Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 619/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpeného advokátskou

kanceláriou Weis & Partners s. r. o., Ivanská cesta 30/B, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Peter Weis, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Skalica

v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Skalica (ďalej len „okresná prokuratúra“)

a Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. .

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin

poškodzovania veriteľa formou spolupáchateľstva podľa § 239 ods. 2 písm. a), ods. 5

písm. a) podľa v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) formou spolupáchateľstva podľa .

3. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. sa 26. apríla 2016

konalo verejné zasadnutie, na ktorom sťažovateľ odmietol návrh dohody o vine a treste.

Na základe tejto skutočnosti bola trestná vec sťažovateľa vylúčená na samostatné konanie

a podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) bola vec vrátená prokurátorovi okresnej

prokuratúry do prípravného konania.

4. Podľa sťažovateľa prokurátor okresnej prokuratúry po vrátení veci okresným

súdom do prípravného konania v ňom nevykonal žiaden úkon. Sťažovateľovi nebolo

umožnené ani záverečné preštudovanie spisu a podanie návrhov na doplnenie vyšetrovania

v zmysle , ale namiesto toho mu bolo 24. októbra 2016

doručené upovedomenie o podaní obžaloby. Sťažovateľ uviedol, že „§ 208 ods. 1 Trestného

poriadku jasne ustanovuje, že vždy pred podaním návrhu na obžalobu alebo na iné

rozhodnutie, sa musí obvinenému, obhajcovi umožniť v primeranej lehote preštudovať spis

a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Toto právo bolo... porušené a Sťažovateľovi

bolo toto zákonné právo upreté.“. Sťažovateľ sa preto domnieva, že týmto postupom

nedošlo len k porušeniu , ale zároveň k porušeniu

ods. 1 a dohovoru. Podľa názoru sťažovateľa sa mal napr. uskutočniť

jeho výsluch, aby objasnil, prečo na verejnom zasadnutí odmietol návrh dohody o vine

a treste. V prípravnom konaní bol postup okresnej prokuratúry nezákonný, a preto nemôže

dôjsť k vydaniu zákonného rozhodnutia v súdnom konaní. Okresná prokuratúra mala pred

podaním obžaloby zistiť tieto vady prípravného konania a vec vrátiť vyšetrovateľovi na

doplnenie vyšetrovania.

5. Keďže sťažovateľ odmietol uzatvoriť ďalšiu dohodu o vine a treste, prokurátor

okresnej prokuratúry podal v jeho trestnej veci obžalobu. Podľa názoru sťažovateľa okresný

súd nepostupoval podľa a Trestného

poriadku, pretože nedostatočne preskúmal prípravné konanie a nezistil procesnú chybu

uvedenú v bode 4, na základe čoho mala byť obžaloba odmietnutá. Namiesto toho bol

okresným súdom vydaný trestný rozkaz sp. zn. z 24. februára 2017, ktorým

bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu uvedeného v bode 2.

Sťažovateľovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov podľa § 239 ods. 5

s použitím a , ktorého výkon

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 36 mesiacov podľa § 51 ods. 1 a 2

. Predmetný trestný rozkaz sa následne zrušil z dôvodu, že sťažovateľ

proti nemu podal odpor v zákonnej lehote.

6. Sťažovateľ ďalej namietal, že okresný súd samostatne nerozhoduje o námietkach

sťažovateľa a jeho obhajcu, že z dôvodov uvedených v bode 4 nie je možné vykonávať

dôkazy, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. Podľa sťažovateľa „Okresný súd

Skalica po predchádzajúcom nesprávnom právnom postupe sudcu v súvislosti s nesprávnym

výkladom a , porušil práva Sťažovateľa podľa ustanovenia

SR, v spojení s Dohovoru, keďže dostatočne nevysvetlil

prečo sa nebude zaoberať námietkami Sťažovateľa a jeho obhajcu. Sťažovateľ však nedostal

vysvetlenie prečo jeho námietkam nebolo vyhovené. Podľa nášho názoru takýto postup nie

je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR a právom Sťažovateľa na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, resp. rozhodnutia o námietke. Na hlavnom pojednávaní dňa

21.11.2019 nebolo o námietkach de iure rozhodnuté, len tým, že súd pokračoval v hlavnom

pojednávaní sa môžeme domnievať, že boli de facto zamietnuté. Samozrejme nemožno

očakávať rozsiahle odôvodnenie ako v prípade meritórneho rozhodnutia avšak máme za to,

že aj napriek procesnému charakteru námietok je nutné o nich rozhodovať a rozhodnutia

o nich by rozhodnutia mali byť odôvodnené.“.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom okresnej prokuratúry

a okresného súdu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. .

Sťažovateľ ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vrátiť trestnú vec

sťažovateľa do prípravného konania. Okrem toho sa sťažovateľ domáha aj priznania

náhrady trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

11. Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať

a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená na princípe subsidiarity,

t. j. ústavný súd má právomoc konať, ak o ochrane týchto práv a slobôd už nemôže

rozhodovať iný súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom

pre každú osobu. Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci

ústavného súdu (, , , ).

12. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Inými slovami, ústavné

súdnictvo v individuálnych veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania

právoplatne skončených vecí (). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú

(, ). Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127

ods. 1 (). Inými slovami, sťažnosť podľa je

nástrojom ochrany základných práv nastupujúcich po vyčerpaní všetkých dostupných

prostriedkov ochrany práv uplatniteľných v súlade so zákonom v systéme orgánov verejnej

moci (, ).

13. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného porušenia v bode 1 označených práv

namietaným postupom okresnej prokuratúry a okresného súdu vychádza z právneho názoru,

že trestné konanie je od svojho začiatku až do konca procesom, v ktorom sa v rámci

vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu základných práv a slobôd

môžu zo strany orgánov uplatňujúcich svoje kompetencie v trestnom konaní naprávať, resp.

korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde

namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv a slobôd označených

v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (m. m. napr. ,

, , , , ,

).

14. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti,

ako aj jej predbežného prerokovania nebola trestná vec sťažovateľa vedená okresným

súdom pod sp. zn. právoplatne skončená. Ak by neboli akceptované tieto jeho

námietky ešte v priebehu prvostupňového konania, sťažovateľ má možnosť opätovne

namietať postup okresnej prokuratúry a tiež postup okresného súdu (body 5 a 6) v rámci

riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov (za splnenia zákonom ustanovených

podmienok).

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ bude mať v ďalších

štádiách trestného konania k dispozícii právne prostriedky na účinnú obranu ním

označených práv a na podanie námietok, o ktorých po ich uplatnení budú nielen oprávnené,

ale aj povinné rozhodnúť vecne príslušné všeobecné súdy. Za týchto okolností by prijatie

ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie bolo v rozpore s princípom subsidiarity,

na ktorom je založená právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127

ods. 1 .

16. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že v petite ústavnej sťažnosti

sťažovateľ namietal postup okresnej prokuratúry v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. . V tejto súvislosti ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľa,

že trestné konanie proti sťažovateľovi sa nachádza v štádiu trestného stíhania pred súdom

( ), kde prokurátor už nevykonáva dozor nad dodržiavaním

zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní (§ 230 ods. 1 Trestného

poriadku) a kde o obžalobe koná a rozhoduje súd. V konaní pred súdom, teda v štádiu,

v ktorom sa nachádza trestné konanie proti sťažovateľovi, je prokurátor stranou tohto

konania ( ), a nie orgánom verejnej moci, ktorého postup

sťažovateľ môže namietať (na rozdiel od prípravného konania).

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

18. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o jeho ďalších procesných návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu