Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 153/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Sitárom,

Zvonárska 8, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a Slovenskej republiky a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 3. novembra 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu

Košice I sp. zn. z 25. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 3. novembra 2016 (ďalej len „napadnuté

uznesenie krajského súdu“) a v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 25. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je povinným v exekučnom konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ namieta, že bolo porušené jeho

„1. Právo na súdnu a inú ochranu

2. Samovôľa súdov v rozhodovaní

3. Právo na súdne konanie bez zbytočných prieťahov

4. Právo na dôstojné súdne konanie

5. Právo na spravodlivý súdny proces

6. Právo na rovnosť pred súdom“, pričom za porušiteľa svojich práv označuje

krajský súd.

Porušenie svojho „práva na súdnu a inú ochranu“ odôvodňuje len odvolaním

sa na relevantnú právnu úpravu a judikatúru ústavného súdu.

Porušenie svojho „práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov“ odôvodňuje

jednak tým, že nemohol uplatniť ním navrhované dôkazy a v tejto súvislosti „bránením

práva“, „samovôľou“ sudcov v rozhodovaní, a jednak uvedením priebehu napadnutého

konania, ktorý sumarizuje takto:

„Návrh na zastavenie exekúcie som podal dňa 17. 01. 2012

Vyšší súdny úradník vydal uznesenie dňa 14. 03. 2013

Odvolanie som podal dňa 27. 03. 2013

Sudca Okresného súdu Košice I rozhodol 25. 06. 2015

Odvolanie som podal dňa 27. 07. 2015

Krajský súd v Košiciach rozhodol dňa 03. 11. 2016.“

Porušenie svojho „práva na dôstojné súdne konanie“ odôvodňuje sťažovateľ tým,

že „Okresný súd Košice I a ani Krajský súd v Košiciach sa nezaoberali mojim odvolaním

a odvolacím dôvodom s vážnosťou,

Okresný súd Košice I, namiesto toho, aby sa zaoberal meritom veci a dôvodnosťou

môjho odvolania voči uzneseniu, vo svojom uznesení ohovára mňa, moju manželku, zaoberá

sa mojou manželkou, ktorá nie je účastníkom tohto konania.

Na moje odvolanie Krajský súd v Košiciach, pod č. 4, chabo zareagoval

a vo všetkých ostatných bodoch svojho uznesenia dal za pravdu vyššiemu súdnemu

úradníkovi a sudcovi Okresného súdu Košice I, ktorí nesplnili svoju zákonnú povinnosť

a nevyzvali súdneho exekútora o doloženie exekútorského spisu a správu o majetkových

pomeroch povinného, ale súdy rozhodovali bez akýchkoľvek dôkazov, najmä bez

exekútorského spisu a správy o majetkových pomeroch povinného...

Krajský súd v Košiciach potvrdil nezákonné uznesenie Okresného súdu Košice I.

Vo svojom uznesení potvrdil samovôľu Okresného súdu Košice I a s ňou sa stotožnil, ako

s vecne právne správnou. Stotožnil sa s tým, že prvostupňové súdy môžu vo veci rozhodovať

bez žiadneho dôkazu aj napriek tomu, že som súdy vyžiadal, aby vyzvali súdneho exekútora

o doloženie exekútorského spisu a správy o majetkových pomeroch povinného.

Prvostupňové súdy túto svoju povinnosť nesplnili a Krajský súd v Košiciach sa s takýmto

nesprávnym postupom súdu stotožnil ako s vecne správnym...“.

Porušenie „práva na spravodlivý súdny proces“ odôvodňuje tým, že poukazuje

na „chabé“ uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo 14. marca 2013, ktoré v ňom

„nevyvoláva pocit, aby som mal dôverovať v spravodlivosť v súdnych rozhodnutiach“,

vyslovuje nespokojnosť s rozhodnutím okresného súdu o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu

a tvrdí, že „exekučný súd sa snaží sťažovateľa a jeho rodinu zdiskreditovať, znevážiť...

a znížiť dôstojnosť pred súdom“.

Porušenie práva „na rovnosť pred súdom“ odôvodňuje sťažovateľ tým, že krajský

súd „jednoznačne nedbal nad rovnosťou pred súdom a odvolací súd sa nebráni tomu, aby

uvádzal aj nepravdivé skutočnosti“. Poukazuje na niektoré závery krajského súdu, s ktorými

nesúhlasí, ako napr. «„Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje

k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže na súd

podať podnet na zastavenie exekúcie a súd sa ním musí zaoberať.“ Podľa tejto vety

Krajského súdu v Košiciach sa mojim návrhom nemusel zaoberať a ani sa nezaoberal...

Touto vetou mi Krajský súd v Košiciach porušil moje základné ľudské práva, právo na

rovnosť pred súdom.», alebo poukazuje podľa neho na „klamlivú a nepravdivú vetu“, keď

uvádza: «„... keďže nemajetnosť povinného nebola v čase rozhodovania súdu I. stupňa

preukázaná a povinný neuviedol ani žiaden iný z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle

§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.“

Dôkazom toho, že odvolací súd uvádza nepravdivé skutočnosti je aj odvolanie,

v ktorom som náležíte žiadala o doloženie exekútorského spisu a správu o majetkových

pomeroch povinného, čo súdy evidentne zámerne prehliadli.

Uvedená pohľadávka je už 6 rokov po premlčacej lehote na vymáhanie. Ani Okresný

súd Košice I a ani Krajský súd v Košiciach exekúciu nezastavil podľa § 58 ods. 1 môže súd

exekúciu zastaviť na návrh, alebo bez návrhu EP.»

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva

vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1, právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-46 z 3. novembra 2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice 1

č. k. -35 zo dňa 25. júna 2015 porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. -46 z 3. novembra

2016 sa zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom,

ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť, na účet právneho zástupcu a finančné

zadosťučinenie za porušenie základných ľudských práv vo výške 5300 € (päťtisíctristo

euro), do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z obsahu sťažnosti síce vyplýva, že sťažovateľ nad rámec petitu sťažnosti namieta

aj porušenie svojho základného práva podľa , ktoré však v zásade okrem

načrtnutého priebehu postupu okresného súdu nijako neodôvodňuje. Vzhľadom na uvedené

a vzhľadom na kvalifikované zastúpenie sťažovateľa pred ústavným súdom ústavný súd

posudzoval sťažnosť sťažovateľa len v rozsahu navrhovaného petitu.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je totižto povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, aké vyplývajú zo sťažnosti, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ( ,

, , ).

Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nepripojil k sťažnosti

napadnuté rozhodnutia, ktoré majú byť predmetom posúdenia v konaní o tejto sťažnosti.

Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti bol dôvodom na jej

odmietnutie podľa . Vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie ústavný súd sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval,

primerane aplikujúc Civilného sporového

poriadku v spojení s .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2017