Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 604/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť G. P., zastúpeného spoločnosťou REKEN & PARTNERS

Law firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Borisa Rekena, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19

ods. 2, a 2, a a

ods. 2, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Špecializovaného trestného súdu (pôvodne Špeciálneho trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica) v konaniach vedených pod sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-

463 a sp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2014

doručená sťažnosť G. P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a 2, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 10 ods. 2, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Špecializovaného trestného súdu [pôvodne Špeciálneho trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „Špecializovaný trestný súd“)] v konaniach vedených

pod sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463 a sp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že od 8. decembra 2008 je sťažovateľ podľa neho

nezákonne trestne stíhaný na základe nezákonných príkazov vydaných Špecializovaným

trestným súdom sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463 zo 14. septembra 2008 (príkaz

na použitie informačno-technických prostriedkov vydaný na obdobie od 14. septembra 2008

do 11. decembra 2008) a sp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 zo 14. septembra 2008

(príkaz na použitie informačno-technických prostriedkov na obdobie od 14. septembra 2008

do 11. decembra 2008; ďalej spolu len „príkazy na použitie informačno-technických

prostriedkov“), ktoré boli vydané v jeho trestnej veci vedenej Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, Úradom inšpekčnej služby

Východ, odborom inšpekčnej služby pod sp. zn. ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne

ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008), napriek tomu, že sťažovateľ sa podľa jeho tvrdenia žiadnych

z jeho pohľadu abstraktne a paušálne formulovaných skutkov kladených mu za vinu

nedopustil.

Sťažovateľ zdôraznil, že sťažnosťou chce namietať iba nezákonnosť príkazov

na použitie informačno-technických prostriedkov vydaných podľa § 114 Trestného

poriadku, ktoré podľa neho nespĺňajú viaceré elementárne zákonom vyžadované

kumulatívne podmienky a sú v príkrom rozpore s konštantnou judikatúrou ústavného súdu

a judikatúrou štrasburských orgánov ochrany práv.

Príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov podľa sťažovateľa

nespĺňajú tieto náležitosti:

«1. moje meno a priezvisko (žiadne - nijaké označenie mojej osoby ani len

„v hrubých rysoch“), [v rozhodnutí (v príkaze) nie som identifikovateľný, nie som

adresátom príkazu )!],

2. vo vzťahu k mojej osobe neexistuje (nie je) žiadne odôvodnenie o nejakej trestnej

činnosti, (absencia argumentácie, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené

podmienky na zásah do môjho práva na súkromie, spôsobuje nepreskúmateľnosť

a nezákonnosť napadnutých príkazov),

3. ani len meno a priezvisko sudcu pre prípravné konanie - je v nich iba parafa

a odtlačok pečiatky so štátnym znakom, číslo 22 (príkaz je pre chýbajúci údaj o titule,

funkcii, mene a priezvisku sudcu z hľadiska posúdenia jeho vydania zákonným sudcom,

nepreskúmateľný).»

Na základe týchto extrémnych nedostatkov absentujúcich v označených príkazoch

na použitie informačno-technických prostriedkov podľa sťažovateľa nie je možné vôbec

skúmať zásadu legality, zásadu legitimity a zásadu proporcionality týchto príkazov, pričom

v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu i štrasburských orgánov ochrany práv

na vyslovenie ich nezákonnosti postačuje nenaplnenie čo i len jednej z označených zásad.

Okrem uvedeného sťažovateľ poukázal na to, že podľa neho jedným z extrémnych

nedostatkov týchto príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov je, že

namiesto identifikačných údajov sudcu pre prípravné konanie je na nich len nečitateľný

podpis (parafa) a táto skutočnosť sama osebe podľa neho spôsobuje ich nepreskúmateľnosť

a nezákonnosť.

Podľa sťažovateľa nezákonné príkazy na použitie informačno-technických

prostriedkov už samy osebe automaticky zakladajú nezákonnosť samotných obrazovo-

zvukových záznamov vyhotovených na ich základe, ktoré potom nemôžu slúžiť ani ako

usvedčujúce, ale ani ako ospravedlňujúce dôkazy a žiadny orgán verejnej moci ich nesmie

akceptovať.

Na základe uvedeného sťažovateľ konštatoval, že príkazmi na použitie informačno-

technických prostriedkov a ich vydaniu predchádzajúcim postupom boli porušené základné

práva podľa , a 2, a a ,

čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2

dohovoru.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že v dôsledku dlhotrvajúceho trestného stíhania (trestné

stíhanie je proti nemu vedené už 6 rokov) akceptujúceho podľa neho nezákonné použitie

informačno-technických prostriedkov ako následok nesústredenej, neodbornej, neefektívnej

činnosti orgánov verejnej moci sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty a v ťažkej

životnej situácii, čo v ňom len znásobuje pocit neistoty, krivdy a úzkosti, spôsobuje

zhoršenie jeho zdravotného stavu, rodinných pomerov, stratu pôvodného a nemožnosť

získania nového zamestnania, stratu známych a odsúdenie okolia. Vo vzťahu k popisu

svojej ťaživej životnej situácie sťažovateľ taktiež uviedol, že jeho manželka je toho času

na materskej dovolenke, pretože sa mu 2. júla 2013 narodilo dieťa, a spolu s ňou žije

z dávky v hmotnej núdzi v sume 211,90 €, ktorá predstavuje ich mesačný príjem.

V spoločnej domácnosti s nimi žije i jeho matka, ktorá je na dôchodku a ktorá im musí

vypomáhať finančne nielen pri úhrade mesačných nákladov na bývanie, ktoré predstavujú

sumu 246 €, ale i pri úhrade nákladov na stravu. S ohľadom na uvedené podľa sťažovateľa

prípadné konštatovanie ústavného súdu o porušení ním označených práv nebude podľa neho

dostatočným zadosťučinením, a preto požiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 100 000 €.

Vo veci konajúci vyšetrovateľ, Okresná prokuratúra Trebišov, Krajská prokuratúra

v Košiciach a aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov považujú

za zákonné, a to bez toho, aby sa aspoň okrajovo vysporiadali so sťažovateľovou rozsiahlou

argumentáciou proti nim.

Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Trebišov (ďalej len

„okresný súd“) pred viac ako dvoma rokmi neprijal obžalobu v jeho trestnej veci a uložil

orgánom činným v trestnom konaní odstrániť nedostatky konania, k čomu podľa

sťažovateľa dosiaľ nedošlo, ba navyše sa v ďalšom priebehu tohto konania objavili ešte

závažnejšie skutočnosti preukazujúce jeho nevinu, resp. nemožnosť naplnenia pojmových

znakov skutkovej podstaty trestného činu verejného činiteľa z jeho strany vzhľadom

na nedostatok právomoci, ktorou v čase spáchania skutku disponoval. S ohľadom

na uvedené je sťažovateľ s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote toho názoru, že v danej

veci existuje predpoklad, že sa jeho trestná vec nedostane pred nezávislý a nestranný súd,

a v dôsledku toho nebude rozhodnuté o zákonnosti či nezákonnosti príkazov na použitie

informačno-technických prostriedkov.

Sťažovateľ následne popísal dôvody, pre ktoré by podľa neho obžaloba proti nemu

v jeho veci pred nezávislým a nestranným súdom neobstála a pre ktoré je podľa neho aj

rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru „za hranicou logickej i právnej

absurdity, resp. v rozpore so zdravým právnym uvažovaním“. V tejto súvislosti

predovšetkým zdôraznil, že počas celej doby trvania jeho služobného pomeru nemal on sám

oprávnenie v zmysle zákonom danej právomoci vydávať rozhodnutia.

Podľa názoru sťažovateľa z dôvodu extrémne dlhého trestného konania v jeho veci

trvajúceho takmer šesť rokov, ako aj preto, že všetky orgány činné v trestnom konaní

vrátane generálnej prokuratúry napadnuté príkazy na použitie informačno-technických

prostriedkov považujú za legálne, v jeho prípade nemôže obstáť argument nenaplnenia

princípu subsidiarity. Navyše, v predmetnej veci sa konanie pred okresným súdom

neuskutoční a v tejto súvislosti poukázal na to, že okresný súd pred viac ako dvomi rokmi

neprijal obžalobu prokurátora a vrátil ju späť na došetrenie, avšak dosiaľ podľa neho

k odstráneniu príčin vrátenia veci späť nedošlo. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal

na skutočnosť, že vyšetrovací spis v tejto veci neobsahuje jeden z nevyhnutných atribútov

použitia informačno-technických prostriedkov, a to návrh prokurátora podľa § 114 ods. 2

na vydanie príkazu na použitie informačno-technických prostriedkov.

Vo vzťahu k tejto argumentácii sťažovateľ poukázal na svoju žiadosť o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa z 25. júla 2014.

Podľa sťažovateľa je nelogické, aby dozorujúci prokurátor v predmetnej veci

po šiestich rokoch zmenil svoj názor a použitie informačno-technických prostriedkov proti

jeho osobe by považoval za nelegálne, o to viac, že sa s jeho záverom stotožnila aj

generálna prokuratúra. Zodpovedanie otázky zákonnosti či nezákonnosti použitia

informačno-technických prostriedkov v tomto prípade by podľa sťažovateľa s prihliadnutím

na dĺžku prípravného konania trvalo príliš dlho. V záujme ochrany svojich práv v tejto veci

sťažovateľ využil viaceré účinné prostriedky nápravy poskytnuté mu v rámci trestného

konania, ktoré predložil v prílohe svojej sťažnosti (ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009), ale aj

v rámci civilného konania (sp. zn. , sp. zn. ), ale aj podania

a dôkazy mimo týchto konaní tvoriace prílohu tejto sťažnosti (podnet na vykonanie

parlamentnej kontroly... zo 17. apríla 2014, odpoveď Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky

sp. zn. z 10. júla 2014, Drgonec, J. Konanie pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky, 2. vydanie. Šamorín: Heuréka, 212, s. 205 — 206, signalizácia

porušenia zákona a námietka zásadného právneho významu, ktorá je pre rozhodnutie

rozhodujúca a vyžadujúca špecifickú odpoveď zo 17. apríla 2014, Špecializovaný trestný

súd sp. zn. Spr 10 005/14 z 25. júna 2014, námietka na neefektívnu a nesprávnu činnosť

orgánov prípravného konania z 2. mája 2013 adresovaná verejnej ochrankyni práv, žiadosť

o odtajnenie príkazu vydaného Špeciálnym súdom v Pezinku (pracovisko Banská

Bystrica)... z 25. júla 2014 adresovaná Špecializovanému trestnému súdu — pracovisko

Banská Bystrica, žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby

Východ, odboru inšpekčnej služby podľa adresovaná okresnému

prokurátorovi Okresnej prokuratúry Trebišov, článok s názvom „O nevyhnutných

atribútoch rozhodnutia sudcu na použitie informačno-technických prostriedkov“ uverejnený

v Bulletine slovenskej advokácie č. 12/2013).

Sťažovateľ v súvislosti s nesplnením podmienky podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) uviedol, že za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje skutočnosť, že v systéme

prokuratúry Slovenskej republiky vyčerpal všetky opravné prostriedky, avšak neúspešne,

ďalej skutočnosť, že rozhodnutie o zákonnosti či nezákonnosti použitia informačno-

technických prostriedkov proti jeho osobe má priamy vplyv aj na konanie o jeho žalobe

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, na základe ktorého bol prepustený zo služobného

pomeru colníka a v súvislosti s ktorým už ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn.

z 24. júla 2013 o porušení jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 15. júna 2011 a jemu

predchádzajúcim postupom, v ktorom ale nerozhodoval o námietkach týkajúcich sa

legálnosti či nelegálnosti použitia informačno-technických prostriedkov. Za ďalší dôvod

hodný osobitného zreteľa považuje sťažovateľ skutočnosť, že počas extrémne neúnosnej

doby prípravného konania šiestich rokov sa nemôže dovolať spravodlivého rozhodnutia

a ani na svoju námietku nezákonnosti použitia informačno-technických prostriedkov

nedostal žiadne vysvetlenie, naopak, všetky orgány verejnej moci podľa neho nijako

nereagujú na jeho podrobné argumenty prevzaté z rozhodovacieho procesu ústavného súdu

a z judikatúry štrasburského súdu, ale uvedenú stabilnú judikatúru ignorujú. Za dôvod

hodný osobitného zreteľa sťažovateľ považuje aj skutočnosť, že na základe nezákonného

použitia informačno-technických prostriedkov bol prepustený zo služobného pomeru

colníka, avšak súdy zúčastnené na rozhodovaní o zákonnosti jeho prepustenia odmietajú

preskúmať zákonnosť či nezákonnosť použitia informačno-technických prostriedkov,

pretože na posúdenie tejto otázky nemajú právomoc. Ďalším dôvodom hodným osobitného

zreteľa je podľa sťažovateľa fakt, že v dôsledku podľa neho nezákonného použitia

informačno-technických prostriedkov prišiel o zamestnanie. Podľa sťažovateľa je dôvodom

hodným osobitného zreteľa aj skutočnosť, že dosiaľ, t. j. ani po uplynutí takmer šiestich

rokov od použitia informačno-technických prostriedkov, nebolo žiadnym štátnym orgánom

Slovenskej republiky právoplatne rozhodnuté o posúdení legálnosti či nelegálnosti ich

použitia, ako aj skutočnosť, že príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov

neobsahujú ani len titul, meno, priezvisko a funkciu sudcu pre prípravné konanie — je k

nim pripojená iba parafa a odtlačok pečiatky so štátnym znakom, číslo 22, čím sa uvedené

príkazy podľa neho stávajú nepreskúmateľné.

Podľa názoru sťažovateľa ním uvedené skutočnosti sú schopné ospravedlniť

nedostatok podmienky podľa .

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal

nález, v ktorom vysloví:

„1. Základné právo G. P. na ochranu súkromia podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 22 ods. 1

a ods. 2, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

, základné právo na ochranu súkromia podľa

ods. 2 a čl. 13, na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 a na ochranu súkromia podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, postupom a rozhodnutím postupom a rozhodnutím

Špeciálneho súdu v Pezinku - pracovisko Banská Bystrica ako predchodcu

Špecializovaného trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica v konaniach vedených

pod sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463 (príkaz na použitie informačno-technických

prostriedkov vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do 11. 12. 2008) a sp. zn.

BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 (príkaz na použitie informačno-technických prostriedkov

vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do 11. 12. 2008), bolo porušené.

2. Rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku - pracovisko Banská Bystrica ako

predchodcu Špecializovaného trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica - príkaz

na použitie informačno-technických prostriedkov sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463,

vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do 11. 12. 2008 sa zrušuje.

3. Rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku - pracovisko Banská Bystrica ako

predchodcu Špecializovaného trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica - príkaz

na použitie informačno-technických prostriedkov sp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464,

vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do 11. 12. 2008 sa zrušuje.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi G. P. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 100.000,- €..., ktoré je Špecializovaný trestný súd - pracovisko

Banská Bystrica... (predchodca Špeciálny súd v Pezinku - pracovisko Banská Bystrica),

povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi G. P. priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na

účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Borisa Rekena.“

II.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1, 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 , , , a listiny a a

ods. 1 a 2 dohovoru postupom Špecializovaného trestného súdu a jeho príkazmi na použitie

informačno-technických prostriedkov. K namietanému porušeniu jeho práv malo dôjsť

v dôsledku toho, že uvedené príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov

nespĺňajú podľa neho ani elementárne zákonné náležitosti, t. j. informačno-technické

prostriedky boli proti jeho osobe použité nezákonným spôsobom.

Z obsahu vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie základných práv a slobôd

v prípadoch, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci. Pokiaľ

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospeje ústavný súd k čiastkovému záveru, že

ochrany označeného základného práva alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ

namieta, je možné domôcť prostredníctvom dostupných a účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným orgánom verejnej moci, sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie odmietne (napr. ). V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva

alebo slobody sťažovateľa prislúcha len za predpokladu, že právna úprava sťažovateľovi

neposkytuje inú účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec

proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre

ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na

ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl.

127 ods. 1 , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného trestného

konania.

Ústavný súd konštatuje, že trestná vec, ktorej sa námietky sťažovateľa týkajú, sa

nachádza v štádiu prípravného konania.

Sťažovateľ tvrdí, že v jeho trestnej veci boli použité informačno-technické

prostriedky nezákonným spôsobom. Uvedenú argumentáciu môže sťažovateľ predložiť

v rámci konania, v ktorom bolo proti nemu vznesené obvinenie, a to nielen pred orgánmi

prokuratúry, ale najmä pred príslušným všeobecným súdom v rámci svojej obhajoby, ktorou

môže požiadať, aby nezákonne získané záznamy z použitia informačno-technických

prostriedkov neboli práve pre svoju nezákonnosť považované za dôkazy a aby na ne

všeobecný súd pri svojom rozhodovaní o jeho vine či nevine neprihliadal. Uvedeným

postupom všeobecného súdu by následne došlo implicitne aj k uznaniu porušenia práv,

sťažovateľa, t. j. k zjednaniu nápravy porušovania ním označených práv.

Uznaním porušenia práv podľa , dohovoru a listiny nie je iba výslovné

deklarovanie ich porušenia, ale aj implicitné uznanie vyplývajúce z rozhodnutia príslušného

orgánu verejnej moci (m. m. ).

Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie uviedol viacero námietok, ktorými sa snažil

predložiť ústavnému súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal podľa neho

ústavný súd pri svojom rozhodovaní prihliadnuť a nežiadať od neho v rámci tohto konania

splnenie podmienky vyčerpania účinných prostriedkov nápravy pred podaním sťažnosti

v zmysle . Dôvody uvádzané sťažovateľom spočívali

predovšetkým v poukázaní na dĺžku samotného trestného konania, v spochybnení naplnenia

jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bol obvinený,

v poukázaní na skutočnosť, že sťažovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky v systéme

slovenskej prokuratúry, ďalej vyriešenie otázky zákonnosti použitia infomačno-technických

prostriedkov v jeho prípade má priamy vplyv na civilné konanie, v ktorom sa v rámci

správneho súdnictva preskúmava rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru, ale

aj dôvody popisujúce jeho ťažkú sociálnu situáciu, v ktorej sa od vznesenia obvinenia proti

nemu nachádza.

Pri rozhodovaní ústavného súdu o tom, či sťažovateľ preukázal, že podmienku

ustanovenú v nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, je potrebné, aby boli preukázané skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie

dôvodu hodného osobitného zreteľa na odpustenie podmienky využitia opravných

prostriedkov a iných právnych prostriedkov v záujme ochrany ním označených práv, ktoré

má k dispozícii podľa osobitných predpisov, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa

ustálenej praxe všeobecných súdov, ale i ústavného súdu relevantné.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa k špecifikácii dôvodov hodných osobitného

zreteľa ústavný súd poukazuje na to, že napriek vyčerpaniu všetkých prostriedkov nápravy,

resp. opravných prostriedkov nápravy v rámci systému prokuratúry Slovenskej republiky,

má sťažovateľ možnosť predložiť svoju argumentáciu nezávislému a nestrannému súdu.

Sťažovateľov argument, podľa ktorého nemohol svojím konaním naplniť všetky znaky

skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol obvinený, pretože nedisponoval

právomocou na vydávanie rozhodnutí, neposkytuje s ohľadom na obsah skutkovej podstaty

uvedeného trestného činu možnosť dospieť k jednoznačnému záveru, že jeho konaním

nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k naplneniu objektívnej stránky trestného činu, z ktorého

bol obvinený. V súvislosti s jeho argumentáciou týkajúcou sa celkovej dĺžky konania

ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že postup orgánov činných v predmetnom konaní bol

ústavným súdom preskúmavaný v rámci konania vedeného na tomto súde

pod sp. zn. . Sťažnosť sťažovateľa na porušenie jeho práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okrem iného aj postupom

orgánov činných v trestnom konaní bola ústavným súdom odmietnutá z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti, s poukázaním predovšetkým na potrebu rozsiahleho dokazovania

v predmetnej veci, ale i na správanie sťažovateľa, ktorý má síce právo využívať aktívne

právne prostriedky poskytnuté mu právnym poriadkom na zabezpečenie zákonnosti postupu

orgánov činných v trestnom konaní, avšak využitie uvedených práv sťažovateľom na druhej

strane znamená aj predĺženie konania o čas potrebný na prerokovanie a rozhodnutie ním

uplatnených právnych prostriedkov nápravy, a tento čas nemožno započítať na ťarchu

orgánov činných v trestnom konaní. Prebiehajúce konanie o prepustení zo služobného

pomeru colníka, ako aj ťaživá sociálna situácia sťažovateľa sú dôvodom, aby orgány činné

v trestnom konaní konali v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a s náležitou

odbornou starostlivosťou, avšak podľa ústavného súdu nie sú dôvodom, pre ktorý by malo

byť sťažovateľovi odpustené nevyužitie účinných prostriedkov nápravy poskytnutých mu

právnym poriadkom pred súdmi príslušnými na rozhodnutie jeho veci, resp. aby ústavný súd

suploval právomoc príslušných všeobecných súdov.

Z uvedeného vyplýva, že z argumentácie sťažovateľa podľa ústavného súdu nemožno

vyvodiť existenciu takých dôvodov, pre ktoré by ústavný súd mohol predpokladať, že

v rámci trestného konania v jeho veci by mu nebolo umožnené dosiahnuť účinnú ochranu

ním označených práv, a preto po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde napriek ním predloženej argumentácii sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014