Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 305/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

zastúpeného URBAN

STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou,

Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA,

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 675,43 €

(slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov), ktoré j e Okresný súd

Bratislava V p o v i n n ý uhradiť na účet spoločnosti URBAN STEINECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v napadnutom konaní

na okresnom súde vo veci žaloby o uloženie povinnosti zaplatenia finančnej sumy sporovou

stranou v postavení žalovaného vo 4. rade. Po viac ako 6 rokoch a 8 mesiacoch od podania

žaloby a „po vyše 6 rokoch a 3 mesiacoch od podania námietok proti zmenkovému

platobnému rozkazu“ nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnuté konanie okresného súdu je

zjavne nesústredené, neefektívne a neúčinné a je možné ho označiť za konanie

so zbytočnými prieťahmi.

Predmetnú vec nemožno hodnotiť po právnej ani faktickej stránke ako zložitú a tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti okresného súdu: «Samotná neprimeraná dĺžka

napadnutého konania pred súdom prvej inštancie nepochybne nebola vyvolaná správaním

sťažovateľa, ktorý je v konaní veľmi aktívnou stranou sporu, je zastúpený právnym

zástupcom, vždy rešpektoval pokyny súdu, ako aj vždy dodržal súdom stanovené lehoty

na predloženie vyjadrení a neurobil žiadne také úkony, ktorými by spôsobil akékoľvek

prieťahy danom súdnom v konaní. V predmetnom konaní sa sťažovateľ veľa krát písomne

vyjadroval vo veci samej a predkladal návrhy dôkazov.

... v predmetnom súdnom konaní je sťažovateľ jediným účastníkom na strane

žalovaných, nakoľko súd prvej inštancie už právoplatne rozhodol voči ostatným žalovaným,

takže... sa nemusí zaoberať žiadnou argumentáciou ostatných žalovaných.

... Pokiaľ ide o hodnotenie tretieho kritéria, a to samotného postupu súdu prvej

inštancie, sťažovateľ aj v tejto časti vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné

prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty...

Význam/dôležitosť veci pre sťažovateľa je ďalším kritériom, ktoré treba zohľadniť

pri posudzovaní dĺžky konania...

- predmetné konanie z dôvodu jeho neúmernej dĺžky má značný negatívny dopad

aj na psychickú stránku sťažovateľa a jeho absolútnu právnu neistotu, keďže ani po vyše

6 rokoch a 8 mesiacoch od podania sťažovateľ stále „nevie“, či bude alebo nebude

zaviazaný na sumu vo výške 15 351,48 € s príslušenstvom,

- neúmerná dĺžka konania má značný dopad aj na výšku trov právneho zastúpenia...

... sťažovateľ je toho názoru, že ním navrhnuté primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000,- EUR pre sťažovateľa v celej miere, adekvátne zodpovedá ujme

sťažovateľa.»

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava V,

v súdnom konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava V, aby

v konaní vedenom pod spis. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný uhradiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania

a trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43 € na bankový účet právneho zástupcu

sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -19 z 23. júna 2020 ju v časti namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prijal

na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol.

Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov

konania, aby sa vyjadrili k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu,

či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. Spr 3282/2020 z 24. júla 2020, v ktorom predsedníčka okresného súdu

uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. (predtým

) musím konštatovať, že v predmetnej veci súd od začatia konania v r. 2013

až do jej pridelenia novej sudkyni v dôsledku odchodu predchádzajúcej zákonnej sudkyne

do dôchodku, kontinuálne vykonáva úkony smerujúce k meritórnemu ukončeniu veci.

Z chronológie úkonov konania možno konštatovať, že konal súd priebežne (jednotlivé úkony

boli uskutočňované v zásade v intervaloch 3 až 4 mesiace), pričom značné časové obdobie

vyžadovalo zabezpečovanie potrebných prekladov a ich zasielanie prostredníctvom

dožiadaného orgánu žalovanému v treťom rade do cudziny.

K prideleniu veci novej zákonnej sudkyni došlo dňa 04.02.2019 po zmene v rozvrhu

práce Okresného súdu Bratislava V Dodatkom č. 6 na rok 2019. Časový úsek od pridelenia

veci do vytýčenia termínu pojednávania vo veci (06.03.2020) je nepochybne možné

vyhodnotiť ako prieťah v konaní, avšak zapríčinený objektívne, vzhľadom k náročnosti veci

(spis má aktuálne viac ako 400 strán) a k počtu a skladbe ostatných pridelených vecí

funkčne mladej začínajúcej sudkyni (256 rozpojednávaných vecí, z ktorých značnú časť

predstavovali skutkovo a právne náročné spory a ich štúdium popri vybavovaní nového

bežného nápadu vyžadovalo značný čas). Medzičasom boli vo veci nariadené

2 pojednávania (na 06.04.2020, zrušené z dôvodu protiepidemiologických opatrení...

v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVlD-19...

a na 06.07.2020, resp. na žiadosť PZ žalovaného zmenené na 14.07.2020, ktoré bolo

odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania)...“

Predsedníčka okresného súdu vyslovila názor, že požadované finančné

zadosťučinenie považuje za neprimerané a neopodstatnené, a zároveň vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

6. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 2. októbra 2020

oznámil, že sťažovateľ nesúhlasí s upustením od ústneho pojednávania a trvá na ústnom

pojednávaní. V reakcii na vyjadrenie okresného súdu v podstatnom uviedol:

«Sťažovateľ uvádza, že porušovateľ bol dlhodobo nečinný a porušovateľ „zavádza“

Ústavný súd SR vo vyjadrení porušovateľa, nakoľko porušovateľ voči sťažovateľovi ako

odporcovi 4 v zmenkovom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. REÁLNE

vôbec nekonal a porušovateľ účelovo a zlomyseľne zavádza lebo to, že porušovateľ konal

voči odporcovi 3 či voči odporcovi 2 či voči odporcovi 1 nie je predmetom tejto ústavnej

sťažnosti sťažovateľa a súčasne porušovateľ od podania námietok sťažovateľa ako

odporcu 4 reálne voči odporcovi 4 ako sťažovateľovi NIČ nekonal, pričom v tejto veci sa

vôbec zo strany porušovateľa voči sťažovateľovi nekonalo ani súdne pojednávanie

a ani predbežné prejednanie veci a ani žiadny úkony a porušovateľ je flagrantným

spôsobom nečinný.

Sťažovateľ podával viacero podaní, no porušovateľ reálne v tejto veci nekonal

a nekoná stále.

Samotnú nečinnosť priznal aj porušovateľ vo svojom vyjadrení.

... Sťažovateľ uvádza, že porušovateľ, bol dlhodobo a stále je dlhodobo nečinný,

a nečinnosť porušovateľa, nie je možné ospravedlniť pomermi na súde u porušovateľa, čo

dokazuje tak judikatúra ústavného súdu SR ako aj judikatúra ESĽP, čo zjavne porušovateľ

vo svojom vyjadrení opomína a právne nereflektuje.

Sťažovateľ má za to, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

sťažovateľovi za nehmotnú ujmu v podobe intenzívneho duševného utrpenia, ktoré je

nevyhnutne spojené s prieťahmi v konaní, ktoré sťažovateľa traumatizuje aj v súkromí.

... Sťažovateľ má za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa voči porušovateľovi je plne

dôvodná a opodstatnená.»

7. Právny zástupca sťažovateľa v ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu

15. októbra 2020 zotrval na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti a argumentoch uvedených

vo svojom stanovisku z 2. októbra 2020 a taktiež oznámil, že po dohode so sťažovateľom

netrvá na ústnom pojednávaní a netrvá na ústnom nariadení súdneho pojednávania.

8. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov

konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre

ústavného súdu

9. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v a listiny osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (, , , ). Samotným

prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej

istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, , , ).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľov (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

17. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetné konanie sa týka návrhu na zaplatenie zmenkovej pohľadávky

s príslušenstvom. Daná vec spadá pod bežnú a pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných

súdov, aj keď možno akceptovať náročnosť veci pri posudzovaní platnosti zmenky.

Rovnako určitý stupeň zložitosti v posudzovanej veci sťažovateľa treba vidieť v prítomnosti

cudzieho prvku, ktorý sa týka odporcu v 3. rade, ktorému bolo potrebné v napadnutom

konaní doručovať písomnosti do zahraničia, a to s vopred zabezpečeným prekladom.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že skutková a právna zložitosť veci

sťažovateľa mala vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, zároveň však konštatuje,

že doterajšiu dĺžku napadnutého konania a jeho súčasné štádium nie je možné samotnou

zložitosťou veci ospravedlniť.

18. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali byť osobitne

zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

20. Ústavný súd sa oboznámil s doterajším priebehom konania a zistil, že okresný

súd vo veci koná od 6. decembra 2013 a dosiaľ konanie právoplatne neukončil. Sťažovateľ

podal 7. januára 2014 námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu a 13. júla 2015

návrh na prerušenie konania, pričom okresný súd o týchto návrhoch doteraz nerozhodol.

Vo veci bolo pojednávanie nariadené až na 6. apríl 2020 a 6. júl 2020. Pojednávania sa však

nevykonali a boli odročené na neurčito aj z dôvodu potreby znaleckého dokazovania.

21. Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní už skoro siedmich

rokov, čo už je doba ústavnoprávne neakceptovateľná, ústavný súd hodnotí celé konanie

ako neefektívne bez potreby vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov okresného

súdu.

22. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť

všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom) zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv.

23. K obrane okresného súdu poukazujúcej na jeho neúmernú zaťaženosť z hľadiska

množstva prejednávanej agendy, ktorú sa okresný súd snaží prezentovať ako objektívnu

okolnosť negatívne sa podpisujúcu pod plynulosť konania aj vo veci sťažovateľa, ústavný

súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému

nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

24. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, nie je zlučiteľný

s jeho označenými právami, a preto rozhodol, že v okolnostiach danej veci bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

25. Podľa ak porušenie práv alebo

slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1

výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal

okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. (teraz už sp. zn.

, pozn.) konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa meritórne rozhodnutá

(bod 2 výroku nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

26. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

27. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na utrpenú ujmu

vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky súdneho konania.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (,

, ).

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu

v napadnutom konaní, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej

neistoty sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané

finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Náhrada trov konania

30. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom.

31. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

32. Ústavný súd prisúdil (čiastočne) sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu

právneho zastúpenia advokátom pozostávajúcu z odmeny advokáta za tri úkony právnej

služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a stanovisko

z 2. októbra 2020 k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2020 patrí

odmena v sume trikrát po 177 € a režijný paušál v sume trikrát po 10,62 €. Tieto trovy

právneho zastúpenia v sume 562,86 €, keďže advokátska kancelária je aj platcom dane

z pridanej hodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Celkove trovy právneho zastúpenia

teda predstavujú sumu 675,43 € (bod 4 výroku nálezu).

Za vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta, stanovisko z 15. októbra 2020

a ďalšie porady právneho zástupcu so sťažovateľom ústavný súd odmenu nepriznal, pretože

to nevyhodnotil ako úkony relevantné pre rozhodnutie vo veci samej.

33. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného

súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu