Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 29/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2020

v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša,

Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra

Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval návrh

senátu Špecializovaného trestného súdu, zastúpeného predsedom senátu JUDr. Jánom

Buvalom, na začatie konania podľa a

o súlade § 4 ods. 1, 2 a 3 a § 6 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, nariadení Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky č. 57 z 27. augusta 2007 (Vestník Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, ročník 2007, čiastka 57), č. 117 z 27. augusta 2010 (Vestník

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ročník 2010, čiastka 45), č. 30 z 29. februára

2012 (Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ročník 2012, čiastka 18) a o súlade

a a a a

v znení neskorších predpisov s čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 17 ods. 2, čl. 22 ods. 2, čl. 46,

a 2, , a c ods. 1 a 2 ,

čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 47, čl. 49 ods. 2, čl. 51, čl. 52 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7, čl. 53 a čl. 54 Charty základných

práv Európskej únie a takto

rozhodol:

Návrh Špecializovaného trestného súdu o d m i e t a ako podaný zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia navrhovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 14. mája 2020

doručený návrh senátu Špecializovaného trestného súdu, zastúpeného predsedom senátu

JUDr. Jánom Buvalom (ďalej aj „špecializovaný trestný súd“ alebo „navrhovateľ“),

na začatie konania podľa a (ďalej len

„ústava“) o súlade § 4 ods. 1, 2 a 3 a § 6 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o Policajnom zbore“), nariadení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj

„ministerstvo vnútra“) č. 57 z 27. augusta 2007 (Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, ročník 2007, čiastka 57), č. 117 z 27. augusta 2010 (Vestník Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, ročník 2010, čiastka 45), č. 30 z 29. februára 2012 (Vestník

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ročník 2012, čiastka 18, ďalej len „nariadenia“)

a o súlade a a a a

v znení neskorších predpisov [(ďalej len „“); označené

ustanovenia zákona o Policajnom zbore, označené nariadenia a označené ustanovenia

(ďalej aj „napadnuté ustanovenia“ alebo „napadnutá právna úprava“)]

s čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 17 ods. 2, čl. 22 ods. 2, čl. 46, čl. 144 ods. 1 a 2, čl. 152 ods. 4,

a c ods. 1 a 2 , a a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47, čl. 49 ods. 2, čl. 51,

čl. 52 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7, čl. 53 a čl. 54 Charty základných práv Európskej únie [(ďalej len

„charta“); označené ustanovenia , označené ustanovenia dohovoru a označené

ustanovenia charty (ďalej aj „referenčné ustanovenia“)].

2. Návrh podal špecializovaný trestný súd v súvislosti s konaním, ktoré sa pred ním

vedie pod sp. zn. PK v trestnej veci obžalovaného (ďalej len

„obžalovaný“) pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa , a to v oboch prípadoch formou

spolupáchateľstva podľa .

3. Rozsudkom špecializovaného trestného súdu č. k. -624 zo 4. júla

2017 bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa

a spolupáchateľstvom podľa (toho

času právoplatne odsúdeným , pozn.) v jednočinnom súbehu

s pokračovacím prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a) a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť

rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti ‒

vykonávať službu v Policajnom zbore na dobu piatich rokov. Tento rozsudok bol vo vzťahu

k obžalovanému zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. zo 14. novembra 2018 a vec bola vrátená súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Najvyšší súd zároveň

zaviazal súd prvého stupňa, aby postupoval prednostne v zmysle § 283 ods. 5 Trestného

poriadku. Špecializovaný trestný súd uviedol, že so záväzným pokynom najvyššieho súdu

sa vysporiadal spôsobom, ktorý podrobne odôvodnil v rozsudku č. k. -869

z 21. mája 2019, ktorým opätovne obžalovaného uznal vinným. Uznesením sp. zn.

z 26. februára 2020 najvyšší súd opätovne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a, poukazujúc na oznámenie ústavného súdu z 12. februára 2019, ktorým odložil podanie

špecializovaného trestného súdu z 9. januára 2019, uložil súdu prvého stupňa odstrániť

nedostatky podania v zmysle oznámenia ústavného súdu a opätovne iniciovať konanie pred

ústavným súdom.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v rozhodujúcom čase príslušníkom

Policajného zboru, bol na vyšetrovanie príslušný vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený

na ministerstve vnútra, sekcii kontroly a inšpekčnej služby, úrade inšpekčnej služby, odbore

inšpekčnej služby (ďalej len „inšpekčná služba“).

5. Navrhovateľ uvádza: „V zmysle nariadenia č. 57 Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky z 27. augusta 2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (vestník, ročník 2007, čiastka 57) patrí sekcia do organizačnej štruktúry

Ministerstva vnútra.

Nariadením č. 117 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 27. augusta 2010

o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (vestník, ročník 2010,

čiastka 45) sa sekcia podriadila priamo ministrovi vnútra. Sekcia podľa organizačnej

štruktúry ministerstva vnútra predstavuje jej samostatnú organizačnú zložku, výlučne

podriadenú ministrovi vnútra, nezávislú od polície a existujúcu mimo štruktúr Policajného

zboru.

V zmysle o Policajnom zbore je súčasťou

policajného zboru služba kriminálnej, finančnej, poriadkovej, dopravnej, železničnej

polície, ochrany objektov, hraničnej a cudzineckej polície, osobitného určenia, ochrany

určených osôb, inšpekčnej služby a kriminalistický a expertízny ústav. Z organizačnej

štruktúry Policajného zboru za roky 2012, 2013 a 2014 vyplýva, že inšpekčná služba v ňom

nie je začlenená.

Sekcia na úseku inšpekčnej služby síce využíva informačno-technické prostriedky

a zabezpečuje ich používanie, avšak ani z jej kompetencií nevyplýva podávanie aj žiadostí

o udelenie súhlasu, ako je na to poukázané nižšie. Nariadenie ministra vnútra Slovenskej

republiky č. 30 z 29. februára 2012 (vestník, ročník 2012, čiastka 18) o používaní

informačno-technických prostriedkov je podzákonnou právnou normou, ktorá nemôže meniť

a dopĺňať zákon.

o Policajnom zbore v predpokladá v rámci

organizácie Policajného zboru existenciu inšpekčnej služby, tá však bola presunutá

na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

účinným od 1. júla 2003 bol zmenený obsah zák.

č. o Policajnom zbore s tým, že služby Policajného zboru uvedené v

ods. 1 a útvar) Policajného zboru uvedené v § 4 ods. 1 a ods. 2 riadi prezident Policajného

zboru, ak minister neurčí inak. Podľa § 4 ods. 2 zákona o policajnom zbore jednoznačne

určuje, že služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré

zriaďuje a zrušuje minister, zároveň určuje náplň ich činnosti a vnútornú organizáciu.

Minister vnútra v zmysle novelizovaného § 6 zákona o Policajnom zbore, v záujme

zabezpečenia flexibility riadiacich vzťahov vždy, ale len v rámci Policajného zboru, určuje,

že služby Policajného zboru a útvary Policajného zboru môže okrem prezidenta riadiť aj iný

reprezentant Policajného zboru. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona je Policajný zbor

v konečnom dôsledku podriadený ministrovi vnútra, vždy však prostredníctvom prezidenta

Policajného zboru, lebo ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy podľa

Pokiaľ minister vnútra nariadením č. 57 z 27. augusta 2007 zriadil Sekciu kontroly

a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby na ministerstve vnútra

a nariadením č. 117 z 27. augusta 2010 ju podriadil priamo ministrovi vnútra, urobil tak

v obidvoch prípadoch bez zákonného podkladu.“

6. Navrhovateľ ďalej poukázal na , podľa ktorého

ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo

z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými

prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné

vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus,

obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané

použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej

činnosti.

Poukazuje tiež na zásadu zákonnosti, podľa ktorej trestné stíhanie je možné viesť len

v súlade so zákonom, preto aj postup príslušných orgánov musí byť vždy v súlade

so zákonom. Zákonnosť stíhania, ktorá je výslovne garantovaná v ústave, sa podľa

navrhovateľa obsahovo prekrýva s podrobnejšou a komplexnejšou garanciou spravodlivého

procesu podľa a nasl. , resp. a dohovoru a a

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Záruky zákonnosti stíhania sa

týkajú všetkých štádií trestného konania od vznesenia obvinenia až po vyhlásenie

konečného rozhodnutia. Nezákonný proces nemôže prispieť k rozhodnutiu o oprávnenosti

trestného obvinenia proti konkrétnej osobe.

7. , o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ale ani zákon

o Policajnom zbore nie je podľa navrhovateľa možné meniť podzákonnou normou

(uverejnenou len v rezortnom vestníku), interným nariadením ministra vnútra Slovenskej

republiky. pritom „v - písm. g) okrem iného uvádza,

že policajtom sa na účely tohto zákona rozumie vyšetrovateľ Policajného zboru,

vyšetrovateľ finančnej správy, poverený príslušník Policajného zboru a v § 10 ods. 10

spresňuje, že policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru,

ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného

zboru uvedeným v odseku 8 písm. a) a písm. c), v rozsahu určenom všeobecne záväzným

právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie

rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom

vyšetrovaní...

Z vyjadreného vyplýva pochybnosť, či inšpekčná služba ministerstva vnútra zriadená

interným predpisom je oprávnená zasahovať do trestného konania úkonmi, ktoré sú výlučne

dané orgánom činným v trestnom konaní. Ak sekcia ako orgán priamo podriadený

ministrovi vnútra nie je v súlade s čl. 6 Dohovoru o ľudských právach (spravodlivý proces).

, , vzhľadom na jej priamu závislosť

na ministrovi vnútra, úkony ktoré v trestnom konaní vykonala, nie sú pre trestné stíhanie

použiteľné, lebo nešlo o orgán predpokladaný zákonom.“.

8. Navrhovateľ ďalej poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho

súdu č. 95/2015 z 29. septembra 2015 (ďalej len „stanovisko“), ktorého základ tvorí

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 2. júla 2015, v ktorom sa senát

v podstate vyjadroval k zákonnosti právoplatného rozsudku sp. zn. z 29. mája

2015 a hodnotil jeho závery; takýto postup podľa navrhovateľa

neumožňuje, lebo odvolacie senáty sú v rovnakom postavení.

9. Navrhovateľ ďalej cituje pasáže zo stanoviska, konkrétne časť A body I – VI,

a následne uvádza, že stanovisko prijaté rozdielom len jedného hlasu „nezohľadňuje

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, (rozsudok z 15. mája 2007 vo veci Ramsahai

a iní proti Holandsku, sťažnosť č. 52391/99, rozsudok zo 14. decembra 2010 vo veci

Mižigárová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 74832/01, rozsudok z 25. júla 2013

vo veci Kummer proti Českej republike, sťažnosť č. 32133/11, rozsudok zo 16. februára

2012 vo veci Eremiášová a Pechová proti Českej republike), ktorá kladie dôraz

na praktickú nezávislosť vyšetrovania a absenciu akýchkoľvek väzieb“.

10. Navrhovateľ konštatuje, že v tomto smere vznikli pochybnosti, „či inšpekčná

služba podriadená ministrovi vnútra nespĺňa atribúty nezávislosti a nezaručuje dôveru

verejnosti k monopolu štátu na použitie sily, a to ani vtedy, keď podlieha dozoru

prokurátora“. Na základe uvedeného navrhovateľ uvádza, že v záujme zosúladenia

rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu s ústavným poriadkom Slovenskej republiky,

právom Európskej únie, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)

a právom Rady Európy je potrebné podľa právneho názoru odvolacieho senátu prerušiť

konanie a „... podať návrh na začatie konania o výklad súladu...“. Navrhovateľ v závere

uvádza, že podľa názoru odvolacieho senátu je potrebné sa s obhajobou obžalovaného

vysporiadať tým spôsobom, že v zmysle a sa

prvostupňový súd obráti na ústavný súd, pretože aplikácia § 10 ods. 1 a 8 písm. a) a c) a

ods. 10 je rozhodujúca pre rozhodnutie o odvolaní obžalovaného.

11. Na základe uvedeného je tak podľa názoru odvolacieho senátu najvyššieho súdu

potrebné napadnúť § 4 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 1 zákona o Policajnom zbore doplnené

nariadeniami ministerstva vnútra č. 57 z 27. augusta 2007 (Vestník Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, ročník 2007, čiastka 57), č. 117 z 27. augusta 2010 (Vestník

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ročník 2010, čiastka 45) a č. 30 z 29. februára

2012 (Vestník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ročník 2012, čiastka 18), aby

ústavný súd nálezom vyslovil, či sú, resp. nie sú v súlade s referenčnými ustanoveniami.

12. V závere navrhovateľ dodal, že jeho návrh bol vypracovaný na pokyn

odvolacieho senátu a vychádza z identického návrhu, ktorý bol na ústavnom súde podaný

rovnakým senátom najvyššieho súdu 6. apríla 2017.

II.

Relevantná právna úprava

13. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení vlády,

všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.

15. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný

právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej

veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo

zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny

názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

16. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

17. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu a závery ústavného súdu

19. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o súlade zákonov s , ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom, a o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných

právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ,

s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná

rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, a so zákonmi [ a a ], pristúpil

na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to

v súlade s , ako aj s a zákona o ústavnom

súde. Účelom predbežného prerokovania návrhu je určenie, či a v akom rozsahu možno

návrh prijať na ďalšie konanie ( ).

20. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal návrh ako

subjekt procesne legitimovaný podľa (pozri tiež zákona

o ústavnom súde). Pri podaní návrhu za špecializovaný trestný súd konal predseda

príslušného senátu, a to v súlade s ustanovením .

21. K návrhu na začatie konania navrhovateľ priložil aj svoje uznesenie č. k. PK-1

T 35/2016-1054 z 24. apríla 2020, ktorým prerušil konanie vo veci obžalovaného, „ktoré je

vedené na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/1

Gv 112/14/1000 zo dňa 16.12.2016 vzhľadom k tomu, že na pokyn odvolacieho súdu je

podaný návrh na začatie konania pred Ústavným súdom o rozpor všeobecne záväzného

právneho predpisu nižšej právnej sily so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej

právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou“. Tým bolo preukázané splnenie procesnej

podmienky nevyhnutnej na začatie konania o súlade právnych predpisov na návrh

všeobecného súdu vyplývajúcej z , spočívajúcej v právoplatnom

prerušení dotknutého konania pred všeobecným súdom (pozri sp. zn. ).

22. Už konštatovaná procesná legitimácia všeobecného súdu na podanie návrhu

v konaní o súlade právnych predpisov je v precizovaná aj ďalej. Podľa

označeného ustanovenia je všeobecný súd povinný podať návrh na začatie konania len

vtedy, ak sa domnieva, že právny predpis, ktorý má v prerokovávanej veci aplikovať,

je v nesúlade s , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

alebo zákonom. Návrh na konanie o súlade právneho poriadku sa spája s ústavnou

podmienkou „ak sa súd domnieva“, pokiaľ sa súd sám, na základe vlastnej úvahy, nazdáva,

že existuje dôvod na začatie konania pred ústavným súdom. Inými slovami, podanie

takéhoto návrhu vyžaduje vnútorné presvedčenie rozhodujúceho súdu o tom, že dotknuté

ustanovenia, ktoré majú byť v konaní pred týmto súdom aplikované, sú v rozpore s .

23. Ústavný súd z príloh návrhu zistil, že už v uznesení sp. zn.

zo 14. novembra 2018, ktorým bol zrušený rozsudok špecializovaného trestného súdu

sp. zn. zo 4. júla 2017, senát odvolacieho súdu uviedol, že „všeobecne

záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci

rozhodujúce pre rozhodnutie o vine a treste, vyvoláva vážne pochybnosti o tom, či je alebo

nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo

s medzinárodnou zmluvou“. Odkazujúc na senát

odvolacieho súdu uložil špecializovanému trestnému súdu, aby prednostne postupoval

podľa a až po doručení rozhodnutia ústavného súdu

pristúpil k dokazovaniu. K uvedenému záväznému pokynu dospel senát odvolacieho súdu

napriek tomu, že špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho rozsudku nevyjadril

žiadnu pochybnosť o nesúlade aplikovanej právnej úpravy s , a práve naopak,

k námietke obžalovaného týkajúcej sa zákonnosti jeho trestného stíhania vedeného

inšpekčnou službou poukázal na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, s ktorou sa stotožnil.

Špecializovaný trestný súd podal v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu ústavnému

súdu návrh na začatie konanie podľa , no ústavný súd toto

podanie upovedomením sp. zn. z 12. februára 2019 odložil z dôvodu, že

podanie navrhovateľa neobsahovalo petit, odôvodnenie ani právoplatné rozhodnutie

navrhovateľa o prerušení konania, no predovšetkým ústavný súd nemohol podanie

vyhodnotiť ako návrh na začatie konania podľa pre absenciu vnútorného

presvedčenia navrhovateľa o tom, že dotknuté ustanovenia, ktoré majú byť v konaní pred

týmto súdom aplikované, sú v rozpore s . Špecializovaný trestný súd sa následne

vo svojom rozsudku č. k. -869 z 21. mája 2019 vysporiadal so záväzným

pokynom odvolacieho súdu tak, že vychádzajúc zo stanoviska najvyššieho súdu sp. zn.

Tpj 62/2015 z 29. septembra 2015, uznesení ústavného súdu vo veciach sp. zn.

a sp. zn. , v ktorých boli návrhy senátu najvyššieho súdu

týkajúce sa nezákonnosti trestného konania vedeného inšpekčnou službou v obdobných

veciach odmietnuté, a obsahu oznámenia ústavného súdu o odložení podania v danej

trestnej veci dospel k záveru o zákonnosti trestného konania vedeného vyšetrovateľom

inšpekčnej služby. Najvyšší súd následne uznesením sp. zn. z 26. februára 2020

zrušil rozsudok špecializovaného trestného súdu z 21. mája 2019 a vrátil mu vec na nové

prejednanie a rozhodnutie. Najvyšší súd zároveň opätovne uložil špecializovanému

trestnému súdu po odstránení nedostatkov vytýkaných mu ústavným súdom v oznámení

o odložení podania sp. zn. z 12. februára 2019 iniciovať konanie pred

ústavným súdom.

24. Navrhovateľ v návrhu explicitne uvádza, že bol vypracovaný a je podávaný

na pokyn odvolacieho súdu. Na viacerých miestach návrhu navrhovateľ tlmočí právny názor

odvolacieho súdu, podľa ktorého je potrebné prerušiť konanie vo veci obžalovaného

a podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Z podaného

návrhu na začatie konania teda nemožno vyvodiť splnenie ústavnej podmienky v zmysle čl.

144 ods. 2 „ak sa súd domnieva...“, pretože podaný návrh nie je vyjadrením

presvedčenia navrhovateľa o neústavnosti dotknutej právnej úpravy, ale je len parafrázou

právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v jeho kasačných rozhodnutiach. Uvedený

nedostatok sa zákonite prejavil aj v absencii odôvodnenia ako všeobecnej náležitosti návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ( ), keďže v

návrhu chýba uvedenie dôvodov, vlastných argumentov, spochybňujúcich ústavnosť

napadnutej právnej úpravy v zmysle . Z zákona o

ústavnom súde pritom vyplýva, že odôvodnenie každého návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom (vrátane odôvodnenia návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov) je neoddeliteľnou súčasťou návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (m.

m. , , ). Ústavný súd už mnohokrát vo svojej

doterajšej judikatúre uviedol, že návrh na začatie konania, ktorý neobsahuje kvalifikované

odôvodnenie, nespĺňa podstatnú náležitosť ustanovenú v § 43 ods. 1 zákona o ústavnom

súde (m. m. ).

25. Navrhovateľ sa pri podávaní návrhu riadil záväzným pokynom odvolacieho súdu

v zmysle , podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená

na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom

rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací

súd nariadil. Najvyšší súd uložil navrhovateľovi, aby prednostne postupoval podľa § 283

ods. 5 , ktorý hovorí, že súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa

domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je

v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore

so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou

zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je

pre súd záväzný.

26. Najvyšší súd pri ukladaní záväzného pokynu navrhovateľovi však opomenul

postup upravený v , v zmysle ktorého odvolací súd preruší

trestné stíhanie, ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po vyhlásení napadnutého

rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244 ods. 4

alebo § 283 ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné

zasadnutie odvolacieho súdu. Citované ustanovenie je vo vzťahu k § 327 ods. 1 Trestného

poriadku osobitným ustanovením (lex specialis), obligatórne určujúcim kompetenčnú

exkluzivitu. Ak teda odvolací súd dospeje k vlastnému záveru o nesúlade právnych

predpisov v otázke rozhodujúcej pre rozhodnutie o vine a treste, je povinný prerušiť konanie

a podať návrh na konanie o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom (až

od výsledku ktorého bude závisieť meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu).

27. Súdu, ktorý sa domnieva, že zákon, ktorý má uplatniť v riešenom prípade,

odporuje ústave, nemôže odvolací ani dovolací súd nariadiť, aby sa prestal domnievať, že

zákon nie je v súlade s , rovnako ako odvolací ani dovolací súd nemôže súdu

nariadiť, aby sa začal domnievať, že zákon nie je v súlade s .

28. Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom ( ).

29. Prerušenie konania podľa , aj podľa

, je prostriedkom uplatnenia zaručenej nezávislosti súdov

a sudcov. Ku garanciám tejto ústavnej úpravy patrí nepodriadenosť rozhodovania

o prerušení konania pred všeobecným súdom z dôvodu podania návrhu na ústavný súd

vo veci súladu právneho poriadku podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) v spojení

s inštančnému konaniu. Súd vyššieho stupňa nemá právomoc

ukladať povinnosť súdu nižšieho stupňa vo veci podania návrhu na začatie konania o súlade

právneho poriadku (Drgonec, J. . Teória a prax.

2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 1712).

30. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre konštatoval, že odvolací súd

nemá právomoc uložiť súdu prvého stupňa, aby prerušil konanie a podal návrh na ústavný

súd na začatie konania o preskúmanie súladu zákona s alebo ďalšími prameňmi

práva podľa . V konaní všeobecných súdov je súdom oprávneným

podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, o ktorom by

ústavný súd konal a rozhodol vo veci samej, len ten súd, ktorý dospel k názoru alebo sa

domnieva, že právny predpis nižšieho stupňa právnej sily nie je v súlade, resp. odporuje

právnemu predpisu vyššieho stupňa právnej sily. V trestnom konaní v súvislosti s riadnymi

a mimoriadnymi opravnými prostriedkami nemôže túto zásadu prelomiť ani viazanosť

nižšieho súdu právnym názorom vyššieho súdu a povinnosť vykonať úkony, ktorých

vykonanie tento súd nariadil, lebo by to bolo v rozpore so sudcovskou nezávislosťou

v zmysle a a o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ teda vyšší súd dospeje k názoru o nesúlade právnych predpisov, má podať sám

ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, pričom nie je

oprávnený v tomto smere vysloviť záväzný právny názor a uložiť nižšiemu súdu nejakú

povinnosť ().

31. Ak odvolací súd nahradil taký postup zrušením napadnutého rozsudku spojeným

s príkazom súdu prvého stupňa na podanie (odvolacím súdom zamýšľaného) návrhu

na konanie o súlade právnych predpisov, postupoval v zásadnom nesúlade s čl. 2 ods. 2,

a 2 a a jeho rozhodnutie, pre svoj excesívny charakter,

nevyvoláva v dotknutej otázke účinok kasačnej záväznosti. Ústavnému súdu nedá

nevšimnúť si, že uvedený postup najvyšší súd pravdepodobne zvolil aj preto, že jeho

predchádzajúce návrhy na začatie konania pred ústavným súdom týkajúce sa postavenia

inšpekčnej služby, no v odlišných veciach, boli ústavným súdom pri predbežnom

prerokovaní odmietnuté. V uvedených prípadoch bolo dôvodom odmietnutia návrhov

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, resp. nedostatok právomoci ústavného súdu

na ich prerokovanie (rozhodnutia vo veciach sp. zn. a )

a vo veci bol návrh odmietnutý ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

32. Keďže v domnení kasačnej viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu

v otázke postupu podľa navrhovateľ inicioval konanie pred

ústavným súdom, absencia hore-pertraktovanej ústavnej podmienky v zmysle čl. 144 ods. 2

spôsobuje nedostatok jeho aktívnej legitimácie na podanie návrhu na začatie konania

podľa . Ústavný súd preto uzatvára, že návrh nie je podaný súdom

oprávneným na jeho podanie podľa a zákona o ústavnom

súde a preto ho ako podaný zjavne neoprávnenou osobou podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona

o ústavnom súde odmietol.

33. Podľa pripája k výroku a odôvodneniu tohto

rozhodnutia odlišné stanovisko sudca Peter Straka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna

Ústavného súdu Slovenskej republiky