Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Ek/1206/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti povinným: 1/ LSC plus, s.r.o., so sídlom Kollárova 566/32, 917 01 Trnava, IČO: 46 516 140, 2/ INPORTANTE s.r.o., so sídlom Nová Osada 805/25, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 354 928, 3/ W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX G., o vymoženie 30 713,52 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Juraja Rácika, so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX z 08.03.2019, takto

rozhodol:

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 08.03.2019, m e n í tak, že návrhy povinného1/, povinného 2/ a povinného 3/ na zastavenie exekúcie, z a m i e t a a oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhmi povinného 1/ a 3/ vo výške 292,90 EUR, ktoré budú od povinných 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, a v súvislosti s návrhom povinného 2/ oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov vo výške 292,90 EUR, ktoré budú od povinného 2/ vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 293,60 EUR, ktoré budú od povinných 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.8.2018 domáhal od povinných 1/-3/ vymoženia pohľadávky vo výške 30 713,52 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom, Ing. Milošom Valachom, dňa 12.06.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.06.2018. Vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Juraj Rácik, so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.

2/ Vyšší súdny úradník na základe návrhov povinných, uznesením sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V odôvodnení uviedol, že povinný 1/ a povinný 3/ sa návrhmi domáhali zastavenia exekúcie z dôvodu, že exekučný titul je nulitný právny paakt, právomoc rozhodcovského súdu nebola z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy daná. Na podporu svojich tvrdení poukázali na rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. XCoE/XX/XXXX, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXEk/XXX/XXXX, uznesenie NS SR, sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn XCdo/XXX/XXXX, uznesenie NS SR sp. zn XCdo XXX/XXXX, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX. Okrem toho povinní podali na Okresný súd Bratislava V

návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a žalobu na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (sp. zn. XXCr/XX/XXXX a sp. zn. XXCr/XX/XXXX). Namietli aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko sa z neho nedá zistiť aká suma sa má zaplatiť. Povinný 2/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ako dôvod jej neprípustnosti uvádzal, že rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd Royal Development, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, ktorého zriaďovateľom je záujmové združenie právnických osôb, a ktorý ho s poukazom na znenie ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nemohol vydať.

3/ Oprávnený žiadal návrhy povinných zamietnuť. Povinní 1/ a 3/ nenapadli rozhodcovské uznesenie RD XX/XXXX z 25.04.2018 na príslušnom súde podľa . Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX je vedené voči ad hoc rozhodcovi. Exekučný súd nemá žiadne oprávnenie skúmať právoplatne ukončené nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, akým bolo i konanie RD/XX/XXXX (medzi obchodnými spoločnosťami a povinným 3/ ako štatutárom spoločnosti). Rozhodcovská zmluva medzi povinným 1/ a povinným 3/ vznikla v obsahu Objednávky 2015 000184 BA zo dňa 10.08.2015 a Obchodných podmienok pôvodného veriteľa. Povinný 3/ na uvedenej objednávke súhlasil s tým, že ako fyzická osoba splní peňažný záväzok vrátane všetkých súvisiacich nárokov za povinného 1/. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR (napr. , , sp. zn. , -54 z 05.09.2018, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. X H./XX/XXXX, uznesenia NS SR sp. zn. X S./X/XXXX a sp. zn. X W./XX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XXCsr/X/XXXX, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX a uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica XXEk/XXX/XXXX, XEk/XX/XXXX, XXEk/XXX/XXXX, XXEk/XX/XXXX, XXEk/XX/XXXX, XXEk/ XXX/XXXX), ale i uznesenie Európskeho súdneho dvora sp. zn. XX/XX. Vo vzťahu k návrhu povinného 2/ mal za to, že ten zmeškal lehotu uvedenú v Exekučného poriadku. V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/XX/XXXX bol rozhodcovským súdom podľa dohodnutý ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach podľa a povinný 2/ si tak zamieňa pojmy vybraná osoba podľa s pojmom stály rozhodcovský súd podľa . Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX.

4/ Vyšší súdny úradník aplikoval ustanovenia , -5, a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), a , - 4, , , a ods. a (ďalej len „“). Námietku povinného 2/ o nemožnosti rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok s poukazom na nepovažoval za dôvodnú, ustáliac, že konanie, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu, neprebiehalo pred stálym rozhodcovským súdom, ale pred ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu podľa . Ad hoc rozhodca, Ing. Miloš Valach, nevystupuje ako rozhodca konkrétneho rozhodcovského súdu (Royal Development). rozlišuje pojmy „stály rozhodcovský súd“ ( a nasl.), „rozhodcovský súd“ () a „vybraná osoba“ (). Novela vylúčila právomoc, resp. existenciu stálych rozhodcovských súdov zriadených inou osobou ako je uvedená v . Táto novela sa však nedotkla ad hoc rozhodcov a tzv. „vybraných osôb“ v zmysle .

5/ Vyšší súdny úradník ďalej posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky, odmietajúc názor oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu na taký postup. Naopak, aj rozhodovacia prax bez výhrad prijíma preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X S. X/XXXX alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn X H. XX/XXXX, I. ÚS XXX/XXXX). Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997). Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd/rozhodca a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 H. XXX/XXXX, ktoré bolo publikované ako judikát R 46/2012). V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie subjektu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS XXX/XXXX). Ak bolo rozhodnutie vydané orgánom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009). Predpokladom existencie právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) vec prejednať a rozhodnúť je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Pred rozhodnutím si vyšší súdny úradník vyžiadal od Ing. Miloša Valacha, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo predložiť kompletný rozhodcovský spis sp. zn. RD/XX/XXXX.

6/ Z rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého sa vedie exekúcia vyplýva, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor v neprospech povinných z ustanovenia článku H bod 1.2 Obchodných podmienok na prenájom hnuteľných vecí spoločnosti TEBAU, spol s r.o.. Vyšší súdny úradník po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského spisu sp. zn. RD/XX/XXXX konštatoval, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach nebol oprávnený rozhodovať daný spor voči povinným. V Objednávke 2015 000184 BA z 10.08.2015, ktorú podpísal povinný 1/ a povinný 3/ a taktiež v zmysle Rámcovej zmluvy 2015 000052 BA zo dňa 10.08.2015, ktorú podpísal povinný 1/ jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú predložia na rozhodnutie STÁLEMU ROZHODCOVSKÉMU SÚDU pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, P.O.BOX 175, 036 01 Martin a podriadia sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní pred daným rozhodcovským súdom. To, že právny predchodca oprávneného neskôr zmenil obchodné podmienky v prospech rozhodcu Ing. Miloša Valacha je v danom prípade irelevantné, vzhľadom na odchylné dojednania v zmluve oproti obchodným podmienkam. V zmysle ustanovenia , odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok. Na základe uvedenej skutočnosti mal vyšší súdny úradník jednoznačne za preukázané, že rozhodcovská doložka bola platne uzavretá jedine v prospech rozhodcovského súdu pri IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, P.O.BOX 175, 036 01 Martin a Ing. Miloš Valach nebol oprávnený na vydanie rozhodcovského rozsudku voči povinnému 1/ a povinnému 3/. Svoju právomoc rozhodovať spor odvodil v rozpore s dojednanými ustanoveniami v zmluvách.

7/ Voči povinnému 2/ ad hoc rozhodca odvodil platnosť rozhodcovskej zmluvy taktiež z obsahu ustanovenia článku H bod 1.2 Obchodných podmienok na prenájom hnuteľných vecí spoločnosti TEBAU, spol s r.o.. Na faktúrach a výdajkách pripojených k žalobe je pri pečiatke spoločnosti TEBAU, spol s r.o. uvedené "OP na www.tebau.sk". Prijatím uvedených faktúr tak mal povinný súhlasiť s rozhodcovskou doložkou. Rozhodca v rozhodcovskom rozsudku uvádza, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v obchodnom prípade vystupovali spoločne, resp. so spoločnými záujmami. Pre platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je podľa potrebné splniť, okrem iných, aj podmienku dodržania písomnej formy jej uzatvorenia. V danom prípade vyšší súdny úradník nemal ani voči povinnému 2/ za preukázaný vznik rozhodcovskej zmluvy resp. doložky. Rozhodcovská zmluva mala v zmysle rozhodcovského rozsudku voči povinnému 2/ vzniknúť podľa , teda vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve, ako rozhodcovská zmluva (doložka) obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán a to prijatím faktúr, na ktorých je uvedené "OP na www.tebau.sk". Vznik rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným takýmto spôsobom však nemožno akceptovať. Rozhodcovská zmluva v zásade vznikne vtedy, ak sú všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu zmluvy alebo ak sú stranám známe. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu, čo sa v prípade rozhodcovskej zmluvy resp. doložky výslovne vyžaduje, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X H. XXX/XXXX).

8/ Na základe uvedených skutočností konštatoval, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Iba platná rozhodcovská zmluva pod ktorej aplikačný rozsah sa daný spor vzťahuje môže totiž založiť právomoc rozhodcovi na jej základe tento spor prejednať a rozhodnúť. V predmetnej veci mal za preukázané, že rozhodca Ing. Miloš Valach vyvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť daný spor z rozhodcovskej doložky, pod ktorej aplikačný rozsah tento spor nespadá, nakoľko rozhodcovská zmluva/doložka medzi oprávneným a povinnými nebola platne uzavretá, a teda právomoc rozhodcu prejednať daný spor nebola rozhodcovskou zmluvou založená. Vyšší súdny úradník so zreteľom na uvedené skutočnosti nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými námietkami v návrhoch na zastavenie exekúcie ako je materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že predložený exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku.

9/ Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie zrušiť. Exekučný súd podľa neho pochybil tým, že opätovne posudzoval rozhodcovské konanie sp. zn. RD/XX/XXXX a nesprávne analyzoval jeho priebeh a vznik rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd nie je príslušným súdom na preskúmavanie nespotrebiteľských rozhodcovských konaní a rozhodnutí vydaných podľa , nakoľko v takých prípadoch nerozhoduje zákonný sudca v zmysle SR. Na preskúmavanie rozhodcovského konania sp. zn. RD/XX/XXXX v rámci limitov uvedených v , a je príslušný Okresný súd Bratislava V.

10/ Právomoc rozhodcovského súdu vyplývala z obsahu Obchodných podmienok spoločnosti TEBAU, spol. s r.o. (pôvodného veriteľa), ktoré boli súčasťou objednávky podľa . Rozhodcovská zmluva vznikla aj vo vzájomne vymenenej korešpondencii podľa , procesne aj podľa a tacitne podľa . Vznik rozhodcovskej zmluvy je detailne vysvetlený i v exekučnom titule. Na všetkých dokladoch, ktoré sa týkali zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je uvedená v pečiatke spoločnosti TEBAU, spol. s r.o. inkorporácia na Obchodné podmienky na www.tebau.sk. Rozhodcovská zmluva voči žalovanému 3/ vznikla v Objednávke č. 2015 000184 BA z 10.08.2015, v ktorej ako ručiteľ pristúpil k rozhodcovskej doložke uvedenej v Obchodných podmienkach spoločnosti TEBAU, spol. s r.o. s aplikáciou . Všetky námietky a hypotézy, ktoré povinní teraz v exekúcii vznášajú voči pohľadávke oprávneného, mali byť vznesené výlučne v základnom rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/XX/XXXX (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX). Potom by sa rozhodcovský súd týmito vecami zaoberal a mohol o nich rozhodnúť. Taktiež je nepochybné, že povinní ani nevyužili svoje ďalšie práva a to napadnúť v zákonom stanovenej lehote na kauzálne príslušnom súde procesne akceptovateľným spôsobom právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/XX/XXXX (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X S. X/XXXX a uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XXCr/ X/XXXX). Nevyužitím tohto práva zo strany účastníka rozhodcovského konania potom prichádza k definitívnej preklúzii práva podľa , a vznášať rovnaké námietky po meritórnom rozhodnutí a vydaní rozhodcovského rozsudku. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 H. XXX/XXXX, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCoR/X/XXXX, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X S. X/ XXXX, ktoré bolo v celom rozsahu potvrdené uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS XXX/XXXX- XX. Pokiaľ účastník nespotrebiteľského rozhodcovského konania nevyužije možnosť podať žalobu - námietku voči pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu o právomoci, stráca právo v exekučnom konaní vznášať akúkoľvek námietku voči rozhodcovskému konaniu. Exekučný súd nemá nijako brániť takejto exekúcii (nález Ústavného súdu SR sp. zn. -54).

11/ V dôsledku zmien od 01.01.2015 a Exekučného poriadku od 01.04.2017 nie je možné aplikovať akékoľvek procesné postupy a prejudiciálne rozhodnutia vydané pred uvedenými dátumami bez súvislosti s aktuálne platnými právnymi normami. Je dôležité správne aplikovať súdne rozhodnutia vydané pred rokom 2015 a oddeliť ich podľa toho, či sa týkajú spotrebiteľského alebo nespotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak ide o názor týkajúci sa spotrebiteľského rozhodcovského konania, takéto rozhodnutie nie je aplikovateľné na v znení jeho novely účinnej od 01.01.2015. Ustanovenie , ktoré umožňovalo exekučnému súdu prieskum právomoci rozhodcovského súdu, existencie

rozhodcovskej zmluvy a procesných vád, bolo od 01.01.2015 zrušené. Exekučný súd mohol v období od 01.01.2015 do 31.03.2017 podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku odložiť výkon exekúcie oprávneného s blokovaním majetku povinného v prípade, že povinný podal návrh - žalobu na príslušný súd o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia a to až do právoplatného skončenia súdneho konania na príslušnom súde. Takéto ustanovenie od 01.04.2017 ale už neobsahuje. Je nesporné, že zákonodarca si už ďalej neželal, aby exekučný súd skúmal právomoc rozhodcovského súdu ani iným spôsobom preskúmaval nespotrebiteľské rozhodcovské konania, ani to, aby exekučný súd vôbec povoľoval odklad exekúcie aj v prípade podania žaloby povinným na kauzálne príslušný súd voči exekučnému titulu. Uvedené súvisí s oddelením spotrebiteľskej arbitráže do nového . Exekučnému súdu zostala právomoc preskúmavať iba spotrebiteľské rozhodcovské konania v zmysle Exekučného poriadku v znení platnom od 01.04.2017. Základným nedostatkom napadnutého uznesenia je v interpretácii pojmu „preskúmavanie exekučného titulu.“ Exekučný súd nemá právomoc od 01.01.2015 akokoľvek preskúmavať právomoc, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy pri nespotrebiteľských rozhodcovských rozhodnutiach, ktoré boli vydané podľa a jedinou možnosťou napadnutia nespotrebiteľského rozhodcovského konania je iba podanie námietky - žaloby podľa , , d, a to zákonnej lehote kauzálne príslušnému súdu. Rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo právoplatne zrušené kauzálne príslušným súdom, má rovnaké účinky ako právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu. Preto exekučný súd nemá právo vyhlásiť, že rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo zrušené kauzálne príslušným súdom, je nulitné alebo dokonca ho nazvať paaktom. Pod výkladom otázky, či v rozhodcovskom konaní konal orgán s právomocou, môže exekučný súd posudzovať iba okolnosti „spôsobilosti byť rozhodcom“ uvedené v ustanovení a iný výklad neumožňuje ani dôvodová správa k a novele Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má rovnakú právnu silu ako rozsudok všeobecného súdu ( ) a je riadnym exekučným titulom ( a Exekučného poriadku). Pokiaľ je exekučným titulom nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou, exekučný súd nemá právo nijakým spôsobom takéto rozhodcovské rozhodnutie akokoľvek preskúmavať, vrátane posudzovania existencie rozhodcovskej zmluvy.

12/ Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XCoE/XX/XXXX uvádzané povinnými bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. XXX/XXXX-XX, v ktorom ústavný súd okrem iného citoval i z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 S. X/XXXX. Krajský súd v Trenčíne sa plne stotožnil s názorom Ústavného súdu SR a upravil svoju rozhodovaciu prax do súladu s aktuálnou aplikáciou Exekučného poriadku a . Príkladom je napríklad uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXCoE/XX/ XXXX. Oprávnený preto predpokladá, že aj exekučný súd upraví svoju rozhodovaciu prax v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. 300/2018-54 rovnako, ako to urobil Krajský súd v Trenčíne a iné exekučné slovenské súdy. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je ústavne neudržateľná. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X M H. XX/XXXX, dodal, že exekučný súd sa v napadnutom uznesení diametrálne odchýlil od štandardnej rozhodovacej praxe, vrátane iných podobných vecí rozhodnutých vecí exekučným Okresným súdom Banská Bystrica (napr. v konaniach vedených Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XEk/XXXX/ XXXX, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX, sp. zn. XXEk/XXX/XXXX, sp. zn. XXEk/XXX/XXXX, sp. zn. XEk/XX/ XXXX zo dňa 28.05.2018, sp. zn. XXEk/XX/XXXX). Na pdporu svojich tvrdení sa oprávnený v sťažnosti na viacerých miestach odvolával i na odbornú literatúru - Gyárfáš, J. - Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 (s. 610, s. 577 - 578, s. 68, s. 69, s. 88

- 89, s. 535).

13/ Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov žiadal zrušiť uznesenie, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 08.03.2019 v celom rozsahu, zamietnuť návrhy povinných na zastavenie exekúcie, a zaviazať ich na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 293,60 EUR za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (vypracovanie tejto sťažnosti: 1 x 234,87 EUR = 234,87 EUR + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,80 EUR = 9,80 EUR + 20 % DPH v sume 48,93 EUR).

14/ Povinný 1/ považoval argumentáciu oprávneného v sťažnosti za účelovú a bezpredmetnú. Rozhodnutia (Najvyššieho súdu sp. zn. X S. X/XXXX a Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX) oprávnený účelovo interpretoval. Z uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva: „Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania týkajúceho sa exekučnej veci (udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku) vo svojom uznesení sp. zn.

X S. X/XXXX z 26. júna 2013 (teda ešte v čase, keď' zákon o nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neexistoval a jedinou úpravou rozhodcovského konania bol zákon o rozhodcovskom konaní) vyložil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pomocou teleologického výkladu tak, že možnosť účastníka konania namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní v zmysle zásady vigilantibus iura scriptu sunt, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým i právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.". Povinní 1/ a 2/ ešte v predžalobnej komunikácii s JUDr. Bartošom explicitne spochybnili akúkoľvek rozhodcovskú dohodu zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu - ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, (JUDr. Bartoš, ktorý zároveň zastupuje Ing. Valacha v exekučných veciach pri vymáhaní rozhodcovských poplatkov). Títo povinní pri prvom úkone - v žalobnej odpovedi uplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcu (rozhodcovský súd o svojej vlastnej právomoci rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil celkom arbitrárne a účelovo), následne riadne a včas podali na Okresný súd Bratislava V návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci podľa rozhodcovského súdu Ing. Miloša Valacha. Konanie je vedené pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX a doposiaľ právoplatne neskončilo (napriek iniciovaniu tohto konania ad hoc rozhodca v krátkom čase a bez vykonania akýchkoľvek žalovanými navrhnutých dôkazov vo veci samej rozhodol). Po vydaní rozhodcovského rozsudku povinní 1/ a 2/ riadne a včas podali na Okresný súd Bratislava V žalobu o zrušenie predmetného rozsudku; konanie je vedené pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX a doposiaľ právoplatne neskončilo. Z vyššie uvedeného konania povinných je zrejmé, že títo sa správajú plne v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt, ich právo namietať nezmyselné (vymyslené) založenie právomoci ad hoc rozhodcu Ing. Valacha a jeho absurdné rozhodnutie sa tak nemohlo prekludovať. Keďže otázka právomoci nie je doposiaľ žiadnym rozhodnutím súdu vyriešená, bol exekučný súd oprávnený a povinný túto otázku posúdiť prejudiciálne v sťažnosťou napádanom rozhodnutí. Tým v žiadnom prípade nedošlo k preskúmavaniu vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku.

15/ Povinný 1/ sa vyjadril i k „podnikateľskému modelu“ oprávneného. Oprávnený (a ďalšie personálne prepojené spoločnosti CRN3, s.r.o., CRN4, s.r.o. a CRN5, s.r.o.) vznikol len pár týždňov pred začatím rozhodcovského konania. Napriek tomu, že okrem základného imania nemal žiaden majetok, boli na túto (a kvôli diverzifikovaniu rizika zrejme aj na ďalšie spoločnosti) postúpené pohľadávky, za ktoré zrejme spoločnosť nič nezaplatila (to indikuje účtovanie záväzkov (viď zverejnené účtovné závierky oprávneného) korešpondujúce výške majetku - pohľadávok z obchodného styku) a odplatu za postúpenie zjavne zaplatí až z vymoženia. Oprávnený si je zrejme vedomý dĺžky trvania konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov na Okresnom súde Bratislava V. (kde sám vie konečné rozhodnutie vo veci odďaľovať), preto sa tak vehementne domáha zexekvovania majetku v čo najkratšom čase. Po tom, čo takýmto spôsobom povinný 1/ príde o majetok, a Okresný súd Bratislava V. nezmyselný rozsudok zruší, už nebude možné získať od oprávneného z vymoženého majetku nič späť (ak táto spoločnosť bude vôbec v tom čase ešte existovať). Povinný 1/ je presvedčený, že v tomto prípade ide o zjavné zneužitie práva, a žiaden súd, nech už je doslovný výklad jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku akýkoľvek, by nemal takémuto konaniu poskytnúť právu ochranu ( Exekučného poriadku v spojení s čl. 5 prvá veta ). Žiadal, aby na vec sa aplikujúce ustanovenia Exekučného poriadku boli interpretované tak, aby povinným nebolo upreté právo na spravodlivú a účinnú ochranu ich oprávnených záujmov a nedošlo tak k odmietnutiu spravodlivosti, o ktorú by aj v tomto konaní primárne malo ísť.

16/ Ostatní povinní sa k sťažnosti nevyjadrili.

17/ Na základe návrhu oprávneného na prerušenie konania súd dňa 29.04.2020 vydal uznesenie, ktorým prerušil exekučné konanie, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX, a to až do právoplatného skončenia konaní o žalobách na zrušenie rozhodcovského rozsudku vedených na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX a pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX, a námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX, nakoľko sa v nich rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tomto konaní. V odôvodnení okrem iného uviedol, že: „v exekučnom konaní bolo preukázané, že o týchto otázkach sa súbežne vedú konania na inom súde - Okresnom súde Bratislava V., exekučný súd poukazujúc nielen na názor oprávneného, ale aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, napr. , , , , ktorými bolo vyslovené, že k základným znakom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď, pričom odlišná rozhodovacia činnosť

všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná, mal za to, že v týchto konaniach sa posudzujú rovnaké otázky na základe rovnakého skutkového stavu a preto exekučné konanie prerušil. Súd v exekučnom konaní a súd v konaní o žalobách na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako i v konaní o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (ktorú však podal len povinný 1/) posudzujú právomoc rozhodcu rozhodovať spor medzi oprávneným a povinnými, teda ide o posúdenie rovnakej otázky na základe rovnakého skutkového stavu. Za účelom udržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia sa vyžaduje, aby na túto právnu otázku účastníci konania dostali rovnakú odpoveď. Prípadné zastavenie exekúcie z dôvodu neexistencie platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy by znamenalo prekážku rozhodnutej veci, ak by súd žaloby povinných na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, čím by pohľadávka oprávneného bola právne nevymožiteľná. Pokračovaním v exekúcii za situácie, že by súd exekučný titul zrušil, by naopak na strane oprávneného mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie.“

18/ Rozhodnutie o prerušení konania nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu odvolania podaného povinnými 1/ a 3/. Po jeho predložení Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako odvolaciemu súdu na rozhodnutie, bola vec odvolacím súdom vrátená tunajšiemu súdu bez rozhodnutia s odôvodnením, že „na základe skutočností zistených zo spisu ako i dopytom na Okresný súd Banská Bystrica, odvolací súd vo veci o odvolaní proti uzneseniu o prerušení konania meritórne nerozhodol, nakoľko podľa neho súd prvej inštancie rozhodol o prerušení konania predčasne, keďže dosiaľ nerozhodol o sťažnosti oprávneného proti rozhodnutiu o zastavení konania. Nie je možné prerušiť konanie, ktoré bolo v tomto štádiu konania neprávoplatne zastavené a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o prerušení konania nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku (sťažnosti) proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. V závislosti od rozhodnutia o sťažnosti bude možné posúdiť stav predmetnej exekúcie, t. j. bude právoplatne ustálená otázka, či je exekúcia zastavená alebo konanie prebieha a podľa rozhodnutia konajúceho sudcu buď autoremedúrou zruší svoje rozhodnutie o prerušení konania, alebo následne vec predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu v dôsledku odvolania povinných 1/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 04. 2020.“

19/ Pred rozhodnutím o sťažnosti sudca opätovne zisťoval stav konaní vedených na Okresnom súde Bratislava V a zistil, že ani jedno z konaní nie je doposiaľ ukončené. V konaní, sp. zn. XXCr/XX/XXXX súd uznesením zo dňa 13.11.2019 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/XX/XXXX zo dňa 12.06.2018 vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo (ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní) vo vzťahu k žalobcovi 1/ (povinný 1/ v tejto exekúcii) a k žalobcovi 2/ (povinný 3/ v tejto exekúcii) a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX. Rozhodnutie však z dôvodu podaného odvolania podaného oprávneným 12.12.2019 nenadobudlo právoplatnosť (odvolanie ešte nebolo predložené ani odvolaciemu súdu) a následne bolo konanie XXCr/XX/XXXX uznesením zo dňa 29.12.2020 prerušené. V konaní sp. zn. XXCr/XX/XXXX (o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby žalobcu, ktorým je povinný 2/ v tomto exekučnom konaní) a sp. zn. (o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podanej žalobcom, ktorý je povinným 1/ v tomto konaní) sa naposledy vykonávalo doručovanie podľa .

20/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

21/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

22/ Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 23/ Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

24/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

25/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

26/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

27/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

30/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a prípisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sudca v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.

31/ V posudzovanej veci exekúcia prebieha na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v nespotrebiteľskom spore podľa , sp. zn. RD/XX/XXXX, vydaným ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, dňa 12.06.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.06.2018. Charakter sporu ako nespotrebiteľského účastníci konania nepopierali pričom je zrejmé, že sa týka vzťahov medzi podnikateľmi. Výrokom rozhodcovského rozsudku bolo vyhovené žalobe žalobcu v celom rozsahu a žalovaným 1/-3/ bola spoločne a nerozdielne uložená povinnosť uhradiť žalobcovi do 3 dní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku dlžnú sumu vyplývajúcu z pohľadávky v sume 30 713,52 EUR, úrokov z omeškania (8% ročne z jednotlivých faktúr špecifikovaných v rozsudku), paušálnu náhradu spojenú s uplatňovaním pohľadávky v sume 320,- EUR, trovy právneho zastúpenia v sume 1 724,22 EUR a žalobcovi náhradu trov rozhodcovského konania v sume 2 949,60 EUR. Za nesporné skutočnosti v konaní súd ďalej považoval, že povinní uvedený nárok neuhradili a že na Okresnom súde Bratislava V sa vedú viaceré konania vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci. Konkrétne, konanie sp. zn. XXCr XX/XXXX o námietke nedostatku právomoci rozhodcu podanej povinným 1/, konanie sp. zn. XXCr XX/XXXX o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe žaloby podanej povinným 2/ a konanie sp. zn. XXCr XX/XXXX o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe žaloby podanej povinnými 1/ a 3/.

32/ Obranu voči začatej exekúcie povinní 1/ a 3/ založili na tom, že rozhodcovský rozsudok je nulitný právny akt pre neplatnú rozhodcovskú doložku a zároveň považovali rozhodcovský rozsudok za materiálne nevykonateľný z dôvodu, že sa z neho nedá zistiť, aká suma sa má zaplatiť; a povinný 2/ na tom, že rozhodca nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť vzhľadom na ust. .

Vyšší súdny úradník napadnutým uznesením exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatne uzavretú, keďže s povinnými 1/ a 3/ dojednal oprávnený na prejednanie sporov iný rozhodcovský súd a vo vzťahu k povinnému 2/ neakceptoval spôsob jej uzavretia (prijatím faktúr, na ktorých je uvedené „OP na www.tebau.sk“). Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc rozhodovať rozhodcovský súd, čo potom znamenalo, že rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Na podporu svojho postupu, že je oprávnený preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 13.09.2018. Oprávnený však v sťažnosti namietal nedostatok právomoci exekučného súdu opätovne posudzovať rozhodcovské konanie sp. zn. a právomoc rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskej arbitráži.

33/ Pre rozhodnutie o sťažnosti je tak podstatná otázka rozsahu prieskumu exekučného súdu pri rozhodcovskom rozsudku vydanom v nespotrebiteľskej veci, vrátane preskúmavania rozhodcovskej doložky, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu založiť. Pri rozhodovaní o sťažnosti súd vychádzal najmä zo zásadných zmien právnej úpravy exekučného konania (Exekučného poriadku od 01.04.2017) a rozhodcovského konania (od 01.01.2015), pričom v rámci rozhodcovského konania došlo k oddeleniu spotrebiteľského rozhodcovského konania (do samostatného ) od obchodnej arbitráže (ktorá zostala upravená , t.j. ), v zhode s ktorými sa vyvíjala i judikatúra. s účinnosťou od 01.04.2017 ukladá exekučnému súdu už pri návrhu na vykonanie exekúcie posudzovať rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pri ktorom skúmaní má súd aplikovať aj predpisy ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovským rozsudkom v obchodnej arbitráži vydaným podľa sa takáto zvýšená ochrana v zmysle Exekučného poriadku neposkytuje. Súčasne sa rozhodovacia prax Ústavného súdu SR, reagujúca na vyššie uvedené koncepčné zmeny rozhodcovského a exekučného konania, opakovane prikláňa k názoru, že exekučný súd nie je v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú v zmysle iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa , resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ). Možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní (napr. nálezy , , z 13.05.2020, , , z 05.11.2020, z 09.03.2021, z 13.07.2021), a to ani vo vzťahu k tomu, či sa uplatňuje na konateľov dlžníka v zmysle . Ústavný súd napr. v náleze, sp. zn. zo dňa 5.11.2020, uviedol: „Oprávnenie účastníka namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa zákona o rozhodcovskom konaní a oprávnenie podať žalobu o zrušenie takéhoto rozhodcovského rozsudku kauzálne príslušnému súdu podľa zákona o rozhodcovskom konaní, o ktorých je oprávnený a povinný rozhodovať zákonom určený civilný súd, nepripúšťajú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu zo strany exekučného súdu v rozsahu, ktorý patrí civilnému súdu. Nevyužitie postupu podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozsudku, pozn.) v iných ako spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti spochybňovať rozhodcovskú zmluvu v exekučnom konaní na strane žalovaného účastníka rozhodcovského konania, ktorý znáša svoju procesnú zodpovednosť za včasné uplatňovanie účinných prostriedkov ochrany, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd napriek nedostatku svojej príslušnosti a absencie zákonnej opory pre takýto postup skúmal platnosť a rozsah rozhodcovskej zmluvy. Tieto atribúty rozhodcovskej zmluvy sú však zákonnými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku a rozhodovanie o nich je zákonom zverené kauzálne príslušnému okresnému súdu ( ). Zastavením exekúcie na základe výsledkov takéhoto skúmania okresný súd znemožnil sťažovateľovi prístup k exekučnému súdu. Ide o závažnú procesnú vadu, ktorá mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia okresného súdu a z ústavného hľadiska jej intenzita indikuje neakceptovateľnosť. Na tomto základe ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).“ Vzhľadom na vyššie uvedené, preto možno skoršiu judikatúru, na ktorú poukazovali povinní 1/ a 3/ vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie, považovať za najnovšími rozhodnutiami (nálezmi) Ústavného súdu SR prekonanú, vrátane rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. XCoE/XX/XXXX zo dňa 15.08.2017, ktorý bol nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX z 05.09.2018, zrušený. Závery rozhodnutia tunajšieho súdu, sp. zn. XXEk/XXX/

XXXX z 13.04.2018, ktoré povinní 1/ a 3/ tiež uviedli, nemožno na daný prípad aplikovať, pretože sa v ňom súd zaoberal inými skutočnosťami, najmä jednostranným zápočtom a otázkou aktívnej legitimácie oprávneného, a len samotný fakt, že jej podkladom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Ing. Valachom, je preto nepostačujúci.

34/ Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. alebo ) poukázal na ojedinelosť svojho skoršieho rozhodnutia, , ktoré nemá zásadnejší vplyv na judikatúrnu líniu načrtnutú v ostatnom období ústavným súdom. Práve na záveroch uvedeného ojedinelého rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. založil vyšší súdny úradník odôvodnenie svojho postupu, ktorým preskúmal platnosť rozhodcovskej doložky a konštatoval následný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a ničotnosť exekučného titulu. Nezohľadnil však osobitosť rozhodnutia , že v (tam) uvedenej veci nebola rozhodcovská zmluva, resp. doložka vôbec dojednaná a súčasne došlo v rozhodcovskom konaní k nesprávnemu uplatneniu fikcie doručenia (z dôvodu, že adresát bol podľa oznámenia poštového doručovateľa neznámy). Je potom zrejmé, že sa povinný v tomto konkrétnom prípade o priebehu rozhodcovského konania nemal možnosť dozvedieť a nemal možnosť namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a rovnako mu takýmto postupom bola zmarená možnosť, aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť zmluvy. V individuálnych prípadoch je preto namieste sa zaoberať otázkou právomoci rozhodcovského súdu, najmä vtedy, ak povinný mohol objektívne prvýkrát namietať nedostatok tejto právomoci až pred exekučným súdom, čo však nie je tento prípad. V prejednávanej exekučnej veci možno z predloženého rozhodcovského spisu zistiť, že žalovaným (povinným v exekúcii) boli doručované jednotlivé písomnosti, ktoré si aj prevzali a všetci povinní aj podali žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (povinný 1/ dokonca i námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu). V uvedenej veci sa preto nemohol uplatniť postup, podľa ktorého by mal exekučný súd preskúmať existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy a z nej plynúcu právomoc rozhodcovského súdu, pokiaľ sa mali povinní možnosť brániť na kauzálne príslušnom súde žalobami o zrušenie rozhodcovského rozsudku a námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.

35/ K zastaveniu exekúcie podľa niektorého z dôvodov upravených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku môže dôjsť len na základe zákonom predpokladaných skutočností (zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, osobitné dôvody uznania a výkonu cudzieho exekučného titulu a iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu). Tvrdenia povinných nie sú tvrdeniami o zániku vymáhaného nároku, ani o zrušení exekučného titulu a exekúcia sa nevedie ani na podklade cudzieho exekučného titulu. Súd tvrdenia povinného nemohol subsumovať ani pod zákonný dôvod vymedzený v § 61 k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku ako skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu. Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, - Komentár, . vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Treba tak vychádzať z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu.

36/ K preskúmavaniu neplatnosti rozhodcovskej doložky a právomoci rozhodcovského súdu, ktorú povinní namietali, sa už súd vyjadril vyššie so záverom, že neplatnosť rozhodcovskej doložky a právomoc rozhodcovského súdu mohli napadnúť len v konaní pred Okresným súdom Bratislava V ako kauzálne príslušným súdom, preto nebol exekučný súd o tejto otázke oprávnený rozhodnúť. Za skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu nemožno považovať ani prebiehajúce konania , XXCr/XX/XXXX a XXCr XX/XXXX na Okresnom súde Bratislava V. Až v prípade, že by výsledkom uvedených konaní bolo rozhodnutie, ktorým by bol rozhodcovský rozsudok zrušený, nastala by právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie, avšak nie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, ale podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (zrušenie exekučného titulu).

37/ Ani samotná skutočnosť, že Okresný súd Bratislava V uznesením, č.k. XXCr/XX/XXXX-XXX z 13.11.2019 povolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku RD/XX/XXXX zo dňa 12.06.2018, ktoré rozhodnutie však dosiaľ nie je právoplatné, nepredstavuje skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu. Zmyslom a účelom právnej úpravy umožňujúcej súdu na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku dočasne odložiť je zabrániť nútenému vykonaniu ním uloženej povinnosti na čas do rozhodnutia vo veci samej (o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Z toho vyplýva záver, že ide o procesné rozhodnutie súdu, ktoré má preventívnu a najmä dočasnú povahu. Odklad vykonateľnosti exekučného titulu spôsobuje len dočasnú nemožnosť realizácie exekúcie, nezakladá jej trvalú a definitívnu neprípustnosť. Na jeho podklade je právo oprávneného domáhať sa núteného výkonu exekučného titulu počas vymedzeného časového úseku suspendované, nemožno však hovoriť o jeho zániku. Odklad vykonateľnosti môže len predznamenávať, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom môže byť v konaní zrušené. V rovine exekučného konania by následkom právoplatného povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu mal byť odklad exekúcie v zmysle 61h ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Sudca ďalej považuje za potrebné doplniť, že účinky spojené s odkladom vykonateľnosti sú viazané na právoplatné skončenie konania pred Okresným súdom Bratislava V, ktoré je vedené pod sp. zn. . Pokiaľ v tomto konaní nebude právoplatne rozhodnuté o zrušení exekučného titulu, je nutné vychádzať zo záveru, že rozhodcovský rozsudok je aj naďalej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré povinných zaväzuje na vymáhané plnenie. Zhrnúc uvedené potom platí, že len samotná existencia konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktoré ku dňu rozhodnutia o tejto sťažnosti neboli právoplatne ukončené, nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a nemôže predstavovať dôvod zastavenia exekúcie vymedzený ustanovením § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.

38/ Povinní 1/ a 3/ vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie (okrem neplatnosti rozhodcovskej doložky a z nej plynúceho nedostatku právomoci rozhodcovského súdu) namietli i nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu, že nie je zrejmé čo majú povinní plniť, ktoré tvrdenie rovnako nie je spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie. Bližšie to zdôvodňovali gramatickým nenadväzovaním viet, nedostatočnou špecifikáciou faktúr, na podklade ktorých majú platiť úroky z omeškania, v poslednej odrážke prvej vety II. výroku absentuje akékoľvek sloveso a posledná veta II. výroku neurčuje žiadnu osobu, ktorá má uvedenú sumu zaplatiť a v akej lehote. Súd však tvrdenia povinných považoval za účelovú hru so slovíčkami. Aj keď je schéma výroku rozhodcovského rozsudku odlišná od štandardných výrokov rozsudkov všeobecných súdov (nakoľko je rozdelená na vyhovujúcu časť, ďalej na časť, ktorou bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pohľadávku rozčlenenú na istinu, úroky z omeškania, paušálnu náhradu spojenú s uplatňovaním pohľadávky, trovy právneho zastúpenia a trovy rozhodcovského konania a časť, v ktorej, je uvedený účet právneho zástupcu žalobcu, na ktorý majú priznaný nárok uhradiť), podľa názoru súdu spĺňa kritériá presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti výroku. Z exekučného titulu je zrejmé akú sumu, pozostávajúcu z jednotlivých nárokov, majú povinní oprávnenému zaplatiť, v akej lehote a akým spôsobom. Pokiaľ je v texte výroku exekučného titulu uvedené, že dlžná suma vyplýva z pohľadávky 30 713,52 EUR, úrokov z omeškania 8% ročne zo sumy 7 252,82 EUR odo dňa 31.07.2016 do zaplatenia faktúry 162513 (a ďalších tam špecifikovaných úrokov z omeškania), je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že rozhodca rozčlenil nárok na istinu, úroky z omeškania a ďalšie zložky dlžnej sumy. Uvedenie jednotlivých faktúr pri úrokoch z omeškania je bez väčšieho významu, pretože z priznaného nároku na úroky z omeškania je zrejmé z akej sumy sa počítajú, výška úrokovej sadzby, jej interval aj obdobie úročenia, ktoré sa má skončiť zaplatením uvedených súm (v praxi všeobecných súdov je tiež zaužívané, že sa úroky priznávajú od momentu, kedy sa dlžník dostal do omeškania až do zaplatenia). Uvedenie aj konkrétnej faktúry len spresňuje samotnú pohľadávku a jej bližšie údaje sú uvedené v odôvodnení rozsudku. Poslednú časť výroku je potrebné chápať už len ako určenie platobného miesta na uhradenie priznaných súm (pričom z jeho predchádzajúcich častí je jednoznačné, že ich majú zaplatiť žalovaní 1/- 3/ spoločne a nerozdielne oprávnenému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku). Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti tak oprávneným predložený exekučný titul obsahoval presnú individualizáciu oprávneného a povinných, presné vymedzenie povinnosti povinných na plnenie (a tomu zodpovedajúce právo oprávneného) a presne stanovenú lehotu na plnenie. Oprávnený si nárok v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil v rozsahu priznanom exekučným titulom. Bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodnutie boli tvrdenia povinného

1/ vo vyjadrení k sťažnosti oprávneného o podnikateľskom modeli oprávneného, pre právne posúdenie veci nemali žiaden význam, preto sa nimi sudca v rámci svojho rozhodnutia ani bližšie nezaoberal.

39/ Vo vzťahu k návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie je nutné konštatovať, že bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Z dokumentov nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise XXEk/XXXX/XXXX mal sudca za preukázané, že povinnému 2/ bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 17.09.2018, návrh na zastavenie exekúcie podal až dňa 14.11.2018, a to priamo na súd, ktorý ho následne zaslal súdnemu exekútorovi (pretože návrh na zastavenie exekúcie mal povinný 2/ podať u súdneho exekútora o čom bol aj v upovedomení o začatí exekúcie poučený). V exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 (za ktoré sa považuje i toto exekučné konanie), pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu ( Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok ( Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. z 03.03.2020). Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je ( druhá veta Exekučného poriadku). Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Premietnutím uvedeného na prejednávanú veci, bola obrana povinného 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie obranou, ktorú mohol uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia, pričom ani nenaznačil, že by svoje tvrdenia objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Je bez akýchkoľvek pochýb, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, na ktorý sa odvoláva, nemohol nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale musel tu byť už v čase pred začatím exekučného konania. Na základe uvedeného nemožno na tvrdenia povinného 2/ uvedené v oneskorene podanom návrhu na zastavenie exekúcie prihliadať a preto musel byť návrh povinného 2/ zamietnutý ako nedôvodný.

40/ Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorým exekúciu v celosti zastavil, správne. Tvrdenia povinných v návrhoch na zastavenie exekúcie nemožno subsumovať pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie súdom podľa Exekučného poriadku, pričom návrh povinného 2/ nemohol byť z dôvodu jeho oneskorenosti posúdený ako dôvodný, preto bolo namieste návrhy povinných 1/ - 3/ ako nedôvodné zamietnuť. Podľa tak sudca uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 08.03.2019 zmenil tak, že návrhy povinných na zastavenie exekúcie zamietol.

41/ Oprávnený, ktorý bol v konaní právne zastúpený (advokátom), si v súvislosti s návrhmi povinných 1/ a 3/ už vo vyjadrení k nim uplatnil trovy právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu právnej služby vo výške 292,90 EUR (z toho odmena 234,87 EUR + režijný paušál 9,21 EUR + 48,82 EUR ako 20% DPH) a v súvislosti s návrhom povinného 2/ trovy vo výške 292,90 EUR za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie (odmena 234,87 EUR + režijný paušál 9,21 EUR + 20 % DPH v sume 48,82 EUR). v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného

poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Keďže výrok o trovách je závislý od výroku, ktorým bolo rozhodnuté o návrhoch povinných na zastavenie exekúcie, pričom v súvislosti s nimi bol v celom rozsahu úspešný oprávnený, sudca podľa zmenil aj výrok II. napadnutého uznesenia, tak že oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhom povinných 1/ a 3/ v celkovej výške 292,90 EUR [z toho odmena vo výške 234,87 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 469,74 EUR), režijný paušál za rok 2018 v sume 9,21 EUR + 20% DPH t.j. 48,82 EUR], ktoré sú povinní 1/ a 3/ zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne a zároveň priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu povinného 2/ v celkovej výške 292,90 EUR [z toho odmena vo výške 234,87 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 469,74 EUR), režijný paušál za rok 2018 v sume 9,21 EUR + 20% DPH, t.j. 48,82 EUR], ktoré je povinný 2/ zaplatiť oprávnenému. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k návrhu povinných 1/ a 3/ vo výške 292,90 EUR priznané mu týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinných 1/ a 3/ spoločne a nerozdielne a trovy exekúcie za vyjadrenie k návrhu povinného 2/ vo výške 292,90 EUR budú vymáhané od povinného 2/, a to na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

42/ V sťažnostnom konaní si oprávnený za úkon - sťažnosť uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 293,60 EUR (1 úkon právnej služby 234,87 EUR + 9,80 EUR ako režijný paušál + 20% DPH v sume 48,93 EUR). Oprávnenému ako úspešnému účastníkovi sťažnostného konania, vznikli za sťažnosť proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola istina vo výške 30 713,52 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa v spojení s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 234,87 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 469,74 EUR) a sumu 9,80 EUR ako režijný paušál za rok 2018 + 20% DPH, t.j 48,93 EUR. Trovy exekúcie oprávneného za sťažnosť vo výške 293,60 EUR priznané mu týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinných 1/-3/ spoločne a nerozdielne na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

43/ Sudca poznajúc v čase po podaní sťažnosti oprávneným prvé rozhodnutia Ústavného súdu SR ( a ) o tom, že exekučný súd nemá právomoc skúmať existenciu ani platnosť rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacu právomoc rozhodcovského súdu, a vzhľadom na patovú situáciu ktorá tým, že na jednej strane nemá právomoc posudzovať neplatnosť rozhodcovskej doložky, pričom na druhej strane prebiehajú konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozhodol a to i na základe návrhu samotného oprávneného na prerušenie konania, tak, aby predišiel rozhodnutiu, ktoré by nemuselo v konečnom dôsledku korešpondovať s rozhodnutím súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku, resp. rozhodnutí o právomoci rozhodcovského súdu. Preto vydal uznesenie o prerušení exekučného konania do právoplatného skončenia konaní vedených pred Okresným súdom Bratislava V. Napriek tomu, povinní 1/ a 3/ podali voči uzneseniu odvolanie, o ktorom však krajský súd nemienil rozhodnúť pred rozhodnutím sudcu o sťažnosti. Vzhľadom na uvedené exekučnému súdu nezostávalo o sťažnosti rozhodnúť inak, ako zmeniť rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a návrhy povinných na zastavenie exekúcie zamietnuť, nakoľko exekučný súd nemá právomoc preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci rozsudkom, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní a nezistil ani iné dôvody zastavenia exekúcie. V uvedenej exekučnej veci, v dôsledku nerozhodnutia krajského súdu o odvolaní a rozhodnutia sudcu o sťažnosti, nedošlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie, ale k opačnému výsledku (pokračovaniu v exekúcii). Súd po doručení tohto rozhodnutia účastníkom konania a súdnemu exekútorovi, predloží rozhodnutie o prerušení exekučného konania sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 29.04.2020 Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní, pretože je toho názoru, že dôvodom zrušenia rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu podaného odvolania, môže byť len zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (Krajského súdu v Banskej Bystrici).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).