Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 637/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátom

Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je stranou sporu

v procesnom postavení žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. o vylúčenie z užívania bytu, ktorý sa dosiaľ

nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vo veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k.

-403 z 8. októbra 2018, ktorým vylúčil žalovaného (bývalého manžela

sťažovateľky) z užívania predmetného bytu. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný

24. októbra 2018 odvolanie. Súdny spis bol 18. januára 2019 predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní, pričom mu bola pridelená sp. zn. . Sťažovateľka

následne predložila krajskému súdu 9. mája 2019 súkromný znalecký posudok vyhotovený

pre účely konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Žalovaný doložil

do súdneho spisu 25. februára 2020 nové dôkazy, rovnako 16. marca 2020 sťažovateľka.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že „od predloženia odvolania

Krajskému súdu v Nitre uplynul 1 rok a 9 mesiacov, pričom o odvolaní dodnes nebolo

rozhodnuté. Bez významu nie je ani skutočnosť, že celková doba konania od podania žaloby

je už 5,5 roka. Sťažovateľka svojím konaním k prieťahom nijako neprispela, konanie

nemarila, nezdržiavala. Predmet konania nie je síce skutkovo úplne jednoduchý, nie je však

ani mimoriadne zložitý. Dokazovanie bolo vykonané už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolacie konanie z podstaty veci nevyžaduje rozsiahle dokazovanie a Krajský súd v Nitre

v tejto veci ani žiadne dokazovanie reálne nevykonáva. Predmetom konania je ochrana osôb

postihnutých domácim násilím, vrátane osôb maloletých, keďže sťažovateľka má

v starostlivosti jedno maloleté dieťa a jedno plnoleté, naďalej však odkázané na jej výživu,

ide teda o vec, ktorá podľa judikatúry ESĽP vyžaduje výnimočnú rýchlosť konania. Súd však

veci nevenuje náležitú pozornosť, ale je úplne nečinný.“.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že krajský súd v napadnutom konaní porušil

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

5. Sťažovateľka svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v zásadnom odôvodnila tým, že „vzhľadom na celkovú dobu konania, vrátane konania

prvostupňového, nečinnosť súdu, správanie sťažovateľky, ktorá k prieťahom nijako

neprispela, ako aj význam veci vyžadujúcej výnimočnú rýchlosť konania, považuje

sťažovateľka za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu na jej základnom práve

sumu 2.000,- € za každý rok trvania konania, t. j. celkom 4.000,- € (podľa Apicella proti

Taliansku).“.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). Za iné (ďalšie) dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,

predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer ().

12. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu v konaní o odvolaní.

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Pre účely predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti si ústavný súd prípisom

z 18. novembra 2020 vyžiadal súdny spis, z obsahu ktorého vyplýva nasledujúca

chronológia procesných úkonov uskutočnených v rámci súdneho konania od predloženia

veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku

okresného súdu z 8. októbra 2018:

- 18. január 2019 – vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

(pridelená sp. zn. ),

- 2. máj 2019 – do súdneho spisu nahliadol právny zástupca sťažovateľky a vyhotovil

z neho fotokópie,

- 9. máj 2019 – právny zástupca sťažovateľky doložil do spisu znalecký posudok

PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. 20/2019 zo 7. mája 2019 z odboru psychológie, ktorého

predmetom je okrem iného znalecké posúdenie vzťahu maloletej

k žalovanému,

- 25. február 2020 – právna zástupkyňa žalovaného doložila do spisu uznesenie

Okresnej prokuratúry Nitra z 12. februára 2020, ktorým postúpila trestnú vec (obvineného)

žalovaného Okresnému úradu Nitra, oddeleniu priestupkov,

- 16. marec 2020 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k podaniu žalovaného

doručenému súdu 25. februára 2020 a zároveň doložil do spisu sťažnosť sťažovateľky, ktorú

podala proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Nitra z 12. februára 2020; zápisnicu okresného

súdu z pojednávania konaného 10. mája 2019 vo veci vedenej pod sp. zn.

a rozsudok okresného súdu č. k. -569 z 25. septembra 2019, ktorým zakázal

styk žalovaného s maloletou dcérou a neupravil styk žalovaného

s maloletým synom ,

- 7. júl 2020 – do súdneho spisu nahliadol právny zástupca sťažovateľky a vyhotovil

z neho fotokópie,

- 28. august 2020 – odovzdala JUDr. Sidónia Sládečková, predsedníčka senátu 7Co,

sudkyňa spravodajkyňa, spis z dôvodu odchodu do dôchodku a skončenia vykonávania

funkcie sudcu.

16. Ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu jej práv

postupom krajského súdu v napadnutom konaní v prvom rade poukazuje na svoj už

opakovane judikovaný právny názor, že k porušeniu práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov môže dôjsť aj vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú

dobu, a to bez ohľadu na to, či v posudzovanom prípade boli zaznamenané prieťahy

spôsobené postupom súdu. Inými slovami, k porušeniu uvedeného práva môže dôjsť aj

vtedy, ak nedošlo v konaní k prieťahom, a naopak, i keď k prieťahom v konaní došlo,

nemusí vždy ísť o porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej dobe, ak konanie ako

celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné uzavretie konania spravidla

očakávať (pozri k tomu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach

Libanský v. Česká republika alebo Králiček v. Česká republika, obdobne ,

tiež napr. , , , , , ,

). Pritom ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

17. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ako aj zo zistení ústavného súdu pri príprave

jej predbežného prekovania vyplýva, že spis okresného súdu sp. zn. bol

na účely rozhodnutia o odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu z 8. októbra 2018

postúpený krajskému súdu 18. januára 2019, čo znamená, že vec sťažovateľky je

v dispozícii odvolacieho súdu 23 mesiacov. Uvedená (doterajšia) doba trvania odvolacieho

konania pred krajským súdom pritom podľa názoru ústavného súdu prima facie nevybočuje

z medzí ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti v takej miere, na základe ktorej by bolo

možné konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

18. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej

v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných

slobôd [ďalej len „dohovor“ (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58

a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66)].

19. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ,

).

20. Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru odvolacieho konania, kde

úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie

vo veci, ktorá je náročná a rozsiahla na dokazovanie, a to preukázanie tvrdenia, či dochádza

k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. či existuje jeho hrozba.

Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo k nariadeniu pojednávania, resp. k iným

úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľky, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd

bol vo veci nečinný.

20.1 K námietke sťažovateľky odôvodňujúcej potrebu výnimočnej rýchlosti konania,

pretože predmetom konania je ochrana osôb (aj maloletých) postihnutých domácim násilím,

ústavný súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu z 8. októbra 2018,

z ktorého vyplýva, že žalovaný sa v byte, z užívania ktorého ho sťažovateľka žiada vylúčiť,

nezdržiava, a to s ohľadom na nariadené neodkladné opatrenie, čo spôsobuje,

že z objektívnych dôvodov k násilnostiam v predmetnom byte nedochádza. Uvedené však

žiadnym spôsobom neznižuje povinnosť krajského súdu postupovať tak, aby jeho ďalší

postup nevykazoval znaky neefektívnej činnosti a prieťahov, resp. aby nevydal rozhodnutie

v neprimerane dlhej dobe.

21. Ústavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu

z hľadiska predmetu konania, správania sťažovateľky a postupu krajského súdu,

zohľadňujúc celkovú dĺžku konania, konštatuje, že postup krajského súdu v napadnutom

konaní (dosiaľ) nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, na základe ktorých by

po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru,

že postupom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

22. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

23. S poukazom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá, bolo už

bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu