Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 485/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť B. B., t. č. vo väzbe, zastúpeného JUDr. M. K., Advokátska

kancelária K., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na nedotknuteľnosť

obydlia podľa čl. 21 ods. 2, základného práva na tajomstvo dopravovaných správ podľa čl.

22 ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd príkazmi Okresného súdu Trenčín sp. zn. OS TN-V-122/2012-Ntt-4

z 24. mája 2012, sp. zn. OS TN-V-260/2012-Ntt z 19. novembra 2012 a sp. zn. OS TN-V-

11/2013-Ntt-4 z 18. januára 2013, príkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. OS

PB-V-3-1/2013-0Tp-252/2013 zo 14. februára 2013, príkazom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom sp. zn. ORPZNM-V-56/2013-KP z 20. februára

2013, rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 12. júla 2013 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 28. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2013 doručená sťažnosť B. B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 2,

základného práva na tajomstvo dopravovaných správ podľa čl. 22 ods. 1 a základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“),

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazmi Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. OS TN-V-122/2012-Ntt-4 z 24. mája 2012, sp. zn. OS TN-V-260/2012-Ntt z 19.

novembra 2012 a sp. zn. OS TN-V-11/2013-Ntt-4 z 18. januára 2013, príkazom Okresného

súdu Považská Bystrica sp. zn. OS PB-V-3-1/2013-0Tp-252/2013 zo 14. februára 2013,

príkazom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ORPZNM-V-56/2013-KP z 20. februára 2013, rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 12. júla 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. augusta 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že namietaným rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 12. júla 2013 bol uznaný vinným zo spáchania drogovej trestnej

činnosti. Keďže na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)

, a teda vyhlásenie o svojej vine, okresný súd ďalej vykonal dokazovanie

len v otázke uloženia trestnoprávnej sankcie. Sťažovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na to,

že v prípade takéhoto vyhlásenia o vine je rozhodnutie v tejto časti podľa § 257 ods. 5

nenapadnuteľné odvolaním a dovolaním okrem prípadu podľa § 371 ods. 1 písm. c)

, proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prostredníctvom

obhajkyne, len čo sa týka výroku o treste. Výrok rozsudku okresného súdu o jeho vine tým

ostal nedotknutý. Na základe odvolania sťažovateľa následne krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 28. augusta 2013 zrušil výrok rozsudku okresného súdu v časti

týkajúcej sa trestu a sám rozhodol tak, že mu uložil prísnejší trest.

Sťažovateľ zároveň uviedol, že trestné stíhanie v danej veci bolo začaté uznesením

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-65/OEK-NM-2012 zo 14. marca

2012 a že v rámci tohto trestného konania boli vydané aj namietané príkazy, a teda príkazy

okresného súdu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a na ich predĺženie

sp. zn. OS TN-V-122/2012-Ntt-4 z 24. mája 2012, sp. zn. OS TN-V-260/2012-Ntt

z 19. novembra 2012 a sp. zn. OS TN-V-11/2013-Ntt-4 z 18. januára 2013, príkaz

Okresného súdu Považská Bystrica na domovú prehliadku sp. zn. OS PB-V-3-1/2013-0Tp-

252/2013 zo 14. februára 2013 a príkaz okresného riaditeľstva na prehliadku iných

priestorov a pozemkov sp. zn. ORPZNM-V-56/2013-KP z 20. februára 2013. Sťažovateľ

spresnil, že všetky tieto príkazy „boli realizované vo veci vedenej na Okresnom súde

Trenčín vo veci a okresný súd sa s hore uvedenými skutočnosťami

nevysporiadal...“.

Sťažovateľ v sťažnosti vytýkal okresnému súdu, ako aj namietaným príkazom

uvedených orgánov verejnej moci, že sú nejednoznačné, neodôvodnené a že trestná činnosť,

ktorá sa mu v nich kládla za vinu, bola vykreslená len vo všeobecných intenciách, že

nemala „reálne skutkové kontúry“, že namietané príkazy neobsahovali dostatočné dôkazy

o jeho protiprávnom konaní, ako ani dôvody opodstatňujúce ich realizáciu. Taktiež

namietal, že k vykonaniu domovej prehliadky nedošlo „bez meškania“ po vydaní príkazu,

ale až po uplynutí istého času, čo je podľa neho v rozpore s dikciou zákona. Okresnému

súdu ďalej vytkol, že sa nemal uspokojiť s jeho vyhlásením o vine, ale že mal vykonať

dokazovanie aj v tejto otázke, a to s ohľadom na nejednoznačnosť dôkazov vykonaných

v prípravnom konaní. Sťažovateľ súčasne dodal, že skutku, ktorý je obsiahnutý vo výroku

rozsudku okresného súdu, sa nedopustil, čo bolo dôvodom jeho neurčitej a všeobecnej

výpovede.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil,

že rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 12. júla 2013 v spojení

s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 28. augusta 2013 bolo porušené jeho

základné právo podľa a právo podľa dohovoru, označené

rozsudky zrušil, okresnému súdu prikázal, aby vo veci znovu rozhodol a aby mu priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

že príkazom Okresného súdu Považská Bystrica (v petite nesprávne uvedené

„Okresného súdu Trenčín“, pozn.) na domovú prehliadku sp. zn. OS PB-V-3-1/2013-0Tp-

252/2013 zo 14. februára 2013 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 21 ods. 2

a právo podľa dohovoru, namietaný príkaz zrušil a priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € za vydanie tohto príkazu, ako aj za jeho realizáciu,

že príkazmi okresného súdu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

a na ich predĺženie sp. zn. OS TN-V-122/2012-Ntt-4 z 24. mája 2012 (v petite nesprávne

uvedený dátum 19. novembra 2012, pozn.), sp. zn. OS TN-V-260/2012-Ntt z 19. novembra

2012 (v petite nesprávne uvedený dátum 24. mája 2012, pozn.) a sp. zn. OS TN-V-11/2013-

Ntt-4 z 18. januára 2013 bolo porušené jeho základné právo podľa a 2

a právo podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, namietané príkazy zrušil a priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €,

že príkazom okresného riaditeľstva sp. zn. ORPZNM-V-56/2013-KP z 20. februára

2013 bolo porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru, namietaný príkaz zrušil a aby mu priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Sťažovateľ žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľa boli argumenty o tom, že namietané príkazy

týkajúce sa domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov, ako aj príkazy

na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (a ich predĺženie) vydané

orgánmi verejnej moci v rámci trestného konania vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. sú neodôvodnené a neobsahujú dostatok dôkazov a dôvodov

potrebných na ich realizáciu. Okrem toho sťažovateľ, ktorý bol v tejto trestnej veci uznaný

vinným zo spáchania drogovej trestnej činnosti a odsúdený na základe rozsudku okresného

súdu sp. zn. z 12. júla 2013 v spojení s rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 28. augusta 2013, tvrdil, že okresný súd nemal prijať vyhlásenie

o jeho vine vzhľadom na nedostatočnosť a nezákonnosť dôkazov, ale mal vykonať aj

dokazovanie o jeho vine. Keďže sťažovateľ na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie

podľa , a teda vyhlásenie o svojej vine, de facto

a de iure sa tým v zmysle vzdal práva podať v tomto

rozsahu odvolanie a dovolanie [okrem prípadu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku – zásadné porušenie práva na obhajobu]. Z uvedeného dôvodu okresný súd

vykonal dokazovanie len v otázke uloženia trestnoprávnych sankcií. Proti rozsudku

okresného súdu podal sťažovateľ prostredníctvom obhajkyne odvolanie, ale len čo sa týka

výroku o treste. Výrok o vine sťažovateľa ostal nedotknutý.

K námietkam sťažovateľa o porušení jeho práv podľa a dohovoru

označenými príkazmi na vykonanie domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov

a pozemkov a na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (a ich

predĺženie) a rozsudkom okresného súdu

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že namietané príkazy boli vydané

v rámci trestného konania, v ktorom bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie a v ktorom bol

na základe rozsudku okresného súdu sp. zn. z 12. júla 2013 v spojení

s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 28. augusta 2013 napokon uznaný

vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolanej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere desať rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu

s maximálnym stupňom stráženia.

