Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 519/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369, zastúpenej

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, vo veci namietaného porušenia základného práva

vlastniť majetok podľa a 4 , základného práva

na súdnu ochranu podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. júna 2020

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o.,

Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa a 4 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 18. júna 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka ako

kupujúca uzatvorila s fyzickou osobou ako predávajúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej

boli pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Lužianky.

Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný

úrad“) č. V 5240/15 z 24. júla 2015 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva

k pozemkom z predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností.

Proti uvedenému rozhodnutiu okresného úradu podala Okresná prokuratúra Nitra

(ďalej len „okresná prokuratúra“) 15. októbra 2015 protest č. k. Pd 233/15/4403-2

odôvodnený tým, že okresný úrad v katastrálnom konaní neprihliadol na existenciu

predkupného práva štátu upraveného o niektorých opatreniach

týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ako na právne významnú

skutočnosť podľa § 31 ods. 1 poslednej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny

zákon“), čo spôsobilo absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy.

Následne okresný úrad rozhodnutím č. -9 z 2. novembra 2015 protestu

okresnej prokuratúry vyhovel a svoje napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu zrušil.

Proti uvedenému rozhodnutiu okresného úradu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré

Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností

rozhodnutím č. -4/Br, OU-NR-OOP-2016/005703-4, k: Pd 233/15/4403-2,

V 5240/2015 z 27. januára 2016 (ďalej len „rozhodnutie nadriadeného orgánu verejnej

správy“) zamietol a rozhodnutie okresného úradu, ktorým bolo zrušené povolenie vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, potvrdil.

3. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) 25. februára

2016 sa sťažovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia nadriadeného orgánu

verejnej správy. Krajský súd rozsudkom č. k. -108 z 22. novembra 2017

žalobu sťažovateľky zamietol ako nedôvodnú a proti tomuto rozsudku sťažovateľka podala

v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bola

kasačná sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná.

4. Sťažovateľka nesúhlasí s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a v ústavnej

sťažnosti mu vytýka, že je zjavne neodôvodnený a arbitrárny, porušujúci princíp právnej

istoty.

5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka v zásadnom uvádza:

„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona

o niektorých opatreniach v znení účinného od 7.7.2015...

s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode

nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 30.6.2015), z čoho vyvodil záver, že v zmysle § 31 ods. 1 sa

jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny súd

(bez akejkoľvek argumentácie) usúdil, že porušenie predkupného práva možno podradiť pod

ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Porušovateľ dospel k záveru, že

neprihliadnutie Okresného úradu v konaní o povolenie vkladu na existenciu predkupného

práva štátu podľa § 2 ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť

povinného z tohto predkupného práva a je to skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie

vkladu. I v prípade porušenia predkupného práva spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie

Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto

prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho práva povoľujú, pričom oprávnené

osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle ustanovení .

Porušovateľ sa nevysporiadal s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna

úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája porušenie predkupného práva štátu

s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy

k tomuto zákonu. Porušovateľ sa nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom

ustanovenia , z ktorého vyplývajú nároky spojené

s prípadným porušením predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie

následkov vyplývajúcich z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti

s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky

nedal odpoveď, jeho záver o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu

nie je založený na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch.

Z predkupného práva v zmysle (ktorý ďalšie podrobnosti

o predkupnom práve neupravuje) tak možno vyvodiť povinnosť pôvodného kupujúceho, tak

aj jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe. V prípade porušenia

predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv aj voči nadobúdateľovi

(tretej osobe), ktorý vec kúpil. Porušovateľ neposkytol také argumenty, ktoré by boli

overiteľné a spätne verifikovateľné. Obzvlášť pri neurčitosti pojmov je potrebné výklad

a aplikáciu zdôvodniť, nakoľko inak vzniká priestor pre absolútne neobmedzenú úvahu.

Záver, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo

štátu je obmedzená priamo zo zákona je nepreskúmateľný pre nevysporiadanie sa s platnou

právnou úpravou. Nie je bez významu, že Porušovateľ svoju argumentáciu založil na takých

skutočnostiach a dôvodoch, ktoré procesné strany rozumne nemohli predvídať a reagovať

na ne vo svojich stanoviskách, to platí obzvlášť ohľadom rozhodnutia správneho súdu

z ktorého nevyplývalo z akých dôvodov by malo byť predkupné právo posudzované ako

okolnosť, ktorá by mala mať vplyv na povolenie vkladu a ani to, či a v akom rozsahu mali

pri tomto posúdení význam ustanovenia či Zákona o niektorých

opatreniach.“

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho

súdu. Sťažovateľka ďalej žiada zrušiť napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Okrem toho sa sťažovateľka domáha aj náhrady trov právneho

zastúpenia v sume 450,29 €.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

13. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

základných práv podľa a 4 a , podľa listiny,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že správny súd

nesprávne subsumoval predkupné právo štátu podľa

v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo by mohlo mať vplyv na povolenie vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd sa

nedostatočne vyrovnal s jej argumentmi, nezaoberal sa otázkou, aké nároky vyplývajú

z porušenia predkupného práva štátu a či vôbec je následkom jeho porušenia absolútna

alebo relatívna neplatnosť právneho úkonu, resp. či sú s jeho porušením spojené iné

následky.

21. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej.

Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle judikatúry

(napr. , , ) považovať aj konkrétne okolnosti

prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto

pochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu na

jeho zaručených právach.

22. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach

patriacich do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým

súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k orgánom verejnej moci

nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m.

, ) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred

orgánmi verejnej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. , ).

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

23. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku

najvyššieho súdu, v ktorom sa uvádza:

„Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu

a pripojených administratívnych spisov zistil že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou

obdobnou, ktorá bola predmetom konania pred kasačným súdom vo veciach sp. zn.

3 , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , sp. zn. . Vo vyššie uvedených veciach bol

sťažovateľom rovnaký subjekt - žalobkyňa - spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o...

preto kasačný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia len poukazuje na svoje skoršie

rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožňuje a konštatuje, že argumentácia žalobkyne

v podanej kasačnej sťažnosti nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny

súd zamietol jej žalobu.

Na doplnenie kasačný súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 54/2018 podľa ktorých zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov,

ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (ustanovenie § 3 ods. 5 zákona

č. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií

a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo

zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného

predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu

v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností

na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú

voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi

o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení

niektorých

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege

až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností.“

24. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa naň obrátila

so skutkovo a s právne identickými ústavnými sťažnosťami, o ktorých už rozhodol

uzneseniami sp. zn. zo 16. novembra 2018, sp. zn.

z 9. januára 2019, sp. zn. zo 16. januára 2019, sp. zn.

z 5. februára 2019, sp. zn. z 3. apríla 2019, sp. zn.

z 30. apríla 2019, sp. zn. z 13. júna 2019, sp. zn.

z 26. septembra 2019, sp. zn. z 12. mája 2020, sp. zn.

z 26. mája 2020 a sp. zn. z 19. augusta 2020 tak, že ich odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

25. Aj preskúmaním napadnutého rozsudku ústavný súd zistil, že najvyšší súd

pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky postupoval v medziach svojej

právomoci, pričom sa vzhľadom na predmet posudzovaného konania nedopustil takého

výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými by poprel jej účel

a význam. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno označiť za arbitrárny v tom

smere, že by záver ním formulovaný bol zjavne nelogický s ohľadom na zistený skutkový

stav, ústavne neudržateľný alebo že by nereflektoval ťažiskové skutočnosti dôležité

pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti sťažovateľky.

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa závery napadnutého

rozsudku najvyššieho súdu spochybňovali, pretože sú dostatočne a presvedčivo

odôvodnené.

26. Vychádzajúc z , ústavný súd odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľky bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich

právnych záverov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

27. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa

nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu