Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 554/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátkou

JUDr. Dagmar Malaschitzovou, Černyševského 46, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa v spojení

s a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť PaedDr. , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

v spojení s a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnutý postup“) a jeho uznesením zo 7. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie

okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v predmetnom konaní sťažovateľka

mala procesné postavenie žalobkyne. Sťažovateľka sa žalobou domáhala určenia,

že viacnásobné zmeny pracovnej zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú, prideľovanie

práce, žalovaným vytvorené pracovné podmienky pre ňu, nerovnaké zaobchádzanie s ňou

pri kontrole dochádzky, jej odmeňovanie, nevytvorenie rovnakých podmienok pre jej ďalší

vedecký rast v porovnaní s obdobnými zamestnancami žalovaného boli počas trvania

pracovného pomeru medzi účastníkmi v období od 1. januára 2000 až do 23. septembra

2010 v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Sťažovateľka sa tiež domáhala

zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 250 000 €.

2.1 Rozsudkom okresného súdu č. k. -346 z 28. septembra 2015

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -415 z 30. júna 2016 bola

predmetná žaloba zamietnutá. O trovách si okresný súd vymienil rozhodnúť

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.2 Uznesením okresného súdu č. k. -436 z 24. januára 2017 bola

žalovanému priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

2.3 Uznesením okresného súdu č. k. -447 z 23. februára 2018, ktoré

bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť žalovanému

náhradu trov konania v sume 19 078 €. Proti uzneseniu okresného súdu z 23. februára 2018

sťažovateľka podala sťažnosť v zákonnej lehote.

2.4 Napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré bolo vydané sudcom, bolo

čiastočne vyhovené sťažnosti sťažovateľky (výrok I) a uznesenie okresného súdu

z 23. februára 2018 bolo zmenené tak, že sťažovateľka bola zaviazaná zaplatiť protistrane

náhradu trov konania v sume 16 251,60 € (výrok II).

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd priznal protistrane

odmenu za ďalšiu poradu s klientom vykonanú 1. júla 2015, pričom sťažovateľka tento

úkon právnej služby považuje za neúčelný. Sťažovateľka tiež poukazuje tú skutočnosť,

že žalovanému bola priznaná vyššia suma cestovného ako podľa jej názoru mala byť.

Sťažovateľka totiž tvrdí, že právny zástupca žalovaného nevyužil osobné motorové vozidlo

zo sídla svojej advokátskej kancelárie v Bratislave na cestu do Nitry, ale na pojednávania

cestoval autobusom spoločnosti Turancar.

3.1 Podľa sťažovateľky okresný súd preto nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“).

3.2 Podľa názoru sťažovateľky „účelnosť celkových trov konania priznaných

okresným súdom vykazuje extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich rozhodovanie

o trovách konania. Okresný súd nepostačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľkou

vznesené tvrdenia a svoje rozhodnutie v časti trov konania ústavne neakceptovateľným

spôsobom neodôvodnil.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv napadnutým postupom

a napadnutým uznesením okresného súdu. Sťažovateľka ďalej žiada zrušiť napadnuté

uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okrem toho sa sťažovateľka

domáha aj náhrady trov konania v sume 2 242,39 €.

5. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi

spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli

v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych predpisov

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

9.1 V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním

alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej.

9.2 Za dôvody zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle judikatúry

(napr. , , ) považovať aj konkrétne okolnosti

prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práv, ktorých porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto

pochybenia, resp. nedostatky reálne spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu

na jeho zaručených právach.

10. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach

patriacich do ich právomoci.

10.1 Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k orgánom verejnej moci nie je

prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred orgánmi

verejnej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. , ).

10.2 Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľky

označených v bode 1 tohto rozhodnutia napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým

bolo právoplatne rozhodnuté o výške trov úspešnej strany v sporovom konaní, pričom

na zaplatenie trov bola zaviazaná sťažovateľka. K zásahu do práv sťažovateľky malo dôjsť

z dôvodov uvedených v bode 3 tohto rozhodnutia.

