Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/145/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu ECO-STAR, s.r.o., IČO: 36 838 811, so sídlom Vrbov 302, 059 72 Vrbov, právne zastúpený JUDr. Františkom Buhlom, advokátom, Výstavby 2, Košice, proti žalovanému NOFA - Ing. Nórbert Fassinger, Vrbov - Hospodársky dvor, IČO: 36 157 031, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SP & R s.r.o., Bratislava, Maróthyho 6, IČO: 36 859 982, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľností, požívania plodov a úžitkov a podávania žiadostí Poľnohospodárskej platobnej agentúre, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C 51/2010-647 zo dňa 2.5.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd návrh zamietol. Priznal žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti rozsudku v merite veci samej. Uznesenie vydá vyšší súdny úradník. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca najskôr domáhal vydať rozhodnutie o vydanie nehnuteľností, ktoré užíva žalovaný. V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd uznesením č.k. 3C 51/2010-598 zo dňa 5.5.2015 a následne na pojednávaní dňa 2.5.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania pozemkov, ktoré presne vyšpecifikoval vo svojom žalobcom návrhu. Okrem toho žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa používania plodov a úžitkov nehnuteľností uvedených v predchádzajúcom výroku a súčasne aby sa zdržal podávania žiadostí Poľnohospodárskej platobnej agentúre na poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach. Prvoinštančný súd poukázal na to, že už v minulosti svojim rozsudkom č.k. 3C 51/2010-602 vo veci rozhodol a žalobu zamietol. Rozsudok bol však zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 41/2016-639. V ďalšom konaní prvoinštančný súd po nariadenom pojednávaní opäť žalobu zamietol a pripomenul, že v plnom rozsahu zotrváva na dôvodoch zamietavého rozhodnutia, ktoré už bolo predmetom jednania Krajského súdu v Prešove a ktorý rozsudok prvoinštančný súd vyhlásil dňa 2.12.2015. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutočností, že žalobcovia tvrdili, že na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, majú uzatvorené platné nájomné zmluvy a ak žalovaný tieto pozemky užíva a požaduje podporu od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, konanie žalovaného je protiprávne.

Na druhej strane žalovaný na pojednávaní prvoinštančnému súdu tvrdil, že užíva poľnohospodársku pôdu, ktorá sa nachádza v k.ú. O. na základe nájomných zmlúv so Slovenským pozemkovým fondom, ktorý tieto pozemky žalovanému prenajal ako správca pôdy štátu a ako správca pôdy neznámych vlastníkov. Aktuálne má zmluvu uzatvorenú do 31.12.2029. Žalovaný užíva prenajaté pozemky na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Pokiaľ existuje na dané pozemky nájomný vzťah s inými osobami tak, ako ich prezentuje žalobca, potom ide o neplatný nájom a takéto zmluvy je potrebné považovať za absolútne neplatné. Žalovaný namietal, že časť pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby ani neužíva. Prvoinštančný súd uzavrel, že pokiaľ sa aj žalobca domáhal vydania nehnuteľností (revindikačná žaloba), nevedel označiť predmet konania a nevedel, kde sa parcely nachádzajú. Po pripustení zmeny žaloby na negatórnu žalobu podstata sporu ostala tá istá, kde bez služieb geodeta žalobca tieto parcely nevie identifikovať, teda nevedia určiť ich hranice. Prvoinštančný súd ako ďalší dôvod, pre ktorý zamietol žalobu, považoval tú skutočnosť, že zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a tretími osobami (S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolícka cirkev) sú neplatné. V priebehu pojednávania žalobca nepreukázal, že by pôvodné zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a tretími osobami boli vypovedané, resp. iným spôsobom ukončené a preto pri uzatváraní nájomných zmlúv žalobcom bolo konané v rozpore so zákonom č. 504/2003 Z.z. Preto je potrebné zmluvy považovať za neplatné a v celom rozsahu žalobu zamietnuť. Žalovaný užíval nehnuteľnosti, ktorých sa dožaduje žalobca, preto je prvoinštančný súd toho názoru, že podľa zákona č. 504/2003 Z.z. bolo povinnosťou tretích osôb (S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolícka cirkev) ponúknuť, resp. uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovaným. Prvoinštančný súd naviac teoreticky uvažoval aj nad tým, že pokiaľ by aj žalobca získal pozemky, ktoré by sa nachádzali na miestach, kde nie je k nim prístup, akým spôsobom by bol povinný si riešiť otázku prístupu k týmto pozemkom. Prvoinštančný súd rozhodol aj o trovách konania, keď priznal plnú náhradu trov konania žalovanému. Javí sa odvolaciemu súdu, že rozhodnutie o trovách konania vychádza z ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, podľa ktorého žaloba bola zamietnutá. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby bolo žalobe vyhovené. Žalobca namietal proces prvoinštančného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 3C 51/2010-602 zo dňa 2.12.2015. Ďalej namietal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nejasné, pretože z rozsudku nevyplýva, ako posúdil prvoinštančný súd podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval prvoinštančný súd za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu je neprípustné, pretože v odôvodnení prvoinštančný súd len fabrikoval dôvody, pre ktoré údajne nie je možné návrhu vyhovieť. Riadne neskúmal dôkazy predložené stranami sporu. Prvoinštančný súd sa s predloženými dôkazmi nevysporiadal. Považoval zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a tretími osobami za neplatný, s čím sa žalobca nestotožňuje. Prvoinštančný súd sa nezaoberal tým, že žalobca uplatňuje okrem iného aj nárok, ktorým žiadal, aby žalovaný sa zdržal podávania žiadosti na Pôdohospodársku platobnú agentúru, vo vzťahu k tomuto nároku je určenie hraníc pozemkov tak, ako to odôvodňoval prvoinštančný súd, bezvýznamné. Prvoinštančný súd zmätočne vyhodnocoval platnosť nájomných zmlúv medzi žalobcom a tretími osobami, pokiaľ tento právny vzťah posudzoval obdobne ako nájomný vzťah medzi žalovaným a tými istými tretími osobami. Žalobca namietal, že medzi žalovaným a tretími osobami neexistoval nájomný vzťah. Ďalej žalobca tvrdil, že pôvodná nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom na nájom pozemkov do 31.12.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože z obsahu tejto zmluvy nie je možné zistiť, ktoré pozemky žalovaný mal prenajaté, pretože chýba v zmluve presná špecifikácia pozemkov. Potom nájomné zmluvy, ktoré v tom čase uzatvoril žalobca s S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolíckou cirkvou Vrbov sú platné, pretože sa viažu na nehnuteľnosti, ktoré neboli platne zazmluvnené nájmom v prospech nájomcu.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý vyjadril presvedčenie, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie, na základe čoho zistil skutkový stav a vec objektívne právne posúdil. Prvoinštančný súd sa vysporiadal so všetkými rozhodnými skutočnosťami pre objektívne posúdenie veci.

Prvoinštančný súd vo svojom rozsudku vysvetlil svoj myšlienkový postup pri zamietnutí uplatneného nároku, keď vyhodnotil, že nájomný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a tretími osobami je neplatný. Naviac poukázal na to, že žalobný návrh je nevykonateľný. Prvoinštančný súd vychádzal z toho, že žalovaný mal uzatvorenú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom dňa 13.4.2014 skôr, ako žalobca mal uzatvorené nájomné zmluvy s W.. J. V., S. T., X. Z. a Rímskokatolíckou farnosťou Vrbov. Žalovaný pôvodnú zmluvu so SPF má uzatvorenú riadne, tak, ako to vyplýva zo zákona č. 504/2004 Z.z. Pokiaľ S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolícka cirkev - farnosť Vrbov získali svoje nehnuteľnosti v reštitučnom konaní, vstúpili po vydaní týchto pozemkov v rámci reštitučného konania do zmluvného vzťahu uzavretého medzi žalovaným a SPF. V danom prípade má žalovaný prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy aj k týmto pozemkom vo vzťahu k tretím osobám. Nakladanie s pozemkami W.. J. V., S. T., X. Z. a Rímskokatolíckou cirkvou - farnosť Vrbov je obmedzené a tieto osoby sú povinné uzatvoriť nájomnú zmluvu s doterajším nájomcom. Keďže uzatvorili zmluvu so žalobcom, porušili svoju zákonnú povinnosť. Ďalej žalovaný žiadal prvoinštančný rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si trovy konania.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, po nariadení pojednávania podľa § 385 držiac sa striktného ust. § 390 a zistil, že výrok prvoinštančného rozsudku je správny.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, keď v odôvodnení poukazoval na skorší, už zrušený prvoinštančný rozsudok a s námietkou, že prvoinštančný súd si dostatočným spôsobom neuvedomil, čo je predmetom tohto konania a akým spôsobom je potrebné k prejednávaniu veci pristupovať. Proces, ktorý trvá od roku 2010 doposiaľ, javí sa byť už aj s poukazom na predchádzajúce zrušené rozhodnutie prvoinštančného súdu odvolacím súdom (čl. 266 súdneho spisu a čl. 639 súdneho spisu) ako nekoncentrovaný a bez aplikácie základných procesných pravidiel a hmotnoprávnych dôvodov na zistenie a preukazovanie okolností dôležitých pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Preto odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie podľa § 385 CSP, pretože bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie v prejednávanej veci. Je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal proces prijímania a konania prvoinštančného súdu a rozhodnutia prvoinštančného súdu v rozsudku 3C 51/2010-602 zo dňa 2.12.2015 okolnosti, ktoré predchádzali vyhláseniu tohto rozsudku, sú vo vzťahu k preskúmaniu napadnutého rozsudku bezvýznamné, pretože s týmito všetkými okolnosťami sa veľmi podrobne vysporiadal odvolací súd v uznesení č.k. 17Co 41/2016-639 zo dňa 27.10.2016, keď prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s pokynom, akým spôsobom je potrebné prvoinštančným súdom pokračovať v konaní ďalej tak, aby konanie bolo efektívne a aby bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu a aby ochrana práv strán sporu bola rýchla a účinná. Naviac je však potrebné uviesť aj to, že v napadnutom rozsudku, ktorý je predmetom skúmania odvolacieho súdu č.k. 3C 51/2010-647 zo dňa 2.5.2017 prvoinštančný súd sa v bode 14 a nasl. zaoberá svojim pôvodným zrušeným rozsudkom č.k. 3C 51/2010-602 a v plnom rozsahu zotrváva na tam uvedených dôvodoch. Tento procesný postup prvoinštančného súdu je potrebné označiť odvolacím súdom za nesprávny. Platí totiž, že ak odvolací súd zruší prvoinštančný rozsudok tak, ako sa to stalo v tejto veci, kedy odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok č.k. 3C 51/2010-602 zo dňa 2.12.2015 uznesením č.k. 17Co 41/2016-639 zo dňa 27.10.2016 a vrátil odvolací súd prvoinštančnému súdu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, prvoinštančný súd nesmie odôvodnenie svojho nového rozsudku (teda rozsudku 3C 51/2010-647 zo dňa 2.5.2017) koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušeného rozsudku alebo obsahovo poukazuje na zrušený rozsudok a zotrváva na názore, ktorý bol odvolacím súdom zrušený. Zrušený rozsudok totiž v čase rozhodovania prvoinštančného súdu dňa 2.5.2017 neexistuje po právnej stránke, bol zrušený, a preto niet rozsudku, ktorý by bol právnym podkladom pre opätovné rozhodnutie v prejednávanej veci. Prvoinštančný súd aj napriek tomu, že touto vecou sa zaoberal už v minulosti aj Ústavný súd SR (sp. zn. II.ÚS 754/2016) a súdna prax a teória práva je v danej právnej otázke totožná, nevyvaroval sa tohto triviálneho pochybenia a odôvodnil rozsudok spôsobom, ktorý nemá oporu v aktuálnom procesnom predpise, ani v základných zásadách procesného predpisu a takéto odôvodnenie je právne zmätočné.

7. Je potrebné potvrdiť odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k jeho presvedčivosti, úplnosti, jasnosti, zreteľnosti a vo vzťahu k tomu, ako má prvoinštančný rozsudok v odôvodnení podľa § 220 ods. 2 vyzerať, nie je správne a odvolacia námietka je dôvodná.

Prvoinštančné rozhodnutie je zmätočné, pretože neobsahuje zistený skutkový stav veci, nie je jasne vysvetlené, ako posúdil prvoinštančný súd podstatné skutkové a právne argumenty strán sporu, nie vo vzťahu k reivindikačnej žalobe, ale vo vzťahu k negatórnej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania a ktorú bez toho, aby si uvedomil dôsledky a zmeny v hmotnoprávnych nárokoch, prvoinštančný súd pripustil a konal tak, ako by konal o reivindikačnej žalobe. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu nie je vôbec zrejmé, ako sa prvoinštančný súd vysporiadal s podstatnými dôkazmi, ktoré sú dôležité pre rozhodnite o negatórnej žalobe a rozsudok prvoinštančného súdu má vady, ktoré spôsobujú, že svojim konaním porušil čl. 46 a nasl. Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu skutočne nie je možné zistiť, ako prvoinštančný súd pre strany sporu zrozumiteľne vec rozhodol.

8. Všetky tieto okolnosti, ktoré by za bežného chodu udalostí boli dôvodom na zrušenie prvoinštančného rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ sú okolnosti, ktoré napriek tomu, že nesplnil svoje povinnosti prvoinštančný súd, podľa § 390 bol povinný už odstraňovať odvolací súd, pretože už raz práve pre tento dôvod predtým v uznesení č.k. 17Co 41/2016-639 zo dňa 27.10.2016 zrušil prvoinštančný rozsudok a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na nariadenom pojednávaní odvolacím súdom odvolací súd musel vec opätovne prejednať spôsobom, ako to mal prejednať prvoinštančný súd po tom, čo pripustil zmenu žaloby zo žaloby reivindikačnej na žalobu negatórnu uznesením č.k. 3C 51/2010-598 zo dňa 5.5.2015 a opätovne procesným uznesením za prítomnosti strán sporu na pojednávaní dňa 2.5.2017.

9. Odvolací súd skôr, než sa bude zaoberať predmetom uplatneného nároku, musí uviesť pre zrozumiteľnosť strán sporu, aký je podstatný, resp. zásadný rozdiel medzi žalobou reivindikačnou a žalobou negatórnou. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Citované zákonné ustanovenie ustanovuje formy ochrany vlastníctva. Rovnakú ochranu ako vlastník, má aj osoba, ktorá má legálne vec vo svojej moci, teda osoba, ktorá má vec napríklad v nájme, ako žalovaný, alebo ako to tvrdí žalobca. V súlade s citovaným zákonným ustanovením je zrejmé, že obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, brať plody a s vecou nakladať. Každá jedna zložka vlastníckeho práva požíva ochranu. Táto ochrana v prípade porušenia ust. § 126 Občianskeho zákonníka môže byť realizovaná rôznymi formami, od svojpomoci, cez ochranu poskytovanú orgánmi obce, až po súdnu ochranu. Pokiaľ sa týka súdnej ochrany, je možno podať tri druhy žalôb. Jednou z takýchto žalôb je žaloba na vydanie veci (reivindikačná žaloba), ďalšou je zapieracia žaloba (negatórna žaloba) a potom sú to žaloby na náhradu škody. Žaloba na vydanie veci je žalobou, kde sa vlastník veci domáha od toho subjektu, ktorý má povinnosť vec vydať a ktorý vec neprávom zadržuje, aby mu túto vec vydal. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou pre podanie tejto žaloby je nielen to, že pasívne legitimovaný subjekt zadržuje túto vec, ale aj že vec zadržuje bez právneho dôvodu. Žalobu môže podať vlastník veci, spoluvlastník alebo oprávnený držiteľ. Pokiaľ ide o žalobu negatórnu, táto žaloba ochraňuje vlastníka veci alebo každého, kto je oprávnený mať vec u seba, pred konaním, ktoré je odlišné od zadržiavania veci. Musí ísť o konanie, ktoré vlastnícke právo obmedzuje alebo porušuje. Vlastník veci sa môže domáhať uloženia povinnosti tomu, kto do vlastníckeho práva zasahuje, aby od svojho konania upustil, aby obnovil pôvodný stav a podobne. Táto povinnosť závisí od formy a povahy zásahu. Pri oboch týchto žalobách je dôležité, aby zásah do vlastníckeho práva existoval v čase rozhodovania súdu. Nie je možné túto situáciu riešiť vo vzťahu, ktorý už neexistuje alebo pominul, alebo aj preventívne, do budúcnosti.

10. Aj keď pôvodne žalobca podal žalobu reivindikačnú, teda žalobu na vydanie nehnuteľností, svojim podaním, ktoré sa nachádza na čl. 524 - 528 súdneho spisu zmenil túto revindikačnú žalobu na žalobu negatórnu a v rámci negatórnej žaloby upresnil aj skutkový stav, na rozdiel od pôvodnej žaloby, kde tvrdil, že žalovaný užíva jeho pozemky, ktoré má v nájme a ktoré má právo obhospodarovať tak, že žiadal vydať negatórnu žalobu z dôvodu, že žalovaný neoprávnene užíva presne označené pozemky v žalobe, deklaruje v žiadostiach pre Pôdohospodársku platobnú agentúru na podporu a príspevok, že pozemky užíva a sú mu tieto podpory priznávané. Naviac, žalobca nemôže pôdu užívať a vzniká mu škoda. Preto žalobca žiadal, a nakoniec to pripustil aj prvoinštančný súd v uznesení na čl. 598 súdneho spisu a aj na poslednom prvoinštančnom pojednávaní dňa 2.5.2017, aby žalovaný bol povinný zdržať sa užívania nehnuteľností, ktoré presne žalobca označil, požívania plodov a úžitkov z týchto nehnuteľností. Zároveň žalobca žiadal, aby žalovaný bol povinný zdržať sa podávania žiadostí Poľnohospodárskej platobnej agentúre na poskytovanie podpory formou jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Žalobca uviedol, že ide o nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti, ktoré má v nájme od Rímskokatolíckej cirkvi - farnosť Vrbov, ktoré sú zapísané:

- Na LV č. XXX - T.Á. B., parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX

- LV č. XXXX - T. B., parcela č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX

- LV č. XXXX - T. B., parcela č. XXXX

- LV č. XXX - G. G. B., parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X

- LV č. XXXX - G. G. B., parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Okrem toho ide aj o nehnuteľnosti, ktoré patria samotnému žalobcovi, a to nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - T. B., parcela č. XXXX, XXXX/X. Ďalej ide o nehnuteľnosti, ktoré má žalobca v nájme na základe nájomnej zmluvy s S. T., ktoré sú zapísané na LV č. XXX- T. B., parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Ďalej nehnuteľnosti v nájme na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s W.. J. V., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX - T. B., parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Na záver ide o nehnuteľnosti v nájomnom vzťahu uzatvoreným s X. Z., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na

- LV č. XXX - T. B., B. Č.. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX

- LV č. XXX - T. B., B. Č.. XXXX/X, XXXX/XX

- LV č. XXX - T. B., B. Č.. XXXX

- LV č. XXXX - T. B., B. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX

- LV č. XXX - G. G. B., B. Č.. XXXX/X, XXXX/X.

11. Pred prvoinštančným súdom žalobca na podanej žalobe trval. Žiadal žalobe vyhovieť poukazujúc na to, že má uzatvorené s tretími osobami riadne nájomné zmluvy. Žalobca nevedel presne uviesť, kde a v akom rozsahu sa tieto parcely nachádzajú a naviac poukázal na to, že pokiaľ uzatvoril nájomné zmluvy s tretími osobami, mal na to oprávnenie, pretože pôvodná zmluva uzatvorená medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom je pre neurčitosť rozsahu nájmu neplatná. Pred odvolacím súdom žalobca na podanej žalobe trval. Namietal absolútnu neplatnosť zmluvy medzi žalovaným a SPF a taktiež aj neplatnosť druhej nájomnej zmluvy medzi žalovaným a SPF, pretože v tom čase mal uzatvorené nájomné zmluvy na pozemky prenajímané žalovaným aj žalobca s tretími osobami. Žalovaný pred prvoinštančným súdom so žalobou nesúhlasil, poukázal na existujúci nájomný vzťah so Slovenským pozemkovým fondom, uviedol, že má uzatvorený nový nájomný vzťah, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájomného vzťahu, užíva riadne. Nevedel uviesť, či skutočne žalované pozemky, na ktoré si žalobca robí nárok, užíva, resp. či z nich berie plody. Pred odvolacím súdom žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Namietal, že žalobca nepreukázal predmet uplatneného nároku. Prvá aj druhá nájomná zmluva so SPF je platná. Žalobca predmet uplatneného nároku a prenajaté pozemky žalovaným nezidentifikoval. Namietal, že žalobca žiada, aby sa zdržal určitých činností, ktoré však nevykonáva. Odvolací súd vykonal dokazovanie nájomnými zmluvami medzi žalobcom a Rímskokatolíckou cirkvou

- farnosťou Vrbov, medzi žalobcom a X. Z., medzi žalobcom a W.. J. V., medzi žalobcom a S. T., na základe ktorých okolností zistil, že žalobca má uzatvorené ku dňu vyhlásenia rozsudku zmluvy s týmito osobami na prenájom pôdy s tým, že ide o zmluvy na prenájme poľnohospodárskej pôdy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa týchto zmlúv nájomný vzťah medzi žalobcom a tretími osobami trvá. Žalobca preukázal, že predmetom nájmu sú aj ďalšie parcely, ktorých ochrany vlastníckeho práva sa nedomáha. Žalobca nepreukázal, že predmetom nájmu je aj pôda, ktorá podľa tvrdenia žalobcu je jeho „vlastnou“, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre účely činnosti spoločnosti ECO STAR, s.r.o. Odvolací súd ďalej zistil, že v minulosti mal aj žalovaný uzatvorenú nájomnú zmluvu č. 42/4405 na prenájom poľnohospodárskej pôdy od 1.1.2005 do 31.12.2014, kde nájom bol uzatvorený so Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, pričom zo zmluvy nevyplýva, ktoré konkrétne parcely boli predmetom nájmu. Špecifikácia týchto pozemkov bola súčasťou prílohy k nájomnej zmluve.

Ďalšia zmluva č. 01658/2014-PNZ-P40495/14.00, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným, sa dotýka presne označených parciel na dobu nájmu od 1.1.2015 do 31.12.2029. Z listiny, ktorá bola predložená žalobcom vyplýva, že Pôdohospodárska platobná agentúra v Bratislave potvrdila, že priznáva samostatne hospodáriacemu roľníkovi R.. J.M.M. finančné prostriedky, avšak za „kultúrne diely“ pri aplikácii ekologického poľnohospodárstva za rok 2009. Žalobca nepreukázal, či aktuálne k vyhláseniu rozsudku prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu takéto dotácie sú žalovanému poskytované aj v súčasnej dobe. Po zmene žaloby na negatórnu žalobu žalobca ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal a považoval za postačujúce preukázanie okolností súvisiacich so stotožnením uplatneného nároku vo vzťahu k výmerám a hraniciam svojich pozemkov a hraniciam pozemkov žalovaného.

12. V priebehu prvoinštančného konania zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 12.10.2011 navrhla vykonať dôkaz vytýčiť hranice parciel geodetom, aby bolo jednoznačné, kde sa ich parcely nachádzajú, na ktoré si uplatňujú svoj nárok vo vzťahu k reivindikačnej žalobe. V tom čase prvoinštančný súd návrh na doplnenie odkazovania zamietol. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o zmietnutí návrhu na doplnenie dokazovania nezdôvodnil. Preto musí pochybenie prvoinštančného súdu odstrániť odvolací súd. Odvolací súd konštatuje, že za súčasného stavu dokazovania a za súčasného upraveného žalobného návrhu by bolo vykonávanie dôkazov geodetom v prejednávanej veci nehospodárne a neprinieslo by to vo vzťahu k uplatnenému nároku žiadne objasnenie skutkových okolností. Preto za súčasnej procesnej situácie je potrebné považovať zamietnutie vykonania tohto návrhu na doplnenie dokazovania za dôvodné a vykonanie dôkazu ako neúčelné.

13. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu odvolací súd zistil skutkový stav, podľa ktorého v čase rozhodovania odvolacieho súdu existujú na parcely, ktoré sú predmetom konania nájomné zmluvy, ktoré má uzatvorené žalobca s Rímskokatolíckou cirkvou - farnosť Vrbov, s S. T., M. W.. J.Y. V. F. M. X. Z.. Nájomný vzťah s fyzickou osobou, ktorá by vlastnila nehnuteľnosti na LV XXXX nebol žalobcom preukázaný. Nájomnou zmluvou uzatvorená medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom žalovaný má v nájme nehnuteľnosti presne špecifikované v prílohe k nájomnej zmluve na dobu do 31.12.2014 a od 1.1.2015. Odvolací súd porovnal uplatnený nárok žalobcu vo vzťahu k jednotlivým parcelám a zmluvy uzatvorenej so Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným a zistil, že ani jedna parcela, ktorá je označená v žalobnom návrhu ako predmet negatórnej ochrany vlastníckeho práva žalobcu nie je súčasťou nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným (Ide konkrétne o zmluvu č. 016058/2014-PNZ-P40495/14.00). Žalobca nepredložil doklad o tom, že žalovaný práve jeho pozemky, ktoré sú predmetom sporu, užíva a že berie z týchto pozemkov aj plody. V priebehu prvoinštančného konania žalobca preukázal len skutočnosť, že žalovaný vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre si uplatňuje určité nároky na kultúrne diely, nie na konkrétne pozemky. Táto skutočnosť vyplýva z informácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde takéto nároky si žalovaný uplatňoval za rok 2009. Žalobca nepreukázal, aby si takéto nároky uplatňoval žalovaný vo vzťahu k predmetu sporu v neskoršom období, najneskôr ku dňu rozhodnutia prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu. S poukazom na ust. § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré odvolací súd citoval vyššie, je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno na preukázanie okolnosti dôvodnosti podania negatórnej žaloby, je na strane žalobcu. Žalobca musí preukázať, pretože od uplatneného nároku odvodzuje pre seba priaznivejšie postavenie v tomto spore, že ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaný zasahuje do jeho vlastníckeho práva tak, že pozemky označené v žalobnom návrhu žalovaný užíva, požíva plody a úžitky týchto pozemkov. V priebehu konania taktiež nebolo preukázané, že žalovaný práve na pozemky, ktoré sú predmetom sporu, podáva žiadosti na Pôdohospodársku platobnú agentúru v súvislosti s uplatňovaním podpory formou jednotnej platby na plochu a pre poskytnutie vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach. Nebolo zistené vôbec či žalovaný takúto možnosť vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre využíva.

14. Žalobca je osobou, ktorá musí svoj nárok na ochranu vlastníckeho práva vyplývajúci z ust. § 126 ods. 2 preukázať, nemôže jeho nárok ostať v pochybnostiach. Preto nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože vo výroku je vecne správne. Nahradil konanie pred prvoinštančným súdom a z dôvodov neunesenia dôkazného bremena, nepreukázanie dôvodnosti negatórnej žaloby žalobu voči žalovanému zamietol. Posudzovanie existencie platných nájomných zmlúv na strane žalobcu či žalovaného pre nepreukázanie totožnosti predmetu nájmu žalobcom bolo preto bez právneho významu.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 355 ods. 1 s použitím ust. § 396 ods. 1 a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O tejto výške bude rozhodnuté prvoinštančným súdom podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.