Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 476/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti , , , zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. z 9. júna 2022 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. augusta 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa a 4 a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Navrhuje odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia do rozhodnutia o jej ústavnej sťažnosti.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v postavení žalobkyne v konaní pred Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. domáhala žalobou (doručenou okresnému súdu 23. júna 2016) určenia vlastníckeho práva v žalobe špecifikovaných pozemkov v k. ú. (ďalej len „nehnuteľnosť“) proti

(ďalej len „pôvodná žalovaná“). Podaniu žaloby predchádzalo uzavretie kúpnej zmluvy č. 2016/6C13 k predmetnej nehnuteľnosti s pôvodnou žalovanou 15. júna 2015, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena nehnuteľnosti vo výške 1000 eur (ďalej len kúpna zmluva“). Vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti však povolený nebol. Podaním z 3. februára 2017 žiadala sťažovateľka pripustiť zmenu petitu žaloby, v ktorom sa domáhala určenia, že bola vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu vyvlastnenia, aby jej mohla byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie. Uznesením okresného súdu č. k z 19. mája 2021 bol pripustený do konania v pozícii intervenienta na strane žalovaných (ďalej len „intervenient“).

3. Okresný súd rozsudkom č. k. z 23. júna 2021 zmenu žaloby nepripustil (I. výrok), žalobu zamietol (II. výrok), priznal žalovaným (III. výrok) a intervenientovi (IV. výrok) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O odvolaní sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. z 11. novembra 2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti potvrdil (I. výrok), odvolanie proti výroku o nepripustení zmeny žaloby odmietol (II. výrok), žalovaným (III. výrok) a intervenientovi (IV. výrok) priznal voči sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. O výške trov konania rozhodol okresný súd uznesením č. k. zo 4. februára 2022 vyšším súdnym úradníkom tak, že zaviazal sťažovateľku zaplatiť intervenientovi na strane žalovaných náhradu trov konania (prvostupňového a druhostupňového) vo výške 410,11 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. O sťažnosti podanej intervenientom a sťažovateľkou rozhodol okresný súd prostredníctvom sudcu uznesením č. k. z 9. júna 2022, ktorým zmenil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom tak, že uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť intervenientovi na strane žalovaných náhradu trov konania vo výške 2290,42 eur (I. výrok) a zamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu č. k. zo 4. februára 2022 (II. výrok).

II.

Argumentácia sťažovateľky

5. Sťažovateľka podala proti napadnutému uzneseniu, ktorým okresný súd zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania, ústavnú sťažnosť. Podstata jej argumentácie v prospech jej sťažnostného petitu tkvie v nesprávnom právnom posúdení a následne určení základnej sadzby tarifnej odmeny, vychádzajúc z tarifnej hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom z 13. júla 2015 vypracovaným (ďalej len „znalecký posudok“). Svoju argumentáciu smeruje k presvedčeniu ústavného súdu o aplikácii nálezu ústavného súdu č. k. z 28. júla 2020 na jej právnu vec, podľa ktorého je potrebné vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti dohodnutej v kúpnych zmluvách uzavretých medzi tými istými osobami, ako sú strany sporu. Práve predmetný nález ústavného súdu predstavuje základný a východiskový bod, od ktorého sa odvíja jej ďalšia argumentácia, poukazujúc na arbitrárnosť napadnutého súdneho rozhodnutia a na odklon okresného súdu od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach (poukazujúc na konkrétne právoplatné rozhodnutia okresného súdu v obdobných veciach, pozn.), keď okresný súd vychádzal z kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Sťažovateľka výberom jednotlivých pasáží z predmetného nálezu (body 26 až 29) zvýrazňuje svoju predstavu o hodnote sporu pri začatí konania, vychádzajúc z ceny nehnuteľnosti v kúpnej zmluve

medzi ňou a pôvodnou žalovanou. Zmena rozhodovacej činnosti za nezmenených skutkových okolností bola zásahom do právnej istoty.

6. Naopak, podľa sťažovateľky argumentácia ústavného súdu v iných nálezoch ústavného súdu (sp. zn. , , ), ktorými došlo k prelomeniu rozhodovacej činnosti ústavného súdu, nemôže obstáť, keďže nejde o skutkovo obdobné situácie, pretože sťažovateľom bol v týchto veciach Ďalej tvrdí, že nemožno bez ďalšieho aplikovať závery podľa neskoršieho nálezu ústavného súdu č. k. z 5. apríla 2022, na ktorý poukázal a z ktorého vychádzal okresný súd v napadnutom uznesení, pretože v predmetnom konaní nebol predložený žiaden znalecký posudok a nedošlo ani k posudzovaniu merita veci.

7. Sťažovateľka poukazuje aj na konania (špecifikované v ústavnej sťažnosti), v ktorých bola v pozícii žalovanej a zo strany žalobcov (pôvodných predávajúcich) dochádzalo k späťvzatiam žaloby. Súd rozhodoval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Sťažovateľka preto považuje odlišný postup okresného súdu v namietanom konaní za neprimerane tvrdý až formalistický a v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

8. Na základe uvedeného podľa záverov sťažovateľky napadnuté rozhodnutie neobsahuje ústavne udržateľné závery a došlo k porušeniu princípu právnej istoty a práva na súdnu a inú právnu ochranu. V posudzovanom prípade sa rozhodovalo o výške trov, ktoré zasahuje do majetkovej sféry oboch účastníkov a ak výška náhrady trov konania nebola určená v súlade so zákonom, kvôli čomu je nepomerne vyššia, ide aj o zásah do základného práva vlastniť majetok.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na súdnu ochranu ( a listiny), práva na spravodlivý proces ( dohovoru), základného práva vlastniť majetok ( a 4 ) a práva na pokojné užívanie majetku ( dodatkového protokolu) uznesením okresného súdu o výške náhrady trov konania z dôvodu nesprávneho postupu okresného súdu pri vyčíslení nároku na náhradu trov konania v dôsledku nesprávne stanovenej tarifnej hodnoty veci, z dôvodu jeho arbitrárnosti, odklonu od doterajšej rozhodovacej činnosti okresného súdu a odklonu od nálezu ústavného súdu č. k. z 28. júla 2020.

III.1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru:

10. V kontexte sťažnostnej argumentácie ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj práva na súdnu ochranu podľa patrí ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (rozhodnutie ESĽP vo veci Robins proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska z 23. 9. 1997, sťažnosť č. 22410/93). V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich , resp. dohovorom garantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je však ústavný súd zdržanlivý, vychádzajúc z toho, že problematika trov konania má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu. K prípadnému zrušeniu

napadaného výroku o trovách konania sa ústavný súd uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť extrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj k neprípustnému zásahu do iných garantovaných práv (m. m. , , , , ).

11. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj pri rozhodovaní o trovách konania musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o trovách konania musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené (, ).

12. Uvedené zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti a prístupu ústavného súdu k posudzovaniu porušenia základných práv rozhodnutím všeobecného súdu o vyčíslení nároku na náhradu trov súdneho konania, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli aktuálne aj v prerokúvanej veci sťažovateľky, preto ústavný súd v kontexte týchto hľadísk posúdil aj napadnuté uznesenie okresného súdu.

13. V tejto veci je spornou otázka, ako mal súd určiť hodnotu spornej nehnuteľnosti, o určenie vlastníckeho práva ktorej sa koná. V konkrétnostiach, či má súd pri aplikácií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vychádzať z ceny veci uvedenej v kúpnej zmluve medzi sťažovateľkou a pôvodnou žalovanou, hoci jej platnosť bola spochybňovaná vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu (1000 eur, pozn.), alebo podľa ceny veci určenej znaleckým posudkom (28301,03 eur, pozn.), ktorý je z časového hľadiska približne z toho istého obdobia (13. júla 2015, pozn.), keď došlo k podpísaniu spornej kúpnej zmluvy (15. júna 2015, pozn.).

14. Okresný súd v napadnutom uznesení, poukazujúc na aktuálnu judikatúru ústavného súdu (predovšetkým na nález ústavného súdu č. k. z 5. apríla 2022), uviedol, že v tomto prípade ide o analogickú situáciu, a preto je potrebné vychádzať z kúpnej ceny, ktorej hodnota bola určená znaleckým posudkom. Naproti tomu sťažovateľka oponuje právnemu záveru okresného súdu, poukazujúc práve na nález ústavného súdu č. k. 544/2019 z 28. júla 2020, v zmysle ktorého mal okresný súd vychádzať z ceny dohodnutej medzi stranami spore v kúpnej zmluve z 15. júna 2015.

15. Ústavný súd sa priklonil k právnemu záveru okresného súdu, ktorý považuje za správny a ústavne udržateľný a v prospech ktorého svedčia najmä objektivita znaleckého posudku pri určení hodnoty nehnuteľnosti, nesprávne východisko sťažovateľky v súvislosti s jej predstavou o hodnote sporu pri začatí konania a v neopodstatnenej aplikácii nálezu ústavného súdu č. k. 544/2019 z 28. júla 2020 na jej právnu vec.

16. K správnosti určenia ceny veci znaleckým posudkom ústavný súd už skôr uviedol, že ide rozhodne o hodnoverný a spôsobilý mechanizmus na určenie hodnoty veci, o ktorej vlastnícke právo sa koná. Nepochybne cenu veci možno určiť aj iným vhodným spôsobom. Nemožno vylúčiť ani to, že súd bude vychádzať z ceny určenej v kúpnej alebo inej odplatnej zmluve, avšak v situácií,

ak táto nie je stranami spochybňovaná a existuje predpoklad, že cena tak vyjadruje skutočnú cenu veci v danom mieste a čase. Takto ale nemožno postupovať v situácii, ak sa v konaní riešila otázka platnosti kúpnej zmluvy práve v dôsledku neprimerane nízkej kúpnej ceny. Ústavný súd uzavrel, že pokiaľ je cena veci v konaní preukázaná znaleckým posudkom, nie je dôvod vychádzať z inej ceny veci, najmä ak je určená v čase, keď bola uzatvorená aj sporná zmluva s neprimerane nízkou kúpnou cenou ().

17. Treba tiež dodať, že sťažovateľka podala žalobu, resp. iniciovala zmenu žaloby práve pre získanie sumy vo výške hodnoty pozemkov. Pokiaľ samotná sťažovateľka podala zmenenú žalobu, podľa jej vyjadrení vyplývajúcich z rozsudku okresného súdu a krajského súdu z dôvodu vyplatenia náhrad za vyvlastnený pozemok je logické a plne legitímne vychádzať pri určení tarifnej hodnoty zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom na sumu 28 301,03 eur (por. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

18. Sťažovateľka tiež poukazuje na svoju predstavu o hodnote sporu pri začatí konania zodpovedajúcej kúpnej cene dohodnutej v kúpnej zmluve v sume 1000 eur. Táto úvaha sťažovateľky však vychádza z nesprávneho východiska, keďže na účel stanovenia tarifnej hodnoty podľa je v danom prípade relevantný čas začatia poskytovania právnej služby. V okolnostiach prerokúvanej veci ide o začatie poskytovania právnej služby intervenientovi, a to od okamihu jeho pristúpenia do konania uznesením z 19. mája 2021 (bod 17 napadnutého uznesenia okresného súdu, pozn.).

19. Právna argumentácia sťažovateľky o aplikácii nálezu ústavného súdu sp. zn. na jej právnu vec nie je opodstatnená, pretože procesné východisko konania posudzovaného v tomto náleze je celkom iné, ako to je v okolnostiach prerokúvanej veci, hoci sa v predmetnom náleze podobne rieši otázka, či sa má za hodnotu veci považovať cena dohodnutá v zmluva alebo cena veci určená v posudku. Podstatnou skutočnosťou pri posúdení, či aplikovať tento nález na sťažovateľkinu právnu vec, je existencia určitých osobitostí v preskúmavanom konaní, ktoré by odôvodňovali určenie výšky trov konania z ceny uvedenej v kúpnej zmluve, ktorými sú neplatnosť spornej kúpnej zmluvy pre neprimeranosť ceny, odpadnutie príčiny na podanie dôvodnej žaloby pre úspešný protest prokurátora, vek pôvodnej žalovanej a pod. V okolnostiach prerokúvanej veci však predmetné osobitosti absentujú. Práve preto nemožno tento nález vnímať ako univerzálne použiteľný. Vzhľadom na diametrálnu odlišnosť skutkových a právnych okolností oboch vecí nemožno prisvedčiť argumentácií sťažovateľky, že okresný súd v jej prípade rozhodol v rozpore s predmetným nálezom ústavného súdu.

20. K argumentácii sťažovateľky, podľa ktorej sa okresný súd napadnutým uznesením odklonil od svojej rozhodovacej praxe v obdobných prípadoch, ústavný súd uvádza, že aj keby tomu tak bolo, čo však z argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti sťažovateľky nemožno ustáliť, prípadné odchýlenie súdu od existujúcej skoršej judikatúry v konkrétnom prípade by mohlo predstavovať zásah do základných práv a slobôd účastníka konania len za predpokladu, že by bolo dôsledkom arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia v prerokovávanej veci (pozri napr. nález ústavného súdu č. k. z 30. januára 2013). V tomto kontexte ústavný súd tiež zdôrazňuje, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných

súdov a suplovať právomoc, ktorá podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,h“) je zverená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je podľa [, , , a ] zverené najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. , , , , ).

21. Ústavný súd tak konštatuje, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na správnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich náhradu trov konania ( a a ), v ktorom nie sú obsiahnuté črty svojvôle (, , ). Otázka určenia výšky trov konania v tomto prípade tak nedosahuje ústavnoprávnu dimenziu, ktorá by mohla zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia o výške náhrady trov konania v súlade s jeho právomocami ustanovenými v . Ústavný súd konštantne judikuje, že v obdobných prípadoch považoval a uznal za tarifnú hodnotu sporu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom (, ), preto nemožno okresnému súdu z ústavnoprávneho hľadiska nič vytknúť.

22. Ústavný súd uzatvára, že rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka citeľne dotknúť. Ústavný súd k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania postupuje výnimočne, napríklad, keď zistí, že došlo k porušenou práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom. O takú situáciu však vo veci sťažovateľky nešlo, pretože okresný súd nezaťažil svoje rozhodnutie o náhrade trov vadou ústavnej neudržateľnosti, ktorej dôsledkom by došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil možnosť porušenia označených práv sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu, ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

III.2. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa a 4 a práva na pokojné užívanie majetku podľa dodatkového protokolu:

23. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka porušenie základného práva podľa a 4 a práva podľa dodatkového protokolu odvíja od porušenia základného práva podľa a listiny a práva podľa dohovoru. Práve s ohľadom na argumentačné prepojenie oboch uvedených obsahových častí ústavnej sťažnosti nemohlo v dôsledku absencie porušenia základného práva podľa a listiny a práva podľa dohovoru dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa a 4 a práva podľa dodatkového protokolu, a preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

24. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2022

Miloš Maďar

predseda senátu