Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 529/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a (ďalej len „“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľovi ako

samostatne zárobkovo činnej osobe bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky

Bratislava č. 700-0218025015-GC04/15 z 5. augusta 2015 predpísané penále v sume

3 565,28 € za obdobie mesiacov január 2004 až december 2008, vypočítané z dlžnej sumy

poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov

na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného

do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej

sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola

dlžná suma zaplatená v hotovosti, pričom toto rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručené 20. novembra 2015. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím

č. 22448-2/2016-B A z 3. februára 2016 rozhodnutie správneho orgánu prvej inštancie

potvrdila.

3. Sťažovateľ podal na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) správnu

žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č.

2/2016-B A z 3. februára 2016. Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 7. decembra

2017 žalobu sťažovateľa zamietol. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal

sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší súd v napadnutom konaní rozsudkom sp. zn.

z 29. januára 2020 zamietol.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že k porušeniu jeho označených

základných práv podľa došlo tým, že nebol najvyšším súdom predvolaný na súdne

pojednávanie a nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným otázkam. Uvádza, že

najvyšší súd nenapravil pochybenie krajského súdu, ktorý nevyhovel jeho návrhu

na odročenie pojednávania, a pojednávanie uskutočnil bez účasti jeho právneho zástupcu,

ktorého neúčasť sťažovateľ ospravedlnil zo zdravotných dôvodov.

5. Sťažovateľ považuje predpísanie penále až v roku 2015 za „špekulatívne“, pretože

mohlo byť predpísané skôr, poukazuje na nesprávny záver orgánov verejnej správy, ako aj

súdov o nemožnosti odpustiť penále, ako i na pochybenie pri doručovaní rozhodnutia

správneho orgánu prvej inštancie.

6. Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho základných práv

podľa a postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní.

Taktiež sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie

konania, ak § 89 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48

ods. 2 postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní

14. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

15. K ústavný súd konštatuje, že táto ústavná norma upravuje

primárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu

verejnej správy, obrátiť sa za zákonom [najmä Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“)] splnených podmienok na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Výklad ustanovení Správneho súdneho

poriadku zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení podmienok na podanie žaloby

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy musí rešpektovať ústavné

garancie práva na súdnu ochranu.

16. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že správne súdnictvo je primárne

prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej

najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť

verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Účelom správneho súdnictva teda nie je

náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej

osoby alebo právnickej osoby, proti ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade

vykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje

iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy

(, , , ).

17. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

sťažovateľa bolo posúdiť, či postup najvyššieho súdu v napadnutom konaní signalizuje

nedostatky pri aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľa a s tým spojené

možné porušenie označených ústavných práv sťažovateľa.

18. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , , , ).

19. Ústavný súd s poukazom na svoju viazanosť rozsahom a dôvodmi ústavnej

sťažnosti ( ) podrobil postup najvyššieho súdu v napadnutom

konaní svojmu prieskumu, v ktorom sa zameral na námietky uplatnené sťažovateľom.

20. V súvislosti s kľúčovou námietkou sťažovateľa, že postupom najvyššieho súdu

došlo k porušeniu jeho základného práva na to, aby sa jeho vec prerokovala v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, keďže nebolo

vo veci nariadené pojednávanie, ústavný súd poukazuje na znenie , podľa ktorého

kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže

nariadiť, ak to považuje za potrebné.

21. Ústavný súd konštatuje, že k porušeniu základných práv a slobôd nemôže dôjsť

postupom a rozhodnutím všeobecného súdu, ktorým tento uplatní svoju právomoc

spôsobom, ktorý zákon umožňuje.

22. O takýto postup išlo aj v okolnostiach posudzovanej veci v prípade kasačného

súdu, ktorý zákonom zverenú právomoc rozhodnúť o kasačnej sťažnosti bez nariadenia

pojednávania v prípade sťažovateľa uplatnil ústavne konformným spôsobom v súlade

s príslušným procesnoprávnym predpisom. Podľa názoru ústavného súdu je rozhodnutie

o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (a bez vykonávania dokazovania) postup,

ktorý zákon pripúšťa, teda s ním nemožno spájať porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 .

23. Navyše, ústavný súd už vyslovil, že k porušeniu základného práva vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom môže pred všeobecnými súdmi dôjsť vtedy, keď

príslušný súd dôkazy vykonáva, a teda nie vtedy, keď ich nevykonal (,

, ).

24. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 2 , teda základného práva na prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán

verejnej správy, ústavný súd opakovane poukazuje na to, že táto ústavná norma upravuje

primárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu

verejnej správy, obrátiť sa za zákonom splnených podmienok na súd, aby preskúmal

zákonnosť takéhoto rozhodnutia.

25. V predmetnej veci sťažovateľa niet žiadnych pochýb, že rozhodnutie

o predpísanom penále, s ktorým nesúhlasí, preskúmali súdy v rámci dvoch inštancií

správneho súdnictva. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ nijako nezdôvodnil, akým spôsobom

malo byť postupom najvyššieho súdu (okrem už posudzovanej námietky, že vec bola

prerokovaná v jeho neprítomnosti a bez toho, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom) porušené jeho základné právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 2

.

26. V súvislosti s ďalšími námietkami sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľ pokračuje, resp. opakuje argumentáciu, uplatnenú v konaní pred správnymi

súdmi, podstatou ktorej je jeho odlišný názor na závery prijaté správnymi orgánmi

(a preskúmané v správnom súdnictve) v súvislosti s predpísaním penále z dlžnej sumy

poistného a príspevkov za relevantné obdobie, teda jeho argumentačná pozícia v tejto časti

ústavnej sťažnosti spočíva výlučne v rovine podústavného práva.

27. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ stavia ústavný súd do pozície súdu vyššej

(ďalšej) inštancie, ktorý by mal nanovo prehodnocovať skutkový stav a z neho vyplývajúce

právne závery. Takýto postup však s odkazom na už citovanú judikatúru nie je v konaní

podľa možný.

28. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým postupom najvyššieho súdu

a základnými právami podľa a , ktorých porušenie

sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd

po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru

o ich porušení. Preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.2 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

29. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

30. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne

splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

31. V súvislosti so zisťovaním predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom ústavný súd vyzval sťažovateľa 7. októbra 2020, aby

preukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Sťažovateľ reagoval na výzvu

podaním z 28. októbra 2020 a predložil potvrdenie o svojich osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch.

32. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak ústavná sťažnosť nie je (okrem

iného) zjavne neopodstatnená. Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a z výsledku

jej posúdenia zistí, že je zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

33. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

napriek zdokladovaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ústavný súd

nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu