Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)II. ÚS 433/2018
PDF · 155.42 KB
No categories available
II. ÚS 433/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ECO – STAR s. r. o.,
Vrbov 302, právne zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Buhlom, Mlynárska 19,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C 51/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ECO – STAR s. r. o. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2018
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ECO – STAR s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 51/2010 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 18. marca 2010
okresnému súdu návrh na začatie konania o vypratanie nehnuteľnosti (ďalej len „žaloba“)
proti spoločnosti (ďalej len
„žalovaný“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. 3 C 51/2010 z 2. mája 2017 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľky opakovane zamietol. Proti rozsudku
okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol
na pojednávaní konanom 24. apríla 2018, pričom sťažovateľka zdôraznila, že „do dnešného
dňa (jej, pozn.) nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku...“.
3. Podľa tvrdenia sťažovateľky „... súdny spor k dnešnému dňu stále nie je
právoplatne ukončený, konanie prebieha už 8.-my rok... z dôvodu opakovaných
pretrvávajúcich prieťahov v konaní spôsobených konajúcim zákonným sudcom
na Okresnom súde Kežmarok. Z chronologického prehľadu úkonov súdu v spise je zrejmé,
že súd opakovane spôsoboval v konaní prieťahy, keď bez dôvodu nekonal tak, aby vec bola
spravodlivo a v primeranom čase prejednaná a rozhodnutá.“.
4. Sťažovateľka a jej právny zástupca v sťažnosti okrem iného uviedli:
„... zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 23.10.2016 bolo okresnému súdu
doručené už 01.12.2016, ale súd určil nový termín pojednávania až na deň 02.05.2017, kedy
vo veci opätovne rozhodol, rozsudok mi bol doručený dňa 09.06.2017. V danom období teda
vznikli ďalšie prieťahy v konaní päť mesiacov. V zmysle pokynu klienta som podal dňa
22.06.2017 odvolanie. Na odvolací súd však bol predmetný súdny spis doručený až dňa
23.10.2017 (táto informácia mi bola poskytnutá telefonicky kanceláriou Krajského súdu
v Prešove), teda viac ako po štyroch mesiacoch, čo je možné tiež považovať za prieťahy
v konaní, s ohľadom na zaužívanú súdnu prax a judikáciu Ústavného súdu SR.
Odvolací súd - KS Prešov na pojednávaní dňa 24.04.2018 vo veci síce rozhodol, ale
keďže do dnešného dňa mi nebolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku, je potrebné
konštatovať, že k dnešnému dňu stále nie je predmetné súdne konanie ukončené (bude tomu
až v deň, kedy bude sporovým stranám doručený rozsudok odvolacieho súdu).“
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
«1. Základné právo spoločnosti ECO-STAR s.r.o., so sídlom... na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní
vedenom pod sp. zn. 3C/51/2010 porušené bolo.
2. Spoločnosti ECO-STAR s.r.o., so sídlom... priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 30.000,- € (slovom „tridsaťtisíc eur“), ktoré je Okresný súd
Kežmarok povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Spoločnosti ECO-STAR s.r.o., so sídlom... priznáva úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 298,08 € (slovom „dvestodeväťdesiatosem eur a osem centov), ktorú je
Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Františka
Buhlu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím
a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej
by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
12. Z obsahu sťažnosti, ako i z jej petitu vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 51/2010.
13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
14. Z obsahu sťažnosti považuje ústavný súd za preukázané, že rozsudok okresného
súdu bol vydaný 2. mája 2017 a sťažovateľke doručený 9. júna 2017.
15. Podľa zistenia ústavného súdu o podanom odvolaní sťažovateľky proti rozsudku
okresného súdu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 17 Co 145/2017
z 24. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu
potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť
16. júna 2018.
16. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu tohto
práva nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
17. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto
základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané
porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).
18. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých
dôvodov skončilo toto porušovanie (napr. II. ÚS 139/02). Uvedený právny názor ústavného
súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05).
19. Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní „určil nový
termín pojednávania až na deň 02.05.2017, kedy vo veci opätovne rozhodol, rozsudok mi
bol doručený dňa 09.06.2017...“, teda 2. mája 2017 bolo konanie na okresnom súde
skončené. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou
až 9. mája 2018, t. j. v čase, keď k porušovaniu označených práv na súde, ktorý
sťažovateľka označila za účastníka konania, už nemohlo dochádzať a stav jej právnej
neistoty už nemohol trvať. Konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom by tak
nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
20. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola
pre sťažovateľku časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jej veci
prvostupňové konanie, t. j. do doručenia rozsudku okresného súdu.
21. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka
domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv
22. Vzhľadom na to, že sťažovateľka v petite nenamietala aj konanie pred odvolacím
súdom, ústavný súd nemal možnosť posudzovať celkovú dĺžku konania vrátane konania
pred odvolacím súdom, keďže je petitom podanej sťažnosti viazaný (§ 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde).
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v súlade
s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2018