Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 330/2020
PDF · 407.67 KB
No categories available
III. ÚS 330/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov
Ivana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , , zastúpenej
advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná
advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie
majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Sžrk 2/2019 z 5. mája 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2020
doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžrk 2/2019 z 5. mája 2020 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“).
2. Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka
ako kupujúca uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky v katastrálnom
území . Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru
(ďalej len „okresný úrad“) z 24. júla 2015 došlo k povoleniu vkladu
vlastníckeho práva k pozemkom z predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Okresná
prokuratúra Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) podala 15. októbra 2015 proti
rozhodnutiu okresného úradu protest odôvodnený tým, že došlo k obídeniu predkupného
práva, čo malo následne spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Okresný úrad
následným rozhodnutím z 2. novembra 2015 protestu okresnej prokuratúry
vyhovel a svoje napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu
sťažovateľka podala odvolanie, ktoré okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát
katastra nehnuteľností rozhodnutím
z 15. januára 2016 zamietol a potvrdil rozhodnutie,
ktorým bolo zrušené povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
3. Sťažovateľka sa správnou žalobou podanou Krajskému súdu v Nitre
(ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania konečného rozhodnutia okresného úradu.
Krajský súd rozsudkom č. k. 11 S 21/2016-107 z 28. júna 2017 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) správnu žalobu sťažovateľky zamietol.
4. Sťažovateľka napadla rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou. Najvyšší súd
napadnutým rozsudkom kasačnú sťažnosť zamietol.
5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta najmä arbitrárnosť a nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku.
6. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka v zásadnom uvádza:
„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona
o niektorých opatreniach v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 7.7.2015 (predkupné
právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8.7.2015 v zmysle uznesenia vlády SR
č. 401/2015 z 8.7.2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej
zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 18.6.2015), z čoho vyvodil záver,
že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť,
ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil,
že porušenie predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona. Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného
úradu v konaní o povolenie vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2
ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného
z tohto predkupného práva a je to skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu.
I v prípade porušenia predkupného práva spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie
Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti ďalšieho spoluvlastníka,
v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho práva povoľujú,
pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka...
Porušovateľ sa nevysporiadal s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna
úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája porušenie predkupného práva štátu
s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy
k tomuto zákonu. Porušovateľ sa nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom
ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplývajú nároky spojené
s prípadným porušením predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie
následkov vyplývajúcich z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti
s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky
nedal odpoveď, jeho záver o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu
nie je založený na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch...
Porušovateľ neposkytol také argumenty, ktoré by boli overiteľné a spätne
verifikovateľné (nevyjadril sa porušenie predkupného práva má za následok absolútnu
alebo relatívnu neplatnosť, prípadne má štát iné nároky...). Obzvlášť pri neurčitosti pojmov
je potrebné výklad a aplikáciu zdôvodniť, nakoľko inak vzniká priestor pre absolútne
neobmedzenú úvahu... Záver, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže
predkupné právo štátu je obmedzená priamo zo zákona je nepreskúmateľný
pre nevysporiadanie sa s platnou právnou úpravou. Nie je bez významu, že Porušovateľ
svoju argumentáciu založil na takých skutočnostiach a dôvodoch, ktoré procesné strany
rozumne nemohli predvídať a reagovať na ne vo svojich stanoviskách, to platí obzvlášť
ohľadom rozhodnutia správneho súdu z ktorého nevyplývalo z akých dôvodov
by malo byť predkupné právo posudzované ako okolnosť, ktorá by mala mať vplyv
na povolenie vkladu a ani to, či a v akom rozsahu mali pri tomto posúdení význam
ustanovenia Občianskeho zákonníka či Zákona o niektorých opatreniach.“
7. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie ňou označených základných práv podľa ústavy a listiny a práv podľa dohovoru
a dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, tento rozsudok zrušil,
vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov právneho
zastúpenia. Sťažovateľka sa zároveň v ústavnej sťažnosti domáhala aj priznania
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 23 254,29 €.
8. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka
v zásadnom odôvodňuje odkazom na sumu, „za akú pozemok následne od predávajúceho
nadobudla spoločnosť ,
. Ak by nedošlo k zrušeniu rozhodnutia o vklade, návrh kúpnej zmluvy
by smeroval voči Sťažovateľovi. Ak by Sťažovateľ návrh zmluvy neprijal, za túto sumu
by mu bol Pozemok vyvlastnený.“.
II.
Relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny,
práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.
14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.
15. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.
16. Podľa čl. 46. ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba
má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
20. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že správny súd
nesprávne subsumoval predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do kategórie skutkových a právnych
skutočností v zmysle § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd sa nedostatočne vyrovnal s jej argumentmi,
nezaoberal sa otázkou, aké nároky vyplývajú z porušenia predkupného práva štátu
a či vôbec je následkom jeho porušenia absolútna alebo relatívna neplatnosť právneho
úkonu, resp. či sú s jeho porušením spojené iné následky.
21. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zjavne
neopodstatnenou je ústavná sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
22. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,
ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,
alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,
23. Ústavný súd po preskúmaní ústavných sťažností zistil, že sťažovateľka
sa na neho opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými
sťažnosťami, o ktorých už viackrát rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne
závery (pozri m. m. IV. ÚS 622/2018, I. ÚS 2/2019, I. ÚS 26/2019, III. ÚS 51/2019,
I. ÚS 125/2019, I. ÚS 178/2019, II. ÚS 135/2019, I. ÚS 395/2019, II. ÚS 200/2020,
24. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v ústavnej sťažnosti, ktorá je predmetom
predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia veci
najvyšším súdom, obdobné závery ako v iných jeho veciach, ktoré už ústavným súdom boli
preskúmané a rozhodnuté.
25. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd návrh na začatie
konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá
ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný
s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie
o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd
iba poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.
26. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v plnom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich skorších rozhodnutiach
(napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 622/2018 zo 16. novembra 2018,
sp. zn. I. ÚS 2/2019 z 9. januára 2019, sp. zn. I. ÚS 26/2019 zo 16. januára 2019,
sp. zn. III. ÚS 51/2019 z 5. februára 2019, sp. zn. I. ÚS 125/2019 z 3. apríla 2019,
sp. zn. I. ÚS 178/2019 z 30. apríla 2019, sp. zn. II. ÚS 135/2019 z 13. júna 2019,
sp. zn. I. ÚS 395/2019 z 26. septembra 2019, sp. zn. II. ÚS 200/2020 z 12. mája 2020,
sp. zn. IV. ÚS 223/2020 z 26. mája 2020) týkajúcich sa takmer rovnakých ústavných
sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.
27. Ústavný súd, vychádzajúc z § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, odmietol
sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich
právnych záverov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde.
28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie
o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu
v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2020
Martin Vernarský predseda senátu