Ústavný súd pri posudzovaní namietaného porušenia uvedených práv označenými

príkazmi realizovanými v rámci trestného konania vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. , ako aj rozsudkom okresného súdu z 12. júla 2013 vychádzal

z právneho názoru, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec procesom,

v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu

základných práv a slobôd môžu zo strany orgánov uplatňujúcich svoje kompetencie

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

základných práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho

priebehu (m. m. napr. , , , , III. ÚS

383/2010, , ).

Ústavný súd v obdobných prípadoch (, , )

vyslovil, že uvedené príkazy, ktoré sú zásahom do práva na súkromie, práva

na nedotknuteľnosť obydlia či práva na listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných správ,

sú ako dôkazný prostriedok preskúmateľné v rámci trestného konania. Dotknutá osoba

môže v trestnom konaní pred súdom namietať nezákonnosť takéhoto dôkazného prostriedku

a z toho vyplývajúcu nepoužiteľnosť dôkazu, ale len pri súčasnom splnení dvoch

podmienok, a to trestná vec musí dospieť do štádia súdneho konania a dotknutá osoba musí

byť stranou v trestnom konaní či už ako obžalovaná, alebo ako poškodená. Zároveň to

znamená, že ochrana zo strany trestného súdu vôbec neprichádza do úvahy v prípadoch,

ktoré sa pred trestný súd vôbec nedostanú, ale ani v prípadoch takých dotknutých osôb,

ktoré nie sú stranami v trestnom konaní.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ sa ako obvinený a neskôr ako

obžalovaný mohol v rámci hlavného pojednávania na okresnom súde brániť a uvádzať

skutočnosti, ktoré by ho zbavovali viny. V tejto súvislosti mal možnosť poukázať

na nedostatky v dôkazoch či na nezákonnosť dôkazov, na ktorých sa zakladala jeho vina.

Naopak, sťažovateľ takúto možnosť nevyužil, ale ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, sa

priznal v plnom rozsahu. Keďže okresný súd toto vyhlásenie sťažovateľa prijal, v zmysle

sa dokazovanie v otázke viny neuskutočnilo. Z uvedeného dôvodu

sťažovateľ odvolaním nenapadol rozsudok okresného súdu v tejto časti, ale len vo vzťahu

k výroku o treste, a preto krajský (odvolací) súd nemohol v tomto smere reparovať prípadné

procesné nedostatky v predchádzajúcom postupe orgánov verejnej moci a okresného súdu.

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

podľa . Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu

a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to

tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno

domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Z princípu subsidiarity podľa vyplýva, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Podstatu tohto princípu

však sťažovateľ opomenul, keď pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyužil možnosti,

ktoré mu ponúka zákon a pred okresným súdom a krajským súdom nenamietal dôkazy

použité v rámci trestného konania. Namiesto toho urobil vyhlásenie o svojej vine, ktorého

následkom bola nemožnosť využitia ďalších riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov [okrem prípadu podľa ]. Táto

okolnosť vylučuje ingerenciu ústavného súdu v danej veci.

Vzhľadom na to, že na preskúmanie rozsudku okresného súdu (nielen čo sa týka

výroku o treste, ale pri splnení požadovaných predpokladov aj vo vzťahu k výroku o vine),

a tým aj namietaných príkazov realizovaných v sťažovateľovej trestnej veci bol v prvom

rade povolaný krajský (druhostupňový) súd, ktorého právomoc predchádza právomoci

ústavného súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci,

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(obdobne napr. , , , , III. ÚS

208/08, ).

K námietkam sťažovateľa o porušení jeho práv podľa a dohovoru

rozsudkom krajského súdu

Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 12. júla 2013 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 28. augusta

2013. Ústavný súd takto formulovaný petit posúdil tak, že sťažovateľ namieta označené

práva aj rozsudkom krajského súdu.

S ohľadom na námietky sťažovateľa ústavný súd zdôrazňuje, že krajský súd sa

otázkou viny sťažovateľa (a tým aj zákonnosťou a použiteľnosťou súvisiacich dôkazov)

nezaoberal a zároveň ani sťažovateľ vo vzťahu k rozsudku odvolacieho súdu neuviedol

žiadne argumenty, na základe ktorých by sa dalo uvažovať o namietanom porušení

označených práv.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú

a z tohto dôvodu ju pri predbežnom prerokovaní podľa

odmietol. Ústavný súd totiž nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi námietkami

sťažovateľa a rozsudkom krajského súdu.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013