Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 36/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 2B, Pezinok, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou

z 9. januára 2012 na Okresnom súde Pezinok domáhala náhrady škody vo forme

nemajetkovej ujmy proti žalovanej Slovenskej republike, ktorá mala vzniknúť v dôsledku

nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Pezinok v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. . O návrhu sťažovateľky rozhodol okresný súd rozsudkom

z 20. októbra 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým návrh zamietol

a žalovanej strane nepriznal náhradu trov konania. Odvolaniu sťažovateľky podanému

proti rozsudku okresného súdu nebolo vyhovené a Krajský súd v Bratislave rozsudkom

sp. zn. z 15. marca 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil

rozsudok okresného súdu a priznal žalovanej strane náhradu trov odvolacieho konania.

Dovolanie sťažovateľky podané proti rozsudku krajského súdu bolo odmietnuté uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 23. septembra 2020 podľa Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje, že rozsudkom krajského súdu bol

žalovanej strane priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, pričom okresný

súd však ku dňu podania ústavnej sťažnosti o výške trov odvolacieho konania nerozhodol,

a teda napadnuté konanie nie je ako celok právoplatne skončené, a tým trvá aj stav právnej

neistoty sťažovateľky. Sťažovateľka, odkazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“), zastáva názor, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej

označených práv, keďže okresný súd za viac ako 2 roky a 6 mesiacov o trovách odvolacieho

konania nerozhodol a napadnuté konanie trvá celkovo 9 rokov.

4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní a priznal sťažovateľke náhradu trov

právneho zastúpenia, ako aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

8. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré bolo podľa jej názoru poznačené

zbytočnými prieťahmi.

14. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný,

sťažovateľka namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v podstate od začatia konania, pričom v odôvodnení ústavnej sťažnosti predostiera

predovšetkým problém spojený s tým, že okresný súd v napadnutom konaní nerozhodol

o výške trov odvolacieho konania, čím spôsobil zbytočné prieťahy a pretrvávanie stavu

právnej neistoty sťažovateľky.

15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané porušenie

možno preskúmavať spoločne (napr. , , ).

16. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

17. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to

ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ). Ústavný súd preto v rámci svojej

rozhodovacej činnosti prezentuje už ustálený záver, že ochrana základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj podľa

listiny a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

k porušeniu základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

okresným súdom) ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať

(napr. , , ).

18. V danej veci ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a vlastných

zistení na základe súčinnosti s okresným súdom považuje za preukázané, že v čase, keď sa

sťažovateľka obrátila so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd (11. december 2020),

bola právna vec sťažovateľky v merite veci právoplatne skončená (rozsudok okresného súdu

v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 14. mája 2018).

Sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich označených práv vo vzťahu

k napadnutému konaniu okresného súdu, sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd

obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k označenému konaniu

okresného súdu v časti prejednania základnej meritórnej otázky nebol objektívne spôsobilý

splniť svoj účel (obdobne , ).

19. Ústavný súd na základe skutkových informácií uvedených v bode 3 odôvodnenia

tohto uznesenia konštatuje, že v čase podania ústavnej sťažnosti sťažovateľky bola

otvorenou časťou posudzovaného konania, ktorú okresný súd stále prejednával, etapa

rozhodovania o trovách konania.

20. Pokiaľ ide o ďalšiu fázu konania v právnej veci sťažovateľky, teda o fázu

rozhodovania o trovách konania, ústavný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť

(napr. , ), ako aj judikatúru ESĽP, ktorý v rámci svojej

rozhodovacej praxe zdôraznil, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania

týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania

nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov)

boli rozhodnuté v primeranej lehote (Hornsby v. Grécko, rozsudok ESĽP z 19. 3. 1997,

sťažnosť č. 18357/91; Čičmanec proti Slovenskej republike, rozsudok z 28. 6. 2016,

sťažnosť č. 65302/11).

21. V posudzovanej veci po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prebiehalo ešte

dovolacie konanie, ktoré bolo skončené odmietavým uznesením najvyššieho súdu

z 23. septembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. októbra 2020. V okolnostiach

danej veci pri zohľadnení skutočností, že žalovanej strane, ktorou je Slovenská republika,

trovy konania nevznikli [čo si sťažovateľka kedykoľvek mohla overiť v súdnom spise,

resp. ako je to zrejmé z veľkého počtu súdnych konaní iniciovaných sťažovateľkou proti

žalovanej strane (ku dňu podania ústavnej sťažnosti iba ústavný súd eviduje 38 ústavných

sťažností sťažovateľky v obdobných prípadoch, pozn.)], sa rozhodovanie o trovách iba

odvolacieho konania pri sťažovateľkou podanom dovolaní javilo ako nehospodárne, pretože

tu bola reálna možnosť zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu druhej inštancie vrátane

rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

22. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba

konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť

zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa

(, ), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie (, , ). K iným dôvodom, ktoré

môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. , , ,

).

23. Pri posudzovaní postupu okresného súdu zohľadnil ústavný súd skutočnosť,

že napadnuté konanie na súde prvej inštancie vo veci sťažovateľky bolo v čase doručenia

ústavnej sťažnosti ústavnému súdu (11. decembra 2020, pozn.) vo veci právoplatne

skončené. Postup okresného súdu v napadnutom konaní možno hodnotiť ako efektívne

smerujúci k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky a jej právna istota bola nastolená v čase

pred podaním ústavnej sťažnosti. Nevydanie rozhodnutia o priznanej výške trov

odvolacieho konania žalovanej strane, ktorých suma, ak by aj rozhodnutie bolo vydané,

bola 0 €, nemá z hľadiska posudzovania zbytočných prieťahov ústavnoprávnu relevanciu.

Vzhľadom na to, že suma priznanej náhrady trov konania nemá vplyv na zmenu

hmotnoprávneho postavenia sťažovateľky (s prihliadnutím na už uvedenú potenciálnu

vedomosť sťažovateľky o tom, že žalovaná strana nie je v konaní zastúpená advokátom,

ale povereným zamestnancom a je oslobodená od súdnych poplatkov, bola vopred

potenciálne známa), nemožno uvažovať o zásahu do práv sťažovateľky.

24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

25. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v podobných prípadoch, keď si

v odvolacom konaní žalovaná strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu

spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov

zakotvujúcich procesnú ekonómiu vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa

v spojení s o priznaní nároku na náhradu trov konania strane a následne

súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane

žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore

so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

26. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2021

Peter Molnár

predseda senátu