Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 88/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , ,

, , ,

, a , ,

zastúpených advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., advokátska kancelária,

Tichá 45, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 19

ods. 2, a 2, a a v

ods. 2, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv

zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu (pôvodne Špeciálneho

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica) a jeho príkazmi č. k. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-

463 a č. k. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 zo 14. septembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , , ,

a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2017

doručená sťažnosť , (ďalej aj

„sťažovateľ v 1. rade“), , (ďalej aj

„sťažovateľ v 2. rade“), , (ďalej aj „sťažovateľ

v 3. rade“), , (ďalej aj „sťažovateľ

vo 4. rade“), , (ďalej aj

„sťažovateľka v 5. rade“), a , (ďalej aj

„sťažovateľ v 6. rade“; spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základných práv

zaručených v , a 2, a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 10 ods. 2, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1

a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Špecializovaného trestného súdu [pôvodne Špeciálneho trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“)] a jeho príkazmi č. k.

V-459-01/08-Ntt-463 a č. k. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 zo 14. septembra 2008.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia (a okrem nich ešte jeden

obžalovaný) boli rozsudkom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 8. septembra 2016 podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) oslobodení

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) pre skutky

právne kvalifikované ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

spolupáchateľstvom podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zločin podielnictva

spolupáchateľstvom podľa a a

s poukazom na , a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa

stali skutky, pre ktoré boli sťažovatelia (a ďalší obžalovaný) trestne stíhaní.

3. Okresná prokuratúra podala proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie,

o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.

1594 z 13. marca 2017 rozhodol tak, že ho podľa zamietol.

4. Sťažovatelia tvrdia, že počas celého trestného konania namietali „nezákonnosť

príkazov (rozhodnutí) na použitie informačno-technických prostriedkov, na základe ktorých

boli vyhotovené nezákonné obrazovo-zvukové záznamy, ich prepisy a preklady“ a „...

opierajúc sa aj o uznesenie ústavného súdu zo dňa 28. 10. 2014, sp. zn. -34

na hlavnom pojednávaní, mimo iného žiadali súd prvého stupňa, aby rozhodol aj o otázke,

resp. námietke nezákonnosti tajného sledovania ako celku“.

5. Okresný súd, podľa slov sťažovateľov napadnuté „príkazy na vyhotovovanie

obrazových zvukových a obrazovo-zvukových záznamov považoval za nezákonné, keďže

nespĺňajú požadované náležitosti... a zároveň nezodpovedajú ani požiadavkám

vyplývajúcich z judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že príkazy neobsahujú meno a priezvisko

žiadneho z obžalovaných, vo vzťahu k osobám obžalovaných absentuje akékoľvek

podozrenie z trestnej činnosti a namiesto mena a priezviska osoby sudcu (sudkyne) pre

prípravné konanie obsahujú iba nečitateľný podpis. Z hľadiska posúdenia ich vydania

zákonným sudcom sú tak nepreskúmateľné, pričom z dôvodu uvedených nedostatkov

nemožno vôbec skúmať ani zásadu legality, zásadu legitimity a zásadu proporcionality

týchto príkazov.“.

6. Krajský súd ako odvolací súd sa „v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že príkazy na vyhotovenie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových

záznamov vydané sudkyňou pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica dňa 14. septembra 2008 pod sp. zn. BB- ŠS-V-459-01/08-Ntt-463 a pod sp.

zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 sú nezákonné“.

7. Podľa názoru sťažovateľov však „Nezákonné príkazy v konaní pred všeobecnými

súdmi... nemožno zrušiť, a to dokonca ani podaním mimoriadneho opravného prostriedku -

dovolania. Zrušiť nezákonné príkazy môže iba ústavný súd...“.

8. Sťažovatelia zvýraznili, že «Na jednej strane všeobecné súdy právoplatne

rozhodli, že príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov sú nezákonné,

nerozhodovali však o porušení v petite označených základných práv sťažovateľov a navyše

vzhľadom na nedostatok právnej úpravy všeobecné súdy nemohli ani zrušiť namietané

príkazy, čo potom znamená, že namietané príkazy sú síce nezákonné, avšak naďalej

„platné“. Uvedené je však v rozpore so zásadami akejkoľvek logiky a racionality

a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Preto jedine ústavný súd môže

namietané príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov zrušiť a súčasne

prikázať súdu, ktorý nezákonné príkazy vydal, zlikvidovanie všetkých obrazovo-zvukových

záznamov získaných realizáciou nezákonných príkazov na použitie informačno-technických

prostriedkov, ako aj ich prepisov a prekladov.».

9. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľov na ochranu súkromia podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 22 ods.

1 a ods. 2, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

, základné právo na ochranu súkromia podľa a , na

súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 38 ods. 1

listiny, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, na ochranu súkromia podľa

čl. 8 ods. 1 a 2 a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, postupom

a rozhodnutím Špeciálneho súdu v Pezinku - pracovisko Banská Bystrica ako predchodcu

Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v konaniach

vedených pod sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463 (príkaz na použitie informačno-

technických prostriedkov vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do

11. 12. 2008) a sp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 (príkaz na použitie informačno-

technických prostriedkov vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do

11. 12. 2008), boli porušené.

Rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku - pracovisko Banská Bystrica ako

predchodcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica - príkaz

na použitie informačno-technických prostriedkov sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463,

vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do 11. 12. 2008, sa zrušuje.

Rozhodnutie Špeciálneho súdu v Pezinku - pracovisko Banská Bystrica ako

predchodcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok. pracovisko Banská Bystrica - príkaz

na použitie informačno-technických prostriedkov sp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464,

vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do 11. 12. 2008, sa zrušuje.

Ústavný súd Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica

prikazuje zabezpečiť zlikvidovanie všetkých obrazovo-zvukových záznamov získaných

realizáciou nezákonných príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov sp. zn.

BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463, vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od 14. 09. 2008 do

11. 12. 2008 a sp. zn. BB- ŠS-V-460-01/08-Ntt-464, vydaný dňa 14. 09. 2008 na obdobie od

14. 09. 2008 do 11. 12. 2008. ako aj ich prepisov a prekladov.

Ústavný súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume po 43.000 €... pre

každého sťažovateľa, ktoré je Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica..., povinný vyplatiť sťažovateľom na účet ich právneho zástupcu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Ústavný súd sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá je

splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu

sťažovateľov.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto

porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

12. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

14. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

15. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 19

ods. 2, a 2, a a v , ,

ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práv zaručených v čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13

dohovoru postupom špecializovaného súdu a jeho príkazmi č. k. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-

463 a č. k. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 zo 14. septembra 2008, ku ktorému malo dôjsť

tým, že tieto príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov nespĺňajú náležitosti

požadované a sú teda nezákonné. Rovnako nezákonnými sú aj na ich

základe vyhotovené obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy.

16. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

17. Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a

iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

18. Podľa nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo

iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,

alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje

tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

21. Podľa čl. 10 ods. 2 listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

22. Podľa čl. 13 listiny nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných

písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo

iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa

zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným

zariadením.

23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

24. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

26. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

27. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

28. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa v 2. rade zaručených

v , a 2, a a v , ,

čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2

dohovoru napadnutým postupom a príkazmi špecializovaného súdu

29. Pokiaľ ide o sťažnosť týkajúcu sa sťažovateľa v 2. rade, ústavný súd

poznamenáva, že tento sa pre namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 19

ods. 2, a 2, a a v , ,

ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru

postupom a rozhodnutiami (príkazmi) špeciálneho súdu č. k. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463

zo 14. septembra 2008 a č. k. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 zo 14. septembra 2008 už obrátil

na ústavný súd sťažnosťou podanou podľa , doručenou ústavnému súdu

29. júla 2014, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. -34

z 28. októbra 2014 tak, že ju odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

30. V odôvodnení označeného rozhodnutia v súvislosti s námietkami sťažovateľa

v 2. rade ústavný súd uviedol, že „trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec

proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre

ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno

na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v

, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného

trestného konania.“.

31. Zároveň ústavný súd v odôvodnení rozhodnutia z 28. októbra 2014 „poučil“

sťažovateľa v 2. rade, že ním použitú argumentáciu bude môcť „predložiť v rámci konania,

v ktorom bolo proti nemu vznesené obvinenie, a to nielen pred orgánmi prokuratúry, ale

najmä pred príslušným všeobecným súdom v rámci svojej obhajoby, ktorou môže požiadať,

aby nezákonne získané záznamy z použitia informačno-technických prostriedkov neboli

práve pre svoju nezákonnosť považované za dôkazy a aby na ne všeobecný súd pri svojom

rozhodovaní o jeho vine či nevine neprihliadal. Uvedeným postupom všeobecného súdu by

následne došlo implicitne aj k uznaniu porušenia práv, sťažovateľa, t. j. k zjednaniu

nápravy porušovania ním označených práv.“.

32. Ústavný súd teda konštatoval, že pokiaľ bola možná a dostupná účinná právna

ochrana základných práv a slobôd sťažovateľa v 2. rade v samotnom trestnom konaní, bola

vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci.

33. Odmietnutím individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa pri jej predbežnom prerokovaní ústavným súdom z dôvodov

uvedených v sa konanie pred ústavným súdom

o uvedenej sťažnosti končí. Prípadné ďalšie podanie sťažovateľa (v tomto prípade

sťažovateľa v 2. rade) doplňujúce sťažnosť v predmetnej veci a doručené ústavnému súdu

po rozhodnutí o odmietnutí sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní možno preto posúdiť

iba ako nový návrh, ktorý je v zmysle potrebné

predbežne prerokovať z hľadiska splnenia zákonom stanovených podmienok pre jeho

prijatie na ďalšie konanie.

34. Ústavný súd takto kvalifikoval aj podanie sťažovateľa v 2. rade zo 7. júna 2017

doručené mu 8. júna 2017. Skutkovo a právne však ide o uplatnenie totožného nároku

na ochranu ústavnosti ako v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

vo veci predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa v 2. rade z 25. júla 2014 (doručenej

ústavnému súdu 29. júla 2014).

35. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

36. Skutočnosť, že v uvedenej trestnej veci už prebehlo konanie pred príslušnými

všeobecnými súdmi (okresným súdom a krajským súdom) a vec bola právoplatne skončená,

nemá vplyv na totožnosť veci, pokiaľ sťažnosť sťažovateľa v 2. rade smeruje opäť proti

príkazom špecializovaného súdu zo 14. septembra 2008, a nie proti orgánom verejnej moci,

ktoré v danom prípade boli oprávnené a aj povinné v rámci svojich právomocí v konaniach

o merite veci poskytnúť základným právam a slobodám sťažovateľa v 2. rade primeranú

ochranu (okresný súd a krajský súd), a rozhodnutie ústavného súdu sa v zmysle petitu

sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný ( ), má opäť

týkať iba príkazov na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových

záznamov špecializovaného súdu č. k. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463 a č. k. BB-ŠS-V-460-

01/08-Ntt-464 zo 14. septembra 2008.

37. Ústavný súd znovu pripomína, tak ako to urobil už v odôvodnení uznesenia

sp. zn. z 28. októbra 2014, že uznaním porušenia práv podľa ,

dohovoru a listiny nie je iba výslovné deklarovanie ich porušenia (napr. rozhodnutím

ústavného súdu), ale aj implicitné uznanie vyplývajúce z rozhodnutia príslušného orgánu

verejnej moci (m. m. ).

38. Tak sa to stalo aj v tomto prípade, keď konajúce všeobecné súdy uznali

nedostatky zákonných náležitostí pred ústavným súdom napadnutých príkazov

na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov

zo 14. septembra 2008 a odmietli v relevantnom trestnom konaní použiť dôkazné

prostriedky získané na ich základe, a teda vykonať z nich vyplývajúce dôkazy proti

sťažovateľom.

39. Podaním návrhu na preskúmanie napadnutých príkazov špecializovaného súdu

(jeho sudcu pre prípravné konanie) mimo už skončeného trestného konania nemožno

odstrániť nedostatok procesných podmienok konania pred ústavným súdom spočívajúci

v nedostatku právomoci ústavného súdu rozhodovať o ústavnej sťažnosti napádajúcej

priamo príkazy špecializovaného súdu, ktoré boli preskúmané a vyhodnotené ako

nezákonné k tomu povolanými všeobecnými súdmi v trestnom konaní.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa nútený konštatovať, že v prípade

sťažnosti sťažovateľa v 2. rade ide o opakovaný návrh, pri ktorom opakovane nie sú splnené

zákonom ustanovené podmienky konania [ ]

pre nedostatok právomoci na prerokovanie sťažnosti v merite veci ( ),

a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona ako neprípustnú.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov v 1., 3., 4., 5., a 6. rade

zaručených v , a 2, a a v

ods. 2, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8

ods. 1 a 2 dohovoru a práva všetkých sťažovateľov zaručeného v čl. 13 dohovoru

napadnutým postupom a príkazmi špecializovaného súdu

41. Vo vzťahu k sťažovateľom v 1., 3., 4., 5. a 6. rade a nimi namietanému porušeniu

označených práv ústavný súd (a súčasne k sťažovateľovi v 2. rade v súvislosti s namietaným

porušením práva zaručeného v čl. 13 dohovoru, ktoré nebolo predmetom jeho predošlej

sťažnosti) ústavný súd v stručnosti poznamenáva, že v podstate platia závery prijaté

ústavným súdom v už spomenutom uznesení č. k. -34 z 28. októbra 2014.

42. Keďže namietanými sú príkazy špecializovaného súdu č. k. BB-ŠS-V-459-01/08-

Ntt-463 a č. k. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 zo 14. septembra 2008, a nie konanie a postup

orgánu verejnej moci – okresného súdu a krajského súdu, ktorý bol v danej veci následne

oprávnený a povinný poskytnúť prípadnú primeranú a účinnú ochranu označeným

základným právam sťažovateľov, nie je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie

sťažnosti v tejto časti.

43. Ústavný súd znova opakuje, že sťažovatelia sa mohli proti použitiu nezákonne

získaných dôkazov (dôkazných prostriedkov a z nich vyplývajúcich dôkazov) v ich trestnej

veci účinne brániť, čo v konečnom dôsledku aj urobili a zo strany okresného súdu

a následne aj krajského súdu sa ochrany označených základných práv domohli, keďže aj

táto okolnosť prispela k ich oslobodeniu spod obžaloby.

44. Najmä pokiaľ ide o základné právo na súdnu ochranu (resp. základné práva

zaručené v siedmom oddiele ) a právo na spravodlivé súdne konanie, ústavný súd už

viackrát zdôraznil, že tieto práva „sú výsledkové“, to znamená, že musí im zodpovedať

proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí

od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. ,

, , ). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu

(napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (napr. Komanický c/a Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva,

že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok

bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru (obdobne

).

45. Uvedené v spojení s princípom subsidiarity zakotvenom v čl. 127 ods. 1 in fine

, ktorého zmyslom a účelom je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií jednoznačne svedčí o tom, že úloha ústavného súdu

vo vzťahu k ochrane a listinou priznaných základných práv alebo slobôd alebo práv

priznaných dohovorom, nastupuje až po zlyhaní iných kompetentných orgánov.

46. Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, a sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , ).

47. Uvedené tézy boli východiskom pre prijatie záveru, že na prerokovanie sťažnosti

sťažovateľov podanej podľa , ktorou napadli iba príkazy

špecializovaného súdu zo 14. septembra 2008, ktorých zákonnosť (a v konečnom dôsledku

aj ústavnosť) bola posudzovaná a posúdená všeobecnými súdmi (okresným súdom

a krajským súdom), nemá ústavný súd právomoc.

48. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia sťažovateľov, že tieto príkazy

neboli v trestnom konaní žiadnym na to povolaným orgánom zrušené a sú naďalej „platné“.

49. Okresný súd konštatovaním ich nezákonnosti (s čím sa stotožnil aj krajský súd),

konkrétne tvrdením, že „niet podľa názoru súdu žiadnych pochybností o nezákonnosti

predmetných príkazov na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových

záznamov a za nezákonné je preto potrebné považovať aj všetky ďalšie dôkazy z nich

vychádzajúce, o ktoré bola opretá podaná obžaloba... ktoré súd z tohto dôvodu na hlavnom

pojednávaní odmietol vykonať“, v podstate diskvalifikoval použitie dôkazov získaných

na základne týchto príkazov na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-

zvukových záznamov v danom trestnom konaní. Preto ich negatívne účinky, ktoré dopadali

na osoby sťažovateľov a ktoré mohli sťažovatelia pociťovať ako zásah do ich základných

práv, boli týmto postupom a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu eliminované.

Navyše, požadované zrušenie namietaných príkazov a nariadenie zničenia na ich základe

vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov ústavným súdom by nijako neovplyvnilo

súčasné postavenie sťažovateľov.

50. Vzhľadom na uvedené ústavnému súdu neostávalo iné, iba sťažnosť sťažovateľov

v tejto časti odmietnuť podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

51. Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia

základných práv alebo slobôd ( ), k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2018