Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 506/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátkou , , vo veci

namietaného porušenia , základného práva podľa

a , na súdnu ochranu podľa

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane a ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 21. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia (ďalej len „“), základného práva

podľa a , na súdnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane a ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 21. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom proti

, , (ďalej len „odporca“),

domáhal na Okresnom súde Prievidza (ďalej len „okresný súd“) nariadenia neodkladného

opatrenia, aby okresný súd nariadil odporcovi, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov

nepribližoval k sťažovateľovi, s výnimkou účasti na procesných úkonoch súdu

a pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj nariadenia kontroly výkonu uloženej

povinnosti technickými prostriedkami. Okresný súd o návrhu sťažovateľa rozhodol

uznesením sp. zn. zo 6. januára 2019 (ďalej len „uznesenie súdu prvej

inštancie“), ktorým odporcovi uložil povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu

ako 10 metrov nepribližoval k sťažovateľovi, s už uvedenou výnimkou. Proti označenému

uzneseniu súdu prvej inštancie podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

svojím napadnutým uznesením tak, že zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh

sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zopakoval svoju argumentáciu o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenie použitú v konaní pred všeobecnými súdmi, vyjadrujúc svoj nesúhlas

s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré považuje za nedostatočné,

vecne nesprávne, arbitrárne a v konečnom dôsledku porušujúce jeho označené práva.

Sťažovateľ vo svojom návrhu opísal svoju verziu incidentu s odporcom, po ktorom skončil

v nemocnici so zraneniami hlavy. Uviedol informáciu, že proti odporcovi v procesnom

postavení obvineného prebieha trestné stíhanie za zločin ublíženia na zdraví v súbehu

s prečinom výtržníctva. Je presvedčený o tom, že zo strany odporcu mu hrozí ďalší útok,

a teda má odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie. Krajskému súdu vyčíta,

že bez akéhokoľvek odôvodnenia nevypočul sťažovateľom navrhnutých svedkov,

ktorí majú vedomosť o pohybe odporcu okolo obydlia sťažovateľa. Sťažovateľ

tiež vyjadruje nesúhlas so záverom krajského súdu, že neosvedčil, že zo strany odporcu

dochádza ku konaniu, ktoré je spôsobilé ohroziť telesnú alebo duševnú integritu v rozsahu

a intenzite, ktorá je nevyhnutná na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:

„1. Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. (1)

Slovenskej republiky, podľa Článku 36 ods. (1) Listiny základných práv a slobôd, Čl. 1

ods. (1) , Čl. 16 ods. (1) a Čl. 19

ods. (2) .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

21. 04. 2020, sp. zn.: -134 zrušuje v celom rozsahu a vec vracia Krajskému

súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

3. ... priznáva Ústavný súd SR primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 15.000,00 EUR (slovom: pätnásťtisíceuro), ktoré je Krajský súd

v Trenčíne povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti tohoto nálezu.

4. ... priznáva Ústavný súd SR právo na náhradu trov konania

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo výške 375,24 EUR...“

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak má návrh na začatie konania uvedený

v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd

vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania

v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.

Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o),

p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základných práv a slobôd.

10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

III.

Samotné posúdenie veci ústavným súdom

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým namietané porušenie základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu, ktorý zmenil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia

tak, že návrh sťažovateľa zamietol.

12. Z hľadiska sťažovateľom uplatnenej argumentácie ústavný súd považuje

za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia

je predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Aj v konaní o návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky,

ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne

konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať

predovšetkým, rovnako ako iné rozhodnutia, zákonný podklad, musí byť vydané príslušným

orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom

odôvodnené ().

13. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že prijatím

(ďalej len „CSP“) sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení v porovnaní

s , podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne

upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo

eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Súčasná právna úprava upúšťa od doterajšej

koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení

nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa môže súd

pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť

navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad,

že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd

túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ), na rozdiel

od úpravy podľa , pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení

vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci

samej. Súd môže tiež určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas

( ). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené

( ).

14. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( )

sa tak nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach

v prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (porov. m. m. ), resp. kde s ohľadom na charakter

konkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných

práv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu

rozhodnutiu (porov. m. m. ).

15. Ústavný súd teda posudzuje problematiku neodkladných opatrení zásadne

iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu rozhodnutí tohto druhu pristupuje len za celkom

výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecného súdu

o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by takým rozhodnutím došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu

(porov. , ).

16. Podstatou ústavnej sťažnosti sú námietky sťažovateľa, že a) krajský súd

arbitrárnym spôsobom posúdil jeho návrh, b) nevysporiadal sa s navrhnutým dokazovaním

svedeckými výpoveďami.

17. Ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením uznesenia krajského súdu a konštatuje,

že ústavná sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená. Ústavný súd hodnotí, že krajský

súd pri rozhodovaní o zmene uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného

opatrenia vychádzal z v tom čase jemu známych okolností a skutočností, pričom jeho závery

o ne/existencii všetkých zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia

sú riadne odôvodnené. Krajský súd predovšetkým poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ

sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia po uplynutí 8 mesiacov od incidentu

s odporcom, pričom zo skutočností uvádzaných sťažovateľom (v návrhu, pozn.) nevyplýva,

že od incidentu odporca akýmkoľvek spôsobom kontaktoval sťažovateľa. Okolnosti

incidentu, ako aj jeho priebehu nie sú pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení z hľadiska

jeho účelu a podmienok, za ktorých ho súd môže nariadiť, podstatné,

keďže nie je preukázané a ani osvedčené, že k ohrozeniu telesnej a duševnej integrity

v dôsledku správania odporcu dochádza a v súčasnosti tým, že by ho kontaktoval

alebo dopúšťal sa správania, ktoré požaduje neodkladným opatrením zakázať (bod 15 a 16).

Naopak, sťažovateľ ani len nespochybnil skutočnosť, že odporca ho nekontaktuje,

nepribližuje sa k nemu, nekomunikuje s ním, ani skutočnosť, že odporca býva mimo

bydliska sťažovateľa a pracuje v zahraničí.

18. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že odporca sa slobodne pohybuje

bez akýchkoľvek obmedzení, často aj okolo domu sťažovateľa, a túto skutočnosť

vie preukázať svedeckými výpoveďami svedkov a ,

je pravda, že krajský súd na uvedené tvrdenia nereagoval.

19. V tejto súvislosti však ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v zmysle

ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie

(m. m. , ) a také rozhodnutie možno považovať za ústavne

konformné.

20. V kontexte obsahu toho, čo malo byť navrhovanými svedeckými výpoveďami

označených svedkov preukázané alebo aspoň osvedčené, nemožno podľa názoru ústavného

súdu považovať za ústavne relevantné pochybenie skutočnosť, že sa krajský súd

k navrhnutému dokazovaniu nevyjadril, pretože ani prípadné preukázanie skutočnosti,

že odporca bol videný neďaleko domu sťažovateľa, hoci aj opakovane, sama osebe

bez ďalšieho nezakladá zmenu skutkového stavu osvedčeného krajským súdom.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd považuje odôvodnenie výroku napadnutého

uznesenia krajského súdu za ústavne konformné, keďže ani prípadné vykonanie takéhoto

dôkazu by nebolo spôsobilé ovplyvniť záver súdu, že nie je ani len osvedčená naliehavá

potreba úpravy upraviť pomery požadovaným neodkladným opatrením.

21. Na základe týchto záverov ústavný súd konštatuje, že krajský súd

sa v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal

s relevantnými námietkami sťažovateľa, s ktorými sa nestotožnil, a preto zmenil uznesenie

súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu nemožno podľa názoru

ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne,

t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone,

resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení

právnych predpisov.

22. Na tomto základe ústavný súd zastáva názor, že neexistuje ústavne relevantný

dôvod na to, aby do napadnutého uznesenia krajského súdu zasahoval,

pretože pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil žiadnu okolnosť,

ktorá by mohla zakladať dôvod na vyslovenie porušenia sťažovateľom označených

procesných práv napadnutým uznesením krajského súdu po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie. Z tohto dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

23. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 16

ods. 1 a napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ v sťažnosti nevysvetlil, ako a čím malo dôjsť k porušeniu týchto označených

práv v konaní pred krajským súdom alebo jeho rozhodnutím. Inými slovami, tejto časti

sťažnosti chýba relevantné ústavnoprávne odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti,

resp. fundamentálna náležitosť sťažnosti.

24. Keďže sťažnosť v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa

ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy

výzva na odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa

vzhľadom na jeho kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie

najmä formálnych nedostatkov návrhu, avšak nie samotnej podstaty návrhu

(m. m. , ).

25. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť v tejto

jej časti pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie,

čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom

zásadne neakceptuje (m. m. , , ).

27. Ústavný súd preto v súlade so svojou stabilnou judikatúrou

(m. m. , , , a iné),

so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

28. Pokiaľ ide o namietaný , ústavný súd konštatuje, že namietaný

článok má charakter všeobecného ústavného princípu a primárne neformuluje

základné právo ani slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Ústavný súd vzhľadom

na záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (v časti namietaného porušenia

procesných práv v spojení, s ktorým malo dôjsť k porušeniu označeného článku ,

pozn.) konštatuje, že nezistil relevantnú súvislosť medzi namietaným článkom

a napadnutým uznesením krajského súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť

ústavnej sťažnosti sťažovateľa podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

29. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd

o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu