Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/41/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom u matky T. XXX/X, XXX XX X. Y., zastúpeného zákonnou zástupkyňou

- matkou: K. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom T. XXX/X, XXX XX X. Y. proti žalovanému: Základná škola Dunajská Lužná so sídlom Školská 257/22, 900 42 Dunajská Lužná, o zdržanie sa protiprávneho konania, o neobmedzovanie vstupu do školského zariadenia, odopieranie ústavných práv, diskrimináciu, segregáciu a iné, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.05.2021 v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.05.2021 sa žalobca, v zákonnom zastúpení matkou, domáhal, aby súd neodkladným opatrením žalovanému (ako povinnej osobe) uložil povinnosť : ad (1) zdržať sa protiprávneho konania a upustiť od jeho trvania ad (2) neobmedzovať navrhovateľovi vstup do školského zariadenia bez platného zákonného dôvodu a umožniť navrhovateľovi bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti ad (3) držať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň, aby súd žalovanému zakázal : ad (4) zasahovať do základných práv navrhovateľa, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojeným sankcií.

2. Po skutkovej stránke navrhovateľ odôvodnil požadované neodkladné opatrenie viacerými tvrdeniami, najmä tým, že mu dňa 03.05.2021 nebol umožnený vstup do školského zariadenia Základná škola Dunajská Lužná, Školská 257/22, 900 42 Dunajská Lužná, za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou, z dôvodu neprekrytia si horných dýchacích ciest, čo štatutárny zástupca školy odôvodnil tým, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, avšak odmietol navrhovateľovi uviesť písomne dôvod svojho postupu. Podľa tvrdenia navrhovateľa bol on a aj celá rodina v tom čase úplne zdraví. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že doručil (bez bližšieho časového údaju) prostredníctvom zákonného zástupcu riaditeľovi školy listinu, v ktorej ho upozornil na zdravotné následky vyžadovania nezákonnej povinnosti, pridusenie sa, a aby za svojím konaním stál a podpísal právnu zodpovednosť za zdravotné ťažkosti, ktoré vyžadovaním rúška môžu nastať v budúcnosti, čo bolo odmietnuté.

3. Dôsledkom uvedeného postupu žalovaného, boli podľa názoru navrhovateľa, bez platného právneho zákonného dôvodu, hrubým spôsobom obmedzené jeho garantované právo na vzdelanie a školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie.

4. Ako právny základ pre navrhované opatrenie navrhovateľ obsiahlo citoval ustanovenia viacerých normatívnych aktov, a to čl. 3, 6, 8, 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 Dodatkového protokolu, čl. 12 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, čl. 3, 14 ods. 1, 24, 45, 52, 53, 54 Charty základných práv Európskej únie, čl. 28 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1 ods. 1 a 2, 2 ods. 2 a 3, 7 ods. 5, 13 ods. 1 písm. a), 16, 19, 23, 42, 46 ods. 1, 120 ods. 1 , 152 ods. 4, 154c ods. 1 a 2 , , , , , (školský zákon), a č. (antidiskriminačný zákon), ,, a , , , a o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, § laa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, a o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, čl. 1 ods. 1 a 2 zásad vydávanie Vestníka vlády SR, ustanovenia , o ochrane osobných údajov, Správneho poriadku, , (ďalej len „“) a ďalšie.

5. Okrem toho navrhovateľ uviedol, že vláda Slovenskej republiky uznesením, č. 215 zo dňa 26.04.2021, k návrhu na ďalšie rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v bode F. odporúča hlavnému hygienikovi SR ods. F8 - ponechať v platnosti vyhlášku, ktorá ustanovuje povinnosť nosiť respirátor FFP2 alebo N95/ KN95 (s výnimkami) v obchodných prevádzkach, v hromadnej doprave a vo všetkých interiéroch. Úrad verejného zdravotníctva SR vydal dňa 15.04.2021 vo Vestníku vlády SR, ročník 31, čiastka 51/2021, Vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „ÚVZ SR“) č. 175 s účinnosťou od 19. 4. 2021, ktorou sa všetkým osobám nariaďuje prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov a prostriedkoch verejnej dopravy. Podľa názoru navrhovateľa, pri vytvorení zdanlivého dojmu „zákonnosti“ vyžadovania prekrytia horných dýchacích ciest obyvateľstvom SR, treba pátrať po prameňoch práva, na základe ktorých vládna moc uskutočňuje svoje kroky, pričom je potrebné vychádzať z celého súboru právnych skutočností a právnych noriem a ich vzájomných interakcií. Následne navrhovateľ konštatuje, že narazíme na absolútnu a relatívnu neplatnosť celej reťaze právnych úkonov, od vydávania protiprávnych opatrení Úradu verejného zdravotníctva, po zmätočné a nevykonateľné uznesenia vlády SR týkajúce sa pandémie covid 19 až po protiústavnosť novely o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa navrhovateľa, vyžadovanie pri plnení školskej dochádzky prekrytie horných dýchacích ciest, nemá oporu v zákone a preto je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu uvedených (v návrhu neuvedených) trestných činov. Navrhovateľ tvrdil, že týmto konaním dochádza k zásahu do ľudskej cti a dôstojnosti a všeobecne konštatuje, že hrozba nútenia nasadenia si rúška, vyvoláva mučivé a útrapné pocity, zasahuje aj do ľudskej a osobnej integrity, ktorú majú garantovanú právnymi predpismi vyššej právnej sily. V prípade nevpustenia do školského zariadenia bez prekrytia horných dýchacích ciest, teda vyžadovaním povinností z neplatného právneho úkonu (vyhlášky ÚVZ SR) dochádza k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona, školského zákona. Právny akt, na ktorý sa odvoláva štatutárny zástupca školy pri dodržiavaní povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest je vyhláška ÚVZ SR č. 175 s účinnosťou od 19. 04. 2021. Tento právny akt sa opiera o o ochrane a podpore verejného zdravia, ktorého právna povinnosť znie: „používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok.“ Výrok vyhlášky č. 175 znie: „všetkým osobám sa nariaďuje prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov a prostriedkoch verejnej dopravy. Použitie respirátora podľa odseku 1 možno nahradiť použitím inej preventívnej ochrannej pomôcky, a to použitím rúška, šálu alebo šatky v prípade : a) žiakov v škole alebo v školskom zariadení.“ Podľa navrhovateľa ide o zrejmý rozpor so citovaným zákonným ustanovením. Zároveň s odvolaním sa na ústavné princípy, konkrétne články SR a rozhodnutia ÚS SR (-46) a NS SR (sp. zn. z 12.12.2018), objasňujúce pojem nulity právneho aktu, navrhovateľ hodnotí vyhlášku ÚVZ SR č. 175/2021 ako nulitné opatrenie, na ktoré sa hľadí ako by nebol nikdy vydaný. Navrhovateľ ďalej rozoberá aj zdravotnú stránku povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, pri ktorom je nedostatok riadneho príjmu kyslíka a preto u navrhovateľa dochádza k fyzickému a duševnému utrpeniu a dôsledkom toho, k rôznym zdravotným obtiažam, ochoreniam dokonca až k smrti. S poukazom na všeobecnú klauzulu o povinnosti predchádzať škodám (prevenčná povinnosť) a súvisiace rozhodnutia súdov, navrhovateľ bez kontextu k veci opisuje vznik zodpovednosti za škodu ako dôsledok porušenia právnej povinnosti, vrátane škody predstavujúcu ujmu na zdraví. Podľa navrhovateľa je uvedená vyhláška je aj v priamom rozpore s dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, SR a ďalšími zákonmi.

Zopakoval tvrdenia o nulitnom právnom akte a opäť všeobecne konštatoval, že vyhláška ako právny predpis nižšej právnej sily, nemôže byť v rozpore so zákonom, inak platí zákon. Ďalej uviedol, že ÚVZ SR nie je orgánom štátnej správy, ktorý môže zasahovať do oblasti ľudských práv a právnym podkladom predmetnej vyhlášky je uznesenie vlády SR, pričom vyhlášky „samourčené“ ako všeobecne záväzné (bez toho, aby podliehali splnomocňovaciemu ustanoveniu o ich všeobecnej záväznosti), nie sú vyhlásené v Zbierke zákonov, ale iba vo Vestníku vlády, čím nemajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu. Navrhovateľ odkázal aj na ustanovenia o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR s tým, že vyhláška je v dôsledku namietaného postupu v rozpore s týmto zákonom, preto je neúčinná a nie je všeobecne a právne záväzná, nakoľko publikovanie právneho predpisu (vyhlášky) súvisí s jej platnosťou a účinnosťou, pričom publikovanie vyhlášky je zákonom predpísané v Zbierke zákonov a nie vo Vestníku vlády. Preto vyhlášky ÚVZ SR, uverejnené vo vládnom vestníku nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na podporu svojich tvrdení (resp. v mnohých častiach návrhu najmä všeobecných teoretických úvah o normotvorbe), navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že dňa 18.03.2021 Generálny prokurátor SR vo svojom návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov navrhol, pozastaviť účinnosť viacerých ustanovení . Zároveň s odkazom na články SR, navrhovateľ ďalej uviedol, že , ako aj všetky uznesenia vlády pred tým prijaté, týkajúce sa plošného testovania (screeningu) a s tým spojených reštrikcií sú právnymi aktami, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády SR vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, nemajú postavenie normatívneho právneho aktu (všeobecne záväzného právneho predpisu), ale ide iba o individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy, preto z neho nemôžu vzniknúť záväzky pre fyzické a právnické osoby mimo sústavy štátnej správy. K tomu navrhovateľ zapracoval do návrhu rozsiahlu teoretickú časť o normotvorbe, o základných ústavných ľudských právach a slobodách, práva na súdnu ochranu, práva na vzdelanie a súvisiacu judikatúru Ústavného súdu SR, časti zo stanoviska Benátskej komisie v súvislosti núdzovými právomocami v núdzových situáciách z roku 2020. Ďalej rovnaké úvahy uviedol navrhovateľ s ohľadom na , s odkazom na a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky ohľadom práva na vzdelanie v zmysle viacerých medzinárodných dohôd (napr. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd), citujúc z rozhodnutia ESĽP z 07.02.2006, vo veci sťažnosti voči Českej republike, týkajúcej sa diskriminácie vo vzťahu k právu na vzdelanie členov znevýhodnenej komunity, u ktorej neboli zohľadnené osobitné potreby jej členov a deti komunity boli izolované od širšej populácie. Navrhovateľ v rámci skutkových tvrdení zároveň prehlásil, že je toho času bez akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia a prezumpciu bezinfekčnosti. Poukázal tiež na viaceré články Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka, v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, ďalej na rozsudok Weimarského súdu v Nemecku sp. zn. Ref.: z 08.04.2021 o uložení povinnosti dvom weimarským školám, okamžite prestať vyžadovať od detí nosenie rúšok, nedodržiavať odstupy a zúčastňovať sa testovania (obsiahlo citujúc jeho časti, vrátene odkazu na link a tiež rozsiahly obsah „informačného listu“ pre rodičov, riaditeľov škôl, pedagógov, školský personál o nebezpečenstve hyperkapnie od „78 nemeckých profesorov, pediatrov, školských lekárov, psychiatrov a ďalších medicínskych špecialistov“ ). Podľa navrhovateľa je Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych uznesení či vyhlášok obsahujúcich nezákonné ustanovenia je podľa navrhovateľa protiústavné, v praxi nik nemôže vyžadovať od neho prekrytie horných dýchacích ciest (ani policajt), preto ani konanie školského zariadenia a jej zamestnancov nemožno ospravedlňovať mylnou domnienkou zákonnosti, pretože neznalosť práva nikoho neospravedlňuje a zopakoval, že fyzickú osobu nezaväzuje ani z 26.04.2021 a ani vyhláška ÚVZ SR č. 175/2021, opäť s odkazom na všetky citované ustanovenia medzinárodných zmlúv, SR, zákonov, rozhodnutí NS SR a ÚS SR a to v zmysle materiálneho princípu právneho štátu podľa SR. Konajúcemu súdu dal navrhovateľ do pozornosti princípy nestrannosti a nezaujatosti súdu pri rozhodovaní a to, že nezávislosť si nemôže zamieňať so svojvôľou a konštatoval, čo musí byť konajúcemu súdu zrejmé (súhrn záverov obsiahlo popísaných právnych úvah v predchádzajúcich častiach podania); najmä, že nulitný právny akt, ukladajúci neexistujúce povinnosti nemôže byť vynucovaný, preto že ide o nedovolené vynucovanie neexistujúcej podmienky, bez splnenia ktorej je dieťaťu odopierané právo na vzdelanie a plnenie školskej dochádzky, čo zakladá trestnoprávnu zodpovednosť daného subjektu; okrem iného je tým aj ohrozovaná mravná výchova zo strany žalovaného, ktorej sa dopúšťa každý verejný činiteľ tým, že voči tomu nezakročí a nekoná. Preto podľa navrhovateľa sa takéto konanie školy a jej zamestnancov, ktoré prekročilo zákonnosť právnych predpisov, závažne zasiahlo do základných ľudských práv a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania neumožnilo účasť navrhovateľa na vzdelávaní prezenčnou formou, čím mu bez platného zákonného dôvodu bránili v povinnej školskej dochádzke, ohrozili mravnú výchovu dieťaťa nebezpečenstvu spustnutia, považuje za trestný čin. Navrhovateľ napokon poukázal na to, že dňa 12.04.2021 podala skupina advokátov, vedcov, lekárov a zástupcov iných profesií a občianskych aktivistov svoj podnet na medzinárodný trestný súd v Hagu argumentujúc takými závažnými porušeniami, ktoré tvoria základ pre stíhanie zločinov proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce proti vlastnému obyvateľstvu. Tiež uviedol, že bol ochotný pristúpiť na kompromis a jedinú pomôcku, ktorú bol schopný akceptovať, bol plastový štít, ktorý je certifikovaný označením CE a prehlásil, že toho času je on ako aj zákonný zástupca bez akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia. Navrhovateľ v závere svojho návrhu žiadal súd o zodpovedanie viacerých otázok, ktoré by mali byť odpoveďou na to, či namietané správne akty sú legálne a legitímne.

6. Navrhovateľ na osvedčenie skutočností a svojich tvrdení, opísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (odsek 2. a 5. uznesenia), nepripojil žiadne listinné dôkazy (ani tie, na ktoré sa v texte odvolával) a ani neuviedol, či mieni podať žalobu vo veci samej, resp. v akej veci (čo by malo byť predmetom konania, ochrany akého práva by sa domáhal).

7. Podľa (ďalej len „“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

14. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Danosť práva, ktorého ochrany sa ním navrhovateľ domáha musí byť aspoň osvedčená. Potom je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Hoci súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie ( ), a rozhoduje bez vykonania dokazovania, danosť konkrétneho práva ako predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zo strany jeho navrhovateľa aspoň osvedčená.

15. Osvedčenie chráneného práva sa realizuje tým, že tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých sa odvodzuje dôvodnosť a zakladá predpoklad pre jeho nariadenie, budú nesporné skutočnosti alebo skutočnosti podložené (osvedčené) napr. listinnými dôkazmi, prípade inými dôkaznými prostriedkami, na základe ktorých možno bez väčších pochybností prijať pravdivosť tvrdení navrhovateľa, slúžia k objasneniu veci a boli získané zákonným spôsobom ( ). Ide o premietnutie základného princípu civilného sporového konania spočívajúceho v tom, že strana sporu (tzn. aj navrhovateľ neodkladného opatrenia) je povinná opísať konkrétne skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, vymedzujúce sporný právny vzťah, čím si plní tzv. povinnosť tvrdenia. Na túto povinnosť nadväzuje dôkazná povinnosť strany sporu (tzv. dôkazné bremeno); v danom prípade ide o povinnosť osvedčiť opísané rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy. Kumulatívne splnenie týchto povinností ( ), zakladá predpoklad úspechu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Civilné sporové konanie vychádza z tzv. formálneho chápania pravdy, podľa ktorého súd nezisťuje skutočnú pravdu, ale za pravdu považuje len takú stranou sporu tvrdenú skutočnosť, ktorá bola preukázaná, resp. v prípade neodkladného opatrenia bez vykonania dokazovania na pojednávaní bola aspoň osvedčená. Následkom neunesenia povinnosti osvedčiť opísané rozhodujúce skutočnosti, ktorými navrhovateľ odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je neúspech v konaní. Dokazovať nie je potrebné skutočnosti vymedzené v .

16. Súd v danom prípade, s ohľadom na obsah návrhu, navrhovateľom len minimálne opísané rozhodujúce skutkové tvrdenia, avšak rozsiahlu (vo viacerých častiach nekonzistentnú) právnu argumentáciu, predovšetkým skúmal, či návrh spĺňa zákonné požiadavky z hľadiska predpísaných náležitostí ( ) a či nie je daný postup podľa na jeho odmietnutie pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a absenciu listín, na ktoré sa odvoláva, ako aj otázku vecnej príslušnosti súdu, tzn. či podľa obsahu nejde o správnu žalobu v zmysle a nasl. . Pritom je vždy rozhodujúce zodpovedanie otázky, či vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia v pokračovaniu v konaní alebo nie, pričom túto otázku je potrebné vyhodnotiť vždy individuálne v každom jednotlivom prípade. Pokračovaniu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne brániť ani úplná absencia tých rozhodujúcich skutočností, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku alebo absencia dôkazov a listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle . Tieto vady návrhu sú však v konečnom dôsledku častým dôvodom na jeho zamietnutie pre nedostatočné osvedčenie práva, ktorého ochrany sa navrhovateľ dovoláva. Zodpovednosť za vlastnú procesnú aktivitu, za dôsledné koncipovanie návrhu a za zabezpečenie a predloženie príloh, na ktoré sa vo svojich tvrdeniach odvoláva, je výlučne na navrhovateľovi. Preto ak navrhovateľ v návrhu uvedie opis rozhodujúcich skutočností, avšak nie je dostatočným na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nevyhnutným následkom je zamietnutie jeho návrhu.

17. Podľa o výchove a vzdelávaní (ďalej len „“), dieťa alebo žiak má právo na rovnoprávny prístup k vzdelávaniu.

18. Podľa , 3 , dieťa alebo žiak je povinný neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania; konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,

19. Podľa , uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu48)/ antidiskriminačného )

20. Preto súd, odhliadnuc od tej časti návrhu, dotýkajúcej sa namietaného postupu, resp. rozhodnutia školy (a ďalších námietok voči nornotvorbe a zákonnosti, resp. ústavnosti prijatých opatrení v súvislosti s pandémiou) ustálil, že navrhovateľova argumentácia a stručne opísané konkrétne skutkové okolnosti sa týkali porušovania zásady rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní v zmysle antidiskriminačného zákona, s poukazom na z dôvodu, že dňa 03.05.2021 mu nebol umožnený vstup do školy, za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou, z dôvodu neprekrytia si horných dýchacích ciest (inak povedané nemal na ústach a nose rúško).

21. Nakoľko citované zákonné ustanovenie dáva dotknutému subjektu možnosť, aby sa v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní, domáhal právnej ochrany na súde, súd uvedené skutočnosti považoval za dostatočne vymedzujúce pre jeho uplatnenie a antidiskriminačný zákon, za normatívny základ predmetného návrhu, o ktorom je na rozhodovanie vecne a miestne príslušný tunajší súd.

22. Zároveň však preskúmaním a posúdením návrhu, pri absencii ďalších rozhodujúcich tvrdení hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a

odôvodňujúcich potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy, musel súd konštatovať, že len táto okolnosť nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom bolo navrhované, z titulu diskriminácie v zmysle a antidiskriminačného zákona (z. č. ).

23. Účelom tohto zákona je uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a stanovenie prostriedkov právnej ochrany, ak dôjde k jej porušeniu, pričom táto zásada spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti; diskriminácia môže byť priama, nepriama, môže spočívať v obťažovaní, sexuálnom obťažovaní a neoprávnenom postihu (, zákona). Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia sú upravené cit. , podľa ktorého má každý žiak nielen právo na rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu ale okrem iných práv aj právo na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí, čomu korešponduje povinnosť každého žiaka neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania a konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní, ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia, rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi a iné.

24. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 15. 10. 2020 (ďalej len „,“) ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa alebo na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva //, úrad verejného zdravotníctva // alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva // všeobecne záväzným právnym predpisom.

25. Podľa , na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov; tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

26. Podľa , všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

27. Podľa , úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok.

28. Podľa Čl. 5 ods. 1 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení úč. od 29.12.2020 (ďalej len „úst. “), môže vláda núdzový stav vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.

29. Podľa Čl. 5 ods. 2 úst. možno núdzový stav vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Súhlas národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní; tretia a štvrtá veta sa použijú rovnako.

30. Podľa Čl. 5 ods. 3 písm. g) úst. v čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to aj slobodu pohybu a pobytu.

31. Podľa Čl. 5 ods. 4 úst. v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j).

32. Vláda SR na základe cit. Čl. 5 ods. 1 úst. , svojim uznesením č. 229 z 28.04.2021, s účinnosťou k 03.05.2021 schválila aktualizované opatrenia podľa Čl. 5 ods. 4 cit. úst. zákona, pričom obmedzila na území SR slobodu pohybu a pobytu v nevyhnutnom rozsahu podľa Alert systému pre monitorovanie vývoja epidémie a prijímanie opatrení proti SARS-CoV-2 (ďalej len „COVID AUTOMAT-u“) zákazom vychádzania od 20.3.2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do konca núdzového stavu, opakovane predĺženého týmto uznesením do dňa 28.05. 2021, pričom sa toto obmedzenie sa nevzťahuje v čase od 05.00 hod. do 20.00 hod. na cestu žiaka základnej školy do školy a cestu späť (bod B.15.) a uložila konkrétne úlohy za účelom zabezpečenia a realizácie prijatých opatrení jednotlivým členom vlády, starostom obcí, primátorom miest, predsedom vyšších územných celkov, hlavnému hygienikovi SR a zamestnávateľom (bod E.). Okrem iného aj ponechaním v platnosti vyhlášky o uložení povinnosti konkrétnym subjektom, vrátane škôl a školských zariadení, prijať hygienické opatrenia (RT-PCR test) a povinnosti nosiť respirátor FFP2 alebo N95/KN95 (s výnimkami) aj vo všetkých interiéroch (okrem domácností a fyzicky náročných prác).

33. Ohľadom požiadavky navrhovateľa, aby súd predbežne posúdil otázku zákonnosti uvedených opatrení pre ich „nulitnosť“, súd poukazuje na charakter konania o neodkladnom opatrení, kde aj z hľadiska zákonnej lehoty na rozhodnutie je vylúčené prerušenie konania v zmysle v spojení s , za účelom predloženia veci Ústavnému súdu SR o súlade právnych predpisov, pričom ako všeobecný súd v tomto konaní nemá právomoc posudzovať ústavnosť a zákonnosť opatrení prijatých v súvislosti s epidémiou, resp. prípadné porušenie ústavných práv navrhovateľa a ani súlad , podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov a ich aplikácie v súlade s SR, pričom pri preskúmavaní zákonnosti sporných vzťahov podľa príslušných zákonov pre danú oblasť (školstvo, ochrana zdravia,,,) sú základné (všeobecné) ústavné princípy a zásady, v týchto zákonoch zohľadnené a implementované (tzn. sú obsiahnuté v zákonoch), vrátane zásady o rovnakom zaobchádzaní. Podľa názoru súdu navrhovateľom deklarovaná protiústavnosť rozhodnutí vlády a prijatých opatreniach z jeho podania ani nevyplýva, keď navrhovateľ neoznačil žiadne rozhodnutie Ústavného súdu SR a ani iných najvyšších súdnych autorít, ktoré by túto jeho argumentáciu podporovali. Preto súd bez vážnejších pochybností vychádzal z predpokladu zákonnosti obmedzení prijatých vládou v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, pričom z ničoho nevyplýva, že by nezodpovedali závažnosti ohrozenia zdravia a životov obyvateľov SR tak v zmysle citovaného ústavného .

34. Súd nemá tiež vecnú príslušnosť posudzovať navrhovateľom namietanú zákonnosť postupov, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy, ktoré preskúmavajú v správnom súdnictve správne súdy, ktoré tiež poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy ( ). Napokon v tejto súvislosti dáva súd do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR v zo dňa 20. 10. 2020, č. k. -9, z ktorého vyplýva záver, že osoba dotknutá opatrením úradu verejného zdravotníctva vydaným na predchádzanie chorobám a pri ohrození verejného zdravia, je oprávnená napadnúť toto opatrenie všeobecnou správnou žalobou, ktorá zakladá právomoc príslušného správneho súdu v konaní podľa rozhodnúť o ochrane základných práv dotknutej osoby.

35. Za daného stavu nebolo pochýb, že dňa 03.05.2021 platil na území SR núdzový stav, počas ktorého sa na všetky rovnocenné skupiny obyvateľstva vrátane navrhovateľa vzťahovali prijaté obmedzenia, medzi ktoré patrili okrem zákazu vychádzania v stanovených časoch s uvedenými výnimkami a za splnenia stanovených predpokladov (test, prekonanie ochorenia,,,) aj určité nevyhnutné obmedzenia prezenčnej formy vyučovania, práve za legitímnym účelom zníženia pravdepodobnosti šírenia nákazlivej choroby, na základe citovaného ústavného zákona, zákonov a normatívnych aktov nižšej právnej sily.

36. V danej veci, súd preto vo vzťahu k podstate predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú chápe ako obavu navrhovateľa z nezákonnej diskriminácie, nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by u navrhovateľa došlo k porušeniu jeho práva na vzdelanie. Navrhovateľ mal umožnený rovnaký prístup ku vzdelaniu ako rovnaká skupina žiakov v jeho veku, príslušných zdravotných a ďalších predpokladov, vo vzťahu k rovnakého typu školy. Neboli produkované žiadne také skutočnosti, žiadny vecný dôvod (napr. zdravotný alebo iný vážny dôvod), ktorý by bolo možné zohľadňovať a ktorý by navrhovateľovi v zmysle existujúcich právnej úpravy, bránil podrobiť sa povinnosti mať v interiéry školy prekryté horné dýchacie cesty. Naopak, k zákonným právam navrhovateľa zodpovedajú aj zákonné povinnosti v zmysle , a to okrem iného povinnosť správať sa tak, aby neohrozoval zdravie ostatných spolužiakov a zamestnancov školy tým, že bude mať v interiéry školy prekryté horné dýchacie cesty. Navrhovateľ obsiahlo citoval znenie článkov SR a medzinárodných dohovorov, avšak vo vzťahu ku svojej osobe neuviedol žiadne konkrétne diskriminačné faktory, alebo aká konkrétna ujma mu vznikla, aby bolo možné dospieť k záveru o diskriminácii. To je v zásadne možné len pri porovnaní účinkov konania (rozhodnutia) v rámci porovnateľnej skupiny osôb a navrhovateľ v tomto bode neosvedčil svoj návrh.

37. Len vo všeobecnej rovine pri úvahách o strete ústavných práv - práva na vzdelanie a práva na život a zdravie, pri teste proporcionality nemožno dospieť v danom konkrétnom prípade k inému záveru ako k tomu, že nemožno uprednostniť tvrdené porušovanie práva jednotlivca nad práva a chránené záujmy ostatných žiakov a zamestnancov školy, ktorí v rámci dostupných možností a poznatkov musia mať rovnako zabezpečenú ochranu pred nákazlivou chorobou formou prijatých opatrení zákonným postupom. Vírusová epidémia spôsobujúca všeobecne označované ochorenie COVID-19 je udalosť celosvetového rozsahu a súčasné poznanie o ochrane proti jej šíreniu sa vyvíja len postupne, odborné štúdie a vedecké postupy v danom čase neumožňujú presne odhadnúť účinnosť jednotlivých opatrení, avšak zo všeobecne známych informácii o epidémii je namieste vyžadovať a strpieť obmedzenia, prijaté na základe citovaných právnych predpisov, ktorých platnosť a zákonnosť sa prezumuje do momentu, pokiaľ ich platnosť a účinnosť nezanikne zákonom predpísaným spôsobom.

38. Navrhovateľ bol preto povinný dodržiavať stanovené obmedzujúce opatrenia, rovnako ako mimoriadne opatrenia v predchádzajúcom období, vrátane obmedzenia slobody pohybu a pobytu a napr. jedným z nich bolo podľa , rozhodnutím ministra školstva, vedy, výskumu a športu (následne ďalšími nadväzujúcimi rozhodnutiami), na základe predchádzajúceho uznesenia vlády SR, mimoriadne prerušené školské vyučovanie, z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie a ochrany života a zdravia obyvateľov, pričom neskôr na základe výsledkov testovania a ďalších parametrov, došlo postupne k obnoveniu školského vyučovania pre konkrétne skupiny žiakov a škôl, za dodržania uvedených obmedzujúcich opatrení nevyhnutného rozsahu (rozhodnutie ministra zo dňa 08.03.2021, s účinnosťou od 12.04.2021 a v súlade s podmienkami podľa uznesenia vlády SR č. 160 zo dňa 17.03.2021, v znení neskorších vládnych uznesení).

39. Ako je zrejmé, všetky uvedené rozhodnutia, boli prijímané v zmysle platných a účinných zákonov (č. , ), príslušných vykonávacích predpisov (vyhlášok ÚVZ SR vydaných na základe z. č. ), rozhodnutí ministra (podľa (, , , a z. č. ), v nadväznosti na prijaté uznesenia vlády SR, za vyhláseného núdzového stavu podľa ústavného , ako nástroj v záujme ochrany a podpory verejného zdravia pred vírusovou pandémiou spôsobujúcou ochorenie COVID-19. Zároveň obmedzujúce opatrenia obsahovali vždy viacero výnimiek, účinných len v určitom období, týkajúcich sa špecifických skupín obyvateľstva (napr. osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19; osoby, ktorých zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie požadovaného testu; osoby, ktorým boli diagnostikované konkrétne mentálne postihnutie; onkologický pacienti so stanovenými špecifikáciami a ďalšie). Medzičasom viaceré opatrenia a rozhodnutia stratili účinnosť v dôsledku neskorších zmien a je zrejmé, že reflektujú na aktuálne zmeny a vývoj pandemickej situácie.

40. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z prameňov práva, súdu sú známe a navrhovateľ ich nebol povinný preukazovať dôkaznými prostriedkami.

41. Naopak, navrhovateľ bol povinný, ako už bolo uvedené, uviesť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutkové tvrdenia a tieto pred súdom osvedčiť dôkaznými prostriedkami. Inak tvrdené skutočnosti (opísané v odseku 2. a 5. uznesenia) nemožno považovať za osvedčené, čo je jeden z predpokladov pre nariadenie požadovaného opatrenia.

42. Z konkrétneho opisu skutkových okolností však z nevyplýva, že by u navrhovateľa škola postupovala diskriminačne a zaobchádzala s ním inak, ako s ostatnými žiakmi v porovnateľnej situácii. Je zrejmé, že žalovaný ako škola postupoval v súlade s predpismi uverejnenými v Zbierke zákonov a podľa rozhodnutí a usmernení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by vo vzťahu k jej osobe diskrimináciu vymedzovali v zmysle už cit. ustanovení § 2, § 2a, § 3 a § 4 cit zákona, resp. že by v jeho prípade malo dôjsť k neoprávnenému postihu. Navrhovateľovi nebolo uprené ani právo na vzdelanie, keď z ničoho nevyplýva, že by sa za dodržania stanovených pravidiel prevencie pred šírením nákazlivej ľudskej choroby koronavírusom, nemohol zúčastňovať plnohodnotne a v rovnakom rozsahu ako celá skupina žiakov (okrem vymedzených zákonných výnimiek) vzdelávania prezenčnou formou. Súd zdôrazňuje, že k súboru práv prislúchajúcich každému subjektu patrí aj zodpovedajúci súbor povinností. Tým, že škola u všetkých žiakov, vrátane navrhovateľa pri vstupe do interiéru školy v zmysle prijatých obmedzujúcich opatrení požadovala prekrytie horných dýchacích ciest, nezasiahla tým do práva navrhovateľa na vzdelanie prezenčnou formou a vykonávala svoje kompetencie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktorými bola škola ako subjekt verejného práva viazaná, čo napokon v svojej argumentácii navrhovateľ ani nepopieral.

43. Navrhovateľ pritom netvrdil a ani neosvedčil, že by patril medzi subjekty, ktorým zákon priznal výnimku zo stanovených opatrení na zníženie šírenia vírusovej nákazy. Absencia ďalších skutkových tvrdení ohľadom spôsobu vzdelávania navrhovateľa, tzn. či ho realizoval dištančným spôsobom, či má prístup k on-line vyučovaniu a pod., rovnako ako absencia osvedčenia iba tvrdenej obavy navrhovateľa zo závažných zdravotných následkov nosením rúška, pridusenia sa a pod., resp. nepreukázanie zdravotných obtiaží, v dôsledku ktorých navrhovateľ trpí zdravotnými problémami, ktoré vylučujú prekrytie horných dýchacích ciest (zákonnej výnimky podľa § 2 ods. 2 vyhlášky ÚVZ č. 175/2021), sú rovnako významnými okolnosťami, pre posúdenie veci. Ako už súd zdôraznil, tieto v návrhu absentujú. Napokon navrhovateľ neosvedčil ani svoje tvrdenie o doručení listiny riaditeľovi školy, v ktorej ho mal upozorniť na zdravotné následky, keď nebola priložená k návrhu.

44. Je zrejmé, že zásadným dôvodom odmietania požiadavky prekrytia si horných dýchacích ciest u navrhovateľa pri vstupe do školy, boli jeho subjektívne názory a presvedčenie, resp. subjektívne názory a presvedčenie jeho zákonnej zástupkyne, že takú povinnosť nemá a zároveň presvedčenie, že navrhovateľ má právo sa zúčastňovať prezenčnej formy vyučovania bez akýchkoľvek obmedzení. Tieto názory a presvedčenie pritom z veľkej miery reflektujú široké spektrum záverov (od právnych cez odborné až vedecké), na rôzne aspekty súčasnej spoločenskej situácie, poznamenanej pandémiou spôsobujúcou ochorenie COVID 19, pričom pomedzi ne navrhovateľ upriamil pozornosť na konštatovanie diskriminácie, segregácie, páchania trestnej činnosti, resp. škody na zdraví. I keď viaceré tvrdenia uvedené v návrhu predstavujú subjektívne názory a presvedčenie navrhovateľa a jeho zákonnej zástupkyne a vyjadrujú z jeho pohľadu legitímne obavy alebo domnienky, pre účely predmetného konania o navrhovanom neodkladnom opatrení, je navrhovateľ povinný tieto svoje názory, obavy alebo domnienky osvedčiť dôkaznými prostriedkami, nakoľko len takto osvedčené tvrdenia môže súd považovať za formálne pravdivé a spôsobilé privodiť priaznivé rozhodnutie súdu v prospech navrhovateľa; čo sa však v danom prípade nestalo. Preto tvrdenia a názory navrhovateľa, resp. jeho zákonnej zástupkyne, nie sú relevatnými, pokiaľ ich nepodporila dôkazne tak, aby súd mohol konštatovať osvedčenie tých skutkových tvrdení, ktorými vymedzuje rámec pre navrhované neodkladné opatrenie. Zároveň súd dáva do pozornosti, že nie každý názor a presvedčenie (príp. aj osvedčený) je možné zaradiť pod dôvod diskriminácie spočívajúci v odlišnom politickom alebo inom zmýšľaní. V konkrétnom prípade to však s ohľadom na uvedené nebolo potrebné posudzovať. Navyše samotné právo na vzdelanie a na rovnaký prístup ku vzdelaniu nemožno za daných okolností zúžiť len na dané podmienky pre vstup do školy a prezenčnú formu vyučovania, keď nebolo zároveň osvedčené, že by navrhovateľ za neúčasť na vyučovaní bol postihovaný. K odkazu na rozhodnutie ESĽP z 07.02.2006, vo veci sťažnosti voči Českej republike súd podotýka, že ide o rozhodnutie založené na konkrétnych skutočnostiach a dôkazoch, zásadne odlišných od tvrdení navrhovateľa a neaplikovateľného na daný stav a popísané okolnosti. Rovnako porovnávanie obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest predpísaným respirátorom za stavu celosvetovej pandemickej situácie (v praxi u školopovinných detí navyše akceptovaným akýmkoľvek textilným rúškom), s mučením a zločinmi proti ľudskosti, ktoré prejednáva Haagsky trestný tribunál, je absolútne nepatričné. Súdu nie je známe, že by na základe podania skupiny občanov z 12.04.2021, na ktoré navrhovateľ poukazuje, bolo začaté vyšetrovanie týmto medzinárodným súdom, resp. výsledok predbežného vyšetrovania úradu prokurátora a či sa daný prípad dostal pred tento súd.

45. S poukazom na uvedené skutočnosti a dôvody, súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené.

46. Navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením a tvrdené skutočnosti neosvedčil žiadnym dôkazom. Navrhovaným neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť ani trvalú úpravu pomerov medzi stranami a navrhovateľ neuviedol, čoho sa mieni domáhať vo veci samej ( ), vzhľadom k čomu nebolo možné rozhodnúť v zmysle navrhovaného petitu neodkladného opatrenia.

47. Navrhovateľ neopísal žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by vo vzťahu k jeho osobe vymedzovali diskrimináciu v zmysle , , a antidiskriminačného zákona, a z jeho tvrdení nevyplýval taký skutkový dej, ktorý by obsiahol akékoľvek prvky diskriminačného konania alebo opomenutia, na základe ktorého by sa mohol navrhovateľ v zmysle , v nadväznosti na citované ustanovenia antidiskriminačného zákona, domáhať ochrany porušeného alebo ohrozeného práva. Preto súd návrh podľa , ako nedôvodný zamietol, pre nesplnenie zákonných predpokladov podľa .

48. Záverom súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. -65 zo dňa 06.05.2021, ktorý sa podrobne vyjadruje k právu na vzdelanie a prípustnosť jeho obmedzenia počas epidémie (články 58 až 82), dáva odpovede na mnohé výhrady ohľadom súladu opatrení s Listinou základných práv a slobôd (články 39 a nasl.) a ktorého závery sú aplikovateľné aj v rámci slovenskej právnej úpravy, nakoľko sú založené najmä na rovnakých mnohostranných medzinárodných zmluvách a dohovoroch, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva a čiastočne ich aj cituje.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu (konania o neodkladnom opatrení), žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Strana sporu sa môže dať v konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si strana sporu môže zvoliť aj advokáta. Pokiaľ sú u strany sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, môže sa obrátiť na Centrum právnej pomoci.