Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 7/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť K. K., H., zastúpenej advokátom JUDr. I. O., Z., vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1

, ako aj práv zaručených v a a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom Vojenského obvodového

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -2006 z 8. novembra 2006 na odpočúvanie

a záznam telekomunikačnej činnosti a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. novembra

2012 doručené podanie K. K., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základných práv zaručených v a 2 a

(ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom Vojenského

obvodového súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „vojenský súd“) sp. zn. -2006 z

8. novembra 2006 na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Dňa 24. 8. 2012 mňa môj manžel J. K... upovedomil, že bol právoplatne podľa §

285 písm. a oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa

stal skutok pre ktorý bol môj manžel ako obžalovaný stíhaný. ...

Ďalej mňa manžel upovedomil, že ako dôkaz boli počas vyšetrovania a podania

obžaloby proti môjmu manželovi použité prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky,

ktoré boli vykonané v rozpore s na základe nezákonného príkazu

na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti vydaného Vojenským obvodovým

súdom Banská Bystrica dňa 8. 11. 2006 číslo konania 3 Ntt-V-20-2006 na moje telefónne

číslo..., kde uvedené telefónne číslo a moja telefonická komunikácia z uvedeného

telefónneho čísla bola následne v dobe od 08. 11. 2006 do 07. 05. 2007 nezákonne

odpočúvaná a taktiež boli zaznamenávané moje SSM správy z tohto telefónneho čísla a to

Prezídiom Policajného zboru Úradom zvláštnych policajných činnosti - Stred 9. Mája č. 1

Banská Bystrica.

V tomto nezákonnom príkaze po texte príkaz na odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej činnosti sa uvádza citujem „mobilnej telefónnej stanice číslo..., ktoré je

evidované v sieti O. na meno J. K...“

Toto tvrdenie v príkaze sa nezakladá na pravde, nakoľko v dobe pred vydaním

príkazu ani v čase vydania príkazu a v ani v dobe po vydaní príkazu uvedené telefónne číslo

nebolo evidované na môjho manžela...

Práve naopak toto telefónne číslo... bolo v tej dobe evidované na moje meno K. K...

... pred vydaním nezákonného príkazu na odpočúvanie 3 Ntt-V-20-2006 mali orgány

činné v trestnom konaní možnosť a povinnosť porovnať údaje v informačných systémoch

a boli by zistili, že užívateľom uvedeného telefónneho čísla som ja a nie môj manžel.

Uvedené telefónne číslo som používala ja a mobilný telefón som niekedy požičala aj svojmu

manželovi J. K., mojim rodinným príslušníkom a priateľom. ...

Uvádzam, že odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky má jednoznačný

zmysel a význam a jeho využitie nie je možné spreneveriť na iný účel. V mojom prípade,

však skutočnosti vedúce k odhaleniu konkrétnej trestnej činnosti, prípadne k vzneseniu

obvinenia voči mojej osobe zistené neboli. S prihliadnutím na túto skutočnosť som sa ani

nemala možnosť proti takémuto odpočúvaniu brániť, keďže o obsahu namietaného

rozhodnutia vydaného v roku 2006 som sa dozvedela až 24. 08. 2012. A práve toto zistenie

spolu s tým, že z namietaného rozhodnutia ani po rokoch nie je zrejmé, na základe akých

dôvodov bol vydaný, je kľúčovým problémom pri posúdení relevantnosti zásahov do môjho

práva na súkromie, ako aj môjho práva na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj

právo na zreteľnú prezentáciu dôvodov rozhodnutia.

V prípade odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky ide o výrazný

zásah do súkromnej sféry jednotlivca, s čím sa jednoznačne snúbi jeho právo na

preskúmanie opodstatnenosti a zákonnosti takéhoto zásahu. Voči rozhodnutiu Vojenského

obvodového súdu som ja takúto možnosť nemala, a to z toho dôvodu, že odpočúvané

telefonické hovory sa nestali dôkazným prostriedkom v trestnom konaní voči mne , keďže

proti mne ani nebolo vznesené obvinenie za konkrétny trestný čin. S prihliadnutím na

uvedené je konštatujem, že ochrana zo strany trestného súdu vôbec neprichádza do úvahy

v mojom prípade, lebo ja som sa pred trestný súd vôbec nedostala a nebola som stranou

v trestnom konaní (obdobne a ).

Na základe odôvodnenia mojej sťažnosti jednoznačne vyplynulo, že Vojenský

obvodový súd Banská Bystrica vydaním príkazu na odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej činnosti zo dňa 8. 11. 2006 číslo konania 3 Ntt-V-20-2006 vydaného

údajne podľa , , na moje telefónne číslo... na základe

ktorého bola moja telefonická komunikácia z uvedeného telefónneho čísla následne v dobe

od 08. 11. 2006 do 07. 05. 2007 nezákonne odpočúvaná a taktiež boli zaznamenávané moje

SSM správy z tohto telefónneho čísla, porušil moje základne práva na súkromie podľa čl. 22

ods. 1 a 2 , na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv.»

Na základe dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Vojenský obvodový súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ntt-V-

20-2006 vydaním príkazu zo dňa 8. 11. 2006 na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej

činnosti porušil základné práva K. K... na súkromie podľa a 2

Slovenskej republiky , na súdnu ochranu podľa ,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozhodnutie Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici na odpočúvanie

a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ntt-

V-20-2006 zo dňa 8. 11. 2006 sa zrušuje.

3. K. K... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 €..., ktoré je

Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý zastupuje zrušený Vojenský obvodový súd v Banskej

Bystrici povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. K. K... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd v

Banskej Bystrici, ktorý zastupuje zrušený Vojenský obvodový súd v Banskej Bystrici povinný

vyplatiť jej právnemu zástupcovi advokátovi, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľky

zaručených v a 2 a a práv zaručených v a v

ods. 1 a 2 dohovoru príkazom vojenského súdu sp. zn. -2006 z 8. novembra 2006

na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných

písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo

iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje

tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že tak ústavná, ako aj zákonná úprava

konštituuje ústavnú sťažnosť ako ústavný prostriedok ochrany základných práv a slobôd

fyzických alebo právnických osôb, ktorým však nemožno nahrádzať konanie pred

všeobecnými súdmi na základe žalôb, ako aj opravných prostriedkov dostupných

účastníkom súdnych konaní. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich

zákonom predpísané náležitosti sú upravené v , pričom nesplnenie

niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri predbežnom prerokovaní podľa

.

Jednou z procesných podmienok konania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti je

právomoc ústavného súdu, ktorá je podľa a

daná len vtedy, ak o účinnej ochrane základného práva alebo slobody nerozhoduje iný súd

().

Druhým predpokladom nutným na konštatovanie právomoci ústavného súdu je to, že

sťažovateľ vyčerpal procesné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

zveruje (predovšetkým v systéme všeobecného súdnictva) a na použitie ktorých je

oprávnený v zmysle platných procesných predpisov. Hoci ani ani zákon o ústavnom

súde nepredpisujú, aké procesné prostriedky má sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu vyčerpať v systéme všeobecného súdnictva, ich spoločnou črtou je, že

musia byť sťažovateľovi dostupné a musia predstavovať účinný spôsob ochrany toho

základného práva alebo slobody, porušenie ktorého sťažovateľ namieta. Ak preto existuje

všeobecný súd, ktorý v rámci svojej právomoci podľa je oprávnený

konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody sťažovateľa, ústavný súd nie

je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, pretože jej prijatiu bráni princíp subsidiarity

jeho právomoci podľa , a takúto sťažnosť je potrebné odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

skúmal, či sťažovateľka nemala v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii procesné

prostriedky, ktorými sa mohla domáhať účinnej ochrany označených práv základných práv

a slobôd podľa a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach. Vzhľadom na situáciu,

v ktorej sa nachádzala, je skutočnosťou, že ochrana zo strany trestného súdu pre ňu

neprichádzala do úvahy, pretože aj sama uviedla, že „sa pred trestný súd vôbec nedostala

a nebola... stranou v trestnom konaní“.

Sťažovateľkou namietaný zásah do označených práv spočíval podľa jej slov

v nezákonnom odpočúvaní jej telefonickej komunikácie a nezákonnom zaznamenávaní

SMS z telefónneho čísla vedeného na jej meno.

Vychádzajúc z podstaty sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich

práv nezákonným postupom orgánu štátu, je ústavný súd toho názoru, že ich ochrany sa

mohla domáhať v rámci občianskeho súdneho konania použitím dostupných prostriedkov

nápravy, napríklad žalobou o ochranu osobnosti podľa a nas.

Zb. v znení neskorších predpisov, prípadne v rámci iného vhodného

konania.

Jedine v prípade, ak by všeobecné súdy odmietli v jej veci konať, by do úvahy

prichádzalo konanie o ústavnej sťažnosti. Zo sťažnosti sťažovateľky ani z jej príloh však

nevyplýva, že by sa potom, čo sa od manžela dozvedela o nezákonnom odpočúvaní

svojho telefónu (24. augusta 2012), bola vôbec pokúsila o ochranu svojich práv

v občianskoprávnom konaní na základe dostupného procesného prostriedku, ale obrátila sa

so sťažnosťou priamo na ústavný súd (5. októbra 2012).

Keďže sťažovateľka nevyčerpala v systéme všeobecného súdnictva žiadne

prostriedky na ochranu svojich základných práv a keďže v súlade s princípom subsidiarity

sú právomoci ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach dané len vtedy, keď o nich

nerozhoduje iný súd, bolo potrebné jej sťažnosť po predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovať

o ďalších požiadavkách sťažovateľky, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyhoveniu

sťažnosti vo vzťahu k vysloveniu porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013