Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 87/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, Námestie SNP 13,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu

podľa postupom Krajskej prokuratúry

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I. Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 5. apríla 2018 podal trestné oznámenie

na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu zatajenia veci v dvoch

rovinách. Istá skupina starožitných vecí mala údajne patriť do vlastníctva sťažovateľa

a druhá skupina vecí mala patriť do vlastníctva jeho rodičov a mali byť po ich smrti

súčasťou dedičského konania. Sťažovateľ ďalej uviedol, že účastníci dedičského konania,

ktorí mali prístup do nehnuteľnosti po nebohých manželoch , tvrdili a tvrdia,

že niektoré predmety (k dnešnému dňu nimi nebolo konkretizované, ktoré konkrétne

predmety) označené sťažovateľom sa v danej nehnuteľnosti po smrti manželov

nenachádzali z dôvodu, že boli ešte za ich života darované tretím osobám,

resp. predané, a tie, ktoré mali zostať v byte, boli údajne darované spolu s bytom

ml.

3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III sťažovateľovi doručilo

oznámenie, podľa ktorého trestné oznámenie podané sťažovateľom bolo rozdelené na dve

časti. Časť týkajúca sa zberateľských vecí, ktoré sa mali nachádzať v byte

na v a v súvislosti s ktorými mal podozrenie zo spáchania

trestného činu, bola na základe vecnej a miestnej príslušnosti odstúpená odboru kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II na ďalšie konanie, kde jej

bola pridelená sp. zn. ORPZ-BAII-OKP-12-070/2018 TV. Druhá časť trestného oznámenia

týkajúca sa podozrenia zo spáchania trestného činu v súvislosti s uzavretím darovacej

zmluvy bola odstúpená odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava I na ďalšie konanie.

4. Vyšetrovateľ uznesením vydaným pod ČVS: ORP-587/4-VYS-B2-2018 TV

z 5. júna 2018 trestné oznámenie sťažovateľa odmietol, keďže nebol dôvod na začatie

trestného stíhania alebo „postup podľa “. Sťažovateľ proti

označenému uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Okresnej

prokuratúry Bratislava II uznesením č. k. -7 z 20. augusta 2018 (ďalej len

„uznesenie okresnej prokuratúry BA II“) tak, že ju zamietol ako nedôvodnú. Sťažovateľ

podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky „návrh na postup podľa § 363 ods. 1

“ smerujúci proti uzneseniu okresnej prokuratúry BA II, o ktorom

rozhodla krajská prokuratúra rozhodnutím č. k. -2 z 21. decembra 2018.

5. Sťažovateľ namieta, že „krajská prokuratúra nedostatočne preverila námietky

uvedené v návrhu zo dňa 25.10.2018“. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na kópiu

dokumentu priloženú k sťažnosti a označenú ako „Dodatok k prehláseniu“, podľa ktorého

sa domnieva, že musí existovať iný dokument, na ktorý tento dodatok nadväzuje.

6. Po rozdelení trestného oznámenia bolo konanie vedené na Okresnom riaditeľstve

Policajného zboru Bratislava I pod ČVS: ORP-529/3-VYS-B1-2018. Vyšetrovateľ

uznesením z 10. mája 2018 vydaným pod ČVS: ORP-529/3-VYS-B1-2018 trestné

oznámenie odmietol, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo „postup podľa

“. Sťažovateľ proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa

podal sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením

č. k. -6 zo 7. júna 2018 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry BA I“)

tak, že ju zamietol ako nedôvodnú. Sťažovateľ podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky „návrh na postup podľa “ smerujúci proti

uzneseniu okresnej prokuratúry BA I, o ktorom rozhodla krajská prokuratúra rozhodnutím

č. k. -4 z 22. októbra 2018.

7. Na základe uvedeného je sťažovateľ presvedčený o tom, že „vo veci posudzovanej

vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, prokurátorom Okresnej

prokuratúry Bratislava I, ako aj krajským prokurátorom nedošlo k dôslednému

vyporiadaniu sa so všetkými skutočnosťami potrebnými na zákonné rozhodnutie.

Čo znamená, že neboli vykonané zákonné dôkazy a vyhodnotené podľa vnútorného

presvedčenia jednotlivo i v ich súhrne...“.

8. Sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti pripojil tieto prílohy, a to kópiu oznámenia

o odstúpení trestného oznámenia sp. zn. ORP-307/2-VYS-B3-2018 z 11. apríla 2018, kópiu

tzv. ,,dodatku k prehláseniu“ z 23. júna 2011 a vyjadrenie odporcov k žalobe sťažovateľa

vo veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 25. februára 2016.

9. Sťažovateľ v závere svojej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa

postupom Krajskej prokuratúry Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 1Kn 880/18/1100-

2 a pod sp. zn. -4 porušené bolo.

2. Krajskej prokuratúre Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. -2

a pod sp. zn. -4 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov v zrušení

právoplatného rozhodnutia prokurátora a policajta.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie, ktoré je Krajská prokuratúra

Bratislava povinná vyplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Krajská prokuratúra Bratislava je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 346,26 EUR a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II. Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm.

a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

16. Podľa ústavná sťažnosť musí

okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd.

III. Posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľ predovšetkým namietal porušenie svojho základného práva na inú

právnu ochranu podľa postupom krajskej prokuratúry v napadnutom

konaní.

18. Sťažovateľ porušenie tohto práva odôvodnil tým, že krajská prokuratúra

nedostatočne preverila námietky uvedené v jeho návrhoch z 8. augusta 2018 a 25. októbra

2018, pričom na ne nereagovala a všetky námietky uvedené v návrhoch celkovo prokurátor

krajskej prokuratúry nepreveril. Podľa sťažovateľa nedošlo k dôslednému vysporiadaniu sa

so všetkými skutočnosťami potrebnými na zákonné rozhodnutie, teda neboli vykonané

zákonné dôkazy a vyhodnotené podľa vnútorného presvedčenia jednotlivo a v ich súhrne.

Zároveň v ústavnej sťažnosti poukazoval na dôkaz, z ktorého mal vyplynúť záver, že

v postupe krajskej prokuratúry malo dôjsť k porušeniu ním označeného základného práva.

19. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepripojil žiadne relevantné dokumenty ani

dôkazy, z ktorých by mohol vyplynúť záver o arbitrárnosti postupu krajskej prokuratúry

v jeho veci. Navyše, sťažovateľ napáda postup krajskej prokuratúry, pričom tento postup

bol uzavretý, a teda aj konzumovaný samotnými rozhodnutiami krajskej prokuratúry, ktoré

však k svojej ústavnej sťažnosti ani len nepriložil, podobne ako ani kópiu trestného

oznámenia, ani rozhodnutia vyšetrovateľov či uznesenia okresnej prokuratúry BA I a BA II.

20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti len namietal, že došlo k porušeniu jeho

základného práva podľa bez toho, aby ústavne relevantným spôsobom v

ústavnej sťažnosti odôvodnil porušenie tohto svojho základného práva. Všeobecné tvrdenie

o nedostatočnom odôvodnení bez uvedenia skutkovej a ústavnoprávne relevantnej právnej

argumentácie zaň nemožno považovať. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou

náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa je

povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa

sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Keďže ústavná sťažnosť

neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú

náležitosť ustanovenú v . Podľa názoru

ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva na odstránenie tohto

nedostatku návrhu podľa vzhľadom na jeho kľúčovú

povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie najmä formálnych

nedostatkov návrhu na začatie konania, avšak nie samotnej podstaty návrhu.

21. Pretože ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

kvalifikované odôvodnenie, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

22. Nad rámec uvedeného ústavný súd aj v nadväznosti na svoju konštantnú

judikatúru zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní v danom prípade po zvážení

všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom trestného

oznámenia sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani chránené práva. Nikto

totiž nemá právny nárok, a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu

(v tomto prípade sťažovateľa, pozn.) bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia

orgánov činných v trestnom konaní nedávajú podklad na začatie alebo pokračovanie

v trestnom stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo

pokračovať v konaní, prípadne nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo sa v ňom

pokračovalo. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len

toho, aby sa s jeho oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá

však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (m. m. napr.

, ). Trestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo znamená, že

v trestnoprávnej náuke, ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy

trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len

ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských

vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti hlavne prostriedky ostatných

právnych odvetví nie sú dostatočné, boli už vyčerpané, sú neúčinné, prípadne sú zjavne

nevhodné.

23. V tejto súvislosti ústavný súd ďalej pripomína, že v rámci svojej judikatúry už

uviedol, že právo na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného

trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy

a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov.

, , , ). Ústavný súd tiež vyslovil, že

súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa nie je ani právo

jednotlivca, aby na základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať

obžalobu proti označenej osobe. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave, ani

v (porov. , , , ).

Inak povedané, základné právo podľa nie je možné vykladať tak, že by

garantovalo úspech v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá

predstavám sťažovateľa.

24. Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie

obžaloby proti nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva

sťažovateľa podľa , preto k porušeniu tohto práva postupom krajskej

prokuratúry nemohlo dôjsť.

25. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok už pri jej predbežnom

prerokovaní, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa

uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu