Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 570/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátskou kanceláriou BB Consensus, s. r. o.,

Kollárovo námestie 9, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Bizub,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 19. októbra 2015 a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 28. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu zaručeného (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 19. októbra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. júna 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom súde

domáhala určenia pravosti pohľadávky v sume 21 981,24 € proti žalovanému. Okresný súd

v označenej veci rozhodol napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie tak, že návrh

sťažovateľky zamietol. Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

Sťažovateľka vo svoje sťažnosti vyjadruje nespokojnosť s označenými

rozhodnutiami všeobecných súdov v jej veci. Tvrdí, že napadnuté rozsudky okresného súdu

a krajského súdu sú vecne nesprávne. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje

za tzv. „nulitné rozhodnutie“ a to z dôvodu, že v čase rozhodovania o odvolaní

sťažovateľky proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo začaté konkurzné konanie proti

žalovanému.

K včasnosti podania svojej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že napadnutý rozsudok

krajského súdu bol „v písomnom vyhotovení doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa

v roku 2016 avšak predpokladal, že v dôsledku jeho listu z 1.8.2016 nevyznačí Okresný súd

Bratislava I právoplatnosť na svoje prvostupňové rozhodnutie... až na pojednávaní v inej

právnej veci predložil právny zástupca... svoje písomné stanovisko... že napádané

rozhodnutie súdu 1. stupňa je právoplatné... pričom dňa 30.5.2017 štúdiom spisu zistil,

že naozaj na predmetnom rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť“. Vychádzajúc

z uvedeného sťažovateľka je toho názoru, že „lehota na podanie ústavnej sťažnosti teda

uplynie najskôr 17.7. resp. 30.7.2017“.

V závere sťažnosti sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhla,

aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv napadnutým rozsudkom súdu

prvej inštancie a napadnutým rozsudkom krajského súdu, označené rozhodnutia

2

všeobecných súdov zrušil, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 3 300 € a náhradu

trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok súdu

prvej inštancie, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý

bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku súdu

prvej inštancie odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ,

).

Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd poukazuje na § 53

ods. 3 , podľa ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu...

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Napadnutý rozsudok krajského súdu bol podľa vyjadrenia samotnej sťažovateľky

jej právnemu zástupcovi doručený ešte v roku 2016, keď nadobudol aj právoplatnosť,

pričom sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená až 17. júla 2017.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa zjavne dostala do omeškania s podaním sťažnosti,

ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno odpustiť. Ústavný súd preto predmetnú

sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú.

Nad rámec dôvodov ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sa vyznačuje takými

nedostatkami, ktoré by v prípade neexistencie dôvodu oneskorenosti viedli ústavný súd

k odmietnutiu sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to s poukazom

na nesúrodú, zmätočnú a vzájomne si odporujúcu argumentáciu sťažovateľky, ktorá tvrdí,

že napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne nesprávny, a zároveň tvrdí, že ide o nulitné

rozhodnutie krajského súdu, ktoré žiada v petite svojej sťažnosti zrušiť.

4

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej

absencia zmysluplného, ústavnoprávneho relevantného odôvodnenia ako východiskového

rámca sťažnosti spôsobuje nedostatok podstatnej zákonom predpísanej náležitosti

ustanovenej v (m. m. ,

).

Ústavný súd v tejto súvislosti tiež pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo

bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite

jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017