12. Vychádzajúc z doktríny minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti

orgánov verejnej moci (m. m. , ), ústavný súd vo svojej

ustálenej judikatúre opakovane uvádza, že rozhodovanie všeobecného súdu o trovách

konania ako o integrálnej súčasti súdneho konania je zásadne výsadou všeobecného súdu.

12.1 V tomto rozhodovaní ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný

súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to

v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek

kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu

spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv

účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť.

12.2 Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť

ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto

konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie

príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty

svojvôle (m. m. , ).

13. Vo všeobecnosti platí, že pochybenie pri rozhodovaní všeobecného súdu

o náhrade trov konania nedosahuje spravidla samo osebe takú intenzitu, ktorá zakladá

možnosť porušenia základných práv a slobôd, a to bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže

účastníka konania (negatívne) dotknúť. Z hľadiska kritérií ústavnej udržateľnosti súdneho

rozhodovania podľa názoru ústavného súdu takéto pochybenie nemožno dávať na rovnakú

úroveň a pripisovať mu takú istú ústavnú relevanciu ako v prípade, ak by išlo o prípad

námietky pochybenia v procesnom postupe všeobecného súdu, ktorý vedie k rozhodnutiu

vo veci samej (m. m. ).

13.1 Ústavný súd preto pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. vo vzťahu

k predmetu konania pred všeobecnými súdmi problematiky akcesorickej povahy, postupuje

nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba

výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý

proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné právo (porovnaj m. m.

, , , , ,

, ).

14. Podľa názoru ústavného súdu však vo veci sťažovateľky o takú situáciu nešlo.

15. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka tvrdí, že okresný súd ústavne nesúladne

aplikoval v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého trovami konania sú všetky preukázané,

odôvodnené, účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

15.1 Sťažovateľka konkrétne namietala nesprávnosť rozhodnutia sudcu okresného

súdu, ktorý žalovanému priznal odmenu za ďalšiu poradu s klientom vykonanú 1. júla 2015

z dôvodu, že tento úkon právnej služby nie je možné považovať za odôvodnený a účelne

vynaložený (prvá námietka). Podobne spochybňovala priznanie náhrady cestovného

osobným motorovým vozidlom právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý podľa jej tvrdenia

cestoval na pojednávania autobusom z Bratislavy do Nitry (druhá námietka).

16. V prípade prvej námietky proti priznaniu odmeny za konkrétnu právnu službu

zastáva ústavný súd názor, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti je v tejto časti iba polemikou

s názorom sudcu okresného súdu, ktorý v napadnutom uznesení jednoznačne vyslovil,

že považuje úkon za „odôvodnený a účelný“, čím posúdil účelnosť týchto trov konania

v zmysle . Vo vzťahu k druhej námietke je možné z obsahu odôvodnenia

napadnutého uznesenia vyvodiť, že sa s totožnou argumentáciou sťažovateľky, akú

prezentuje aj v ústavnej sťažnosti, implicitne nestotožnil, to znamená, že ju vyhodnotil ako

nedôvodnú a priznal vypočítanú odmenu cestovných nákladov podľa ustanovení osobitného

predpisu.

17. Ústavný súd pripúšťa, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu je

pomerne stručné, napriek tomu nemožno vysloviť, že by okresný súd postupoval svojvoľne

alebo akýmkoľvek iným zjavne nesprávnym spôsobom vykladal, resp. aplikoval príslušné

právne predpisy. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (). Podľa

názoru ústavného súdu sa okresný súd v napadnutom uznesení takéhoto výkladu či aplikácie

zákonného predpisu (resp. vyhlášky) nedopustil, a preto napriek nesúhlasnému postoju

sťažovateľky k obsahu napadnutého uznesenia, ktorý vyjadrila aj vo svojej ústavnej

sťažnosti, ústavný súd v tomto prípade nevidí priestor na zásah vo forme zrušenia

napadnutého uznesenia okresného súdu.

18. Ústavný súd nezistil, že by napadnutým uznesením došlo k porušeniu práv,

ktorých ochrany sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jeho

právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie je limitovaná rozsahom a dôvodmi

špecifikovanými v ústavnej sťažnosti.

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

20. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších jej návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu