Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 521/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2020 v zložení z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov

Ivana Fiačana a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, sp. zn. , postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. , postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky [(ďalej len „najvyšší súd“); (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou v spore

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vydanie veci, ktorý po vrátení veci

najvyšším súdom je vedený na okresnom súde pod sp. zn. (pôvodné konanie

vedené pod sp. zn. , pozn.).

2.1 Sťažovateľka uviedla, že na prebiehajúce napadnuté konanie (jeho výsledok) sú

naviazané aj iné súdne a správne konania, ktoré sú už roky prerušené z dôvodu

neukončeného sporu a celá situácia má na sťažovateľku a jej rodinu negatívny,

traumatizujúci vplyv a spôsobuje jej psychickú, časovú aj materiálnu ujmu. Podľa názoru

sťažovateľky ide o podanie účelovej žaloby, ktorou sa žalobca z dôvodu svojej nelegálnej

stavebnej činnosti snaží neoprávnene zasiahnuť do vlastníckych práv sťažovateľky.

Sťažovateľka je toho názoru, že predmetom napadnutého konania nie je z právneho ani

zo skutkového hľadiska neobvykle zložitá vec.

2.2 Ďalej sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietla, že neefektívny postup súdov

umožňuje zásahy žalobcu do jej vlastníckych práv, ktoré jej v konečnom dôsledku

spôsobujú materiálne škody aj nemateriálnu ujmu, ktorých riešenie vyžaduje značné časové

a finančné náklady. Poukazuje na to, že vzhľadom na neadekvátnu dĺžku konania sa však

nebude ani môcť niektorých škôd efektívne domáhať pre obtiažnosť dokazovania

po neprimerane dlhej dobe od vzniku škôd a tiež aj po premlčaní niektorých nárokov

s uplynutím aj objektívnych lehôt; tým dá sa ťažko predpokladať efektívny zvrat udalostí a

aspoň aká taká náprava; je zrejmé, že väčšina nárokov bude nevymožiteľná a tak možno

konštatovať, že došlo k neodstrániteľnému stavu.

2.3 Sťažovateľka opísala aj skutkový stav napadnutého konania a v podstatnej časti

svojej argumentácie uviedla početnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu

pre ľudské práva vzťahujúcu k základnému právu účastníka na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom takto:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu

Bratislava III., Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

porušené bolo.

2. Prikazuje Krajskému súdu v Bratislave konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15000 €, ktoré sú

spoločne a nerozdielne povinní vyplatiť sťažovateľke Okresný súd Bratislava III, Krajský

súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky/ktoré sú povinné uhradiť sťažovateľke

súdy v pomere Okresný súd Bratislava III 6000,- €, Krajský súd v Bratislave 6000,- a

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3000,- €, všetko do 15 dní od právoplatnosti a

vykonateľnosti nálezu.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 375,24 €, ktorú

sú Okresný súd Bratislava III, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky

povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť na účet právnej zástupkyne v lehote 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

8. Ústavný súd vo vzťahu k (resp. listiny) a

ods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva

na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru ().

Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(), a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

10. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa (ústavná sťažnosť).

11. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho,

kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho

základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie

sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa

sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

12. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti ako zákonom predpísaná náležitosť je pritom

kritériom klasifikačným, nie kvalitatívnym. Nedostatok právne relevantného odôvodnenia

ústavnej sťažnosti má vo vzťahu k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva

alebo slobody významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom

ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej

podmienky ani nemôže o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite rozhodovať (m. m.

, , , , ,

, , , ).

13. Pokiaľ ide o petit ústavnej sťažnosti, sťažovateľ je povinný jasne, zrozumiteľne

a presne formulovať návrh na rozhodnutie vo veci samej tak, že musí presne uviesť,

konkrétne porušenie akých svojich základných práv a slobôd práv požaduje vysloviť,

zrušenia ktorých konkrétnych rozhodnutí či opatrení alebo odstránenia iného zásahu sa

domáha, resp. i to, že požaduje prikázať všeobecnému súdu, aby vo veci ďalej konal

bez zbytočných prieťahov. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

treba uviesť osobitne.

14. V konaní podľa vyznačujúcom sa pri jeho začatí

bezvýnimočným uplatňovaním dispozičnej zásady nie je ústavný súd oprávnený „dopĺňať“

vlastným hodnotením sťažnosti ako celku taký petit sťažnosti, ktorý nespĺňa požiadavky

kladené na jeho kvalitu ().

15. Označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, treba

označiť dostatočne určito, najmä tam, kde príslušné ustanovenie či kvalifikovanej

medzinárodnej zmluvy o základných ľudských právach a slobodách obsahuje viacero práv

(napr. obsahuje nielen právo na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov, ale i právo na verejné prejednanie veci v prítomnosti účastníka, ktorých

porušenie možno namietať samostatne). Treba pripomenúť, že všeobecné tvrdenie, že došlo

k porušeniu napr. „ práva na spravodlivé súdne konanie“, „práva na súdnu a inú ochranu“

či „práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov“ a pod., nemožno považovať

za dostatočné označenie a konkretizáciu namietaného porušenia základných práv alebo

slobôd pre účely poskytnutia ústavnoprávnej ochrany, pretože ide o širokú množinu práv,

z ktorých niektoré môžu, alebo naopak nemusia v tej-ktorej danej veci prichádzať do úvahy

ako spôsobilé byť predmetom konania pred ústavným súdom. Nie je úlohou ústavného súdu

„triafať“ do nešpecifikovaných požiadaviek sťažovateľa. Taktiež nie je postačujúce

odôvodniť porušenie práv iba odvolaním sa na relevantnú právnu úpravu a judikatúru

ústavného súdu ().

16. K označeniu základných práv a slobôd ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už

opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami zákona

o ústavnom súde [§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1 písm. c)] vyplýva, že sťažovateľ musí

v ústavnej sťažnosti označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa

domáha, nielen označením príslušných článkov (resp. kvalifikovanej medzinárodnej

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách), ale musí ich konkretizovať aj

skutkovo t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto

súvislosti dôkazy (, , , ).

17. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

18. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Ústavný súd v prípravnej fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti zistil

jej obsahové nedostatky vo vzťahu k jej odôvodneniu, ako aj sťažnostnému petitu

a v zmysle vyzval sťažovateľku na odstránenie vád

podania avšak bez bližšej špecifikácie týchto vád vzhľadom na § 62 zákona o ústavnom

súde v spojení s a (ďalej len

„CSP“).

19.1 Výzva bola doručená právnej zástupkyni sťažovateľky 12. októbra 2020, ktorá

na ňu v mene sťažovateľky odpovedala podaním zo 16. októbra 2020 a uviedla:

„... Nakoľko vo výzve nie je špecifikované, ktorá časť petitu je nesúladná a

navrhovaný výrok 3. spočíva v alternatívnom petite, domnieva sa, že ide len o

nedorozumenie. Z opatrnosti uvádza celé znenia alternatívnych petitov v tejto časti, keďže v

pôvodnom petite boli navrhnuté alternatívy len cez lomítko...“.

19.2 Následne upravila pôvodne alternatívne formulovaný petit v časti požadovaného

finančného zadosťučinenia takto:

„... 3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15000 €, ktoré sú

spoločne a nerozdielne povinní vyplatiť sťažovateľke Okresný súd Bratislava III, Krajský

súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky Alternatívne (/) Sťažovateľke priznáva

finančné zadosťučinenie vo výške 15000 €, ktoré sú povinné uhradiť sťažovateľke súdy v

pomere Okresný súd Bratislava III. 6000,-€, Krajský súd v Bratislave 6000,-€, Najvyšší súd

Slovenskej republiky 3000,-€, pre oba návrhy spoločne ktoré sú povinné súdy uhradiť

sťažovateľke do 15 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

19.3 Sťažovateľka ďalej uviedla, že „...Prípadné zdanie nesúladu mohlo vyplývať zo

zjednodušenia navrhovanej alternatívy cez lomítko, namiesto výslovného uvedenia, z čoho

mohla prameniť neprehľadnosť petitu, za čo sa ospravedlňuje. V prípade, ak nesúlad

vyplýva z inej časti petitu dovolí si právna zástupkyňa sťažovateľky požiadať o poukázanie

na konkrétny navrhovaný výrok a jeho rozpor s očíslovanou časťou sťažnosti, aby ho mohla

bezodkladne opraviť.“.

20. Ústavný súd s odkazom na body 11 až 16 tohto uznesenia zdôrazňuje, že má

v ústave a presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je

viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania.

Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie

konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

21. Napriek tomu, že sa podľa každé podanie sa

posudzuje podľa jeho obsahu, z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je

podstatná najmä požiadavka vyplývajúca z , podľa ktorého je

ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona

neustanovuje inak.

22. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje okrem

viazanosti rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti najmä viazanosťou petitom ústavnej

sťažnosti, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého

rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

22.1 Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa osobitne uplatňuje v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľky v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť,

o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje nielen na to,

že odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahuje námietky týkajúce sa neprimeranej dĺžky

konaní vedených pred Okresným súdom Bratislava III v pod sp. zn. a sp. zn.

, v konaní vedenom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v bližšie neidentifikovanom konaní

a zbytočných prieťahov v týchto konaniach, ktoré spadajú pod porušenie čl. 48 ods. 2

, o ktorom však v ústavnej sťažnosti nie je žiadna zmienka a ktorý sťažovateľka

zamenila za zakotvujúci právo na súdnu ochranu. Tento nedostatok

nemohlo odstrániť ani namietanie čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože sťažovateľkou

formulovaný návrh na rozhodnutie (petit ústavnej sťažnosti citovaný v bode 3 tohto

uznesenia) nezodpovedá nielen dôvodom ústavnej sťažnosti ale ani zákonným požiadavkám

na jeho určitosť, keďže v petite nie je jednoznačne (t. j. konkrétnou spisovou značkou)

identifikované súdne konanie, postupom ktorého mali byť porušené jej práva.

24. Ústavný súd uzatvára, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia vo veci

samej (petit ústavnej sťažnosti) nie je vymedzený takým určitým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci, pričom v dôsledku tohto nedostatku by

ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.

24.1 V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu ústavnej sťažnosti, ktorý patrí

medzi zákonom predpísané esenciálne náležitosti každého návrhu na začatie konania

pred každým súdom, teda aj pred súdom ústavným, ústavný súd zdôrazňuje, že tento

nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd nemôže

vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného sťažovateľkou, nemôže rozhodnúť

o niečom inom alebo nad rámec a nemôže ani sám vykonať konverziu sťažovateľkou

chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti.

25. Napriek tomu ústavný súd sťažovateľku, ktorá je zastúpená kvalifikovanou

právnou zástupkyňou, vyzval na odstránenie nedostatkov predloženej ústavnej sťažnosti

(k tomu pozri bod 19), pričom vo výzve bližšie nekonkretizoval (a vzhľadom na § 160

ods. 3 v spojení s ani nemohol, keďže voči účastníkom

konania zastúpených advokátom nemá poučovaciu povinnosť), v čom vidí nesúlad obsahu

ústavnej sťažnosti jej s petitom, resp. nedostatky petitu samotného. Vedomý si

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľky a na to nadväzujúcého predpokladu

profesijnej odbornosti advokátky ústavný súd tak postupoval v súlade so základným

princípom vyjadreným v a

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Doplneným podaním sťažovateľky však

k odstráneniu vád nedošlo, pričom z dôvodov zhora uvedených nemohol ústavný súd

vyhovieť žiadosti právnej zástupkyne „o poukázanie na konkrétny navrhovaný výrok a jeho

rozpor s očíslovanou časťou sťažnosti ...“ .

26. V situácii, keď je petit ústavnej sťažnosti sťažovateľom z hľadiska práva

nesprávne (nedostatočne) formulovaný, neostáva ústavnému súdu iné ako ústavnú sťažnosť

odmietnuť podľa z dôvodu nesplnenia

zákonom ustanovených náležitostí (m. m. ).

27. S odkazom na body 21 a 22 tohto uznesenia petitom ústavnej sťažnosti

vymedzený rozsah prieskumu ústavného súdu môže byť vo výnimočných okolnostiach

modifikovaný (zvyčajne rozšírený) dôvodmi ústavnej sťažnosti (tak ako to expressis verbis

vyplýva z ; pozn.), z ktorých ale musí zrozumiteľne vyplývať

nespochybniteľný záujem sťažovateľa podrobiť ústavnoprávnemu prieskumu konkrétne

a adresne vymedzené rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (vymedzený predmetom,

subjektom a inými, najmä časovými súvislosťami), na čo musí nevyhnutne vecne

nadväzovať aj pregnantná súvzťažná ústavnoprávna argumentácia sťažovateľa. Jedine za

kumulatívneho splnenia týchto podmienok je tak potom možné prekročiť petit ústavnej

sťažnosti pri rešpektovaní ontologickej podstaty tohto ústavného inštitútu, potierajúc pritom

prehnanú ústavnoprávnu solemnitu, ktorej dôsledky by mohli ohroziť materiálnu ochranu

sťažovateľových základných práv a slobôd.

28. Keďže napriek výzve ústavného súdu na odstránenie vád návrhu na začatie

konania zostal petit ústavnej sťažnosti nielen nekorešpondujúci s jej odôvodnením, ale

najmä neurčitý, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v rámci predbežného

prerokovania odmietol podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

29. Nad rámec veci ústavný súd dáva do pozornosti, že ak obsahovo ústavná

sťažnosť sťažovateľky smeruje ku konštatovaniu existencie zbytočných prieťahov

v napadnutých konaniach, sťažovateľka má možnosť v prípade pretrvávajúceho

nepriaznivého stavu spočívajúceho v nečinnosti vo veci konajúcich súdov obrátiť sa

na ústavný súd s novou ústavnou sťažnosťou kvalitatívne spôsobilou ďalšieho prerokovania.

30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej

sťažnosti.

31. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. a) v nadväznosti na čl. II bod 3 Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra

2020 v znení dodatku č. 2 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej

republiky 1. októbra 2020 z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Rastislava Kaššáka

prejednaná a rozhodnutá prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová –

predsedníčka senátu a sudkyňa spravodajkyňa, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia

senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu