Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 305/2020
PDF · 227.93 KB
No categories available
II. ÚS 305/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
zastúpeného URBAN
STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou,
Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA,
pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Zm 1023/2013
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Zm 1023/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Zm 1023/2013
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 675,43 €
(slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov), ktoré j e Okresný súd
Bratislava V p o v i n n ý uhradiť na účet spoločnosti URBAN STEINECKER GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2020
doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Zm 1023/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v napadnutom konaní
na okresnom súde vo veci žaloby o uloženie povinnosti zaplatenia finančnej sumy sporovou
stranou v postavení žalovaného vo 4. rade. Po viac ako 6 rokoch a 8 mesiacoch od podania
žaloby a „po vyše 6 rokoch a 3 mesiacoch od podania námietok proti zmenkovému
platobnému rozkazu“ nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnuté konanie okresného súdu je
zjavne nesústredené, neefektívne a neúčinné a je možné ho označiť za konanie
so zbytočnými prieťahmi.
Predmetnú vec nemožno hodnotiť po právnej ani faktickej stránke ako zložitú a tvorí
štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti okresného súdu: «Samotná neprimeraná dĺžka
napadnutého konania pred súdom prvej inštancie nepochybne nebola vyvolaná správaním
sťažovateľa, ktorý je v konaní veľmi aktívnou stranou sporu, je zastúpený právnym
zástupcom, vždy rešpektoval pokyny súdu, ako aj vždy dodržal súdom stanovené lehoty
na predloženie vyjadrení a neurobil žiadne také úkony, ktorými by spôsobil akékoľvek
prieťahy danom súdnom v konaní. V predmetnom konaní sa sťažovateľ veľa krát písomne
vyjadroval vo veci samej a predkladal návrhy dôkazov.
... v predmetnom súdnom konaní je sťažovateľ jediným účastníkom na strane
žalovaných, nakoľko súd prvej inštancie už právoplatne rozhodol voči ostatným žalovaným,
takže... sa nemusí zaoberať žiadnou argumentáciou ostatných žalovaných.
... Pokiaľ ide o hodnotenie tretieho kritéria, a to samotného postupu súdu prvej
inštancie, sťažovateľ aj v tejto časti vychádzal z ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné
prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,
ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne
k odstráneniu právnej neistoty...
Význam/dôležitosť veci pre sťažovateľa je ďalším kritériom, ktoré treba zohľadniť
pri posudzovaní dĺžky konania...
- predmetné konanie z dôvodu jeho neúmernej dĺžky má značný negatívny dopad
aj na psychickú stránku sťažovateľa a jeho absolútnu právnu neistotu, keďže ani po vyše
6 rokoch a 8 mesiacoch od podania sťažovateľ stále „nevie“, či bude alebo nebude
zaviazaný na sumu vo výške 15 351,48 € s príslušenstvom,
- neúmerná dĺžka konania má značný dopad aj na výšku trov právneho zastúpenia...
... sťažovateľ je toho názoru, že ním navrhnuté primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 10.000,- EUR pre sťažovateľa v celej miere, adekvátne zodpovedá ujme
sťažovateľa.»
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava V,
v súdnom konaní vedenom pod spis. zn. 4 Zm 1023/2013 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava V, aby
v konaní vedenom pod spis. zn. 4 Zm 1023/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný uhradiť
sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43 € na bankový účet právneho zástupcu
sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 305/2020-19 z 23. júna 2020 ju v časti namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prijal
na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol.
Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov
konania, aby sa vyjadrili k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu,
či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti
prípisom sp. zn. Spr 3282/2020 z 24. júla 2020, v ktorom predsedníčka okresného súdu
uviedla:
„Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 3CbZm/57/2017 (predtým
4Zm 1023/2013) musím konštatovať, že v predmetnej veci súd od začatia konania v r. 2013
až do jej pridelenia novej sudkyni v dôsledku odchodu predchádzajúcej zákonnej sudkyne
do dôchodku, kontinuálne vykonáva úkony smerujúce k meritórnemu ukončeniu veci.
Z chronológie úkonov konania možno konštatovať, že konal súd priebežne (jednotlivé úkony
boli uskutočňované v zásade v intervaloch 3 až 4 mesiace), pričom značné časové obdobie
vyžadovalo zabezpečovanie potrebných prekladov a ich zasielanie prostredníctvom
dožiadaného orgánu žalovanému v treťom rade do cudziny.
K prideleniu veci novej zákonnej sudkyni došlo dňa 04.02.2019 po zmene v rozvrhu
práce Okresného súdu Bratislava V Dodatkom č. 6 na rok 2019. Časový úsek od pridelenia
veci do vytýčenia termínu pojednávania vo veci (06.03.2020) je nepochybne možné
vyhodnotiť ako prieťah v konaní, avšak zapríčinený objektívne, vzhľadom k náročnosti veci
(spis má aktuálne viac ako 400 strán) a k počtu a skladbe ostatných pridelených vecí
funkčne mladej začínajúcej sudkyni (256 rozpojednávaných vecí, z ktorých značnú časť
predstavovali skutkovo a právne náročné spory a ich štúdium popri vybavovaní nového
bežného nápadu vyžadovalo značný čas). Medzičasom boli vo veci nariadené
2 pojednávania (na 06.04.2020, zrušené z dôvodu protiepidemiologických opatrení...
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVlD-19...
a na 06.07.2020, resp. na žiadosť PZ žalovaného zmenené na 14.07.2020, ktoré bolo
odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania)...“
Predsedníčka okresného súdu vyslovila názor, že požadované finančné
zadosťučinenie považuje za neprimerané a neopodstatnené, a zároveň vyjadrila súhlas
s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.
6. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 2. októbra 2020
oznámil, že sťažovateľ nesúhlasí s upustením od ústneho pojednávania a trvá na ústnom
pojednávaní. V reakcii na vyjadrenie okresného súdu v podstatnom uviedol:
«Sťažovateľ uvádza, že porušovateľ bol dlhodobo nečinný a porušovateľ „zavádza“
Ústavný súd SR vo vyjadrení porušovateľa, nakoľko porušovateľ voči sťažovateľovi ako
odporcovi 4 v zmenkovom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4Zm 1023/2013 REÁLNE
vôbec nekonal a porušovateľ účelovo a zlomyseľne zavádza lebo to, že porušovateľ konal
voči odporcovi 3 či voči odporcovi 2 či voči odporcovi 1 nie je predmetom tejto ústavnej
sťažnosti sťažovateľa a súčasne porušovateľ od podania námietok sťažovateľa ako
odporcu 4 reálne voči odporcovi 4 ako sťažovateľovi NIČ nekonal, pričom v tejto veci sa
vôbec zo strany porušovateľa voči sťažovateľovi nekonalo ani súdne pojednávanie
a ani predbežné prejednanie veci a ani žiadny úkony a porušovateľ je flagrantným
spôsobom nečinný.
Sťažovateľ podával viacero podaní, no porušovateľ reálne v tejto veci nekonal
a nekoná stále.
Samotnú nečinnosť priznal aj porušovateľ vo svojom vyjadrení.
... Sťažovateľ uvádza, že porušovateľ, bol dlhodobo a stále je dlhodobo nečinný,
a nečinnosť porušovateľa, nie je možné ospravedlniť pomermi na súde u porušovateľa, čo
dokazuje tak judikatúra ústavného súdu SR ako aj judikatúra ESĽP, čo zjavne porušovateľ
vo svojom vyjadrení opomína a právne nereflektuje.
Sťažovateľ má za to, že pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
sťažovateľovi za nehmotnú ujmu v podobe intenzívneho duševného utrpenia, ktoré je
nevyhnutne spojené s prieťahmi v konaní, ktoré sťažovateľa traumatizuje aj v súkromí.
... Sťažovateľ má za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa voči porušovateľovi je plne
dôvodná a opodstatnená.»
7. Právny zástupca sťažovateľa v ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu
15. októbra 2020 zotrval na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti a argumentoch uvedených
vo svojom stanovisku z 2. októbra 2020 a taktiež oznámil, že po dohode so sťažovateľom
netrvá na ústnom pojednávaní a netrvá na ústnom nariadení súdneho pojednávania.
8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov
konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre
ústavného súdu
9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny osvojil
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu (III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). Samotným
prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej
istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (II. ÚS 26/95, IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka
súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00, ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
17. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že predmetné konanie sa týka návrhu na zaplatenie zmenkovej pohľadávky
s príslušenstvom. Daná vec spadá pod bežnú a pravidelnú rozhodovaciu prax všeobecných
súdov, aj keď možno akceptovať náročnosť veci pri posudzovaní platnosti zmenky.
Rovnako určitý stupeň zložitosti v posudzovanej veci sťažovateľa treba vidieť v prítomnosti
cudzieho prvku, ktorý sa týka odporcu v 3. rade, ktorému bolo potrebné v napadnutom
konaní doručovať písomnosti do zahraničia, a to s vopred zabezpečeným prekladom.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že skutková a právna zložitosť veci
sťažovateľa mala vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, zároveň však konštatuje,
že doterajšiu dĺžku napadnutého konania a jeho súčasné štádium nie je možné samotnou
zložitosťou veci ospravedlniť.
18. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali byť osobitne
zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.
19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.
20. Ústavný súd sa oboznámil s doterajším priebehom konania a zistil, že okresný
súd vo veci koná od 6. decembra 2013 a dosiaľ konanie právoplatne neukončil. Sťažovateľ
podal 7. januára 2014 námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu a 13. júla 2015
návrh na prerušenie konania, pričom okresný súd o týchto návrhoch doteraz nerozhodol.
Vo veci bolo pojednávanie nariadené až na 6. apríl 2020 a 6. júl 2020. Pojednávania sa však
nevykonali a boli odročené na neurčito aj z dôvodu potreby znaleckého dokazovania.
21. Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní už skoro siedmich
rokov, čo už je doba ústavnoprávne neakceptovateľná, ústavný súd hodnotí celé konanie
ako neefektívne bez potreby vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov okresného
súdu.
22. Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť
všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv.
23. K obrane okresného súdu poukazujúcej na jeho neúmernú zaťaženosť z hľadiska
množstva prejednávanej agendy, ktorú sa okresný súd snaží prezentovať ako objektívnu
okolnosť negatívne sa podpisujúcu pod plynulosť konania aj vo veci sťažovateľa, ústavný
súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným
štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému
nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02).
Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo
znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.
24. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu
nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, nie je zlučiteľný
s jeho označenými právami, a preto rozhodol, že v okolnostiach danej veci bolo porušené
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
25. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo
slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1
výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal
okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Zm 1023/2013 (teraz už sp. zn.
3 CbZm 57/2017, pozn.) konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa meritórne rozhodnutá
(bod 2 výroku nálezu).
V.
Primerané finančné zadosťučinenie
26. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
27. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na utrpenú ujmu
vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky súdneho konania.
28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04,
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
29. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu
v napadnutom konaní, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej
neistoty sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti, že cieľom
priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej
z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané
finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).
VI.
Náhrada trov konania
30. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu
trov konania pred ústavným súdom.
31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
32. Ústavný súd prisúdil (čiastočne) sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu
právneho zastúpenia advokátom pozostávajúcu z odmeny advokáta za tri úkony právnej
služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a stanovisko
z 2. októbra 2020 k vyjadreniu okresného súdu). Za tri úkony vykonané v roku 2020 patrí
odmena v sume trikrát po 177 € a režijný paušál v sume trikrát po 10,62 €. Tieto trovy
právneho zastúpenia v sume 562,86 €, keďže advokátska kancelária je aj platcom dane
z pridanej hodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Celkove trovy právneho zastúpenia
teda predstavujú sumu 675,43 € (bod 4 výroku nálezu).
Za vypracovanie právneho rozboru veci pre klienta, stanovisko z 15. októbra 2020
a ďalšie porady právneho zástupcu so sťažovateľom ústavný súd odmenu nepriznal, pretože
to nevyhodnotil ako úkony relevantné pre rozhodnutie vo veci samej.
33. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného
súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu