Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 42/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Geregom, Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ,

s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv zaručených a 2 a práv podľa

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom

Okresného súdu Košice I sp. zn. z 8. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 22

ods. 1 a 2 (ďalej len „“) a práv podľa a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 8. apríla 2010

(ďalej aj „príkaz okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin

marenia spravodlivosti v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.

. V prípravnom konaní mal okresný súd vydať príkaz sp. zn.

z 8. apríla 2010 na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových

záznamov, ktorý podľa sťažovateľa nespĺňa podmienku legality zásahu do jeho práva

na súkromie tak, ako ho definuje nález ústavného súdu sp. zn. .

V podrobnostiach rozoberá obsah a náležitosti návrhu na vydanie označeného príkazu,

keďže neurčuje, v ktorej konkrétnej trestnej veci mal byť takýto návrh podaný. Podľa

názoru sťažovateľa je medzi petitom podaného návrhu a jeho odôvodnením „značný

rozpor, keďže petit uvádza trestné konanie podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. avšak

odôvodnenie návrhu popisuje skutok kvalifikovaný ako trestný čin podľa § 344 ods. 1 písm.

d/ Tr. zák. Tento nesúlad nie je možné bez ďalšieho odôvodniť ako chybu v písaní, nakoľko

dňa 01.04.2010 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344

ods. 1 písm. b/ Tr. zák. pod ČVS: PPZ-92/BOK-VZ-2010...“. Označený príkaz rovnako

podľa sťažovateľa nespĺňa ani podmienku proporcionality, pretože zo „spisového materiálu

ani z predložených dôkazov, ktoré mali byť podkladom súdu pre vydanie príkazu nevyplýval

odôvodnený predpoklad, že vykonaním obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových

záznamov zo stretnutí s inými osobami bude preukázané konanie, pre ktoré

bolo začaté trestné stíhanie... a ktorým bol samotný príkaz odôvodnený, a to kontaktovanie

v snahe dosiahnuť zmenu jeho výpovede.“.

3. Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti s poukazom na zákonné znaky trestného činu

nadržovania podľa spochybňuje právnu kvalifikáciu konania,

pre ktoré malo byť postupom podľa žiadané vydanie napádaného

príkazu. Zároveň namieta, že v danej veci došlo k odsunutiu vznesenia obvinenia

na neskorší čas, čo s odkazom na súdnu prax (rozhodnutie č. 60/2006 zbierky Zo súdnej

praxe) hodnotí ako podstatnú chybu celého prípravného konania. Napádaný príkaz

okresného súdu považuje za nedostatočne odôvodnený, pričom okresný súd «bol povinný

jednoznačne odôvodniť, prečo... by sa zvukový záznam mal vzťahovať aj na porady

advokáta – obhajcu s klientom...

Pokiaľ však súd zvolil formuláciu „stretnutie“ s doposiaľ presne

nezistenými osobami v priestoroch ÚVTOS Ilava, potom sa takýto príkaz mohol vzťahovať

jedine na stretnutia odsúdeného s inými osobami vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko

takéto stretnutia nie sú v zákone výslovne upravené...

Vykonanie záznamu podľa je samo o sebe mimoriadne závažným

zásahom do práva na súkromie. O to závažnejším je potom vyhotovenie záznamu z porady

medzi obhajcom a jeho klientom, ktorej obsah navyše podlieha aj povinnosti mlčanlivosti

advokáta v zmysle príslušných ustanovení Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku.

Z odôvodnenia príkazu nevyplýva žiadna skutočnosť, prečo by súd mal povoliť

vykonávanie záznamu z porád s bližšie nešpecifikovaným okruhom obhajcov,

ktorých v súčasnosti je už niekoľko tisíc. Pokiaľ súd jednoznačne neuviedol, že záznam sa

má vzťahovať aj na porady medzi a jeho obhajcom, k takémuto záveru nie

je možné dospieť iba výkladom znenia príkazu.

V uvedených súvislostiach odkazujem aj na nález ÚS SR zo dňa

13.6.2012, v zmysle ktorého je potrebné dodržať bez akýchkoľvek pochybností to, že príkaz

(a aj súhlas) musia byť odôvodnené v každom prípade, pretože ide o závažný zásah

do základného práva dotknutej osoby, ktorá nemá možnosť podať opravný prostriedok

a o príkaze sa spravidla dozvedá až dodatočne, keď už zásah do práva na súkromie bol

realizovaný. Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu vyžaduje relevantnú konkrétnu

vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené

podmienky na zásah do práva na súkromie. Bez konkrétneho odôvodnenia je súhlas či

príkaz spravidla nepreskúmateľný. Vzhľadom na utajený charakter odpočúvania nič

nebráni tomu, aby dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu príkazu, boli konkrétne uvedené.

Rozhodnutiami v tomto konaní pri pohľade na ich charakter možno konštatovať,

že odôvodnenia obsiahnuté v príkaze sú formálne v rámci ich odôvodnenia nie sú uvedené

žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu príkazu, pretože text odôvodnenia iba

cituje žiadosť, na základe ktorej má byť príkaz vydaný a aj to vo všeobecnej rovine. Táto

okolnosť je o to závažnejšia , že ide o rozhovor medzi obhajcom a klientom, ktorá má

vysoko intímny charakter a je len vecou obhajcu, ako vyhodnotí stav informácií, o ktorých

hovorí so svojim klientom. Tvrdím naďalej, že je nepochybné, že pokiaľ ide o mňa

sťažovateľa, došlo k porušeniu základného práva vyplývajúceho z a 2

SR a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru, pričom niet pochybností, že došlo aj k narušeniu

iných práv dotýkajúcich sa základných ľudských práv a slobôd.».

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby

vo veci takto rozhodol:

„1/ Základné práva sťažovateľa podľa čl. 22 ods. 1 a 2

SR a jeho práva podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd príkazom Okresného súdu v Košiciach I zo dňa 8.4.2010

porušené boli.

2/ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000 Eur..., ktoré je Okresný súd v Košiciach I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3/ Okresný súd v Košiciach I je povinný uhradiť trovy

konania v sume 475,93 EUR... do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

7. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Ústavný súd opakovane pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až

po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania (m. m. , , ,

a iné).

9. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu (napríklad ) tiež vyplýva,

že dotknutá osoba môže v trestnom konaní pred súdom namietať nezákonnosť dôkazov,

avšak môže tak urobiť len pri súčasnom splnení dvoch podmienok: trestná vec musí dospieť

do štádia súdneho konania a dotknutá osoba musí byť stranou v trestnom konaní, či už ako

obžalovaná alebo ako poškodená. Zároveň to znamená, že ochrana zo strany trestného súdu

vôbec neprichádza do úvahy v prípadoch, ktoré sa pred trestný súd vôbec nedostanú, ale ani

v prípadoch takých dotknutých osôb, ktoré nie sú stranami v trestnom konaní.

10. Ústavný súd dopytom na Okresnom súde Banská Bystrica zistil, že konanie

vedené pod sp. zn. vzťahujúce sa aj na sťažovateľa v postavení obžalovaného,

v ktorom majú byť na základe napádaného príkazu okresného súdu ako dôkazy použité aj

vyhotovené záznamy, nebolo dosiaľ právoplatne skončené, pričom vo veci sa posledné

hlavné pojednávanie uskutočnilo 11. novembra 2016.

11. Pokiaľ teda sťažovateľ tvrdí, že v jeho trestnej veci boli informačno-technické

prostriedky použité nezákonným spôsobom, túto argumentáciu môže sťažovateľ predložiť

v rámci konania, v ktorom bolo proti nemu vznesené obvinenie, osobitne v konaní

pred všeobecným súdom v rámci svojej obhajoby, keď môže požiadať, aby nezákonne

získané záznamy z použitia informačno-technických prostriedkov neboli pre svoju

nezákonnosť považované za dôkazy a aby na ne všeobecný súd pri svojom rozhodovaní

o jeho vine či nevine neprihliadal. Uvedeným postupom všeobecného súdu by následne

došlo implicitne aj k uznaniu porušenia práv sťažovateľa, t. j. k zjednaniu nápravy

porušovania ním označených práv. Uznaním porušenia práv podľa , dohovoru

a listiny nie je iba výslovné deklarovanie ich porušenia, ale aj implicitné uznanie

vyplývajúce z rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci (m. m. ).

12. Je nepochybné, že v tomto prípade je sťažovateľ obžalovaný zo zločinu,

v súvislosti s ktorým nebolo trestné konanie dosiaľ právoplatne skončené. Nezákonnosť

dôkazu získaného na základe napádaného príkazu okresného súdu tak má sťažovateľ

možnosť namietať v priebehu trestného konania až do jeho právoplatného skončenia,

teda vrátane využitia riadnych, ale prípadne (za splnenia zákonom ustanovených

podmienok) aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

13. Subsidiarita právomoci ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd sa

prejavuje aj v tom, že ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc len v tom prípade,

ak sťažovateľ využije možnosť namietať porušenie svojich práv v priebehu konania

pred tými orgánmi verejnej moci, ktoré sú príslušné konať v jeho veci. Keďže sťažovateľ

takúto možnosť stále má v prebiehajúcom trestnom konaní, ústavný súd sťažnosť odmietol

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(mutatis mutandis , , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2017