Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 330/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Ivana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , , zastúpenej

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva vlastniť majetok podľa a 4 , základného

práva na súdnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 5. mája 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa a 4

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 5. mája 2020 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“).

2. Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka

ako kupujúca uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky v katastrálnom

území . Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru

(ďalej len „okresný úrad“) z 24. júla 2015 došlo k povoleniu vkladu

vlastníckeho práva k pozemkom z predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Okresná

prokuratúra Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) podala 15. októbra 2015 proti

rozhodnutiu okresného úradu protest odôvodnený tým, že došlo k obídeniu predkupného

práva, čo malo následne spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Okresný úrad

následným rozhodnutím z 2. novembra 2015 protestu okresnej prokuratúry

vyhovel a svoje napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu

sťažovateľka podala odvolanie, ktoré okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát

katastra nehnuteľností rozhodnutím

z 15. januára 2016 zamietol a potvrdil rozhodnutie,

ktorým bolo zrušené povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

3. Sťažovateľka sa správnou žalobou podanou Krajskému súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania konečného rozhodnutia okresného úradu.

Krajský súd rozsudkom č. k. -107 z 28. júna 2017 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) správnu žalobu sťažovateľky zamietol.

4. Sťažovateľka napadla rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou. Najvyšší súd

napadnutým rozsudkom kasačnú sťažnosť zamietol.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta najmä arbitrárnosť a nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku.

6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka v zásadnom uvádza:

„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona

o niektorých opatreniach v znení účinného od 7.7.2015 (predkupné

právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8.7.2015 v zmysle uznesenia vlády SR

č. 401/2015 z 8.7.2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej

zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 18.6.2015), z čoho vyvodil záver,

že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť,

ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil,

že porušenie predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31

ods. 1 Katastrálneho zákona. Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného

úradu v konaní o povolenie vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2

ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného

z tohto predkupného práva a je to skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu.

I v prípade porušenia predkupného práva spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie

Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti ďalšieho spoluvlastníka,

v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho práva povoľujú,

pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle ustanovení Občianskeho

zákonníka...

Porušovateľ sa nevysporiadal s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna

úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája porušenie predkupného práva štátu

s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy

k tomuto zákonu. Porušovateľ sa nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom

ustanovenia , z ktorého vyplývajú nároky spojené

s prípadným porušením predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie

následkov vyplývajúcich z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti

s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky

nedal odpoveď, jeho záver o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu

nie je založený na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch...

Porušovateľ neposkytol také argumenty, ktoré by boli overiteľné a spätne

verifikovateľné (nevyjadril sa porušenie predkupného práva má za následok absolútnu

alebo relatívnu neplatnosť, prípadne má štát iné nároky...). Obzvlášť pri neurčitosti pojmov

je potrebné výklad a aplikáciu zdôvodniť, nakoľko inak vzniká priestor pre absolútne

neobmedzenú úvahu... Záver, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže

predkupné právo štátu je obmedzená priamo zo zákona je nepreskúmateľný

pre nevysporiadanie sa s platnou právnou úpravou. Nie je bez významu, že Porušovateľ

svoju argumentáciu založil na takých skutočnostiach a dôvodoch, ktoré procesné strany

rozumne nemohli predvídať a reagovať na ne vo svojich stanoviskách, to platí obzvlášť

ohľadom rozhodnutia správneho súdu z ktorého nevyplývalo z akých dôvodov

by malo byť predkupné právo posudzované ako okolnosť, ktorá by mala mať vplyv

na povolenie vkladu a ani to, či a v akom rozsahu mali pri tomto posúdení význam

ustanovenia či Zákona o niektorých opatreniach.“

7. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie ňou označených základných práv podľa a listiny a práv podľa dohovoru

a dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, tento rozsudok zrušil,

vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia. Sťažovateľka sa zároveň v ústavnej sťažnosti domáhala aj priznania

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 23 254,29 €.

8. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

v zásadnom odôvodňuje odkazom na sumu, „za akú pozemok následne od predávajúceho

nadobudla spoločnosť ,

. Ak by nedošlo k zrušeniu rozhodnutia o vklade, návrh kúpnej zmluvy

by smeroval voči Sťažovateľovi. Ak by Sťažovateľ návrh zmluvy neprijal, za túto sumu

by mu bol Pozemok vyvlastnený.“.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

základných práv podľa a 4 a , podľa listiny,

práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok.

15. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

16. Podľa . ods. 1 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

20. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že správny súd

nesprávne subsumoval predkupné právo štátu podľa

o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do kategórie skutkových a právnych

skutočností v zmysle § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré by mohli

mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd sa nedostatočne vyrovnal s jej argumentmi,

nezaoberal sa otázkou, aké nároky vyplývajú z porušenia predkupného práva štátu

a či vôbec je následkom jeho porušenia absolútna alebo relatívna neplatnosť právneho

úkonu, resp. či sú s jeho porušením spojené iné následky.

21. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zjavne

neopodstatnenou je ústavná sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

22. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

23. Ústavný súd po preskúmaní ústavných sťažností zistil, že sťažovateľka

sa na neho opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými

sťažnosťami, o ktorých už viackrát rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne

závery (pozri m. m. , , , ,

, , , , ,

).

24. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v ústavnej sťažnosti, ktorá je predmetom

predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia veci

najvyšším súdom, obdobné závery ako v iných jeho veciach, ktoré už ústavným súdom boli

preskúmané a rozhodnuté.

25. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd

iba poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

26. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich skorších rozhodnutiach

(napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2018,

sp. zn. z 9. januára 2019, sp. zn. zo 16. januára 2019,

sp. zn. z 5. februára 2019, sp. zn. z 3. apríla 2019,

sp. zn. z 30. apríla 2019, sp. zn. z 13. júna 2019,

sp. zn. z 26. septembra 2019, sp. zn. z 12. mája 2020,

sp. zn. z 26. mája 2020) týkajúcich sa takmer rovnakých ústavných

sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

27. Ústavný súd, vychádzajúc z , odmietol

sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich

právnych záverov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu

v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2020

Martin Vernarský predseda senátu