Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 150/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hlaváčovou, Farská 12, Nitra, proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -239 z 9. októbra 2019, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -314 z 23. marca 2021 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo 17. augusta 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou, podanou na poštovú prepravu 19. novembra 2022, doručenou ústavnému súdu 23. novembra 2022 a doplnenou o splnomocnenie pre právnu zástupkyňu 22. decembra 2022, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“), rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označenými v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

2. Z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. -30 z 27. októbra 2017 na návrh sťažovateľa nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonania právnych úkonov zakladajúcich zmenu osoby vlastníka, resp. ktorými by zaťažil spornú nehnuteľnosť a sťažovateľovi uložil povinnosť, aby do 30 dní podal proti žalovanému žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Sťažovateľ následne podal

žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorou sa proti žalovaným v 1. až 3. rade domáhal určenia, že v čase úmrtia bol poručiteľ (otec sťažovateľa) vlastníkom sporných nehnuteľností. Konanie bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. a okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že návrh na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Okresný súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie sťažovateľa, keďže okruh subjektov v konaní netvorili všetci dedičia po poručiteľovi, a súčasne pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keďže žaloba o určenie vlastníckeho práva nemôže nahrádzať dedičské konanie.

3. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Okrem iného konštatoval, že zápisom žaloby pod inú spisovú značku než v prípade neodkladného opatrenia nedošlo k odňatiu sťažovateľa zákonnému sudcovi.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie z dôvodu podľa (ďalej len „“), pretože podľa jeho názoru bol súd nesprávne obsadený. Najvyšší súd dovolanie odmietol napadnutým uznesením s tým, že v bode 19 konštatoval, že zákonná ani podzákonná úprava, ani rozvrh práce okresného súdu neupravovali osobitné podmienky na pridelenie veci v prípade návrhu na začatie konania po rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia, preto k prideleniu žaloby vo veci samej došlo správne náhodným výberom pomocou technických prostriedkov zákonnej sudkyni. V bode 21 napadnutého uznesenia uviedol, že ani z nevyplýva súdu žiadna povinnosť vo vzťahu k evidovaniu žaloby podanej na základe povinnosti uloženej v nariadenom neodkladnom opatrení. Najvyšší súd ďalšie námietky sťažovateľa vyhodnotil podľa ich obsahu ako námietky vady zmätočnosti podľa a konštatoval, že spojenie vecí podľa by odporovalo zásade hospodárnosti konania a skutočnosť, že konania spolu vecne súviseli, nezakladá prekážku litispendencie, s odkazom na ich odlišný charakter z hľadiska právnych následkov aj samotného predmetu konania, teda čoho sa v nich sťažovateľ domáhal (body 26 a 27 napadnutého uznesenia). Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2022.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Proti napadnutým rozhodnutiam podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje: a) okresný súd porušil , a , čím došlo k vydaniu rozhodnutia vo veci sudcom, ktorý na konanie a rozhodovanie nebol oprávnený, a teda okresný súd vydal zmätočné rozhodnutie. Sťažovateľ prezentuje právny názor, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej a následne podaná žaloba vo veci samej iniciovali vecne, skutkovo a právne totožné sporové veci, a preto mali tvoriť jeden súdny spis s jednou spisovou značkou. Zákonný sudca bol preto povinný spojiť konania vedené pod sp. zn. a do jedného konania podľa a vo veci mal následne rozhodovať sudca, u ktorého konanie začalo skôr. Sťažovateľ trvá na tom, že konanie o určenie vlastníckeho práva začalo podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia;

b) okresný súd zároveň neskúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, nezistil existenciu prekážky litispendencie a zároveň neodstraňoval nedostatok spočívajúci v absencii druhého dediča tvoriaceho so sťažovateľom nerozlučné spoločenstvo; c) krajský súd a najvyšší súd pokračovali v porušovaní sťažovateľových práv potvrdzovaním rozsudkov súdov nižšieho stupňa.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základných práv sťažovateľa označených v bode 1 tohto uznesenia napadnutým rozsudkom okresného súdu a potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jeho dovolanie, z dôvodu nespojenia konania o jeho žalobe o určenie vlastníckeho práva so skôr iniciovaným konaním o nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

III.1. K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu:

8. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom okresného súdu, ústavný súd v prvom rade s poukazom na uvádza, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity. Z tohto princípu vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. napr. ).

9. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu boli prípustné opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v danom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Preto ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

III.2. K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu:

10. Ústavný súd konštatuje, že v danej veci je dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu vyplývajúca z vzhľadom na dátum doručenia uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľovi (19. septembra 2022,

pozn.) zachovaná, keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa (v tom čase ešte bez právneho zástupcu) bola podaná na poštovú prepravu 19. novembra 2022.

11. Aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom krajského súdu ústavný súd odkazuje na a z neho vyplývajúci princíp subsidiarity.

12. Ústavný sú v tejto súvislosti konštatuje, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu, stotožňujúc sa s jeho odôvodnením, bol prípustný mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), ktorý sťažovateľ aj využil. Najvyšší súd sa dovolaním sťažovateľa zaoberal, jeho dovolacie námietky preskúmal a následne vyhodnotil, a to bez ohľadu na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, aj vecne (pozri bod 4 tohto uznesenia).

13. Dovolacia argumentácia sťažovateľa je v zásade totožná s jeho sťažnostnou argumentáciou v konaní pred ústavným súdom (vydanie rozsudku okresného súdu sudcom, ktorý na konanie a rozhodnutie nebol oprávnený, keďže nedošlo k spojeniu veci so skôr začatým konaním o nariadenie neodkladného opatrenia). Vzhľadom na to, že najvyšší súd sa dovolacou argumentáciou sťažovateľa zaoberal, nie je vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu daná prieskumná právomoc ústavného súdu.

14. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie ústavnej sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu, v dôsledku čoho ústavnú sťažnosť odmietol podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

III.3. K namietanému porušeniu práv uznesením najvyššieho súdu:

15. Ústavný súd v úvode k včasnosti podania ústavnej sťažnosti pripomína, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2022 a ústavná sťažnosť sťažovateľa (v tom čase ešte bez právneho zástupcu) bola podaná na poštovú prepravu 19. novembra 2022.

16. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že jeho ústavná sťažnosť v časti proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným právam sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že v ústavnej sťažnosti chýba konzistentná argumentácia, z ktorej by sa dalo vyvodiť, ako napadnuté uznesenie najvyššieho súdu porušuje označené práva sťažovateľa podľa a dohovoru.

17. Aj napriek právnemu zastúpeniu ústavná sťažnosť neobsahuje žiadnu ústavnoprávnu argumentáciu. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sa obmedzuje na konštatovanie, že najvyšší súd pokračoval v porušovaní sťažovateľových práv potvrdením rozsudku nižšieho stupňa. Ústavný súd považuje za žiaduce dať do pozornosti, že odôvodnenie ústavnej sťažnosti je kritériom klasifikačným, nie kvalitatívnym. Kritika právnych záverov všeobecných súdov pri poskytovaní ochrany „zákonným“ subjektívnym právam účastníkov konania musí mať v ústavnej sťažnosti nevyhnutné prepojenie na základné práva a slobody sťažovateľa, a to nielen na úrovni návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia ústavnej sťažnosti (). Ústavný súd stabilne judikuje, že ústavná sťažnosť na porušenie základných práv nemôže byť naformulovaná nedostatočne a neurčito a vytvárať tak priestor na dohady a dedukcie (, , , ).

V zmysle konštantnej judikatúry pritom nepostačuje akékoľvek odôvodnenie návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí byť odôvodnený kvalifikovane, t. j. musí obsahovať odôvodnenie, ktoré spĺňa ústavno-právne požiadavky (m. m , , a i.) ().

18. Absencia kvalifikovaného odôvodnenia tak predstavuje nedostatok, ktorý bráni ústavnému súdu považovať ústavnú sťažnosť v tejto časti za dostatočne odôvodnenú.

19. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy ani výzva na odstránenie týchto nedostatkov návrhu podľa vzhľadom na ich kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona totiž slúži na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, nie však jeho samotnej podstaty (m. m. ).

20. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označené nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na perfektnosť základných náležitostí návrhu slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom (m. m. , ).

21. Keďže predmetná ústavná sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovujú a , a to relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej sťažnosti obsahovo korešpondujúci s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd ju odmietol pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom podľa .

22. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2023

Jana Baricová

predsedníčka senátu