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu

ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,

- po odsúhlasení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na osoby,

ktoré vstupujú a opúšťajú územie SR za účelom zabezpečenia liečby vážnych zdravotných

stavov svojich, alebo osôb im blízkym,

- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvom

obrany Slovenskej republiky na tranzit príslušníkov policajných zborov prechádzajúcich

územím Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v EÚ a príslušníkov

ozbrojených síl a NATO,

- po odsúhlasení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na vykonanie tranzitu

štátnych príslušníkov členských štátov EÚ navracajúcich sa do domovskej krajiny

a prechádzajúcich územím Slovenskej republiky bez zastavenia.

Osobám uvedeným v tomto bode sa nariaďuje, aby v prípade akýchkoľvek príznakov

respiračného ochorenia bezodkladne oznámili túto skutočnosť a to telefonicky svojmu

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť

v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, a s ktorým má uzatvorenú dohodu

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ uvedené osoby nemajú na území Slovenskej

republiky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, oznámia túto informáciu bezodkladne

na číslo tiesňového volania 112.

Vodičom nákladnej dopravy, posádke v lodnej nákladnej doprave, rušňovodičom,

vozmajstrom, vlakovým čatám a obslužným pracovníkom v železničnej nákladnej doprave,

ktorí vstupujú alebo vystupujú na/z územia Slovenskej republiky za účelom prepravy,

nakladania a vykladania tovaru sa nariaďuje, aby pri nakladaní a vykladaní tovaru

používali osobné ochranné pracovné prostriedky, maximálne obmedzili priamy kontakt

s personálom v zahraničí a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu

podľa potreby a dezinfekčné prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk. Pre zamestnancov

v železničnej doprave vyhotoví zamestnávateľ potvrdenie, ktoré jasne preukáže, že nútený

prechod štátnej hranice im vyplýva z povahy ich práce, ktorou zabezpečujú nákladnú

dopravu. Pre tieto osoby sa pre ich potrebný pobyt na území Slovenskej republiky mimo

plnenia pracovných povinností nariaďuje domáca izolácia, pokiaľ je to možné mimo osôb,

ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti.

Členom posádky lietadla a iným členom leteckého personálu, ktorých výkon činnosti

je nevyhnutný na vykonanie najmä letov lietadiel na leteckú prepravu nákladu na územie

Slovenskej republiky, letov na humanitárne účely, technických a premiestňovacích letov,

repatriačných letov lietadiel, na palube ktorých sa nachádzajú osoby s prechodným

alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí vstupujú na územie Slovenskej

republiky, sa nariaďuje dodržiavať protiepidemické opatrenia stanovené Ministerstvom

dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Zamestnancom pohrebných služieb, ktorí vykonávajú medzinárodnú prepravu

ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov na účely pochovania alebo spopolnenia,

sa nariaďuje, aby pri preberaní, odovzdávaní a nakladaní ľudských pozostatkov používali

respirátory FFP2/FFP3, maximálne obmedzili priamy kontakt s personálom v zahraničí

a mali vozidlo vybavené gumenými rukavicami k použitiu podľa potreby a dezinfekčné

prostriedky k pravidelnému čisteniu rúk.

Vodičom a posádkam zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta, sa

nariaďuje, aby transport pacienta vykonávali len vozidlami, v ktorých je oddelený priestor

pre pacienta, aby pri transporte používali osobné ochranné pracovné pomôcky (respirátory

FFP2/FFP3, ochranné okuliare, rukavice) a používali dezinfekčné prostriedky

k pravidelnému čisteniu rúk.

5. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah,

obdobný pracovný vzťah alebo miesto výkonu práce v prihraničných oblastiach na území

susedného štátu vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného

hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia

od zamestnávateľa o takomto výkone práce alebo potvrdenia o takomto výkone práce.

Zároveň sa toto Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú

trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v prihraničných oblastiach susedného štátu do 30 km

od otvoreného hraničného priechodu na územie Slovenskej republiky, a majú uzatvorený

pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah, alebo miesto výkonu práce na území

vo vzdialenosti pozemnou cestnou komunikáciou do 30 km od otvoreného hraničného

priechodu na územie Slovenskej republiky a sú držiteľmi potvrdenia od zamestnávateľa

o takomto výkone práce alebo o potvrdení o takomto výkone práce.

Podmienkou pre obe skupiny osôb je sa pri každom vstupe na územie Slovenskej

republiky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším

ako 30 dní. Táto podmienka nadobúda účinnosť dňa 01. mája 2020.

6. V odôvodnených prípadoch nespadajúcich pod body 4 a 5 môže výnimku z bodov 1

až 3 udeliť Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej

písomnej žiadosti člena vlády Slovenskej republiky v jeho pôsobnosti. Podmienkou

udelenia výnimky na vstup na územie Slovenskej republiky je preukázanie sa negatívnym

testom RT-PCR na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín.

7. Opatrenie podľa bodu 1 až 3 sa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah

alebo obdobný pracovný vzťah ako zdravotnícky pracovník v Juhomoravskom, Zlínskom,

Moravsko-sliezskom alebo Olomouckom kraji Českej republiky a sú držiteľmi potvrdenia

od zamestnávateľa o takomto výkone práce. Podmienkou pre uvedené je sa pri každom

vstupe na územie Slovenskej republiky preukázať negatívnym testom RT-PCR na ochorenie

COVID-19 nie starším ako 48 hodín.

Termín: od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. do odvolania

Nadobudnutím účinnosti tohto opatrenia sa ruší opatrenie Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky č. zo dňa 04.04.2020.»

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

12. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd

( a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

Vo vzťahu k princípu subsidiarity judikatúra ústavného súdu stabilne uvádza, že ochrana

ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto

úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci (). Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa

až vtedy, keď ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť

(m. m. ).

13. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút izolácie fyzických osôb v zariadeniach

určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia

COVID-19 je v právnom poriadku Slovenskej republiky nový, ústavný súd, poukazujúc

na princíp subsidiarity pripomína, že sťažovatelia nemajú podľa , zákona o ústavnom

súde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne

existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni

jeho právomocí [ v spojení s Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, resp. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo

„SSP“)]. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne

prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich

uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , ). Ak zákon podmieňuje prípustnosť

ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou

prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym,

zákonom predpísaným spôsobom (m. m. ).

14. Ústavný súd, vychádzajúc zo spomínanej zásady subsidiarity, sa zaoberal

predovšetkým otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý bol oprávnený poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľky.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

17. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu

právam alebo právam chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti

verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy,

poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej

správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou

orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany

svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu

verejnej správy.

20. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie

ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jej úloh, ktorý má charakter

hybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, je preskúmateľné správnym

súdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho

poriadku (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. z 22. januára 2009,

aj pri zohľadnení rozdielností v právnej úprave je komparačne relevantný aj rozsudok

Mestského súdu v Prahe sp. zn. z 24. apríla 2020).

21. Pokiaľ ide o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu, teda

individuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho aktu (normatívny prvok

spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu)

v právnom poriadku Slovenskej republiky, taký akt aplikácie práva nemusí byť všeobecne

legálne definovaný ako procesná kategória. Postačuje, ak z normatívne ustanovených,

konkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo všeobecne záväznom právnom

predpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitím ako „lex specialis“) vyplýva práve taká

povaha výsledku výkonu jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová,

resp. statusová definícia). Tak je to aj v dotknutom prípade. Formulácia zákonných

oprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l)

(na základe ktorých bolo napadnuté opatrenie vydané) zakladá

„ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu,

čo sa prejavilo aj v znení napadnutého opatrenia. Ide teda o akt vydaný na základe zákona,

nie ako jeho vykonávací predpis, pritom však adresovaný neurčitému počtu osôb,

obsahujúci obmedzenia a povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktorý im bol v konkrétnej veci

oznámený (jednotliví dotknutí adresáti boli o obsahu aktu poučení). Individuálny prvok

(ktorý je dominantný) je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka

akejkoľvek (genericky určenej) pandemickej situácie (všetkých takých prípadov rovnakého

druhu a neurčitého počtu sa týka podkladová zákonná úprava), ale konkrétnej pandémie,

na ktorú opatrenie reaguje (na veci nič nemení, že riešenie konkrétnej situácie si môže

atrahovať aj zákonná úprava). Povinnosti sú opatrením uložené na základe zákona,

teda v súlade s .

22. Napadnuté opatrenie vzhľadom na jeho povahu (nejde o rýdzo individuálny

právny akt) nie je možné vydať v konaní podľa o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (s konkrétne určeným okruhom účastníkov

konania). Preto sa naň ustanovenie z povahy veci nevzťahuje.

Na vydanie dotknutého opatrenia zákon nepožaduje žiadne osobitné konanie, resp. iné

náležitosti.

23. Aj napriek normatívnemu prvku opatrenie s povahou hybridného správneho aktu

nie je právnou normou, a teda ani nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom.

Preto zákon (ani pokiaľ ide o napadnuté opatrenie) neobsahuje vo svojom texte osobitné

splnomocňovacie (delegačné) ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné

pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Svoje oprávnenie na vydanie

opatrenia v danom čase úrad verejného zdravotníctva vyvodil priamo z kompetenčných

ustanovení uvedených v bode 9 až 11 tohto odôvodnenia (to sa odráža aj v záhlaví

opatrenia, ktoré sa zmieňuje o vydaní opatrenia aj v kauzálnej väzbe na vyhlásenie

núdzového stavu, avšak nepomenúva ho ako legálny kompetenčný podklad pre vydanie

opatrenia). Pokiaľ by predsa len existovali relevantné pochybnosti o kompetencii úradu

verejného zdravotníctva na vydanie opatrenia, skúmanie tejto otázky ústavným súdom

neumožňuje princíp subsidiarity.

24. Z hľadiska možnosti prieskumu tento správny akt zodpovedá kategórii

„opatrenie“ podľa , pretože evidentne nejde o „rozhodnutie“

podľa písm. b) ani o „iný zásah“ podľa písm. e) tohto ustanovenia (iným zásahom by mohol

byť výkon napadnutého opatrenia príslušnými orgánmi).

25. Ústavný súd dodáva, že z dôvodu osobitnej povahy opatrenia podľa § 3 ods. 1

písm. c) , pokiaľ má právnu povahu tzv. hybridného správneho aktu, je pri vymedzení

žalobnej legitimácie fyzickej osoby alebo právnickej osoby na podanie správnej žaloby

proti opatreniu potrebné ustanovenie vykladať a uplatňovať vo vzťahu

k tam použitej kategórii „účastník administratívneho konania“ ústavne konformným

spôsobom. Obsahom formulovanej požiadavky je dôkladné zohľadnenie

garantujúceho právo každého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia.

Zároveň výklad a uplatnenie podústavného práva (v tomto prípade Správneho súdneho

poriadku) nesmie viesť k výsledku, ktorý by spočíval vo vylúčení rozhodnutí orgánov

verejnej správy týkajúcich sa základných práv a slobôd zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 2

druhá veta , časť za bodkočiarkou). Hybridná,

teda nie jednoznačne individuálna právna povaha opatrenia úradu verejného zdravotníctva

preto podmieňuje reštriktívny výklad vo vzťahu k uplatňovaniu znaku (kategórie) „účastník

administratívneho konania“ použitému v . Podporne to dokladuje

i skutočnosť, že pod pojem administratívneho konania podľa možno

subsumovať nielen postup pri vydávaní individuálnych správnych aktov, ale aj

normatívnych správnych aktov. To je v dotknutom kontexte potrebné vyložiť ako postup

pri vydávaní individuálnych správnych aktov, ako aj individuálnych správnych aktov

s normatívnym prvkom (teda hybridných), keďže výlučne normatívne správne akty sa

v konaní podľa nepreskúmavajú. Ústavnému súdu je známa

jeho judikatúra vo veci sp. zn. (R 53/2015), toto rozhodnutie sa ale

netýkalo ani individuálneho ani hybridného správneho aktu a okrem toho, že vníma čl. 46

pomerne reštriktívne, bolo prijaté ešte pred účinnosťou ,

ktorý právomoc preskúmavať opatrenia orgánov verejnej správy už správnemu súdu

výslovne zveruje.

26. V súhrne, záver ústavného súdu je, že osoba dotknutá opatrením úradu verejného

zdravotníctva vydaným na predchádzanie chorobám a pri ohrození verejného zdravia je

oprávnená napadnúť toto opatrenie všeobecnou správnou žalobou, ktorá zakladá prednostnú

právomoc všeobecného súdu oproti (subsidiárnej) právomoci ústavného súdu rozhodnúť

o ochrane základných práv dotknutej osoby v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127

(uvedené ustanovenie je pre ústavný súd v súlade s

neopomenuteľné a záväzné). Príslušný súd v konaní podľa

zohľadní pri svojom rozhodovaní ústavne konformný výklad zákona z pohľadu čl. 46 ods. 2

druhej vety . To znamená, že napadnuté opatrenie bude posudzovať aj podľa kritérií

prípustnosti a primeranosti zásahu do základných práv, čo predpokladá vykonanie testu

legality, legitimity a proporcionality. Taký model (prieskum v správnom súdnictve

a až následný prieskum rozhodnutia všeobecného súdu ústavným súdom v konaní o ústavnej

sťažnosti) predstavuje vyšší štandard ochrany základných práv ako jednoinštančné konanie

pred ústavným súdom.

27. Nad rámec priameho podkladu výroku tohto rozhodnutia možno ako „obiter

dictum“ dodať, že pri eventuálnom budúcom posudzovaní podobných (druhovo

rovnorodých) opatrení a pri takom skúmaní materiálnych kritérií bude zrejme kľúčovou

otázkou primeranosť invazívnych postupov a obmedzení, najmä vo vzťahu k slobode

pohybu a pobytu, vykonaných na základe príslušného opatrenia (s reflexiou na napadnuté

opatrenie, samotná dôvodnosť jeho vydania je vo svetle pandemického ohrozenia verejného

zdravia menej diskutabilná). Hľadisko proporcionality bude teda v podobných prípadoch

relevantné najmä pri uplatnení kritérií uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho

súdneho poriadku.

Pri použití testu proporcionality je však zrejmé, že opatrenie sleduje preventívne

účinky, preto jeho primeranosť nie je priamo degradovaná, ak je situácia v oblasti verejného

zdravia v období po vydaní a uplatnení opatrenia relatívne priaznivá, keďže práve jej

dosiahnutie je primárnym a podstatným účelom vydania opatrenia (ak je preventívne

opatrenie úspešné, nesprávne by sa mohlo automaticky usudzovať, že vôbec nemuselo byť

vydané alebo mohlo byť miernejšie). Pokiaľ ide potom o posúdenie legality vydania

opatrenia, najmä kompetenčných aspektov, je vždy predurčené platným a účinným právnym

stavom v predmetnom čase, čo je z pohľadu ústavného poriadku odrazom súladu s čl. 2

ods. 2 .

V konečnom dôsledku je nad rámec aj tejto časti odôvodnenia rozhodnutia ústavného

súdu rozoberať aspekt, ktorý je ale pre posudzovanie kritických obmedzení v takomto

prípade relevantný (preto sa o ňom ústavný súd zmieňuje), a to vzťah pojmov legálnej

terminológie podľa , konkrétne „izolácia

v domácom prostredí alebo zdravotníckom zariadení“ a „karanténne opatrenia“.

28. V nadväznosti na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia, nevyužitie zákonnej

možnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou

ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv. Túto možnosť sťažovateľka v posudzovanej právnej veci mala, pričom

netvrdila a už vôbec nepreukázala, že zákonom priznaný právny prostriedok na ochranu jej

základných práv nevyčerpala z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132 ods. 2 a 3

). Bez ohľadu na absenciu takej argumentácie možno konštatovať,

že pokiaľ je nevyužitie prednostného (ústavnej sťažnosti predchádzajúceho) prostriedku

nápravy (a teda priame podanie ústavnej sťažnosti) vecou právneho názoru sťažovateľky,

nesprávnosť takého názoru nemôže bez ďalšieho založiť dôvod hodný osobitného zreteľa,

tak ako ho má na mysli naostatok označené ustanovenie. Odlišné posúdenie by vyvolávalo

nerovné postavenie iných sťažovateľov, proti ktorým sú popísané kritériá ústavným súdom

konštantne uplatňované.

29. Nevyčerpanie účinného právneho prostriedku, ktorý sťažovateľke priznáva zákon

na ochranu jej základných práv a slobôd, v podobe správnej žaloby podľa a nasl. ,

zakladá neprípustnosť ústavnej sťažnosti podľa § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2

, čo je dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti pre neprípustnosť

podľa .

30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

31. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že návrh na začatie konania trpí

nedostatkom, ktorý spočíva v absencii presného, určitého a zrozumiteľného sťažnostného

petitu, keď sťažovateľka neoznačila právo, ktoré malo byť v jej prípade porušené

príslušnými článkami , resp. kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (

s poukazom na ), a v nepriložení originálu plnej moci

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka nepripojila k návrhu

na začatie konania ani samotné opatrenie úradu verejného zdravotníctva, o ktorom tvrdí,

že ním boli porušené jej práva ( a ).

Ústavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie uvedených nedostatkov (§ 56 ods. 3 zákona

o ústavnom súde), pretože ani po ich odstránení by nemohol prijať iný záver ako ten,

že ústavná sťažnosť sťažovateľky je neprípustná.

Podľa pripája k výroku a odôvodneniu tohto

rozhodnutia odlišné stanovisko sudca Peter Straka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu