Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 22/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 2. decembra

2002 o návrhu KS v B., zastúpeného predsedníčkou senátu JUDr. A. H., na začatie konania

o súlade § 45 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších

predpisov s takto

r o z h o d o l :

Návrh KS v B. na začatie konania o súlade právnych predpisov o d m i e t a ako

podaný zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa obrátil KS v B.

(ďalej len „krajský súd“), zastúpený predsedníčkou senátu JUDr. A. H. (ďalej len

„predsedníčka senátu“), s podaním z 31. júla 2002 označeným ako „Návrh na začatie

konania o súlade , Vyhlášky MS SR č. 66/92 Zb. s článkom 48 ods. 1

Slovenskej republiky“.

Podanie súvisí s trestnou vecou vedenou proti obžalovanému JUDr. E. B. (ďalej aj

„obžalovaný“) pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. c) a ods. 2 písm. a) a iné vedenou na krajskom súde v súčasnosti

pod sp. zn. a problémom procesného využitia zvukových záznamov

a videozáznamu (ďalej len „informačno-technické prostriedky“) získaných políciou pred

začatím trestného stíhania, na základe súhlasu sudcu krajského súdu v zmysle § 45 ods. 1

a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška ministerstva spravodlivosti“).

Krajský súd sa v súvislosti s týmto problémom už obrátil na ústavný súd s návrhom

z 25. februára 2002 na začatie konania o súlade

(ďalej len „ústava“) s vyhláškou ministerstva spravodlivosti, ktorý však ústavný súd

odmietol pre nedostatok právomoci uznesením č. k. -9 z 20. mája 2002.

Predsedníčka senátu v návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

z 31. júla 2002 v podstate zopakovala argumentáciu z návrhu z 25. februára 2002. Okrem

iného poukázala na dôvody vedúce krajský súd k uznaniu procesnej hodnoty dôkazov

získaných využitím informačno-technických prostriedkov, pri odsúdení obžalovaného

rozsudkom sp. zn. z 9. septembra 1999, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. Tzo V 5/2001 z 21. júna 2001 (ďalej len „najvyšší súd“

a „rozsudok z 21. júna 2001“), ktorým bol v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona

zrušený aj označený rozsudok krajského súdu, pričom vec bola tomuto súdu prikázaná, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pretože najvyšší súd v rozsudku

z 21. júna 2001 považoval za nevyhnutné, aby ústavný súd posúdil, či ustanovenie vyhlášky

ministerstva spravodlivosti, na základe ktorého bolo rozhodnuté o použití informačno-

technických prostriedkov, je v súlade s , pričom krajský súd je viazaný týmto

právnym názorom súdu vyššieho stupňa, opätovne podal tento návrh na začatie konania

o súlade právnych predpisov.

2. Z pripojeného rozsudku najvyššieho súdu z 21. júna 2001 vyplýva, že procesnou

otázkou s hmotnoprávnym dopadom je, či zvukové záznamy získané odposluchom

obžalovaného, na ktoré dal súhlas sudca krajského súdu, sú v súlade so zákonom, keďže je

spornou otázka, či o žiadosti rozhodol zákonný sudca. Príslušnosť sudcu oprávneného

rozhodovať o vydávaní súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov totiž

upravuje iba vyhláška ministerstva spravodlivosti v . Z však

vyplýva zásada, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a jeho príslušnosť

môže upraviť iba zákon. Najvyšší súd potom na strane 5 rozsudku doslova uviedol:

„Rozhodnutie o tom, či časť vyššie uvedeného všeobecne záväzného právneho predpisu

odporuje však neprislúcha Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky ako všeobecnému súdu. Krajský súd bude preto musieť zvážiť, či v posudzovanej

veci trestné stíhanie preruší podľa a podá návrh na začatie konania

pred Ústavným súdom. Posúdenie tejto otázky v danej trestnej veci je nevyhnutné pre

rozhodovanie o vine a treste, pričom do rozhodnutia Ústavného súdu o tejto otázke platí

zásada prezumpcie ústavnosti.“

3. Po výzve ústavného súdu z 23. septembra 2002 na odstránenie nedostatkov

podania z 31. júla 2002 predsedníčka senátu v podaní z 10. októbra 2002 okrem iného

navrhla, aby ústavný súd po prejednaní veci rozhodol „že ustanovenie § 45 ods. 1 vyhl.

66/92 Zb. neodporuje článku 48 ods. 1 SR a že obžalovaný JUDr. E. B. nebol

odňatý zákonnému sudcovi v súvislosti s použitím informačno technických prostriedkov“.

II.

1. Krajský súd, zastúpený predsedníčkou senátu konajúcou v trestnej veci, v ktorej

bolo trestné stíhanie prerušené, podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

ako osoba oprávnená podľa , resp. zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

predpísané a tiež existenciu okolností, ktoré by mohli byť

dôvodom na jeho odmietnutie podľa (medzi tieto patrí

aj podanie návrhu niekým zjavne neoprávneným).

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade právnych predpisov

nižšieho stupňa právnej sily s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily vrátane

. Podľa písmena b) tohto ustanovenia rozhoduje okrem iného o súlade všeobecne

záväzných právnych predpisov ministerstiev s .

Z vyvrátiteľného predpokladu ústavnosti právnych predpisov nižšieho stupňa právnej

sily vyplýva, že „ústavný súd rozhoduje o súlade“ v zmysle vtedy, ak

osoby označené ako oprávnené „dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie

je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou“ (§ 37

ods. 1 ), podajú návrh na začatie konania a požiadajú ústavný súd,

aby vyslovil nesúlad.

Osobou oprávnenou podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade

právnych predpisov, o ktorom by ústavný súd konal a rozhodol vo veci samej, je preto len

ten, kto je označený ako oprávnený v až e) , resp.

písm. a) až e) a zároveň dospel k názoru o nesúlade právneho

predpisu nižšieho stupňa právnej sily s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily.

Tento právny názor vychádza tiež z osobitnej úpravy týkajúcej sa súdu v čl. 144

ods. 2 a o trestnom konaní súdnom (trestný

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa : „Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.“

Podľa : „Súd preruší trestné stíhanie, ak sa

domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, ktorého použitie je v danej trestnej

veci rozhodné pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so zákonom, a podá návrh na

začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je preň a pre ostatné

všeobecné súdy záväzný.“

3. V konaní všeobecných súdov je súdom oprávneným podať ústavnému súdu návrh

na začatie konania o súlade právnych predpisov, o ktorom by ústavný súd konal a rozhodol

vo veci samej, len ten súd, ktorý dospel k názoru alebo sa domnieva, že právny predpis

nižšieho stupňa právnej sily nie je v súlade, resp. odporuje právnemu predpisu vyššieho

stupňa právnej sily.

V trestnom konaní v súvislosti s riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami

nemôže túto zásadu prelomiť ani viazanosť nižšieho súdu právnym názorom vyššieho súdu

a povinnosť vykonať úkony, ktorých vykonanie tento súd nariadil (§ 149 ods. 6, § 264

ods. 1 a ), lebo by to bolo v rozpore so sudcovskou

nezávislosťou v zmysle a a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ teda vyšší súd dospeje k názoru o nesúlade právnych predpisov, má podať

sám ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, pričom nie je

oprávnený v tomto smere vysloviť záväzný právny názor a uložiť nižšiemu súdu nejakú

povinnosť.

4. Predsedníčka senátu podala návrh na začatie konania o súlade § 45 ods. 1 a 2

vyhlášky ministerstva spravodlivosti s , pričom v návrhu rozhodnutia,

ktorého sa od ústavného súdu domáha (petite), uviedla, aby bolo rozhodnuté, že:

- ustanovenie § 45 ods. 1 vyhlášky ministerstva spravodlivosti neodporuje čl. 48

ods. 1 ,

- obžalovaný nebol odňatý zákonnému sudcovi v súvislosti s použitím informačno-

technických prostriedkov.

Pretože predsedníčka senátu nedospela k názoru o nesúlade § 45 ods. 1 vyhlášky

ministerstva spravodlivosti s a ústavný súd požiadala, aby v podstate

deklaroval súlad, bolo potrebné jej návrh odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako podaný osobou zjavne neoprávnenou.

K časti petitu týkajúcej sa neodňatia obžalovaného zákonnému sudcovi treba uviesť,

že v konaní ústavného súdu o súlade právnych predpisov podľa ide

o abstraktnú kontrolu ústavnosti, a nie o ochranu základného práva individuálnej osoby

v konkrétnej veci prejednávanej súdom, ktorej sa môže domáhať len osoba, ktorej svedčí

základné právo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2002