Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/119/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T.. B. M., O.., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX M. 194, 2/ T.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX E., a 3/ M.. E. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O. E. XXX, žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: TRANOSCIUS, a.s., so sídlom Tranovského 1, 031 80 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 179 159, právne zastúpený: Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, IČO: 50 218 107, v spore o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcov a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -890 zo dňa 2.7.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -890 zo dňa 2.7.2021 p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že: „I. Súd určuje, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28. 6. 2019: k bodu 9 programu (14)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. odvoláva T.. B. M., bytom M. XXX, M. XXX XX z funkcie člena predstavenstva ku dňu konania valného zhromaždenia.“ k bodu 10 programu (17)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. volí:

- M.. B. B., bytom C. Z. XXX, XXX XX A. G. K., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX,

- M.. N. K., O.., bytom E. R. XX, XXX XX K., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX,

- M.. P. O., bytom Dr. V. Y. XXX/X, XXX XX C., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX,

- M.. B. O., bytom M. XX, XXX XX K., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX,

- T.. E. I., O.., bytom A. XXX/X, XXX XX Z., nar. XX.XX.XXXXX, r. č. XXXXXX/XXXX,

- M.. M. C., bytom I. X , XXX XX K., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX za členov predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. ku dňu konania valného zhromaždenia.“ (18)Uznesenie: „Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. nevolí B.. M. R., M.. M. C., V.. M.. T. L., O.., T.. B. M., O.., O.. N. Z., M.. E. E. za členov predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. ku dňu konania valného zhromaždenia.“ (19)Uznesenie: „Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. volí:

- T.. B. O., O.., bytom G. B. č. XX, XXX XX L. B., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX,

- T.. M.. M. K., bytom M. XXX/X, XXX XX V., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX,

- M.. B. K., bytom B. XX, XXX X E., nar. X.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX za členov dozornej rady spoločnosti TRANSOCIUS, a.s. ku dňu konania valného zhromaždenia. (20)Uznesenie: „Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. nevolí T.. Z. Y., T.. A. W., T.. M. O. za členov dozornej rady spoločnosti TRANSOCIUS, a.s. ku dňu konania valného zhromaždenia.“ s ú n e p l a t n é . II. Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28. 6. 2019: k bodu 3 programu: (1)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. nevolí za členov volebnej komisie N. B., A. M. a E. E..“ (2)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. volí za členov volebnej komisie B. K., P. Z., E. O..“ (3)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. volí za členov návrhovej komisie O. M., B. P., B. M..“ k bodu 5 programu (6)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. schvaľuje obmedzenie dĺžky vystúpenia rečníkov v rozprave na maximálne 3 minúty.“ (7)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. schvaľuje, aby P. P. meral dĺžku vystúpenia navrhovateľa, dĺžku vystúpenia rečníkov v rozprave a prekladateľov faktických poznámok.“ k bodu 4 programu (4)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. schvaľuje zlúčenie bodov 10 a 11 s bodom 12, ktorý prečísluje na bod 10: Voľba členov predstavenstva a dozornej rady s tým, že bod 13 sa prečísluje na bod 11. ( zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. schvaľuje program v nasledovnom znení: 1. Otvorenie, modlitba. 2. Voľba predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľov zápisnice, skrutátorov. 3. Voľba komisií. 4. Schválenie programu. 5. Zmena stanov spoločnosti. 6. Správa o plnení uznesení z minulého valného zhromaždenia (bod 6.2.2. stanov), diskusia k bodu 6, hlasovanie k bodu 6, 7. Uzávierka za rok 2019. f) Správa Predstavenstva a. s. Tranoscius o činnosti od minulého valného zhromaždenia. g) Správa o vedení obchodnej činnosti a o stave majetku (6.2.4.b stanov). h) Riadna účtovná závierka za rok 2019 (bod 6.2.2. stanov) a návrh na rozdelenie zisku spoločnosti za rok 2019 (bod 6.2.2. stanov). i) Správa audítora. j) Správa dozornej rady o činnosti od posledného valného zhromaždenia (bod 6.3.4 stanov) a vyjadrenie sa dozornej rady k riadnej účtovnej závierke za rok 2019 a k návrhu na rozdelenie zisku spoločnosti za rok 2019 (bod 6.2.2. stanov), diskusia k bodu 7, Hlasovanie o schválení účtovnej závierky za rok 2019 a o návrhu na rozdelenie zisku spoločnosti za rok 2019. 8. Schválenie Hlavných smerov hospodárskej politiky na rok 2020 (bod 6.2.2. stanov), Diskusia k bodu 8, Hlasovanie o uzneseniach k bodu 8. 9. Odvolanie členov predstavenstva - T.. B. M. a T.. V. O., O.. 10. Voľba členov predstavenstva a dozornej rady. 11. Záver a modlitba.“ k bodu 7 programu (8)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. neberie na vedomie správu predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. o činnosti od minulého valného zhromaždenia.“ (9)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. sa nestotožňuje so správou predstavenstva, nakoľko ju považuje za zavádzajúcu.“ ( zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. neberie do úvahy správu o obchodnej činnosti a stave majetku.“ ( zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. neschvaľuje: a) Riadnu ročnú účtovnú závierku za rok 2019 b) Návrh na použitie zisku po zdanení za rok 2019 nasledovne po výške 1524, 22 €

- na tvorbu rezervného fondu vo výške 153 €

- prevod zostatku zisku po zdanení do nerozdeleného zisku minulých rokov vo výške 1 371, 22 €.“ ( zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. neberie na vedomie správu dozornej rady o činnosti od posledného valného zhromaždenia,“ k bodu 9 programu (13)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. odvoláva T.. V. O., O.., bytom C. XX, K. - C. Z. XXX XX z funkcie člena predstavenstva ku dňu konania valného zhromaždenia.“ (15)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. odvoláva T.. B. M., bytom M. XXX, M. XXX XX z funkcie predsedu predstavenstva ku dňu konania valného zhromaždenia.“ k bodu 10 programu (16)„Valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. volí M.. B. I., bytom V. XXXX, XXX XX K., nar. XX.X.XXXX, r .č. XXXXXX/XXXX za člena predstavenstva spoločnosti TRANOSCIUS, a.s. ku dňu konania valného zhromaždenia.“ z a m i e t a . III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu 1/ 90 %, od žalobcu 2/ 60 % a od žalobcu 3/ 100 %; o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie, po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí“.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu 13/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“), , , , , , , , , , okresný súd žalobe čiastočne vyhovel. V ods. 21. uviedol zoznam vykonaných dôkazov spolu s označením spôsobu vykonania dôkazov. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný je právnická osoba, akciová spoločnosť, dňa 28.6.2019 sa uskutočnilo 29. riadne valné zhromaždenie (ďalej iba „valné zhromaždenie“ alebo „VZ“). Na valnom zhromaždení boli prijaté uznesenia (špecifikované v žalobe), ktorých platnosť napadli žalobcovia žalobou podanou v zákonnej lehote troch mesiacov od ich prijatia (15.7.2019).

3. Medzi stranami nebolo sporné, že rokovanie valného zhromaždenia otvoril žalobca 1/ označený „predseda predstavenstva T.. B. M.“. Na valnom zhromaždení boli prítomní akcionári na základným imaním 302.600 EUR (76,43 % zo základného imania spoločnosti). Počet prítomných zodpovedal 2.717 hlasom zo všetkých 3.649 hlasov akcionárov spoločnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. Za predsedu valného zhromaždenia bol zvolený T.. B. K., za zapisovateľa bola zvolená K. K. a O. E., za overovateľov boli zvolení E. M. a K. K., za skrutátorov boli zvolení K. P., O. E. a E. C., Z. A. a M. M.. Vyššie uvedené uznesenia neboli žalobcami žalobou napadnuté.

4. Ustanovenie v spojení s upravuje neplatnosť uznesení valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Pasívne legitimovaným v spore o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je obchodná spoločnosť. Dovolávať sa neplatnosti uznesení valného zhromaždenia možno iba vtedy ak sú prijaté uznesenia v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami spoločnosti. Tento výpočet je taxatívny. Medzi porušením zákona, stanov alebo spoločenskej zmluvy a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť. Rovnocenne sa posudzujú hmotné vady aj procesné vady. Vzhľadom na kogentný charakter lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je súd pri rozhodovaní o dôvodoch neplatnosti uznesení valného zhromaždenia viazaný dôvodmi uvedenými žalobcom v žalobe a nie je možné ich dopĺňať, meniť či inak rozširovať. Rozhodovacou činnosťou súdov bolo ustálené, že uznesenia valného zhromaždenia nie sú právne úkony. Pri rozhodovaní o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia sa aplikujú len ustanovenia a nie ustanovenia o právnych úkonoch (rozsudok NS SR sp. zn. , uznesenie ÚS SR sp. zn. ). Existenciu naliehavého právneho záujmu nie je potrebné preukazovať ( , , ). Preukazujú sa iba skutočnosti, ktoré určuje hmotnoprávny predpis (, ).

5. Domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môžu iba osoby uvedené v v spojení s , iba v lehote a z dôvodov v zákone uvedených. „Konateľom“ resp. „bývalým konateľom“ sa v prípade akciovej spoločnosti podľa rozumie „člen predstavenstva“ alebo „bývalý člen predstavenstva“. Žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia môže podať bývalý člen predstavenstva, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia, ktorého platnosť napadol žalobou týka. Medzi stranami nie je sporné, že už v čase konania riadneho valného zhromaždenia 28.6.2019 žalobca 1/ T.. B. M. (bývalý predseda predstavenstva) a žalobca 3/

M.. E. E. (bývalý podpredseda predstavenstva) neboli členmi predstavenstva, lebo ich funkcia členov predstavenstva zanikla zo zákona uplynutím doby 30.4.2019 ( ). Žalobcovia 1/ a / v žalobe neuviedli, ktoré konkrétne uznesenia napadli ako bývalí členovia predstavenstva, teda ich napadli všetky (1* - 20*). V žalobe uviedli, že „ako bývalí členovia predstavenstva, ktorých sa napadnuté uznesenia VZ týkajú nemusia preukazovať, že porušenie zákona alebo stanov mohlo obmedziť ich práva“. Okresný súd mal iný názor. Podľa , druhá veta v spojení s bývalý štatutár (t. j. bývalý člen predstavenstva) môže podať na súd návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a byť v súdnom spore úspešný, ak je prijaté uznesenie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami (rovnako ako aktuálny štatutár), ale iba ak sa ho napadnuté uznesenie valného zhromaždenia týka. Je povinnosťou bývalých členov predstavenstva tvrdiť, ako sa ich napadnuté uznesenia týkajú vo vzťahu k ich funkcii bývalých členov predstavenstva a svoje tvrdenia preukázať. Iba takýto bývalí štatutári majú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť uznesení VZ. Nestačí všeobecné konštatovanie bývalých členov predstavenstva, že sa ich napadnuté uznesenia týkajú len z dôvodu, že sú v rozpore so zákonom, či stanovami. Súd prihliada len na dôvody neplatnosti tvrdené v žalobe žalobcami 1/ a 3/ do uplynutia prekluzívnej lehoty troch mesiacov (odsek 25 odôvodnenia rozsudku). Žalobcovia 1/ a 3/ v žalobe netvrdili ako sa ich týkali napadnuté uznesenia okrem všeobecného konštatovania, že boli prijaté v rozpore so zákonom a stanovami. Neskôr v priebehu konania nemôžu žalobcovia dôvody neplatnosti uznesení valného zhromaždenia rozširovať a meniť (napr. dopĺňaním tvrdení, ako sa ich napadnuté uznesenia týkajú nad rámec tvrdení v žalobe). Súd je viazaný dôvodmi neplatnosti uvedenými v žalobe (rozsudok NS SR sp. zn. - ZSP 7/2001). Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd konštatoval, že žalobcovia 1/ a 3/ - bývalí členovia predstavenstva neuniesli bremeno tvrdenia a nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia (1*- 20*).

6. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je aj akcionár, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti uznesenia domáha (, , ). „Spoločníkom“ alebo „bývalým spoločníkom“ sa rozumie v prípade akciovej spoločnosti podľa , ) „akcionár“ alebo „bývalý akcionár.“ Akcionár nemôže byť úspešný v spore o určenie neplatnosti uznesenia, hoci by napadnuté uznesenie bolo v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ak by uznesenie akcionára v jeho právach nemohlo obmedziť. Súd určí neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak sa preukáže akcionárom namietané tvrdenie, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára. Akcionár musí už v žalobe tvrdiť (bremeno tvrdenia) ako napadnuté uznesenie mohlo obmedziť jeho práva akcionára (t. j. do uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, bližšie v odsek 25 odôvodnenia rozsudku). Nie je úlohou súdu nachádzať obmedzenia práv akcionárov bez dostatočného tvrdenia akcionárov v žalobe. Rovnako platí, že neskôr v priebehu konania nemôžu žalobcovia dôvody neplatnosti uznesení valného zhromaždenia rozširovať nad rámec žaloby (v zmysle dopĺňať) a meniť. Súd je viazaný dôvodmi neplatnosti uvedenými v žalobe (rozsudok NS SR sp. zn. ). Nie každé uznesenie prijaté v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami môže obmedziť práva akcionára. Nie je sporné, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú a aj v čase konania valného zhromaždenia a podania žaloby na súde boli akcionármi žalovaného. Žalobcovia 1/ a 3/ sa zúčastnili valného zhromaždenia. Žalovaný 2/ sa nezúčastnil valného zhromaždenia. Súd je povinný skúmať a je vecou tvrdenia akcionárov, aby uviedli v žalobe, ktoré ich práva mohli byť obmedzené. Akcionár vykonáva práva predovšetkým na valnom zhromaždení ( ). Keďže žalobca 2/ nebol prítomný na valnom zhromaždení súd môže rozhodnúť o určení neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, ak tvrdené porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, bez povinnosti podať protest proti uzneseniu na valnom zhromaždení, na rozdiel od žalobcov 1/ a 3/, ktorým vyplýva zo zákona povinnosť podať protest do zápisnice na valnom zhromaždení ( ). Ústavný súd SR (nález Ústavného súdu SR zo 16. júna 2011 sp. zn. ) k splneniu „kumulatívnej podmienky“ ustanovenej v v právnom spore podľa uviedol, že postačí preukázať, že v rozpore so zákonom prípadne stanovami spoločnosti bolo valným zhromaždením prijaté rozhodnutie, ktoré sa dotýkalo akékoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva boli reálne porušené. Najvyšší súd SR (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22. 2. 2012 sp. zn. ) vyslovil názor, že každé rozhodovanie o právach akcionára sa ho dotýka, najmä otázky, ktorá sa týka podielov akcionára na zisku akciovej spoločnosti, o ktorom rozhodovalo mimoriadne valné zhromaždenie. Preto stačí preukázať, že

v rozpore so zákonom, prípadne stanovami spoločnosti bolo prijaté rozhodnutie, ktoré sa vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné, v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na tomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva boli reálne porušené.

7. Keďže žalobu podávali žalobcovia 1/, 2/, 3/ okresný súd skúmal pri všetkých napadnutých uzneseniach, či sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia (1* až 20*) podľa , . V prípade žalobcov 1/ a /, či a/ podali protest do zápisnice valného zhromaždenia; či napadnuté uznesenia VZ b/ boli prijaté v rozpore s tvrdeným porušením zákona, či stanov a c/ mohli obmedziť práva akcionára. V prípade žalobcu 2/, či napadnuté uznesenia VZ b/ boli prijaté v rozpore s tvrdeným porušením zákona, či stanov a c/ mohli obmedziť práva akcionára.

8. Protest akcionára podaný do zápisnice z valného zhromaždenia je zákonným predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia ( ) iba u akcionárov, ktorí sa zúčastnili na valnom zhromaždení. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR z 10. júla 2012 sp. zn. vyplýva, že akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa iba vtedy, ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Podanie protestu do zápisnice valného zhromaždenia je hmotnoprávna podmienka žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Na akcionárov, ktorí sa na valnom zhromaždení nezúčastnili, sa povinnosť podať protest nevzťahuje. Môžu podať žalobu za podmienok stanových v . Protest akcionára a jeho obsah týkajúci sa rozhodnutia valného zhromaždenia je (obligatórnym) obsahom zápisnice z valného zhromaždenia, ak akcionár o uvedenie protestu do zápisnice na valnom zhromaždení požiada ( ). Právna úprava neobsahuje zákonné náležitosti (obsah) protestu. Protest prítomného akcionára by mal obsahovať minimálne určenie rozhodnutia (uznesenia), proti ktorému akcionár podáva protest, lebo priamo zo zákona vyplýva, že sa týka rozhodnutia valného zhromaždenia („návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia“ ... ... „iba ak podal protest do zápisnice“... ). Protest môže, ale nemusí obsahovať dôvody protestu. Preto je potrebné, aby akcionár po prijatí uznesenia jednoznačne (spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti) oznámil, že podáva protest proti prijatému uzneseniu. Dôkazom splnenia tejto podmienky je zápisnica z valného zhromaždenia. Dôkazné bremeno preukázať, že podal protest proti konkrétnemu uzneseniu (uzneseniam) a požiadal o zaznamenanie do zápisnice je na akcionárovi. V zápisnici sa zaznamenáva obsah protestu. Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia ( ) nie je možné zamieňať opis rokovania, teda aj vyjadrenia prítomných akcionárov s protestom ( , ). Nie každé nesúhlasné vyjadrenie akcionára je protestom, ak to z prejavu jednoznačne nevyplýva. Z hľadiska vyššie uvedených kritérií súd preskúmal obsah zápisnice valného zhromaždenia. Žalobcovi 1/ a 3/ tvrdili, že podali protest proti napadnutým uzneseniam (v žalobe neuviedli ku ktorým konkrétne). Náležitosti protestu spĺňajú len tie nesúhlasné prejavy akcionárov (žalobcov 1/ a 3/), ktoré boli vznesené po prijatí uznesenia. Súd tieto prejavy hodnotil podľa ich obsahu, ak bol jednoznačným spôsobom prejavený nesúhlas s prijatým uznesením z toho vyplývajúcimi možnými dôsledkami tohto prejavu (možnosť podať žalobu na súd), ak aj nebol označený pomenovaním „protest“. Ale v tom prípade musí byť z obsahu nepochybné, že ide o protest a nie len všeobecný nesúhlas, pripomienku, či prejavený názor, bez úmyslu vyvolania následkov pripisovaných protestu v čase jeho prejavu. Žalobcovia 1/ a 3/ netvrdili, že obsah zápisnice nezodpovedá priebehu valného zhromaždenia. Jedna zo zásad, ktorou sa riadi je zásada profesionality a preto je dôvodné očakávať, že prejavy akcionárov na valnom zhromaždení majú byť jednoznačné, keďže právo obchodných spoločností je pomerne formálne a zákon výslovne stanovuje, kedy do neho môže zasiahnuť súd (len v zákonom vymedzených prípadoch). Žalobcovia 1/ a 3/ nie sú len radoví akcionári, ale bývalí štatutári žalovaného, teda osoby od ktorých možno očakávať odbornosť. Žalobca 3/ po prijatí uznesenia (*3) uviedol, že „návrhová komisia nie je v súlade so stanovami spoločnosti, akcionári o nej neboli informovaní“. Z obsahu vyjadrenia nie je možné jednoznačne vyvodiť, či je protestom proti vyššie uvedenému uzneseniu o zvolení členov návrhovej komisie, alebo iba vyjadrením akcionára k priebehu valného zhromaždenia, že voľba členov návrhovej komisie bola v rozpore so stanovami spoločnosti. Z vyjadrenia akcionára v zápisnici nevyplýva jednoznačne, že ho akcionár v čase jeho vznesenia na valnom zhromaždení predniesol ako protest (s mieneným dôsledkami) a tak ho žiadal aj zaznamenať v zápisnici. Žalobca 3/ namietal proti procedurálnemu návrhu predsedu valného zhromaždenia T.. B. K. na zlúčenie bodov programu pred hlasovaním o prijatí uznesenia o zmene programu a hoci aj uviedol, že to bude napadnuté na súde, urobil

tak ešte pred prijatím uznesenia a nesúhlas smeroval proti návrhu a nie uzneseniu (*4). Takýto prejav žalobcu 3/ nemá náležitosti protestu resp. nie je protestom. Žalobca 3/ namietal proti procedurálnemu návrhu predsedu valného zhromaždenia T.. B. K. na obmedzenie dĺžky vystúpenia rečníkov v rozprave na maximálne na 3 minúty pre rozpor s rokovacím poriadkom pred hlasovaním o prijatí uznesenia o obmedzení dĺžky vystúpenia rečníkov. Urobil tak ešte pred prijatím uznesenia a nesúhlas smeroval proti návrhu a nie uzneseniu. Takýto prejav žalobcu 3/ nemá náležitosti protestu resp. nie je protestom (*6). Obdobne vo vzťahu k uzneseniam o odvolaní členov predstavenstva (*13, *14, *15) a voľbe členov predstavenstva a dozornej rady (*16, *17, *18, *19, *20) žalobca 3/ vyjadroval nesúhlas iba k návrhu na odvolanie členov predstavenstva, voľbe členov predstavenstva a dozornej rady pred prijatím uznesení vyššie uvedených uznesení (v rámci rozpravy ako pripomienky), preto takéto prejavy nie sú protestom. Po skončení hlasovania o všetkých uzneseniach (po prijatí všetkých uznesení VZ) v závere valného zhromaždenia žalobca 3/ uviedol, že „dávam námietky k priebehu valného zhromaždenia, k bodom 3, 4, 7, 9, 10, 11, 12 programu, ako bol zaslaný v pozvánke a obrátim sa na súd.“ Aj keď tak žalobca 3/ urobil po prijatí všetkých uznesení valného zhromaždenia, nesúhlas smeroval k priebehu valného zhromaždenia, k bodom pôvodného programu v pozvánke a nie voči konkrétnym uzneseniam prijatým valným zhromaždením, hoci aj uviedol, že sa obráti na súd. Nie je možné zamieňať procesné dôvody pre podanie protestu a následnej neplatnosti uznesenia (rozhodnutia) valného zhromaždenia k všeobecnej námietke k priebehu valného zhromaždenia. Priebeh valného zhromaždenia nie je rozhodnutie valného zhromaždenia. Žalobca 1/ bezprostredne po prijatí uznesenia (*14), ktorým bol odvolaný z funkcie člena predstavenstva uviedol, že podáva sťažnosť na súd, lebo už nemá mandát. Tento prejav jednoznačne spĺňa náležitosti protestu (nesúhlas s prijatým uznesením a možné následky z toho vyplývajúce - podať žalobu na súde). Iné prejavy žalobcu 1/ pred prijatím vyššie uvedeného uznesenia boli súčasťou rozpravy ako pripomienky, obdobne jeho vyjadrenie pred voľbou členov predstavenstva a dozornej rady, keďže boli vznesené pred prijatím uznesení valného zhromaždenia („Protestujem. Upierajú sa práva malým akcionárom. Poprosím, aby ste postupovali podľa zákon“). Zo všetkých prejavov žalobcov 1/ a 3/ má náležitosti a účinky protestu, prejav žalobcu 1, proti uzneseniu (*14), ktorým bol odvolaný z funkcie člena predstavenstva ku dňu konania valného zhromaždenia 28.6. 2019, hoci jeho funkcia člena predstavenstva zanikla zo zákona uplynutím doby 30.4. 2019, čo nebolo ani sporné. Okresný súd mal zo to, že takéto uznesenie je v rozpore so zákonom, lebo funkcia člena predstavenstva zaniká uplynutím doby. Nie je možné platne odvolať člena predstavenstva po tom ako mu jeho funkcia už zanikla skôr uplynutím funkčného obdobia, navyše k dátumu po uplynutí funkčného obdobia ( ).

9. Ďalej sa okresný súd zaoberal žalobou v časti týkajúcej sa žalobcu 2/ T.. M. C. - akcionára, ktorý sa nezúčastnil valného zhromaždenia a skúmal, či napadnuté uznesenia VZ boli prijaté v rozpore s tvrdeným porušením zákona, či stanov a mohli obmedziť práva akcionára. Postačuje ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. K skutočnému obmedzeniu práv dôjsť nemuselo.

10. Žalobca 2/ v žalobe k napadnutým uzneseniam (špecifikovaným v petite žaloby a identifikovaným podľa bodov programu v zápisnice). „Pri všetkých napadnutých uzneseniach tvrdil nesprávne sčítanie hlasov pri hlasovaní v rozpore so zákonom, ktorým mohlo byť porušené právo akcionára hlasovať a tým sa podieľať na riadení spoločnosti. V priebehu konania vyplynulo, že pri hlasovaní akcionárov o jednotlivých uzneseniach nebol sporný počet skutočne odovzdaných hlasov „za: ..., proti: ... a zdržalo sa: ...“, tak ako bolo uvedené v zápisnici z valného zhromaždenia. Spornosť hlasovania tvrdená žalobcom vychádzala z údajov o celkovom počte hlasov prezentovaných akcionárov na valnom zhromaždení (2.717) a počtom hlasov uvedených v zápisnici pri jednotlivých uzneseniach o hlasovaní („za: ..., proti: ..., zdržalo sa: ...“), ktorých súčet s celkovým počtom hlasov na valnom zhromaždení bol nižší ako 2.717 (hlasov). Žalovaný nedostatok odstránil Dodatkom č. 1 k zápisnici z valného zhromaždenia. Dodatok obsahuje pri každom hlasovaní o rozhodnutiach okrem hlasov „za: ..., proti: ..., zdržalo sa: ...“ aj doplnenie o počet nehlasujúcich („nehlasovalo: ...“). Zápisnica je doklad o reálnom priebehu valného zhromaždenia, teda aj hlasovania. Súčet hlasov akcionárov v dodatku pri každom rozhodnutí „za: ..., proti: ..., zdržalo sa: ..., nehlasovalo: ...“ zodpovedá počtu všetkých hlasov prítomných (prezentovaných) na valnom zhromaždení (2.717). Ak niektorí prezentovaní akcionári nehlasovali za žiadnu z prvých troch možností (za, proti, zdržal sa) nebolo možné ich nútiť hlasovať, ani mechanicky spočítať hlasy za, proti a vyvodiť, že ostatní sa zdržali hlasovania. Nebola preukázaná manipulácia s hlasovaním tvrdená žalobcom 2/, teda nedošlo k porušeniu zákona, ani stanov spoločnosti pri sčitovaní hlasov a akcionár - žalobca 2/ nemohol byť obmedzený na právach akcionára vo vzťahu k prijatým a napadnutým uzneseniam (bodu 4 zápisnice - uznesenia: *4,*5; bodu 5 zápisnice - uznesenia *6, *7, k

bodu 7 zápisnice - uznesenia *8-*12; k bodu 9 zápisne - uznesenia *13-*15; k bodu 10 uznesenia *16- *20). Preto z dôvodu tvrdeného a nepreukázaného nesprávneho sčitovania hlasov nie sú napadnuté uznesenia neplatné.“

11. K napadnutým uzneseniam o zmene programu valného zhromaždenia (4*,5*) v rozpore so stanovami a zákonom a žalobca 2/ sa spoliehal, že valné zhromaždenie prebehne podľa programu na pozvánke, súd uvádza nasledovné. Pozvánka na valné zhromaždenie okrem iného obsahuje aj program rokovania valného zhromaždenia ( ). O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti (čl. 6.1.16. Stanov žalovaného, ). Takáto právna úprava má chrániť akcionára a jeho práva, keďže akcionár rozhoduje o svojej účasti na valnom zhromaždení na základe jemu známeho programu. Zmena programu je definovaná zákonom ako zaradenie záležitostí na prerokovanie valného zhromaždenia, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu (v pozvánke akcionárov na valné zhromaždenie). Prečíslovanie bodov programu (hoci aj ich zlúčením do jedného bodu programu) nie je zmenou programu, lebo absentuje prerokovanie záležitostí, ktoré neboli zaradené do navrhnutého programu. Akcionár sa môže brániť len proti uzneseniam, ktoré boli prijaté, nie proti uzneseniam, ktoré prijaté neboli, ak došlo k vypusteniu niektorých bodov programu (teda menej, nie viac). Z pôvodného programu - body: 10., 11., a 12. bol vytvorený jeden bod 10. Fakticky bolo z programu vypustené: 10./ Vymenovanie nových členov predstavenstva ... k 30. 4. 2019. 11./ Vymenovanie nových členov dozornej rady ... k 30. 4. 2019. 12./ Voľba členov predstavenstva a dozornej rady. Po zlúčení ostal iba bod 10./ Voľba členov predstavenstva a dozornej rady. Týmto nedošlo k porušeniu zákona ani stanov a žalobca 2/ nemohol byť obmedzený na právach akcionára. Nič nebránilo realizovať právo voliť členov predstavenstva a dozornej rady v rovnakom rozsahu ako pred zlúčením bodov programu valného zhromaždenia. Okresný súd v tejto časti žalobu zamietol (uznesenia 4*, 5*).

12. Podľa niektorých ustanovení Stanov žalovaného: „Podľa článku 6.1.8 rokovanie valného zhromaždenia otvára predseda predstavenstva, prípadne poverený člen predstavenstva. Po otvorení valného zhromaždenia predsedá a jeho rokovanie riadi predsedajúci. Predsedajúceho volí valné zhromaždenie na návrh prítomných akcionárov. Ak nie je podaný žiadny návrh na zmenu, valné zhromaždenie riadi predseda predstavenstva, prípadne podpredseda. Predsedajúci riadi rokovanie podľa platného rokovacieho poriadku. Podľa článku 6.1.9 na valnom zhromaždení sa vždy hlasuje zdvihnutím ruky (verejne). Ak je podaný návrh na iný spôsob hlasovania, o ňom sa vždy hlasuje. Uplatní sa, až získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných akcionárov. Podľa článku 6.1.10 predseda predstavenstva zabezpečí spísanie listiny prítomných, ktorá je prílohou zápisnice z konania valného zhromaždenia, v ktorej musia byť uvedené meno akcionára (alebo splnomocnenca), jeho adresa, čísla jeho akcií a počet hlasov, ktoré mu patria ... Platnosť prezenčnej listiny potvrdzuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ. Podľa článku 6.1.12 valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak sú prítomní akcionári, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou spolu viac ako 30 % základného imania spoločnosti. Podľa článku 6.1.14 uznesenie valného zhromaždenia je platné, ak za jeho prijatie súhlasilo viacej ako 50 % hlasov prítomných akcionárov na rokovaní (nadpolovičná väčšina), okrem prípadov, kedy sa vyžaduje súhlas viac ako 50 % hlasov všetkých akcionárov (kvalifikovaná väčšina). Podľa článku 6.1.16 o záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov ( ). Podľa článku 6.1.18 do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj d/ voľba a odvolanie členov predstavenstva; určenie predsedu predstavenstva ( ), schválenie riadnej, mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky ... g/ rozhodnutie o všetkých otázkach, ktoré platný zákon alebo stanovy určia do výlučnej pôsobnosti valnému zhromaždeniu, h/ schválenie rokovacieho poriadku orgánov spoločnosti, i/ voľba a odvolanie členov dozornej rady s výnimkou členov dozornej rady podľa . Podľa článku 6.2.6 predstavenstvo rozhoduje aj o ostatných záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady a plní aj ďalšie úlohy zakotvené v a . Podľa článku 6.2.8 predstavenstvo má 7 členov. Podľa článku 6.2.9 funkčné obdobie predstavenstva je štvorročné. Podľa bodu 6.2.10 predstavenstvo volí podpredsedu predstavenstva zo svojich členov. Podľa článku 6.3.5 dozorná rada má troch členov. Uznesenia prijíma vždy verejným hlasovaním. V prípade rovnakých hlasov rozhoduje hlas predsedu. Podľa článku 6.3.6 členov dozornej rady volí valné zhromaždenie na štyri roky spôsobom, ako sa uskutoční voľba členov predstavenstva. Podľa článku 6.1.18 písm. i/ voľba a odvolanie členov dozornej rady s výnimkou členov dozornej rady volaných a odvolávaných podľa patria do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia. Podľa článku 11.1

v prípade, že stanovy neriešia niektoré otázky činnosti spoločnosti, platia ustanovenia .“

13. Stanovy priamo odkazujú na rokovací poriadok orgánov spoločnosti. Schválenie rokovacieho poriadku orgánov spoločnosti patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 6.1.18 písm. h/). Rokovací poriadok valného zhromaždenia žalovaného bol schválený valným zhromaždením žalovaného 29.4.2016. Podľa bodu 1 rokovacieho poriadku valného zhromaždenia rokovanie otvára predseda predstavenstva, v jeho neprítomnosti podpredseda alebo určený člen predstavenstva (ďalej len predsedajúci). „V úvode predsedajúci konštatuje na základe prezenčnej listiny (listiny prítomných akcionárov) počet prítomných akcionárov na VZ a počet akcií, s ktorým je spojené právo hlasovať, t. j. jeho uznášaniaschopnosť. Podľa bodu 2 rokovacieho poriadku predsedajúci navrhne voľbu orgánov VZ, predsedu VZ, zapisovateľa VZ a minimálne dve osoby na zrátanie hlasov (skrutátorov). Taktiež navrhne dvoch overovateľov zápisnice z akcionárov prítomných na hlasovaní. Hlasovanie sa uskutočňuje podľa stanov § 6 ods. 6.1.9 zdvihnutím hlasovacieho lístka. Podľa bodu 3 rokovacieho poriadku ak sú návrhy z pléna na predsedu, dá o nich hlasovať podľa poradia, ako boli prednesené. Ak bol zvolený prvý v poradí, o ostatných navrhovaných už nedá hlasovať. V prípade, že nie je žiadny návrh na predsedu VZ vedie rokovanie VZ až do konca predsedajúci. Podľa bodu 4 rokovacieho poriadku predseda VZ ďalej pokračuje vo vedení rokovania podľa programu uvedeného v pozvánke na valnom zhromaždení. Program valného zhromaždenia možno meniť, len ak sú prítomní všetci akcionári. Podľa bodu 5 rokovacieho poriadku predseda valného zhromaždenia uvádza jednotlivé body programu podľa poradia v pozvánke na valné zhromaždenie. K jednotlivým bodom môže vystúpiť navrhovateľ s krátkym, maximálne päťminútovým odôvodnením. Podľa bodu 5 rokovacieho poriadku po uvedení materiálov predseda VZ otvára rozpravu. V rozprave vystupujú rečníci podľa prihláseného poradia. Dĺžka ich vystúpenia môže byť obmedzená, ak sa to z pléna navrhne a odhlasuje. Rečníkovi môže byť daná faktická poznámka dĺžka maximálne jednej minúty. Faktickou poznámkou môže rečník v tej istej veci vystúpiť len dva razy. Po ukončení rozpravy môže predseda udeliť prekladateľovi (ak si to žiada) záverečné slovo na zaujatie stanoviska a odpovede na vznesené otázky. Návrhy na uznesenia musia byť vždy prednesené v pléne a pre ich zrozumiteľnosť odovzdané písomnou formou predsedovi VZ. O procedurálnych otázkach sa môže hlasovať ihneď. O uznesení dá predseda hlasovať po skončení rozpravy k jednotlivým bodom a po záverečnom slove predkladateľa. Podľa bodu 7 rokovacieho poriadku voľby do orgánov spoločnosti riadi volebná komisia. Prípravu a priebeh volieb upravuje volebný poriadok. Podľa bodu 8 rokovacieho poriadku ak je VZ uznášania schopné rozhoduje hlasovaním o prijatí jednotlivých uznesení. Stanovy určujú akou väčšinou hlasov všetkých akcionárov rozhoduje valné zhromaždenie. O písomne predložených a v pléne prednesených návrhov uznesenia sa hlasuje podľa schváleného programu. Každé uznesenie sa pred hlasovaním prečíta, aby akcionári vedeli, o čom budú hlasovať. V prípade zlučovania jednotlivých uznesení na jedno hlasovanie musí byť k tomu súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných akcionárov.“

14. Rokovací poriadok odkazuje na volebný poriadok. Na rozdiel od rokovacieho poriadku prijímaného valným zhromaždením nie je v stanovách žalovaného ani v zákone upravené, ktorý orgán žalovaného prijíma volebný poriadok (do pôsobnosti, ktorého orgánu patrí schválenie volebného poriadku). Odkaz na volebný poriadok je iba v bode 7 rokovacieho poriadku, kde je uvedené, že voľby do orgánov spoločnosti riadi volebná komisia, príprava a priebeh volieb je upravený volebným poriadkom. Predložený volebný poriadok je z 29.4.2016 a medzi stranami nie je sporné, že bol prijatý valným zhromaždením žalobcu.

15. Prijatím rokovacieho poriadku a volebného poriadku sa nemení obsah stanov. Pokiaľ by rokovací poriadok a volebný poriadok nebol prijatý riadilo by sa rokovanie valného zhromaždenia a voľby do orgánov spoločnosti ustanoveniami (článok 11.1. stanov žalovaného) a stanovami. V zmysle zákona strana sporu, ktorá sa domáha neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, musí preukázať, že toto rozhodnutie je v rozpore so zákonom, stanovami alebo spoločenskou zmluvou. Zákon sa vykladá reštriktívne a nie je možné rozširovať dôvody neplatnosti uznesení valného zhromaždenia.

16. Ak stanovy žalovaného odkazujú na platný rokovací poriadok valného zhromaždenia, ktorý bol prijatý v rámci výlučnej kompetencie valným zhromaždením žalovaného podľa stanov, je povinný sa ním žalovaný riadiť. Prijímanie rozhodnutí valným zhromaždením v rozpore s takýmto rokovacím poriadkom sa preto považuje za rozpor so stanovami a ak takýmto rozhodnutím mohlo byť zasiahnuté do práv akcionára sú uznesenia valného zhromaždenia neplatné. Porušenie ustanovení takéhoto rokovacieho

poriadku je porušením spôsobu vedenia rokovania valného zhromaždenia, ktorý vyplýva z úpravy v stanovách spoločnosti.

17. Inak je to v prípade volebného poriadku žalovaného. Volebný poriadok vychádza iba z odkazu v rokovacom poriadku (nie zo stanov, nie zo zákona). Z rokovacieho poriadku nevyplýva, ktorý orgán spoločnosti (žalovaného) má prijať volebný poriadok, teda nie je upravený spôsob jeho kreovania. Pokiaľ by súd rozhodoval o neplatnosti uznesení valného zhromaždenia prijatého v rozpore s volebným poriadkom bol by výklad extenzívny nad rámec ustanovení zákona. Z pohľadu súdu je volebný poriadok interným predpisom žalovaného. Preto pri posudzovaní tvrdených rozporov uznesení s volebným poriadkom okresný súd vychádzal len zo zistených rozporov so zákonom a stanovami žalovaného.

18. Žalovaný sa bránil tým, že nemal od bývalých štatutárov k dispozícii rokovací ani volebný poriadok, ktoré odmietli bývalí štatutári predložiť. Žalobcovia tvrdili, že volebný a rokovací poriadok bol súčasťou zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného z 29.4.2016. Okresný súd pri rozhodovaní nepovažoval tieto skutočnosti, za schopné ovplyvniť výsledok sporu vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci.

19. Žalobca 2/ ako akcionár mal právo očakávať, že uznesenia (rozhodnutia) valného zhromaždenia nebudú v rozpore so zákonom a stanovami. Tvrdil obmedzenie práva voliť a byť volený (vo vzťahu k uzneseniam *1, *2, *3). Tvrdil obmedzenie hlasovacieho práva, práva na riadny priebeh valného zhromaždenia a jeho práva na riadenie spoločnosti. Tvrdil zasiahnutie do práva voliť a byť volený do orgánov spoločnosti a obmedzenie hlasovacieho práva (vo vzťahu k uzneseniam *16, *18, *19, *20). Porušením len volebného poriadku žalovaného, ak nebol súčasne porušený zákon ani stanovy, nie je splnená zákonná podmienka pre rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesení pre rozpor so zákonom a stanovami. Hoci aj podľa rokovacieho poriadku voľby do orgánov spoločnosti riadi volebná komisia, jej kreovanie vychádza z volebného poriadku. Prípravu a priebeh volieb a aj voľbu volebnej komisie a jej predsedu upravuje interný dokument žalovaného. Vyššie uvedené sa vzťahuje na uznesenia o voľbe troch členov volebnej komisie, namiesto piatich členov volebnej komisie, skutočnosť, že „nebol zvolený predseda volebnej komisie, ktorý má riadiť voľby, organizáciu volieb a sčítavania hlasov, vyhlasovania výsledkov volieb, predstavovanie kandidátov predsedom volebnej komisie pred hlasovaním (*1 - nezvolenie troch členov volebnej komisie, *2 - zvolenie troch členov volebnej komisie, 16* - zvolenie člena predstavenstva M.. B. I. - individuálne, 3*- zvolenie troch členov návrhovej komisie, 6*- obmedzenie dĺžky rozpravy na maximálne tri minúty, 7* - schválenie osoby merajúcej dĺžku vystúpenia v rozprave). Vyššie uvedeným uzneseniami valného zhromaždenia nebol porušený zákon ani stanovy spoločnosti.“

20. Vo vzťahu k nižšie uvedeným uzneseniam: „8*- nevzatie na vedomie správy predstavenstva, 9*- nestotožnenie sa so správou predstavenstva,10*- nevzatie na vedomie správy o obchodnej činnosti a stave majetku spoločnosti,11*- neschválenie riadnej účtovnej závierky a návrhu na použitie zisku, 12*- nevzatie na vedomie správy dozornej rady od posledného valného zhromaždenia, 13* - odvolanie člena predstavenstva T.. V. O. ku dňu konania valného zhromaždenia, 14*- odvolanie člena predstavenstva T.. J. M. ku dňu konania valného zhromaždenia, 15*- odvolanie predsedu predstavenstva T.. J. M. ku dňu konania valného zhromaždenia, žalobca 2/ netvrdil v žalobe konkrétne porušenie zákona, či stanov a ako boli obmedzené jeho práva akcionára. S tvrdenými porušeniami zákona a stanov sa súd vysporiadal vyššie v odôvodnení rozsudku (o tvrdenej zmene programu, nesprávnom sčitovaní hlasov, odseky 31., 32.).“

21. K uzneseniam valného zhromaždenia, ktorými boli nezvolení a zvolení členovia predstavenstva a dozornej rady kumulatívnym hlasovaním (kumulatívne hlasovanie o členoch predstavenstva 17* (v počte 6), kumulatívne hlasovanie o členoch predstavenstva 18* (v počte 6), kumulatívne hlasovanie o členoch dozornej rady 19* (v počte 3), kumulatívne hlasovanie o členoch dozornej rady 20* (v počte 3), sú uvádza nasledovné. Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj voľba a odvolanie členov predstavenstva (pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada), voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200 (§ 187 ods. 1). Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy však môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedených ( ). Orgán, ktorý volí členov predstavenstva určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva je

predsedom predstavenstva ( ). Stanovy môžu určiť, že valné zhromaždenie volí členov predstavenstva spôsobom stanoveným v ( ), t. j. kumulatívnym spôsobom. Ustanovenie upravuje kumulatívny spôsob voľby a cez je možné takto postupovať aj pri voľbe členov predstavenstva obchodnej spoločnosti, ak to upravujú stanovy obchodnej spoločnosti. Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie. Stanovy to však môžu zveriť do pôsobnosti dozornej rady, čo sa v tomto prípade nestalo. Orgán, ktorý volí členov predstavenstva, volí aj predsedu s pomedzi členov predstavenstva. Valné zhromaždenie rozhoduje o voľbe členov predstavenstva nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných akcionárov, ak stanovy neurčia inak, teda že na voľbu členov predstavenstva sa vyžaduje vyšší počet hlasov akcionárov ( ). Aby bolo možné hlasovať o členoch predstavenstva kumulatívnou voľbou musel by byť tento spôsob výslovne upravený v stanovách žalovaného, čo v prípade žalovanej spoločnosti nebolo. Keďže stanovy žalovaného neumožňovali voľbu členov predstavenstva kumulatívnym hlasovaním, mali akcionári na valnom zhromaždení hlasovať jednotlivo o každom navrhnutom kandidátovi na funkciu člena predstavenstva žalovaného. Pretože na valnom zhromaždení sa v rozpore so zákonom hlasovalo o členoch predstavenstva kumulatívne, mohlo tým dôjsť k obmedzeniu práva akcionára - žalobcu 2/, aby voľba prebehla v súlade so stanovami žalovaného a zákonom. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel.

22. Dozorná rada musí mať najmenej troch členov. Členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Pri voľbe členov dozornej rady sa hlasuje o návrhoch jednotlivých osôb za členov dozornej rady súčasne. Zo všetkých predložených návrhov za členov dozornej rady sa zostavuje listina kandidátov. Akcionári volia členov dozornej rady tak, že určia počet hlasov z celkového počtu svojich hlasov, ktorými hlasujú za jednotlivých kandidátov. Môžu hlasovať najviac za taký počet kandidátov, koľko členov dozornej rady má byť na valnom zhromaždení zvolených. Členmi dozornej rady sa stavajú kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov v poradí ( sa nepoužije. Stanovy však môžu určiť aj iný spôsob dozornej rady. Iný spôsob voľby členov dozornej rady upravovali stanovy žalovaného ( , ). Voľba a odvolanie členov dozornej rady (s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa ) patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia. Podľa stanov žalovaného členov dozornej rady volí valné zhromaždenie na štyri roky spôsobom ako sa uskutoční voľba členov predstavenstva (6.3.6), čo vylučuje možnosť kumulatívnej voľby členov dozornej rady. Spôsob voľby členov dozornej rady je podľa stanov rovnaký ako členov predstavenstva. Pri voľbe členov dozornej rady majú prednosť stanovy žalovaného ( ), ktoré môžu určiť iný spôsob voľby členov dozornej rady ako určuje zákon. Hlasovanie o členoch dozornej rady kumulatívnou voľbou vylučujú stanovy žalovaného. Keďže stanovy žalovaného neumožňovali voľbu členov dozornej rady kumulatívnym hlasovaním, mali akcionári na valnom zhromaždení hlasovať jednotlivo o každom navrhnutom kandidátovi na funkciu člena dozornej rady žalovaného. Pretože na valnom zhromaždení sa v rozpore so stanovami hlasovalo o členoch dozornej rady kumulatívne, mohlo tým dôjsť k obmedzeniu práva akcionára - žalobcu 2/, aby voľba prebehla v súlade so stanovami žalovaného. Preto v tejto časti okresný súd žalobe vyhovel.

23. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že tretie osoby sú chránené ako dobromyseľné, t.j. strany prípadných záväzkových vzťahov medzi spoločnosťou a tretími osobami bez ohľadu na obsadenie orgánov spoločnosti.

24. Žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, môže za splnenia zákonných podmienok podať napríklad hociktorý z akcionárov, člen jej predstavenstva, či bývalý člen predstavenstva. Za návrh, aby súd vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia sa platí súdny poplatok spoločne a nerozdielne, bez ohľadu na skutočnosť, že na valnom zhromaždení bolo prijatých viac rozhodnutí, ktoré boli označené ako samostatné uznesenia (R 72/2000). Takúto konštrukciu nie je možné aplikovať na trovy konania. Keďže žalobcovia mohli podať žalobu aj samostatne a každý z nich mal iné postavenie vyplývajúce z hmotnoprávneho predpisu (bývalý členovia predstavenstva, akcionári zúčastnení na valnom zhromaždení, akcionár nezúčastnený na valnom zhromaždení). Ale pre účely trov konania súd vychádzal z úspešnosti strán sporu. O trovách konania rozhodol podľa , tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie, po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí ( ). Okresný súd rozhodol, že päť uznesení valného zhromaždenia je neplatných a žalobu v časti neplatnosti pätnásť uznesení zamietol. Žalobca 1/ sa domáhal určenia neplatnosti 20 uznesení valného zhromaždenia, súd ho považoval za úspešného vo vzťahu k jednému uzneseniu (*14); výpočet pomeru úspechu žalovaného ... 19/20 - 1/20 = 18/20 = 90/100 t. j. 90 %.

Žalobca 2/ sa domáhal určenia neplatnosti 20 uznesení valného zhromaždenia, súd ho považoval za úspešného vo vzťahu k štyrom uzneseniam (*17, *18, *19 a *20); výpočet pomeru úspechu žalovaného ... 16/20 - 4/20 = 12/20 = 60/100 = 60 %. Žalobca 3/ sa domáhal určenia neplatnosti 20 uznesení valného zhromaždenia, súd ho považoval za neúspešného vo vzťahu ku všetkým 20 uzneseniam, lebo žiaden z dôvodov neplatnosti mu nesvedčil (100% úspech žalovaného).

25. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie tak žalobcovia ako i žalovaný.

26. Žalovaný v rozsiahlom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa , v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle , t.j. rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28.6.2019 v čase od 9.30, ktorými boli prijaté uznesenia, uvádzané v žalobe. Okresný súd v prevažujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaný mal za to, že výrok I. rozsudku okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vo vzťahu k voľbe členov predstavenstva žalovaný citoval , a uviedol, že v žiadnom ustanovení kogentne nestanovuje spôsob voľby členov predstavenstva, a to ani vo vzťahu k spôsobu voľby členov predstavenstva jednotlivo alebo kumulatívne. iba nepriamo upravuje, že spoločnosť môže v stanovách určiť, že valné zhromaždenie volí členov predstavenstva spôsobom ustanoveným v , t.j. spôsobom ako pri voľbe dozornej rady. Z uvedeného ustanovenia podľa žalovaného je zrejmé, že spôsob voľby môže byť v stanovách upravený, avšak obligatórna úprava v stanovách, pokiaľ má spoločnosť v stanovách absentuje a v táto povinnosť vyjadrená nie je. Mal za to, že pokiaľ explicitne nestanovuje, že členovia predstavenstva majú byť volení jednotlivo, nie je možné túto povinnosť deklarovať výlučne výkladom, ani ju nepriamo vyvodiť z . Je tak výlučne na žalovanom a akcionároch, aký spôsob voľby zvolia. Zdôraznil, že stanovy žalovaného spôsob voľby členov predstavenstva „neupravujú; keďže spôsob voľby členov predstavenstva kogentne neupravuje ani , spôsob voľby je ponechaný na akcionároch/žalovanom ad hoc v každom jednotlivom prípade“ (č.l. 950 spisu).

27. V odvolaní žalovaný k voľbe členov dozornej rady citoval a zároveň čl. 6.3.6. stanov žalovaného a uviedol, že v danom prípade na rozdiel od voľby členov predstavenstva stanovuje, že pri voľbe členov dozornej rady sa hlasuje o jednotlivých členoch kumulatívne, nie individuálne. zároveň stanovuje, že stanovy spoločnosti môžu upraviť predmetný spôsob voľby odlišne. Stanovy žalovaného takúto odlišnú úpravu obsahujú v ustanovení čl. 6.3.6., že voľba sa uskutočňuje rovnako ako voľba členov predstavenstva. Voľba členov predstavenstva nie je v stanovách upravená, pričom povinnosť uskutočniť voľbu členov predstavenstva jednotlivo alebo kumulatívne nestanovuje ani . Spôsob voľby je tak v dôsledku ustanovenia čl. 6.3.6. ponechaný na akcionároch.

28. Vo vzťahu k voľbe členov predstavenstva a dozornej rady, žalovaný v odvolaní citoval Čl. 2 ods. 1, 2 , Čl. 16 ods. 1 , Čl. 2 ods. 3 (ďalej aj len „Ústava“) a konštatoval, že zásada uvedená v Čl. 2 ods. 3 je jednou zo základných zásad súkromného práva, ktorého súčasťou je aj obchodné právo. Uvedená zásada v sebe obsahovo koncentruje princíp, podľa ktorého sa štátna moc voči jednotlivcovi a jeho autonómnej sfére môže uplatňovať iba v prípadoch, keď konanie jednotlivca porušuje výslovne formulovaný zákaz upravený zákonom. Tiež poukázal na to, že princíp autonómie vôle má mať prejav činnosti súdov, ktoré pod vplyvom pôsobenia Ústavného súdu začínajú postupne preferovať pravidlo, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorá nezakladá neplatnosť zmluvy. Žalovaný mal za to, že výklad súdu týkajúci sa voľby jednotlivých členov orgánov žalovaného je v priamom rozpore s vyššie citovanými zásadami, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že v rozsudku okresný súd formalistickým výkladom deklaroval obligatórnosť voľby členov predstavenstva výlučne jednotlivo, pričom takúto povinnosť neukladá, neupravuje a súd k svojmu záveru dospel výlučne na základe odvodeného výkladu nepriamo súvisiaceho ustanovenia . Okresný súd preto podľa žalovaného mal postupovať v rozpore so zásadou autonómie subjektov súkromného

práva. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku I. a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie alebo žalobu zamietnuť.

29. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie i žalobcovia v podaní právneho zástupcu, a to s poukazom na ust. , . Pokiaľ išlo o odvolanie vo veci samej, tak v zmysle právneho názoru žalobcu v 3/ rade bol nesprávny výrok II. rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá. Dôvodom bola skutočnosť tvrdená okresným súdom, že žalobca v 3/ rade ako akcionár protest z valného zhromaždenia, tak ako nebola splnená jedna z podmienok podania žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia. Mal za to žalobca v 3/ rade, že okresný súd v tomto smere neprijal správne závery. Žalobca v 3/ rade po skončení hlasovania o všetkých uzneseniach uviedol, že „dávam námietky k priebehu valného zhromaždenia k bodom 3, 4, 7, 9, 10, 11, 12 programu, ako bol zaslaný v pozvánke a obrátim sa na súd“ (č.l. 961 spisu). Podľa okresného súdu tento prejav vôle žalobcu v 3/ rade smeroval k priebehu valného zhromaždenia, k bodom pôvodného programu v pozvánke a nie voči konkrétnym uzneseniam prijatým valným zhromaždením, hoci aj uviedol, že sa obráti na súd. Podľa okresného súdu nie je možné zamieňať procesné dôvody pre podanie protestu a následnej neplatnosti valného zhromaždenia k všeobecnej námietke k priebehu valného zhromaždenia. Mal za to žalobca v 3/ rade, že takýto záver okresného súdu je neprimerane formalistický a nesprávny. Prejav vôle žalobcu v 3/ rade jednoznačne predstavuje podľa žalobcu v 3/ rade protest proti uzneseniam prijatým valným zhromaždením v predmetných bodoch programu. Tento prejav vôle nepredstavuje iba všeobecnú námietku k priebehu valného zhromaždenia ako uvádzal okresný súd. Žalobca v 3/ rade totiž výslovne uviedol, že sa v tejto veci obráti na súd. Ak by prejav vôle žalobcu v 3/ rade nepredstavoval protest proti uzneseniu valného zhromaždenia, potom by nedávalo žiaden rozumný význam jeho vyjadrenie, že sa obráti na súd. Žalobca v 3/ rade sa mohol obrátiť na súd iba vo veci neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a nie vo veci nezákonnosti priebehu valného zhromaždenia. Nie je podľa žalobcu v 3/ rade prekážkou, ak boli použité slová „námietky k priebehu valného zhromaždenia k jednotlivým bodom programu“ a nie slová námietky voči prijatým uzneseniam. Výsledkom priebehu valného zhromaždenia je totiž prijaté uznesenie resp. prijaté uznesenia. Ak by teda došlo k nezákonnému priebehu valného zhromaždenia v konkrétnom bode a obráti v priebehu valného zhromaždenia pred prijatím uznesenia, uvedené by malo za následok aj nezákonnosť takto prijatého uznesenia. Protest akcionára proti prijatému uzneseniu nemá žiadne osobitné zákonom stanovené náležitosti. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil.

30. V odvolaní ďalej žalobcovia vyjadrili aj svoj nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu o trovách konania. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, v ktorej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti uverejniť opravu podľa tlačového zákona vo vzťahu k 5 výrokom a okresný súd vyhovel žalobe pri 4 výrokoch t.j. žalobca nebol v spore plne úspešný. Napriek uvedenému súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bol procesne úspešný čo do základu uplatneného nároku. Zdôraznili žalobcovia, že bol to žalovaný, ktorý vyvolal spor, a to tým, že došlo k prijatiu neplatných uznesení valným zhromaždením. Odvolatelia citovali . Ak by nedošlo k priznaniu náhrady trov konania žalobcom v celom rozsahu, tak boli toho názoru, že nárok na náhradu trov konania by nemala mať žiadna zo strán. Citovali . Zdôraznili, že predmetné ustanovenie vyjadruje zásadu pomeru úspechu v spore, upravuje v prípade čiastočného úspechu možnosť nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. V základe uplatneného nároku boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu. Z pohľadu kvantitatívneho boli úspešní iba čiastočne. Žalobcovia boli úspešní v samotnej podstate sporu, t.j. domohli sa určenia neplatnosti niektorých uznesení valného zhromaždenia. Zároveň žalobcovia sa domohli určenia neplatnosti z hľadiska povahy, významnejších uznesení valného zhromaždenia v porovnaní s uzneseniami, pri ktorých bola žaloba zamietnutá. Konkrétne za neplatné boli určené uznesenia týkajúce sa voľby resp. odvolania členov predstavenstva spoločnosti žalovaného. Naopak, žaloba bola zamietnutá napr. pri uzneseniach valného zhromaždenia týkajúcich sa zlúčenia a prečíslovania bodov programu alebo časového obmedzenia vystúpenia rečníkov v rozprave. Tieto uznesenia nie sú významovo rovnocenné, preto nie je možné pomer úspechu v spore vyjadrovať matematicky. Ani žalovaný nevníma, že by bol voči žalobcom v spore úspešný na 90% prípadne 100%, keďže v podstate žaloby úspešný nebol a zároveň došlo k určeniu neplatnosti významovo podstatných uznesení valného zhromaždenia.

31. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí zdôraznili, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny aj odôvodnený. Odvolanie podané žalovaným považovali za

neopodstatnené, ani jeden z odvolacích dôvodov nebol zjavne naplnený. Poukázali žalobcovia na to, že spôsob voľby členov predstavenstva nie je kogentne upravený v . Má ten význam, že akciová spoločnosť si tento spôsob voľby môže upraviť v stanovách. V prípade, ak by spôsob voľby členov predstavenstva bol kogentne upravený, spoločnosť by možnosť odchýlnej úpravy v stanovách nemala. Podľa žalovaného má byť výlučne na žalovanom a akcionároch, aký spôsob voľby zvolia. Tento záver celkom zjavne predstavoval svojvôľu na strane žalovaného a akcionárov. Rozhodnutie o spôsobe voľby spočíva práve na možnosti úpravy spôsobu voľby. Ani na predmetnom valnom zhromaždení nedošlo k hlasovaniu o tom, že voľba členov predstavenstva resp. dozornej rady sa má uskutočniť kumulatívne. Voľba členov orgánov spoločnosti je proces upravený v zákone, ako aj v stanovách spoločnosti. Pokiaľ žalovaný nemal spôsob voľby členov predstavenstva resp. dozornej rady kumulatívnym spôsobom upravený v stanovách, voľby týmto spôsobom prebehnúť nemohli. Zároveň bolo zrejmé, že kumulatívna voľba členov orgánov spoločnosti obmedzuje práva akcionárov, keďže títo nemajú možnosť rozhodnúť sa o voľbe jednotlivých členov orgánov. Akcionári totiž celkom logicky nemusia súhlasiť so všetkými navrhovanými členmi orgánu, avšak nesúhlas môžu v takom prípade vyjadriť iba nehlasovaním za všetkých navrhovaných členov.

32. Vo vyvolanom odvolacom konaní sa žalovaný nevyjadril.

33. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov, na základe odvolania žalobcov a žalovaného, postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.

34. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolania sporových strán bez prejednania pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -988 zo dňa 16.5.2022, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu i na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

35. Primárne krajský súd vzhľadom k podaným odvolaniam poukazuje na , základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu boli odvolacie dôvody žalobcov a žalovaného v tejto veci vyjadrené v podaných odvolaniach. Pokiaľ sporové strany nevykvalifikovali iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v podaných odvolaniach, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolaní žalobcov a žalovaného. Ak boli súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolatelia nerozporovali, tak tieto sa zákonite bez ďalšieho nemohli stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu nebol daný zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod bodom a), b), c) . Odvolací súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý mal zákonom vyžadované náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle . Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými ako aj právnymi okolnosťami, na v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie uviedol právnu úpravu, ktorú aplikoval. Okresný súd zrozumiteľným a jasným spôsobom vyjadril skutkové zistenia, právne závery, ktoré zdôvodnil a k podstatným okolnostiam sporovej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril. Aj v zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak všeobecný súd stručným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní svoje rozhodnutie a vysporiada sa s podstatnými okolnosťami súdenej veci, je z tohto hľadiska jeho rozhodnutie riadne odôvodnené, k čomu došlo aj v danej sporovej právnej veci.

36. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

38. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

39. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobcovia a žalovaný vymedzili v odvolaniach a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaných odvolaní sporovými stranami. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

41. Vzhľadom na postup krajského súdu, ktorý sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím v celom jeho rozsahu ako vecne správnym cez úpravu v , , považuje na tomto mieste za podstatné odkázať odvolací súd na ustálený skutkový stav súdom prvého stupňa a pre odstránenie prípadných pochybností a dotvrdenia správnosti prijatých záverov okresným súdom podáva v tomto rozhodnutí odvolací súd odpoveď na tie odvolacie otázky, ktoré mali pre vec význam pre jeho rozhodnutie.

42. Z podaného odvolania v spoločnom podaní žalobcov je zrejmé, že do veci samej podal odvolanie žalobca v 3/ rade, ktorý nesúhlasil so závermi okresného súdu v rovine vyhodnotenia, v dôsledku ktorého bola žaloba čiastočne zamietnutá. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby, tak ako uvádzal žalobca v 3/ rade v odvolaní, bolo, že podľa okresného súdu žalobca v 3/ rade ako akcionár nepodal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a tak nebola splnená jedna z podmienok podania žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia. Z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca v 3/ rade po skončení hlasovania o všetkých uzneseniach uviedol „dávam námietky k priebehu valného zhromaždenia k bodom 3, 4, 7, 9, 10, 11, 12 programu, ako bol zaslaný v pozvánke a obrátim sa na súd“ (č.l. 961 spisu). Podľa tvrdení žalobcu v 3/ rade v odvolaní malo byť zrejmé, že „tento prejav vôle žalobcu v 3. rade smeroval k priebehu valného zhromaždenia, k bodom pôvodného programu v pozvánke a nie voči konkrétnym uzneseniam prijatým valným zhromaždením, hoci aj uviedol, že sa obráti na súd. Podľa súdu nie je možné zamieňať procesné dôvody pre podanie protestu a následnej neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia k všeobecnej námietke k priebehu valného zhromaždenia“ (č.l. 961 spisu), ktorý záver považoval žalobca v 3/ rade za formalistický a nesprávny. Zdôraznil, že zo samotného takéhoto prejavu malo byť zrejmé, že žalobca v 3/ rade sa obráti na súd, ak by prejav vôle nepredstavoval protest proti uzneseniu valného zhromaždenia, potom by nedávalo žiaden rozumný význam jeho vyjadrenie, že sa obráti na súd. Výsledkom priebehu valného zhromaždenia bolo totiž prijaté uznesenie, resp. prijaté uznesenia. Ak by teda došlo k nezákonnému priebehu valného zhromaždenia pred prijatím uznesenia, uvedené by malo za následok aj nezákonnosť takto prijatého uznesenia (odvolania č.l. 962 spisu). V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu v 3/ rade považuje za podstatné odvolací súd poukázať na závery, ktoré vyplývajú z rozsudku okresného súdu v tejto rovine, teda z jeho písomného vyhotovenia rozsudku, s dôrazom na ods. 27., 28., 29., na ktoré v primeranom rozsahu odvolací súd cez úpravu v , i odkazuje.

43. Pripomína odvolací súd, že vo všeobecnosti teda platí, že v prípade akciovej spoločnosti sú osobami oprávnenými podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia vždy akcionári,

členovia predstavenstva, likvidátori, správcovia konkurznej podstaty, vyrovnávací správcovia, členovia dozornej rady. Okrem toho môžu uznesenie valného zhromaždenia žalobou napadnúť bývalí akcionári a členovia predstavenstva, avšak len za predpokladu, že sa ich tieto uznesenia dotýkajú. Zákon zároveň na to, aby akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, stanovil podmienku, v zmysle ktorej sa môže akcionár prítomný na valnom zhromaždení domáhať určenia neplatnosti prijatých uznesení, iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Protest akcionára podaný do zápisnice o valnom zhromaždení je tak predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Prípadný protest akcionára a jeho obsah je pritom obligatórnou súčasťou zápisnice z valného zhromaždenia, ak akcionár o uvedenie protestu do zápisnice na valnom zhromaždení požiadal. Predovšetkým zápisnica z valného zhromaždenia musí byť základným dôkazným prostriedkom, ktorým akcionár, ktorý sa na valnom zhromaždení zúčastnil, môže preukázať, že splnil podmienku podľa , v podobe podania protestu. Dôkazné bremeno preukázania podania protestu zaťažuje žalobcu, ktorý ako akcionár, ktorý sa na valnom zhromaždení zúčastnil, podanou žalobou žiada určiť neplatnosť prijatých uznesení valného zhromaždenia. Žalobca teda musí preukázať, že proti napadnutým uzneseniam valného zhromaždenia v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami na valnom zhromaždení uplatnil právo protestu. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že právna úprava a nekladie žiadne bližšie požiadavky na obsah protestu. Podľa právnej teórie (Oľga Ovečková a kolektív, , komentár iura edition 2012, str. 825, 826) možno za minimálne náležitosti protestu akcionára považovať aspoň určenie uznesenia alebo uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest. Protest môže obsahovať aj označenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia, čo však nie je obligatórnou súčasťou. Určenie dôvodu nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia nie je ani podmienkou na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Na splnenie podmienky podľa stačí podanie protestu s určením, voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia je protest podaný. Obdobne , komentár, 4 vydanie 2013, C H Beck na str. 734 a nasl. uvádza: „protest akcionára podaný do zápisníc o valnom zhromaždení je predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti u akcionárov, ktorí sa zúčastnili valného zhromaždenia, ktoré prijalo sporné uznesenie...“ Zákon neupravuje žiadne požiadavky na obsah protestu. Z dikcie zákona však vyplýva, že akcionár alebo člen predstavenstva alebo dozornej rady spoločnosti musí o zaznamenanie protestu do zápisnice požiadať. Protest by mal obsahovať označenie uznesenia alebo uznesenie, voči ktorým akcionár podáva protest a mal by tiež obsahovať presvedčenie akcionára o existencii právneho dôvodu neplatnosti prijatého uznesenia alebo uznesení a jeho načrtnutie. Na splnenie podmienky podania protestu však bude postačovať, ak v ňom akcionár označí, voči ktorému uzneseniu smeruje.

44. Za účelom posúdenia otázky, či zo strany žalobcu v 3/ rade bolo preukázané podanie protestu proti napadnutým uzneseniam valného zhromaždenia žalovaného, sa krajský súd oboznámil so spisovým materiálom. Priebeh predmetného valného zhromaždenia zachytáva zápisnica na č.l. 59 spisu, v ktorej sú obsiahnuté aj skutočnosti, tvrdené žalobcom v 3/ rade. Okresný súd v ods. 23 napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 28.6.2019 sa uskutočnilo 29. riadne valné zhromaždenie. Na valnom zhromaždení boli prijaté uznesenia (špecifikované v žalobe), ktorých platnosť napadli žalobcovia 1/ až 3/ rade žalobou podanou v zákonnej lehote 3 mesiacov od ich prijatia (15.7.2019). Vo vzťahu k nesporným skutočnostiam na tomto mieste považuje odvolací súd poukázať na ods. 24., 25. napadnutého rozsudku okresného súdu. Z ods. 28. napadnutého rozsudku okresného súdu potom vyplýva, že skúmal okresný súd v prípade žalobcov 1/ a 3 /rade, či podali protest do zápisnice valného zhromaždenia, či napadnuté rozhodnutia valného zhromaždenia boli prijaté v rozpore s tvrdeným porušením zákona či stanov a či mohli obmedziť práva akcionára. Vyhodnocoval, či v prípade žalobcu v 2/ rade, napadnuté uznesenia valného zhromaždenia boli prijaté v rozpore s tvrdeným porušením zákona či stanov a či mohli obmedziť práva akcionára. Zároveň poukázal okresný súd v ods. 29. rozsudku na protest akcionára a jeho vyhodnotenie, ako i všeobecné predpoklady a podmienky pre jeho uplatnenie. Na uvedené závery odvolací súd v tejto časti poukazuje a konštatuje, že nemal cez úpravu , dôvod na odklon od takto vyslovených záverov. Vo vzťahu k námietke žalobcu v 3/ rade vznesenej po skončení hlasovania o všetkých uzneseniach prijatých v závere valného zhromaždenia, tak ako ju citoval odvolací súd vyššie a všetkým skutočnostiam, ktoré sa stali obsahom písomného vyhotovenia zápisnice, tak ako to vyplýva z celého jej obsahového znenia, s dôrazom na č.l. 80 spisu, ktoré skutočnosti vyhodnotil zhodne i odvolací súd, tak ako okresný súd, odvolací súd konštatuje, že išlo o vyjadrenie nesúhlasu k priebehu valného zhromaždenia, k bodom pôvodného programu pozvánke a nie voči konkrétnym

uzneseniam prijatým valným zhromaždeniam, napriek tomu, že žalobca v 3/ rade uviedol, že sa obráti na súd. Samotné uvedenie, podľa odvolacieho súdu, žalobcu v 3/ rade, v ktorom odôvodňoval logiku uvedeného vyjadrenia a odvodzoval od neho skutočnosť, že takéto vyjadrenie dostatočne napĺňa formu protestu, keďže „dávam námietky k priebehu valného zhromaždenia k bodom 3, 4, 7, 9, 10, 11, 12 programu, ako bol zaslaný k pozvánke a obrátim sa na súd“ (č.l. 961 spisu) nevytvorilo priestor pre odvolací súd, aby sa s takouto argumentáciou žalobcu v 3/ rade stotožnil. Má za to odvolací súd, že uvedený prejav vôle nespĺňa náležitosti protestu, keďže neobsahuje označenie akéhokoľvek uznesenia prijatého valným zhromaždením, proti ktorému by daný protest mal smerovať, tiež nie je formulovaný ako protest proti prijatému uzneseniu valného zhromaždenia.

45. Podľa názoru krajského súdu, v zhode s názorom okresného súdu, tak ako bol vyslovený v ods. 29. napadnutého rozsudku, ani gramatickým výkladom, takto prejavenej vôle označenej žalobcom v 3/ rade ako námietky, napriek tomu, že sú obsiahnuté v zápisnici z valného zhromaždenia možno dospieť len k záveru, že boli podané proti bodom programu valného zhromaždenia a nie proti jednotlivým uzneseniam, ktoré na tomto valnom zhromaždení boli prijaté. Prejav žalobcu v týchto námietkach je zrozumiteľný obsah vôle žalobcu v 3/ rade ako konajúcej osoby je z tohto prejavu jednoznačný a zrejmý. Formulácia protestov nepripúšťa žiadne pochybnosti o tom, voči čomu protesty smerujú. Krajský súd je názoru, že ani osoba, ktorej tento prejav vôle označený ako námietky bol určený, teda osoba žalovaného by nemala mať žiadne pochybnosti o tom, voči čomu tieto námietky sú vznášané. Krajský súd pritom uvádza, že ani sama skutočnosť, že tieto námietky boli vznesené na valnom zhromaždení a ktoré boli súčasťou písomne vyhotovenej zápisnice ako odraz ústneho vyjadrenia žalobcu v 3/ rade na danom valnom zhromaždení, nevytvárali dostatočný priestor na pochybnosti o skutočnom obsahu týchto námietok, ktoré nemožno charakterizovať ako protest a ani nebolo možné mať pochybnosti, voči čomu tieto námietky smerovali, keďže je zrejmé, že tieto námietky smerovali proti jednotlivým bodom programu. Vzhľadom na uvedené sa potom krajský súd stotožnil so závermi okresného súdu, že žalobca v 3/ rade nepreukázal, že by na valnom zhromaždení v zmysle podal protesty proti uzneseniam valného zhromaždenia, ktoré následne napadol žalobou o určenie ich neplatnosti.

46. Vo vzťahu k odvolaniam žalobcov do výrokovej časti o rozsudku okresného súdu, ktorou bolo rozhodnuté o trovách prvoinštančného konania odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že odvolacie dôvody nepredstavovali dôvod pre odklon od záverov vyslovených okresným súdom. Žalobcovia v odvolaní tvrdili, že boli úspešní v samotnej podstate sporu, domohli sa určenia neplatnosti niektorých uznesení prijatých valným zhromaždením, domáhali sa aj určenia iných, ktoré však neboli významovo tak dôležité, ako tie, v ktorých boli úspešní. Mali za to, že v danom prípade malo dôjsť k aplikácii . Odvolatelia tvrdili, že uznesenia (ktorých platnosť žalobou napadli) nie sú si významovo rovnocenné, nie je možné pomer úspechu v spore vyjadrovať matematicky. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalobcov považuje odvolací súd za podstatné poukázať na to, že uvedená argumentácia použitá v odvolaní odvolateľmi v takejto kvalite a kvantite, či už v skutkovej alebo právnej rovine nebola použitá v relevantnom štádiu konania pred okresným súdom. Mal za to odvolací súd, že tieto tvrdenia zostali len v rovine tvrdení bez náležitého preukázania ich opodstatnenia, a to že uznesenia, ktoré boli okresným súdom vyhodnotené ako neplatné, majú inú významovú hodnotu, ktorá sa následne preniesla i do ich vyhodnotenia pre účely rozhodnutia o trovách konania a tiež neboli poskytnuté v odvolaní ani v prvoinštančnom konaní také tvrdenia a dôkazy, z ktorých by bolo možné vyhodnotiť opodstatnenosť tvrdenia odvolateľov, že predmetné uznesenia nie je možné vyhodnocovať spôsobom, ako učinil okresný súd v napadnutom rozsudku. V tejto časti poukazuje odvolací súd na dostatočné odôvodenie napadnutého rozsudku okresného súdu v ods. 46. a mal za to, že odvolacie dôvody navrhovanej aplikácie s poukazom na to, že ak nedošlo k priznaniu náhrady trov konania v celom rozsahu žalobcom, tak aby nemala nárok na náhradu trov konania žiadna zo strán, nebol relevantný. Zdôrazňuje odvolací súd, že uvedené uznesenia prijaté na predmetnom valnom zhromaždení boli označené ako samostatné uznesenia a ak okresný súd za tejto situácie vychádzal z úspešnosti strán sporu, tak tento postup bol odvolacím súdom vyhodnotený ako vecne správny s odkazom na ods. 46. napadnutého rozsudku okresného súdu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu i vo výrokovej časti o nároku na náhradu trov konania cez úpravu v , a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu i v tejto časti.

47. Proti predmetnému rozsudku podal rozsiahle odvolanie žalovaný, ktorý primárne namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že okresný súd prijal nesprávne závery k voľbe členov predstavenstva. Zdôraznil v odvolaní žalovaný, že v žiadnom ustanovení kogentne neustanovuje spôsob voľby členov, a to ani vo vzťahu k voľbe členov predstavenstva jednotlivo alebo kumulatívne. ich upravuje len nepriamo. Spoločnosť môže v stanovách určiť, že valné zhromaždenie volí členov predstavenstva spôsobom ustanoveným v . Z textácie ustanovenia je pritom zrejmé, že tento spôsob voľby môže byť v stanovách upravený, avšak je obligatórna úprava v stanovách. Tiež namietal závery okresného súdu k voľbe členov dozornej rady. Citoval ako i stanovy, a to ich čl. 6.3.6. a uviedol, že stavuje, že stanovy spoločnosti môžu upraviť predmetný spôsob voľby odlišne. Stanovy žalovaného takúto odlišnú úpravu obsahujú v čl. 6.3.6. stanov, t.j. že voľba sa uskutočňuje rovnako ako voľba členov predstavenstva a zdôraznil, že voľba členov predstavenstva nie je v stanovách upravená a mal za to, že spôsob voľby je tak v dôsledku čl. 6.3.6. ponechaný na akcionároch, ad hoc v každom jednotlivom prípade. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného sa odvolací súd dôsledne oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Je zrejmé, že okresný súd tejto argumentácii žalovaného venoval dostatočnú pozornosť, čo v konečnom dôsledku vyplýva zo samotného celého obsahovaného znenia napadnutého rozsudku, pričom osobitne sa v tejto časti poukazuje na ods. 33. napadnutého rozsudku vo vzťahu k voľbe členov predstavenstva, kde v rámci odvolacích dôvodov žalovaného nenašlo odzrkadlenie celého odôvodnenia rozsudku okresného súdu, vyplývajúceho z ods. 33., kde okresný súd uviedol, že „podľa článku 6.1.18 do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj d/ voľba a odvolanie členov predstavenstva; určenie predsedu predstavenstva ( ), schválenie riadnej, mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky ... g/ rozhodnutie o všetkých otázkach, ktoré platný zákon alebo stanovy určia do výlučnej pôsobnosti valnému zhromaždeniu, h/ schválenie rokovacieho poriadku orgánov spoločnosti, i/ voľba a odvolanie členov dozornej rady s výnimkou členov dozornej rady podľa . Podľa článku 6.2.6 predstavenstvo rozhoduje aj o ostatných záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady a plní aj ďalšie úlohy zakotvené v a . Podľa článku 6.2.8 predstavenstvo má 7 členov. Podľa článku 6.2.9 funkčné obdobie predstavenstva je štvorročné. Podľa bodu 6.2.10 predstavenstvo volí podpredsedu predstavenstva zo svojich členov. Podľa článku 6.3.5 dozorná rada má troch členov. Uznesenia prijíma vždy verejným hlasovaním. V prípade rovnakých hlasov rozhoduje hlas predsedu. Podľa článku 6.3.6 členov dozornej rady volí valné zhromaždenie na štyri roky spôsobom, ako sa uskutoční voľba členov predstavenstva. Podľa článku 6.1.18 písm. i/ voľba a odvolanie členov dozornej rady s výnimkou členov dozornej rady volaných a odvolávaných podľa patria do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia. Podľa článku 11.1 v prípade, že stanovy neriešia niektoré otázky činnosti spoločnosti, platia ustanovenia . Stanovy priamo odkazujú na rokovací poriadok orgánov spoločnosti. Schválenie rokovacieho poriadku orgánov spoločnosti patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 6.1.18 písm. h/). Rokovací poriadok valného zhromaždenia žalovaného bol schválený valným zhromaždením žalovaného 29. 4. 2016. Podľa bodu 1 rokovacieho poriadku valného zhromaždenia rokovanie otvára predseda predstavenstva, v jeho neprítomnosti podpredseda alebo určený člen predstavenstva (ďalej len predsedajúci). V úvode predsedajúci konštatuje na základe prezenčnej listiny (listiny prítomných akcionárov) počet prítomných akcionárov na VZ a počet akcií, s ktorým je spojené právo hlasovať, t. j. jeho uznášaniaschopnosť. Podľa bodu 2 rokovacieho poriadku predsedajúci navrhne voľbu orgánov VZ, predsedu VZ, zapisovateľa VZ a minimálne dve osoby na zrátanie hlasov (skrutátorov). Taktiež navrhne dvoch overovateľov zápisnice z akcionárov prítomných na hlasovaní. Hlasovanie sa uskutočňuje podľa stanov .1.9 zdvihnutím hlasovacieho lístka. Podľa bodu 3 rokovacieho poriadku ak sú návrhy z pléna na predsedu, dá o nich hlasovať podľa poradia, ako boli prednesené. Ak bol zvolený prvý v poradí, o ostatných navrhovaných už nedá hlasovať. V prípade, že nie je žiadny návrh na predsedu VZ vedie rokovanie VZ až do konca predsedajúci. Podľa bodu 4 rokovacieho poriadku predseda VZ ďalej pokračuje vo vedení rokovania podľa programu uvedeného v pozvánke na valnom zhromaždení. Program valného zhromaždenia možno meniť, len ak sú prítomní všetci akcionári. Podľa bodu 5 rokovacieho poriadku predseda valného zhromaždenia uvádza jednotlivé body programu podľa poradia v pozvánke na valné zhromaždenie. K jednotlivým bodom môže vystúpiť navrhovateľ s krátkym, maximálne päťminútovým odôvodnením. Podľa bodu 5 rokovacieho poriadku po uvedení materiálov predseda VZ otvára rozpravu. V rozprave vystupujú rečníci podľa prihláseného poradia. Dĺžka ich vystúpenia môže byť obmedzená, ak sa to z pléna navrhne a odhlasuje. Rečníkovi môže byť daná faktická poznámka dĺžka maximálne jednej minúty. Faktickou poznámkou môže rečník v tej istej veci vystúpiť len dva razy. Po ukončení rozpravy môže predseda udeliť prekladateľovi (ak si to žiada) záverečné slovo na zaujatie stanoviska a odpovede na vznesené otázky.

Návrhy na uznesenia musia byť vždy prednesené v pléne a pre ich zrozumiteľnosť odovzdané písomnou formou predsedovi VZ. O procedurálnych otázkach sa môže hlasovať ihneď. O uznesení dá predseda hlasovať po skončení rozpravy k jednotlivým bodom a po záverečnom slove predkladateľa. Podľa bodu 7 rokovacieho poriadku voľby do orgánov spoločnosti riadi volebná komisia. Prípravu a priebeh volieb upravuje volebný poriadok. Podľa bodu 8 rokovacieho poriadku ak je VZ uznášania schopné rozhoduje hlasovaním o prijatí jednotlivých uznesení. Stanovy určujú akou väčšinou hlasov všetkých akcionárov rozhoduje valné zhromaždenie. O písomne predložených a v pléne prednesených návrhov uznesenia sa hlasuje podľa schváleného programu. Každé uznesenie sa pred hlasovaním prečíta, aby akcionári vedeli, o čom budú hlasovať. V prípade zlučovania jednotlivých uznesení na jedno hlasovanie musí byť k tomu súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných akcionárov.“

48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom nemohol sa odvolací súd stotožniť so záverom žalovaného, že spôsob voľby bol v dôsledkoch ust. 6.3.6. ponechaný na akcionároch, žalovanom ad hoc v každom jednotlivom prípade. Nemohol sa stotožniť ani s tým, že výklad okresného súdu týkajúci sa voľby jednotlivých členov orgánov žalovaného by bol v rozpore s uvádzanými zásadami žalovaným, ani že by bol formalistickým výkladom obligatórnosti voľby členov predstavenstva, ak žalovaný v rámci svojho odôvodnenia sa nevyporiadal s celou argumentáciou okresného súdu, tak ako vyplýva najmä z ods. 33. napadnutého rozhodnutia s dôrazom na čl. 6.1.18. stanov (str. 40 spisu). Zároveň zvýrazňuje odvolací súd čl. 11 ods. 11.1., v zmysle ktorého v prípade, že tieto stanovy neriešia niektoré otázky činnosti spoločnosti, platia ustanovenia (str. 47 spisu). Uvedený článok stanov nebol žalovaným v odvolaní namietaný a ani v rámci svojej rozsiahlej argumentácie žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré by za tejto situácie postup okresného súdu súladný s za tejto situácie by mal byť vecne nesprávny. Z uvedených dôvodov argumentácia žalovaného nemohla byť vyhodnotená ako vecne správna. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

49. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, ), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. rozhodnutia sp.zn. , ).

50. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

51. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom

konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

52. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

53. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ).

54. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

55. Napadnutý rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom potvrdený cez úpravu v , vzhľadom na vyhodnotenie záverov okresného súdu ako vecne správnych, napriek odvolacím dôvodom tak žalobcov ako i žalovaného. V podrobnostiach sa odkazuje na dostatočne odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , .

56. Vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania považuje odvolací súd za podstatné zvýrazniť, že vo vyvolanom odvolacom konaní, vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd zohľadnil podané odvolania tak zo strany žalobcov ako i zo strany žalovaného, vzhľadom na dôvody, rozsah podaných odvolaní a výsledok odvolacieho konania nebol daný pre odvolací súd priestor na iné rozhodnutie, než rozhodnutie, ktorým nebola priznaná náhrada trov konania žiadnej zo sporových strán, keďže na obidvoch stranách bola daná tak úspešnosť, ako aj neúspešnosť a ak niektoré z týchto nárokov nebolo možné osobitne vyčísliť, bolo potom namieste rozhodnutie, v zmysle ktorého výsledky odvolacieho konania zodpovedajú aplikácii druhej vety , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže ani jedna nebola zo strán so svojím odvolaním úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.