Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 398/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej advokátom Ing. JUDr. Vojtechom Keselým, CSc., Košická 56, Bratislava, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 28. februára 2023 vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 10. mája 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto rozhodnutia v časti jeho výroku o náhrade trov dovolacieho konania (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že „žalobca v konaní Slovenská republika c/a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemá právo na náhradu trov konania a právneho zastúpenia“.

2. Z ústavnej sťažnosti a obsahu pripojeného napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že (v poradí druhým) rozsudkom č. k. -420 z 20. mája 2016 Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“) určil, že žalobca – Slovenská republika, (ďalej len „žalobca“), je výlučným vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných vo výrokovej časti daného rozsudku, s tým, že o trovách konania rozhodne až po jeho právoplatnosti. Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -453 zo 16. apríla 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

(ďalej aj „“) a žalobcovi priznal proti sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že jej dovolanie zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že rozhodnutie najvyššieho súdu o trovách konania je „nespravodlivé“ a „likvidačné“. Podľa jej názoru bolo v konaní dôvodné aplikovať a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať z viacerých dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje. Namieta, že aj keď tieto konkrétne dôvody uviedla aj vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd sa s nimi nevysporiadal a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutím najvyššieho súdu o náhrade trov dovolacieho konania bolo porušené jej „ústavné právo podľa SR“.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že v ústavnej sťažnosti sťažovateľky (hoc kvalifikovane právne zastúpenej) absentuje vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu konzistentná a relevantná ústavnoprávna argumentácia napriek tomu, že v petite ústavnej sťažnosti sa domáha vyslovenia porušenia jej práv podľa a dohovoru práve výrokom rozsudku o náhrade trov dovolacieho konania. Sťažovateľka sa vo vzťahu k predmetnému výroku napadnutého rozsudku obmedzila len na strohé tvrdenie, že je „nespravodlivý“ a pre ňu „likvidačný“ a dochádza ním k porušeniu jej práv. V ústavnej sťažnosti tak zjavne chýbajú bližšie právne a skutkové dôvody, ktorými by podporila svoje tvrdenie o porušení jej práv podľa a dohovoru napadnutým výrokom rozsudku dovolacieho súdu. Absencia zmysluplného, ústavnoprávne relevantného odôvodnenia ako východiskového rámca ústavnej sťažnosti pritom spôsobuje nedostatok zákonom ustanovenej náležitosti podľa v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a je dôvodom na jej odmietnutie podľa z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom (napr. , , , , , , , ). Je nevyhnutné, aby odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovalo vysvetlenie ústavných požiadaviek, s ktorými namietaný postup orgánu verejnej moci koliduje, a pritom musí byť preukázané, do akej miery rozporovaný postup štátneho orgánu zasahuje do označených práv sťažovateľa (m. m. rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Spolkovej republiky Nemecko č. k. z 24. 8. 2010, odsek 3; rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Spolkovej republiky Nemecko č. k. z 10. 12. 2019, ods. 13).

5. Úlohou ústavného súdu totiž nie je hádať alebo si domýšľať, v čom má spočívať porušenie namietaných práv sťažovateľky. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že zákonnom stanovená

povinnosť kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľov má v konaní o ústavnej sťažnosti zaručiť určitý stupeň odbornej kvality, ktorá sa prejavuje aj v povinnosti prispôsobiť sťažnostnú argumentáciu osobitnému charakteru konania o ústavnej sťažnosti, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

6. Napriek uvedenému zásadnému nedostatku ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania aplikoval príslušné ustanovenia , t. j. v spojení s , keď, vychádzajúc zo zásady úspechu, priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania (bod 49 napadnutého rozsudku).

7. Ústavný súd pritom opakovane judikuje, že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (, , ). Ústavný súd sa k problematike trov konania stavia nanajvýš rezervovane, podrobuje ju obmedzenému ústavnoprávnemu prieskumu, pričom k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania pristupuje skutočne iba výnimočne. Tento prístup vychádza z názoru, že rozhodnutie o trovách konania má vo vzťahu k veci samej jednoznačne akcesorickú povahu a samo osebe väčšinou nedosahuje takú intenzitu, ktorá je spôsobilá porušiť základné práva a slobody, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. To však ale neznamená, že rozhodnutiami o trovách konania nemôže dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa. Otázka náhrady trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu v prípade takého postupu všeobecného súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle a taktiež v prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (obdobne napr. , , ).

8. Ak sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa potreby aplikácie z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, je potrebné uviesť, že ide o opakovanú námietku, ktorú sťažovateľka uplatnila už v podanom dovolaní a s ktorou sa dovolací súd zaoberal v bode 36 napadnutého rozsudku. Závery prezentované v tomto smere najvyšším súdom, ktorý sťažovateľka označuje za porušovateľa svojich práv, však v dôvodoch ústavnej sťažnosti žiadnym spôsobom nerozporuje, dokonca ich ani nezmieňuje.

9. Napokon v súvislosti so sťažovateľkou namietaným porušením základného práva zaručeného v je potrebné poznamenať, že uvedený článok sa ratione materiae vzťahuje špecificky na správne súdnictvo. V prípade sťažovateľky jednoznačne a nespochybniteľne nešlo o konanie a rozhodovanie všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, čo akúkoľvek možnosť vyslovenia porušenia základného práva podľa prima facie vylučuje.

10. S ohľadom na predostretú sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, ústavný súd nevidí dôvod spochybňovať ústavnú akceptovateľnosť výroku napadnutého rozsudku najvyššieho súdu o náhrade trov dovolacieho konania, preto ústavnú sťažnosť odmietol v celom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú podľa .

11. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, bolo bez opodstatnenia zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave (detašované pracovisko) 18. júla 2023

Jana Baricová

predsedníčka senátu