Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 433/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť S. S., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr.

M. G., N., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46

ods. 1, , a , ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. -12

z 23. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2011 faxom a následne 26. októbra 2011 poštou doplnená sťažnosť S. S., t. č. vo výkone

väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. G., ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods.

2 a (ďalej len „“), ako aj práv podľa

ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) č. k. -12 z 23. augusta 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru sp. zn.

ČVS: PPZ-201/BOK-ZA-2011 z 22. augusta 2011 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa

o vznesení obvinenia“) bolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin vraždy podľa

a účinného v rozhodnom období. Keďže uvedené

uznesenie vyšetrovateľa považoval sťažovateľ za „nesprávne, nezákonné

a nepreskúmateľné“, pretože sa uvedeného skutku nedopustil, podal proti nemu sťažnosť

priamo do zápisnice pri výsluchu konanom 22. augusta 2011 s tým, že jej písomné

odôvodnenie pošle vyšetrovateľovi v zákonom ustanovenej trojdňovej lehote, ktorá

uplynula 24. augusta 2011.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti argumentoval, že v deň konania jeho výsluchu (pred

ním aj bezprostredne po ňom) chcel jeho obhajca využiť právo nahliadnuť do

vyšetrovacieho spisu, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, ako aj kvalifikovane

odôvodniť sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Nahliadnutie do

spisu mu bolo v zmysle vyšetrovateľom odmietnuté bez

odôvodnenia. Následne podal sťažovateľ žiadosť, ktorou žiadal preskúmať uvedený

nezákonný postup vyšetrovateľa. V prípise krajskej prokuratúry z 8. septembra 2011,

ktorým bola žiadosť sťažovateľa vybavená, prokurátor krajskej prokuratúry konštatoval, že

„v súčasnom štádiu vyšetrovania nie sú dané dôvody na odmietnutie... práva nazerať do

spisu, s tým, že prokurátor krajskej prokuratúry písomne vyšetrovateľa PZ upravil, aby mi

v realizácii môjho práva nebránil a zároveň prokurátor upozornil vyšetrovateľa PZ, že

závažnosť dôvodov odmietnutia nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu je potrebné vždy

konkretizovať“. Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že postupom

vyšetrovateľa bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, základné právo na obhajobu,

ako aj základné princípy a zásady trestného konania a v tejto súvislosti poukázal na

judikatúru ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.

Napadnutým uznesením (doručeným sťažovateľovi 25. augusta 2011) bola sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia krajskou prokuratúrou zamietnutá pred

uplynutím zákonnej trojdňovej lehoty, dokonca hneď v prvý deň tejto lehoty, čo súčasne

krajskej prokuratúre znemožnilo vysporiadať sa s písomným odôvodnením sťažnosti, keďže

ňou v tom čase ani nedisponovala. Sťažovateľ vyjadril svoje presvedčenie, že v opačnom

prípade (ak by jeho obhajcovi bolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a krajská

prokuratúra poznala písomné odôvodnenie jeho sťažnosti), jediným jej rozhodnutím by bolo

zrušenie uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Podľa sťažovateľa „v uvedenom

štádiu trestného konania orgány činné v trestnom konaní sa opierali o dôkazy, teda jeden

jediný dôkaz, ktorý nasvedčoval tomu, že by som sa skutku mal dopustiť ja, avšak orgány

činné v trestnom konaní nevykonali v danom štádiu trestného konania žiaden dôkaz, ktorý

vykonať mohli a mali, ktorý by vyvracal podozrenie o tom, že by som ja bol spáchal uvedený

skutok, dokonca aj mne šikanóznym konaním znemožňovali výkon svojich

garantovaných práv...“. Uvedeným postupom a napadnutým uznesením boli podľa

sťažovateľa závažným spôsobom porušené ním označené základné a iné práva zaručené

a dohovorom.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17

ods. 2, , , a , ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a d) dohovoru, napadnuté uznesenie zruší a vec vráti

krajskej prokuratúre na ďalšie konanie, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 33 000 €

a trovy konania.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv napadnutým

uznesením, ktorým bola krajskou prokuratúrou zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Sťažovateľ najmä namieta, že napadnuté uznesenie

bolo vydané pred uplynutím zákonnej trojdňovej lehoty (hneď v jej prvý deň), v rámci

ktorej bol oprávnený svoju sťažnosť prednesenú počas výsluchu do zápisnice písomne

doplniť, túto možnosť aj využil, avšak krajská prokuratúra sa písomným doplnením jeho

sťažnosti nezaoberala z dôvodu, že ním v čase svojho rozhodovania ani nedisponovala.

Sťažovateľ tiež argumentoval, že uvedenú sťažnosť nemohol riadne odôvodniť v dôsledku

neodôvodneného odmietnutia nahliadnutia do spisu zo strany vyšetrovateľa v deň konania

výsluchu, čím bolo porušené najmä jeho právo na obhajobu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti považoval v prvom rade za

potrebné opätovne poukázať na , podľa ktorého je jeho právomoc

v konaní o sťažnostiach limitovaná princípom subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy, príp. iné orgány verejnej moci. Ústavný súd sa pri zakladaní

svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy, ale aj iné orgány moci sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Z toho dôvodu je právomoc ústavného

súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov, príp.

iných orgánov verejnej moci (m. m. ).

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

V súvislosti s uplatňovaním princípu subsidiarity ústavný súd pri posudzovaní

namietaného porušenia označených práv sťažovateľa v prebiehajúcom trestnom konaní vo

svojej judikatúre vychádza z právneho názoru, že trestné konanie je od svojho začiatku až

po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov

a realizácie garancií ochrany základných práv a slobôd môžu zo strany orgánov

uplatňujúcich svoje kompetencie v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , ). Právomoc

ústavného súdu zasahovať do rozhodovania v štádiu prípravného konania je daná len

výnimočne, a to vtedy, ak rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným

zásahom došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré už nepodlieha prieskumu

iným orgánom verejnej moci alebo ho nemožno napraviť v ďalšom konaní pred

všeobecným súdom (napr. rozhodnutie o väzbe).

Ústavný súd stabilne zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako nezávislého

súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci

ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich

z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj

všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Zákonné predpoklady na ochranu základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy v priebehu

trestného konania vytvárajú príslušné ustanovenia .

Podľa môže obvinený uvádzať okolnosti, navrhovať,

predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti

a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov

vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu

plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať. Podľa pri predbežnom prejednaní

obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku

predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť

objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, ale aj v čase

rozhodovania o nej nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva,

že až po prípadnom podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. Za takejto situácie

všeobecný súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť

a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na

dodržanie základných práv a slobôd v prípravnom konaní. Všeobecný súd má podľa

aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných

nástrojov, ako zabezpečiť nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd

v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené.

Sťažovateľ teda uplatnením svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nim má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných

práv a slobôd pred všeobecnými súdmi ().

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej

veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva

na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho označených práv priamo pred súdom

prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj

prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011