Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 464/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Zdenkou

Hruškovou, Makovického 7, Žilina, pre namietané porušenie jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva vlastniť majetok

podľa a Listiny základných práv

a slobôd, práva na rovnosť účastníkov konania podľa Slovenskej

republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj namietané porušenie čl. 13

ods. 1 a a Listiny základných práv

a slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. z 21. februára 2019

a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. júla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 20. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva vlastniť majetok

podľa a listiny, práva na rovnosť účastníkov konania

podľa a listiny, ako aj namietané porušenie

ods. 1 a a listiny uznesením Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. februára 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. júla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnutým uznesením okresného

súdu mu bola uložená poriadková pokuta v sume 300 € v súvislosti s jeho neprítomnosťou

na hlavnom pojednávaní konanom 12. februára 2019 v jeho trestnej veci vedenej

sp. zn. , v ktorej vystupuje v pozícii obžalovaného. Svoj postup okresný súd

odôvodnil tým, že sťažovateľa o termíne daného hlavného pojednávania,

t. j. 12. februára 2019, upovedomil na jemu predchádzajúcom hlavnom pojednávaní

konanom 27. novembra 2018 s tým, že písomne volaný už nebude, pričom sa súd odvolával

na znenie zápisnice z predmetného pojednávania. Vzhľadom na to okresný súd vyhodnotil,

že pokiaľ sťažovateľa ústne upovedomil o termíne ďalšieho hlavného pojednávania na jemu

predchádzajúcom pojednávaní 27. novembra 2018, bolo povinnosťou sťažovateľa dostaviť

sa na hlavné pojednávanie alebo neprítomnosť ospravedlniť riadne a včas. Okresný súd

sa pri ukladaní poriadkovej pokuty odvolával na znenie

o trestnom konaní súdnom () účinného do 31. decembra 2005

(ďalej len „ č. “) a poukázal na to, že sťažovateľ bol

na následky neustanovenia sa na hlavné pojednávanie upozornený podľa Trestného

poriadku v rámci písomného predvolania na prvé hlavné pojednávanie nariadené

na 27. november 2018.

3. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 4. marca 2019

sťažnosť doplnenú podaním zo 16. mája 2019, v ktorej namietal, že súd vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, vykladá si nesprávnym spôsobom príslušné

zákonné ustanovenia, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a v tej súvislosti uložil

poriadkovú pokutu, na ktorej uloženie neboli splnené podmienky. Rozhodnutie podľa neho

nemá nielenže oporu v zákonoch, ale ani v judikatúre, čím sa stáva nezákonným.

Doplnením sťažnosti sťažovateľ podporne poukázal na skutkovo rovnakú situáciu,

keď okresný súd v tejto jeho trestnej veci už raz konal totožne o poriadkovej pokute

v súvislosti s jeho neprítomnosťou na hlavnom pojednávaní v dôsledku absencie písomného

predvolania, keď síce sťažovateľovi uložil uznesením č. k. -2113

zo 4. decembra 2014 (spisová značka, pod ktorou bola vec pôvodne vedená) poriadkovú

pokutu v sume 200 €, avšak na základe sťažnosti sťažovateľa (ktorá bola odôvodnená

obdobne ako jeho sťažnosť zo 4. marca 2019) predmetné uznesenie formou autoremedúry

zrušil, a to uznesením sp. zn. zo 14. mája 2019, ktoré odôvodnil

tak, že sťažnosti sťažovateľa vyhovel, pretože ju vyhodnotil ako dôvodnú, keďže akceptoval

dôvody neúčasti sťažovateľa na hlavnom pojednávaní 4. decembra 2014 uvedené

v sťažnosti.

4. Napadnutým uznesením krajského súdu bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá

ako nedôvodná.

5. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie poukázal na to, že príkazy,

k rešpektovaniu ktorých má poriadková pokuta primäť, musia byť uložené v súlade

so zákonom. Podľa neho predvolanie na pojednávanie nebolo učinené v súlade s Trestným

poriadkom č. , a preto ani nemôže byť neúčasť na ňom sankcionovaná

poriadkovou pokutou, čo by bolo možné len v prípade nedostavenia sa na hlavné

pojednávanie, na ktoré by bol sťažovateľ predvolaný súdom, rešpektujúc právnu úpravu

č. Konkrétne sťažovateľ uviedol, že nebol na hlavné

pojednávanie nariadené na 12. február 2019 riadne predvolaný, tak ako to vyžaduje právna

úprava č. ,

podľa ktorého sa má predvolanie na hlavné pojednávanie obžalovanému doručiť

do vlastných rúk. Ide o natoľko dôležitý úkon, že zákonodarca dokonca vylúčil možnosť

uloženia zásielky, ktorá obsahuje predvolanie obvineného, a vzhľadom na závažnosť

následkov spojených s doručením predvolania obvineného, resp. obžalovaného vylúčil inú

formu doručenia predvolania, než doručením do vlastných rúk obžalovaného. Takýmto

procesne správnym spôsobom však podľa sťažovateľa mu predvolanie na uvedené hlavné

pojednávanie nebolo doručené, z čoho vyplýva, že neexistoval žiaden dôvod

na to, aby mu súd ukladal poriadkovú pokutu, pretože sťažovateľ nič neporušil, ale súd

opomenul konať tak, ako to predpisuje zákon. Sťažovateľ argumentoval

aj tým, že judikatúra súdov je v tejto problematike jednoznačná, teda, pokiaľ má byť

obžalovaný zákonne a korektne predvolaný, také doručenie nemôže súd nahrádzať ústnym

oboznámením s termínom hlavného pojednávania na predošlom hlavnom pojednávaní.

Zápisnica nebola sťažovateľovi po pojednávaní ani odovzdaná, ani neskôr zaslaná,

ani ju po pojednávaní nepodpisoval a ani v nej nebol upozornený na následky nedostavenia

sa či informovaný o nevyhnutnosti jeho účasti na ďalšom pojednávaní. Súdu podľa neho

nič nebránilo, aby na pojednávaní hneď po oznámení termínu ďalšieho hlavného

pojednávania odovzdal sťažovateľovi oproti podpisu písomné predvolanie

na ďalšie pojednávanie alebo mu odovzdal písomné vyhotovenie zápisnice z daného

hlavného pojednávania aj s uvedením termínu ďalšieho hlavného pojednávania,

a to oproti podpisu priamo zápisnice vrátane upozornenia na následky nedostavenia

sa naň, čo je bežná prax súdov v trestných veciach. Sťažovateľ tiež uviedol, že z ničoho

nevyplýva a vzhľadom na jednoznačnosť

č. je neakceptovateľný názor súdu, že by sa predvolanie do vlastných rúk

malo vzťahovať len na prvé hlavné pojednávanie vo veci. Ak by to tak bolo, zákonodarca

by to výslovne uviedol, čo neučinil. Práve naopak, z výkladu zákona vyplýva dôvod znenia

č. , a síce, že výslovne predpisuje

doručenie do vlastných rúk v prípade takých zásielok, ktorými sa zabezpečuje prítomnosť

obžalovaného na úkone, na ktorom je jeho účasť nevyhnutná, čo vyvracia akúkoľvek

pochybnosť o tom, že sa malo na mysli len prvé pojednávanie. Sťažovateľ poukázal

aj na to, že keďže mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie konané

12. februára 2019, nemohol byť ani upozornený na následky nedostavenia sa práve

na toto konkrétne pojednávanie. Pokiaľ súd poukazuje na to, že bol riadne predvolaný

a poučený v rámci predvolania na prvé hlavné pojednávanie na 27. november 2018,

uvedené predvolanie a poučenie sa vzťahuje len na dané pojednávanie a žiadne iné.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Sťažnosti sa vyhovuje.

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30.7.2019, č. k. -2736 a Okresný

súd Žilina uznesením zo dňa 21.2.2019, č. k. , IČS: 5117011298, porušil

základné práva a slobody sťažovateľa , ,

a to vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd - právo na spravodlivý súdny proces, z Listiny základných práv a slobôd,

a to: z , , , a z ,

a to: z čl. 46 ods. 1 - základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, čl. 13 ods. 1 –

ústavné právo plniť len povinnosti, ktoré sú uložené na základe zákona, čl. 17 ods. 2, čl. 20

ods. 1 - právo vlastniť majetok, čl. 47 ods. 3.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.7.2019,

č. k. -2736 a uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 21.2.2019,

č. k. , alternatívne: Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline

zo dňa 30.7.2019, č. k. -2736 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline

na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi , , sa priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- eur, ktoré sú Krajský súd v Žiline a Okresný súd Žilina

povinní vyplatiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Sťažovateľovi , , sa priznáva náhrada trov

právneho zastúpenia v sume 346,26 € (2 úkony právnej služby po 163,33 € - prevzatie

a príprava zastúpenia dňa 17.9.2019, ústavná sťažnosť zo dňa 17.9.2019; 2x režijný paušál

po 9,80 €), ktoré sú Krajský súd v Žiline a Okresný súd Žilina povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť na účet advokátky JUDr. Zdenky Hruškovej vedený

, do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

7. Vec napadla ústavnému súdu 20. septembra 2019 a v súlade s pravidlami

rozdeľovania vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom

spravodajcom pridelené, vec sťažovateľa spadala do kategórie zostávajúcich vecí,

ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu.

Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5

písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec

sťažovateľa prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle

čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020

a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 je na konanie vo veci príslušný senát ústavného

súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

18. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

19. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

20. Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.

21. Podľa povinnosti možno ukladať zákonom

alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

22. Podľa čl. 4 ods. 1 listiny povinnosti možno ukladať iba na základe zákona

a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.

23. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

24. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

25. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav

a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (,

). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy

totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnou zmluvou podľa (, ).

26. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

27. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

už uvedených základných práv, pričom k porušeniu sťažovateľom označených práv malo

dôjsť napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu

vo veci uloženia poriadkovej pokuty sťažovateľovi.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného

súdu

28. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už mnohokrát uviedol,

že jedným zo základných pojmových znakov ústavnej sťažnosti podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou)

zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom

tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 1 a 2 (obdobne , ).

29. Ustanovenie teda limituje právomoc ústavného súdu

vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. V zmysle

tohto princípu rozhoduje ústavný súd o individuálnych ústavných sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd

v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán

verejnej moci (, ).

30. Keďže sťažovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy tvrdeného porušenia svojich

práv sťažnosťou podanou podľa ustanovení č.

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a tento právny prostriedok aj využil, ústavný

súd vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením

okresného súdu nemá právomoc na takéto preskúmanie.

31. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa v spojení s pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského

súdu

32. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a nezistil takú

skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu

v zákone. Krajský súd v podstatnej časti odôvodnenia svojho uznesenia uviedol:

«Vo vzťahu k základu rozhodnutia predsedníčky senátu sa krajský súd v celom

rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia o uložení poriadkovej pokuty.

Za daných okolností boli splnené zákonné podmienky na uloženie poriadkovej pokuty

obžalovanému, tak ako vyplývajú z ustanovenia ...

Krajský súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa za príkaz

obžalovanému daný súdom považuje aj jeho riadne a včasné predvolanie na hlavné

pojednávanie. Z predloženého trestného spisu bezpečne vyplýva, že obžalovaný bol riadne

a včas predvolaný na termín hlavného pojednávania určený na 12.2.2019, nakoľko termín

tohto nového pojednávania zobral osobne na vedomie na predchádzajúcom hlavnom

pojednávam konanom 27.11.2018. Táto skutočnosť je zistiteľná aj z obsahu zápisnice

o hlavnom pojednávaní konanom 27.11.2018 na č.l. 2597 spisu, kde je doslova uvedené:

„Súd podľa za účelom ďalšieho dokazovania hlavné pojednávanie

odročuje na termín 12.2.2019 o 09.00 hod., č.dv. 6 s tým, že prítomní prokurátorka,

obhajkyňa, obžalovaný, senát berú termín hlavného pojednávania na vedomie. Písomne

už volaní nebudú.“

Krajský súd ďalej uvádza, že za „nedostatočné ospravedlnenie“ v súvislosti

s neposlúchnutím príkazu súdu, ktorý bol obžalovanému daný podľa ,

je potrebné považovať také ospravedlnenie, ktoré nebolo urobené z vážneho dôvodu

alebo včas, teda bezodkladne po tom, čo sa obžalovaný dozvedel o prekážke,

pre ktorú uvedený príkaz nemôže splniť.

Krajský súd je rovnakého názoru ako súd prvého stupňa, že u obžalovaného nebol

daný vážny dôvod, ktorý mu zabránil hlavného pojednávania sa zúčastniť. V tejto súvislosti

treba uviesť, že za vážny dôvod, ktorý bráni obžalovanému v účasti na úkone trestného

konania, treba považovať taký úkon, ktorý je porovnateľný s významom úkonu, s následkami

jeho nevykonania a potrebou jeho opätovného nariadenia (Rt 35/98). Argumenty

obžalovaného prezentované v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu nepresvedčili

ani nadriadený súd, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie

poriadkovej pokuty. Nadriadený súd dáva obžalovanému do pozornosti, že predvolať možno

i ústne na prechádzajúcom pojednávaní alebo aj pri inom úkone súdu, na ktorom bol

prítomný ten, kto má byť predvolaný a táto skutočnosť (o vzatí termínu na vedomie - pozn.

nadriadeného súdu) sa poznamená v zápisnici o tomto úkone.

V okolnostiach danej veci je nesporné, že obžalovaný termín nového pojednávania

nariadeného, resp. odročeného na deň 12.2.2019 zobral na vedomie na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 27.11.2018, na ktorom bol osobne prítomný. Túto skutočnosť

preukazuje aj zápisnica z hlavného pojednávania (č.l. 2597 spisu). Vzhľadom na to okresný

súd správne obžalovaného už písomne nepredvolával na ďalšie pojednávanie,

z čoho logicky vyplýva, že obžalovaný neobdržal ani žiadne predvolanie na nové

tzv. odročené pojednávanie. Obžalovaný bol dokonca oboznámený s tým, že na hlavné

pojednávanie nariadené na 12.2.2019 už písomne predvolaný nebude. Túto skutočnosť

rovnako preukazuje zápisnica z hlavného pojednávania (č.l. 2597 spisu). Krajský súd

ďalej zdôrazňuje, že obžalovaný bol povinný rešpektovať predvolanie súdu a bol povinný

dostaviť sa na nové pojednávanie nariadené na termín 12.2.2019, pretože predvolanie bolo

riadne učinené, a to ústnou formou na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní,

na ktorom bol obžalovaný osobne prítomný.

Z celkového správania sa obžalovaného a jeho prístupu k prejednávanej trestnej veci,

ktoré je zistiteľné z obsahu trestného spisu, aj krajský súd nadobudol presvedčenie,

že obžalovaný sa účelovo vyhýba účasti na nariadených úkonoch súdu. Z obsahu spisu

je ďalej zistiteľné, že hlavné pojednávanie 12.2.2019 pre neprítomnosť obžalovaného

muselo byť odročené na iný termín. Obžalovaný nepochybne vie, o akú trestnú vec

ide, aj to, že jeho neprítomnosť zabráni vykonaniu hlavného pojednávania.

Preto predsedníčka senátu okresného súdu postupovala správne, keď obžalovanému

za vyššie uvedené konanie podľa uložila poriadkovú pokutu.

Nie je možné akceptovať argumentáciu obžalovaného, že jeho práva v konaní

pri ukladaní poriadkovej pokuty boli porušené, keď nebol na možnosť uloženia poriadkovej

pokuty vopred upozornený. Obsah trestného spisu neposkytuje žiadny podklad

o tom, že by okresný súd pri uložení poriadkovej pokuty postupoval v rozpore s ustanovením

Pri rozhodovaní o sťažnosti obžalovaného proti napadnutému uzneseniu

krajský súd nemá právomoc preskúmavať dôvody právoplatného uznesenia Okresného súdu

Žilina zo dňa 14.5.2019, sp.zn. , na ktoré obžalovaný poukazuje v doplnených

dôvodoch svojej sťažnosti.

Nadriadený súd považuje za správnu a zákonnú aj výmeru poriadkovej pokuty,

ktorá bola napadnutým uznesením uložená obžalovanému. Predsedníčka senátu

postupovala správne, keď pri výmere pokuty vo výške 300,- eur zobrala do úvahy význam

a dôležitosť zmareného procesného úkonu - nariadeného hlavného pojednávania.»

33. Závery krajského súdu sú v napadnutom uznesení riadne zdôvodnené, uznesenie

nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak nezistil také

zásahy do práv sťažovateľa, ktoré by boli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by bol výklad krajského súdu

z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný v takej miere, aby v dôsledku toho

mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv zaručených ,

čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právne posúdenie sťažovateľovej veci zo strany

krajského súdu je ústavne akceptovateľné a nemá znaky svojvôle alebo arbitrárnosti.

34. Ústavný súd na základe posúdenia obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu

z ústavne významných hľadísk konštatuje, že krajský súd primeraným spôsobom reagoval

na námietky sťažovateľa, ktorý v podanej ústavnej sťažnosti uviedol v zásade totožnú

argumentáciu ako v podanej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu,

o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením krajského súdu. Ústavný súd tu opätovne

zdôrazňuje, že nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva, ale nezávislým

orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto sústavy, pričom vo svojej judikatúre

sa riadi zásadou minimalizácie zásahov do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,

rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (napr. ,

). Z tohto postavenia mu preto neprislúcha posudzovať vecnú správnosť

právneho záveru, ku ktorému krajský súd pri interpretácii a aplikácii zákona dospel.

Ústavný súd však musel zaujať stanovisko k tomu, či napadnuté uznesenie krajského súdu

spĺňalo požiadavku ústavnosti (odôvodnenie majúce požadovanú kvalitu v zmysle čl. 46

ods. 1 , listiny a dohovoru).

35. Z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu vyplýva, že hlavné

pojednávanie odročené na 12. február 2019 sa nemohlo uskutočniť bez prítomnosti

sťažovateľa ako obžalovaného. Keďže sťažovateľ vzal termín hlavného pojednávania

na vedomie, vzhľadom na charakter trestnej veci vedel, že hlavné pojednávanie

v jeho neprítomnosti nemožno konať, a zároveň nepožiadal, aby sa hlavné pojednávanie

konalo v jeho neprítomnosti podľa č. ,

nedostavením sa na predmetné hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia jeho konanie

zmaril. Zároveň ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ sa v predmetnej

trestnej veci domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd mu vyhovel

a nálezom sp. zn. zo 14. novembra 2018 vyslovil porušenie uvedených práv

sťažovateľa. Sťažovateľ teda namietal dĺžku predmetného trestného konania, avšak svojím

nedôvodným nedostavením sa na hlavné pojednávanie 12. februára 2019 sám prispel k jeho

predĺženiu. Uloženie poriadkovej pokuty sa aj v tomto kontexte javí ako ústavne udržateľné.

36. Skutočnosť, že krajský súd v napadnutom uznesení zaujal právny názor,

s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel

ich účel a význam (). Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd

v napadnutom uznesení takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.

37. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením krajského súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a listiny a tiež jeho právom na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne

signalizovala možnosť po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť

porušenie ním označených práv.

38. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

39. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok

podľa a listiny, práva na rovnosť účastníkov konania

podľa a listiny a namietané porušenie ,

ako už ústavný súd konštatoval, krajský súd sa v napadnutom uznesení ústavne

akceptovateľným spôsobom vysporiadal s otázkou opodstatnenosti uloženia poriadkovej

pokuty sťažovateľovi. Krajský súd tým, že príslušné ustanovenia všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktoré boli podstatné pre posúdenie danej veci, interpretoval a aplikoval

ústavne konformným spôsobom, nemohol svojím uznesením zasiahnuť ani do uvedených

práv sťažovateľa. Keďže z napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno vyvodiť

nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do uvedených práv

sťažovateľa, ústavný súd z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) ústavnú sťažnosť aj v tejto časti.

40. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa a

ods. 1 listiny ústavný súd uvádza, že tieto články a listiny sú vstupnou bránou

do ústavnej úpravy základných práv a slobôd a ako také majú charakter všeobecných

ústavných princípov. Napriek tomu, že sú implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného

súdu, nemajú charakter základného práva a slobody, ktorého ochrany by sa bolo možné

samostatne domáhať pred ústavným súdom (m. m. , m. m. ).

41. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu