Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 185/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, , proti upovedomeniu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18935/2022/61/487 z 23. decembra 2022 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa neúplnou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. februára 2023, doplnenou 14. marca 2023, domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na obhajobu podľa . Sťažovateľ tiež žiada, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca.

2. Z obsahu neúplnej ústavnej sťažnosti a vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. z 24. júna 2021, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa a , za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 4 mesiacov.

3. Podnetom adresovaným ministerstvu sťažovateľ žiadal, aby minister spravodlivosti podal v jeho trestnej veci proti rozsudku okresného súdu dovolanie z dôvodu podľa v spojení s ods. 3 s odôvodnením, že zo strany vyššieho súdneho úradníka okresného súdu došlo v konaní sp. zn. k nesprávnemu započítaniu skúšobnej doby jeho podmienečného odsúdenia, čo malo mať za následok, že sťažovateľovi bol uložený prísnejší trest s poukazom na . Ministerstvo namietaným upovedomením podnet sťažovateľa odložilo s odôvodnením, že námietka, pre ktorú sťažovateľ žiada, aby minister

spravodlivosti podal dovolanie, nespadá pod dovolací dôvod podľa (zásadné porušenie práva na obhajobu), ale pod dovolací dôvod podľa (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia), ktoré však v prípade sťažovateľa nie je aplikovateľné z dôvodu dohodovacieho konania ( ). V závere však uviedlo, že v danej veci okresný súd pri schvaľovaní dohody o vine a treste nemohol reálne predpokladať, že v inej trestnej veci došlo k nesprávnemu započítaniu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Pre okresný súd bolo podstatné, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola uznaná vina sťažovateľa za spáchanie zločinu, nebolo v čase dohodovacieho konania zahladené.

II.

4. Sťažovateľ uvádza, že po právoplatnosti rozsudku okresného súdu mu bolo doručené uznesenie okresného súdu č. k. z 20. októbra 2021, ktorým vyšší súdny úradník započítal skúšobnú dobu jeho podmienečného odsúdenia od 23. júla 2015. Na verejnom zasadnutí (sp. zn. ) konanom 2. septembra 2021, predmetom ktorého bolo rozhodnutie o neosvedčení sa sťažovateľa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, mal predseda senátu dospieť k záveru o nesprávnom započítaní skúšobnej doby zo strany vyššieho súdneho úradníka v uznesení č. k. zo 16. júla 2018, ktorým sťažovateľovi započítal skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia od 17. decembra 2016.

5. Podľa názoru sťažovateľa mu bol trest odňatia slobody uložený nezákonne pod zákonnou hranicou zvýšenej trestnej sadzby podľa v spojení s . Týmto pochybením tak malo podľa jeho názoru dôjsť k porušeniu jeho práva na obhajobu v súvislosti s nesprávnym poučením s poukazom na . Uvádza, že ak by nedošlo k nesprávnemu započítaniu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, mohol by požiadať o zahladenie odsúdenia, a tak by okresný súd v dohodovacom konaní nemohol prihliadať na jeho predošlé odsúdenie za zločin v konaní sp. zn. .

III.

III.1. K namietanému upovedomeniu ministerstva:

6. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

7. Sťažovateľ bol spolu s ďalším spoluobžalovaným rozsudkom okresného súdu č. k. zo 17. októbra 2017 uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa a s poukazom na v spojení s . Okresný súd mu okrem iného uložil súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Zároveň došlo k zrušeniu výroku o treste v:

(i) rozsudku okresného súdu č. k. zo 16. decembra 2016 (právoplatný v ten istý deň), sťažovateľ bol podmienečne odsúdený, skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 3 rokov,

(ii) trestnom rozkaze okresného súdu č. k. z 31. augusta 2015 (právoplatný 19. novembra 2015), upustené od uloženia súhrnného trestu, a

(iii) trestnom rozkaze okresného súdu č. k. z 30. júna 2015 (právoplatný 22. júla 2015), sťažovateľ bol podmienečne odsúdený, skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 3 rokov.

8. Vyšší súdny úradník okresného súdu uznesením č. k. zo 16. júla 2018 okrem iného započítal podľa sťažovateľovi skúšobnú dobu jeho podmienečného odsúdenia od 17. decembra 2016, ktorá mu bola uložená rozsudkom č. k. zo 16. decembra 2016 (skúšobná doba podmienečného odsúdenia mala uplynúť 17. decembra 2021, pozn.). Skutku, za ktorý bol sťažovateľ neskôr v konaní sp. zn. odsúdený rozsudkom uvedeným v bode 2 tohto uznesenia, sa mal dopustiť 30. marca 2021, t. j. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

9. Uznesením okresného súdu č. k. z 20. októbra 2021 vyšší súdny úradník na základe zisteného pochybenia v uznesení zo 16. júla 2018 započítal sťažovateľovi skúšobnú dobu jeho podmienečného odsúdenia od 23. júla 2015, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom č. k. z 30. júna 2015 (skúšobná doba podmienečného odsúdenia po vykonaní opravy mala uplynúť 23. júla 2020, pozn.). Oznámením okresného súdu č. k. z 8. decembra 2021 bolo sťažovateľovi oznámené, že sa na základe zákonnej fikcie podľa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, pričom skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula 23. júla 2020.

10. Sťažovateľ namietal, že ak by došlo k správnemu započítaniu skúšobnej doby jeho podmienečného odsúdenia (23. júl 2015, pozn.), mohol by požiadať o zahladenie jeho odsúdenia, a tak by okresný súd v dohodovacom konaní nemohol prihliadať na jeho predošlé odsúdenie za zločin s poukazom na .

11. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľa, že ministerstvo svojím namietaným upovedomením nesprávne vyhodnotilo jeho podnet na podanie dovolania, pričom podľa jeho názoru došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu na základe nesprávneho poučenia okresného súdu v dohodovacom konaní.

12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (napr. , ). Podnet na podanie dovolania podľa nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená

iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (, , , , ).

13. Z tohto dôvodu ministerstvo nemohlo odložením takéhoto podania spôsobiť namietané porušenie základného práva sťažovateľa na obhajobu. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa minister spravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný (napr. , ).

14. Vychádzajúc zo záverov uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto uznesenia, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol.

III.2. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu:

15. Podľa možno v konaní pred ústavným súdom ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a žiadosti sťažovateľa podľa nebolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2023

Robert Šorl

predseda senátu