Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 570/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

10. novembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

JURČO JÁN, spol. s r. o., Dovalovo 174, IČO 31 601 456, zastúpenej advokátom

Mgr. Dávidom Štefankom, Povoznícka 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -103

zo 16. novembra 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 24. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti JURČO JÁN, spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti JURČO JÁN,

spol. s r. o., Dovalovo 174, IČO 31 601 456 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -103 zo 16. novembra 2018 (ďalej

aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. októbra 2019 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok krajského súdu“, spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom

postavení žalobkyne v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

domáhala zaplatenia sumy 41 714,51 € s príslušenstvom. Okresný súd napadnutým

rozsudkom zo 16. novembra 2018 žalobu sťažovateľky zamietol a žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Sťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým rozsudok okresného súdu

potvrdil a žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že je právnickou osobou

prevádzkujúcou malú vodnú elektráreň, je teda výrobcom elektrickej energie a vlastníkom

zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely preukázania

práva na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v súlade so zákonom

č. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej

výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie“) vydal Úrad pre reguláciu sieťových

odvetví (ďalej len „ÚRSO“) sťažovateľke potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných

zdrojov energie, a to na roky 2014 až 2028. Na účely zabezpečenia podpory výroby

elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydal 24. apríla 2014 ÚRSO rozhodnutie, ktorým

pre sťažovateľku schválil na obdobie od roku 2014 do 22. decembra 2028 pevnú cenu

elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 71,37 eur/MWh. Sťažovateľka ako výrobca

elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s právom na podporu v zmysle zákona o podpore

obnoviteľných zdrojov energie a žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzavreli

11. júna 2014 zmluvu o doplatku č. 87/2014/D s platnosťou do 31. decembra 2014. Zmluvu

o doplatku na rok 2015 žalovaný so sťažovateľkou uzatvoriť odmietol s odôvodnením,

že zariadenie sťažovateľky stratilo nárok na podporu z dôvodu nesplnenia si oznamovacej

povinnosti určenej zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V zmysle uvedenej

sankcie si výrobca elektriny, teda sťažovateľka, nemôže uplatniť právo na doplatok,

ak si nesplní oznamovaciu povinnosť spočívajúcu v oznámení o uplatnení podpory vo forme

doplatku vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu

na nasledujúci kalendárny rok, pričom zákon ukladá povinnosť tieto skutočnosti oznámiť

jednak ÚRSO, ako aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Sťažovateľka si

uvedenú povinnosť splnila 3. júna 2014 vo vzťahu k ÚRSO, avšak podľa jej názoru splnenie

ohlasovacej povinnosti voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy,

resp. voči ÚRSO nie je podmienkou poskytnutia podpory, a preto s ohľadom na celkové

množstvo vyrobenej elektriny za obdobie roku 2015 predstavuje celková výška doplatku

sumu 41 714,51 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť sťažovateľke.

4. Sťažovateľka je presvedčená, že sa na ňu „nevzťahuje povinnosť v zmysle § 4

ods. 2 písm. b) zákona o podpore a to z dôvodu prechodných ustanovení právnej

úpravy Na to, aby mu vzniklo právo na podporu, musel sťažovateľ

splniť povinnosť v zmysle ust. zákona o podpore , avšak v znení

účinnom do 31.12.2013, t. j. sťažovateľ musel predložiť SSE ako prevádzkovateľovi

regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny, čo aj urobil, pričom táto

skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Sťažovateľ teda splnil všetky zákonné podmienky

pre vznik nároku na podporu v zmysle zákona o podpore v znení účinnom

do 31.12.2013, ktoré sa na podporu výroby zo špecifikovanej malej vodnej elektrárne

vzťahujú.“.

5. Argumentácia sťažovateľky v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku

okresného súdu pozostávala z troch tvrdení, a to, že „(i)... zo strany sťažovateľa bola

notifikačná povinnosť splnená, (ii) notifikačná povinnosť bola splnená nad rámec zákona,

nakoľko sankčný mechanizmus na sťažovateľa nemožno aplikovať z dôvodu, že svoje

zariadenie uviedol do prevádzky pred 1. januárom 2014 a napokon (iii) z dôvodu,

že sankcia je navyše v rozpore s ústavne chráneným právom vlastniť majetok a v rozpore

s právom Európskej únie.“.

6. S poukazom na už citovanú argumentáciu považuje sťažovateľka odôvodnenie

napadnutého rozsudku okresného súdu nielen za nesprávne, ale aj nepreskúmateľné

a nezákonné. Zmätočnosť a arbitrárnosť postupu okresného súdu okrem absencie náležitého

odôvodnenia umocňuje aj skutočnosť, ako si okresný súd postupne osvojoval argumentáciu

v neprospech sťažovateľky, avšak na jej tvrdenia, resp. na v jej prospech znejúce dôkazy

neprihliadal, čo evokuje porušenie zásady rovnosti zbraní, pričom takýto postup je

v príkrom rozpore s princípom právnej istoty.

7. Napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vytýka,

že jeho odôvodneniu chýba „riadne a presvedčivé vysporadanie sa najmä s argumentáciou

o prednosti komunitárneho práva a potrebe prihliadať na účel smernice Európskeho

parlamentu a Rady č. 2004/8/ES.“.

8. Porušenie jej práva vlastniť majetok sťažovateľka odôvodňuje tým, že „nárok

sťažovateľa ako výrobcu elektriny na podporu vo výške stanovenej a garantovanej

na základe Zákona o podpore na obdobie 15 rokov je potrebné považovať za majetok

resp. vlastníctvo chránené a Dodatkového protokolu.“.

9. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka sumarizuje porušenie jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu všeobecnými

súdmi, a to:

„a) z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu (nesprávny výklad

intertemporálnych ustanovení a nesprávny výklad obsahovej stránky notifikačnej povinnosti

sťažovateľa)

Z ústavného hľadiska je nevyhnutné, aby sa pri vytváraní právneho základu

na rozhodovanie vo veci samej dôsledne aplikovali aj prechodné a záverečné ustanovenia

právnych predpisov relevantné pre rozhodnutie v danej veci, predovšetkým tie ustanovenia,

ktoré upravujú časovú pôsobnosť nových právnych predpisov. Nerešpektovanie týchto

prechodných a záverečných ustanovení (o časovej pôsobnosti nových právnych predpisov)

považuje ústavný súd za ústavne neakceptovateľný zásah do právnej istoty účastníkov

zmluvných aj iných právnych vzťahov, ktorí by boli takto pozbavení jedného z dôležitých

komponentov právnej istoty - predvídateľnosti dôsledkov ich právnych úkonov v spojitosti

s právnou úpravou platnou a účinnou v čase uskutočňovania týchto právnych úkonov.

b) nevysporiadaním sa s kľúčovou argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa

porušenia práva vlastniť majetok a o prednosti komunitárneho práva a potrebe prihliadať

na účel smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES (o podpore kogenerácie

založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa súčasne

mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS ako aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady

č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov

na vnútornom trhu s elektrickou energiou).

Uvedený postup, ktorý aplikovali oba súdy zakladá pochybnosti o správnosti

a vierohodnosti ich rozhodnutí. Takéto rozhodnutia potom vykazujú známky arbitrárnosti

a narúšajú dôveru v súdny systém.“

10. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie sťažovateľkou označených práv napadnutými rozhodnutiami, napadnuté

rozhodnutia zruší, vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná

náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

17. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

18. Podľa a obdobne aj listiny každý má právo

vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou

označených práv napadnutými rozhodnutiami, ktorým vytýka ich nedostatočné odôvodnenie

a považuje ich za arbitrárne a nesprávne z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu.

K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

okresného súdu

20. V prípadoch, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (mohol) domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie

napadnutého rozsudku okresného súdu bol príslušný krajský súd, ktorého právomoc

predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie okresného

súdu v tejto veci, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie

ňou označených práv rozsudkom okresného súdu zo 16. novembra 2018,

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne ,

, , , , a iné).

K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

krajského súdu

22. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj , ,

, ).

23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ

právny poriadok poskytuje iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

24. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne vychádza z názoru,

že na skúmanie prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti,

dodržania zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci

o ňom konať a rozhodnúť či splnenia iných zákonom ustanovených náležitostí je zásadne

príslušný orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Inými slovami, právomoc konať o veci,

ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým

podmienkam, ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia

ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len

v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

(, , ). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje,

že uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o skúmanie prípustnosti návrhu na začatie

dovolacieho konania, jeho opodstatnenosti a pod. Následkom toho sa ústavný súd

pri posudzovaní otázky o prípustnosti dovolania v zásade obmedzuje, avšak pri predbežnom

prerokovaní ústavných sťažností je vždy povinný preskúmať svoju vlastnú právomoc z toho

hľadiska, či tejto právomoci nepredchádza právomoc iného súdu, ktorý by bol oprávnený

sťažovateľovi poskytnúť ochranu pred namietaným porušením ním označovaných

základných práv a slobôd.

25. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka považuje aplikáciu

právneho predpisu krajským súdom v napadnutom rozsudku, a to ustanovenia zákona

o podpore obnoviteľných zdrojov energie v časti týkajúcej sa notifikačnej povinnosti

sťažovateľky, za nesprávnu. Zároveň je presvedčená, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku krajského súdu je nedostačujúce z hľadiska jej základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivé súdne konanie a že sa krajský súd adekvátne nevysporiadal ani s jej

argumentáciou o prednosti komunitárneho práva a potrebe prihliadať na účel smernice

Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES.

26. Ústavný súd v danej súvislosti konštatuje, že sťažovateľkou predostretá

argumentácia vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia korešponduje s dovolacím

dôvodom zakotveným v (ďalej len „“),

podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.

27. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie

o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae [odmietnutia

spravodlivosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. októbra 2017)]. Pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu v podstatných bodoch nespĺňa

požiadavky vyplývajúce z , resp. dohovoru v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá táto okolnosť dôvodu prípustnosti

dovolania podľa ().

28. Súčasne námietky sťažovateľky smerujúce k nesprávnej aplikácii právneho

predpisu korešpondujú s dovolacím dôvodom podľa , podľa ktorého

dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte

nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

29. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery

(pozri k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 29. novembra 2017). Samozrejme, túto situáciu nemožno stotožniť so zmätočnosťou

odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa dá podriadiť pod dôvod dovolania podľa § 420 písm. f)

, keďže taká chyba neumožňuje riadne odôvodniť dovolanie podané z dôvodu

podľa .

30. Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prekovania ústavnej

sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie

nepodala, a teda nevyužila právny prostriedok, ktorý jej zákon priznáva na ochranu jej

základných práv a slobôd, čím nerešpektovala subsidiárne postavenie ústavného súdu.

Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie totiž nemožno nahrádzať ústavnou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý, ako z už uvedeného vyplýva, môže založiť

svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, keď fyzická osoba alebo právnická osoba nemala

inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; túto možnosť však

sťažovateľka v danom prípade mala.

31. Pokiaľ ide o eventuálne ďalšie námietky, ktoré nie je možné uplatniť

v dovolacom konaní, riešenie poskytuje posledná veta ,

podľa ktorého ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku. V takom prípade je teda potrebné najprv vyčerpať námietky

dostupné pre dovolacie konanie a až následne využiť ústavnú sťažnosť (v rozsahu

súvisiacom aj s výsledkom rozhodovania dovolacieho súdu).

32. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti netvrdila a už vôbec

nepreukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach

jej prípadu teda neprichádzal do úvahy ani prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle

.

33. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako neprípustnú a argumentáciou

sťažovateľky vo vzťahu k porušeniu označených práv sa bližšie nezaoberal.

34. Pretože bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu