Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: ADORES, s.r.o., so sídlom Čadečka 2849, 022 01 Čadca, IČO: 36 439 631, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanému: PAMA Company SK, s.r.o., so sídlom Čadca - U Hluška, Okružná 109/71, 022 04 Čadca, IČO: 44 738 790, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zaplatenie 624,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -112 zo dňa 21.10.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -112 zo dňa 21.10.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%).

2. Na podklade žaloby a listinných dôkazov bol vo veci vydaný platobný rozkaz sp.zn. , ktorým upomínací súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu (č.l. 41 spisu). Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č.l. 46 a nasl. spisu).

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu najmä v 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), až 4 , okresný súd žalobu zamietol.

4. Okresný súd žalobu žalobcu posúdil podľa v spojení s ako nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý vznikol z ústnej dohody, nakoľko okresný súd nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy. V danej veci oboznámil na pojednávaní strany sporu postupom podľa o predbežnom právnom názore, kedy považoval za sporný samotný základ nároku, či bola uzatvorená dohoda, „nakoľko medzi stranami zostalo a bolo sporným uzatvorenie dohody o podstatných náležitostiach ako predmet, cena, podmienky a dohodnutie čo do stanoveného nároku - výšky odplaty, ktorá bola vyúčtovaná konkrétnou faktúrou. Z písomných prednesov ale i všetkých podaní vyplynul jediný dôkazný návrh a to výsluch strán sporu, ktoré súd v rámci zabezpečenia riadneho skutkového stavu a na ozrejmenie tvrdení strán sporu aj zrealizoval. Iné dôkazy súd nevykonal. V danom spore je potrebné uviesť, že z listinných dôkazov nevyplynuli podmienky o dohode tak ako prezentoval žalobca, či došlo vlastne k splneniu, resp. vykonávaniu takýchto úkonov

na základe poverenia, spornou bola aj vyúčtovaná suma uvedené vo faktúre. V rámci súčasnej doby je bežné, že k rokovaniam medzi potenciálnymi zmluvnými stranami dochádza už aj pred samotným uzatvorením zmluvy. Aj v tomto období často dochádza k dlhšie trvajúcim, ale aj zložitým rokovaniam a výmene informácií. Možno hovoriť o tzv. kontraktačnom štádiu, ktoré podľa názoru súdu v tomto prípade preukázané bolo.“

5. Žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie, preto bolo potrebné, aby sa s touto námietkou v konaní okresný súd vyporiadal ako s prvou. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Právna zástupkyňa žalovaného namietala pasívnu legitimáciu žalovaného, keď uvádzala, že žalobca komunikoval s inou osobou ako štatutárnym zástupcom žalovaného a teda nevznikol medzi nimi žiadny vzťah. V tomto smere okresný súd uviedol, že z obsahu spisu a z listinného dôkazu predloženého žalobcom vyplynulo, že zo spoločnosti PAMA company s.r.o. a mailovej adresy a@b.c „bola na mailovú stránku spoločnosti a@b.c zasielaná informácia o žalovaného pod mailovou hlavičkou PAMA company, kde boli uvedené osoby s telefonickým kontaktom I.. C. I. ( pozn. súdu aktuálny štatutár žalovaného) a V.. I. I. ( č.l. 20 zadná strana), rovnako tak mailom mu oznámil I. st. z mailovej adresy a@b.c adresované W..K..sk, že posiela stránku, kde sú uvedené elektro firmy (www.elektricien.nl). Citovaný posledný mail považoval žalobca za objednávku na základe ústnej dohody, ktorú uzatvoril s I. I. starším, ktorého nikdy osobne nevidel, ale komunikovali spolu iba telefonicky. Na podklade mailovej komunikácie kde bola strana žalovaného riadne identifikovaná označením obchodného mena, sídla, IČOm, DIČ došlo k nadviazaniu kontaktu priamo spoločnosťou PAMA company so žalobcom, nakoľko nemal dôvod žalobca pochybovať o tom, kto vystupuje za žalovaného, pokiaľ mu poskytoval informácie, ktoré sa týkali náplne, činnosti predmetu podnikania žalovaného a žalobca vychádzal z označenia a informácií, ktoré mu boli poskytnuté. Takéto mailové správy/písomné podania boli súladné s ust. , ktoré jednoznačne definuje náležitosti firemnej objednávky a podľa tohto ustanovenia každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len "") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené, podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. V danom prípade na konanie žalovaného súd podporne aplikoval ust. , nakoľko žalovaného ako podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená, nakoľko používal t. č. zosnulý I. I. mail spoločnosti syna a využíval mailovú komunikáciu a mail žalovaného, pričom samotný štatutárny zástupca potvrdil, že tak konal jeho otec (príp. bratia), ktorý chcel nadviazať vzťah s fi IZOVOL v Rusku. Žalobca teda konal vo vzťahu k žalovanému v dobrej viere, že koná s osobami oprávnenými, pričom tomuto nasvedčovali sms správy ohľadom stretnutia, pričom minimálne odoslanie jednej sms správy ohľadne stretnutia potvrdil aj konateľ žalovaného C. I.“.

6. Okresný súd konštatoval, že podľa listinných dôkazov predložených žalobcom žalobca zaslal žalovanému stanovisko distribútora s certifikátom v slovenčine (mail 25.4.2018 č.l. 14-16), maily pre p. I. (zo dňa 25.4.2018, 11.6.2018, 18.6.2018, 10.4.2018, 20.6.2008), 2 listy pre p. C. zo dňa 20.4.2018, 12.4.2018 v mene žalovaného. Tieto maily vyhotovil v anglickom jazyku, pričom žalobca v predmete svojej činnosti má okrem iného tiež prekladateľské a tlmočnícke služby. „Za takto vyhotovenú mailovú komunikáciu si vyúčtoval žalobca faktúrou celkom sumu 624,- € ( faktúra č.l. 13 spisu) pod č. 2018142 splatná dňa 30.1.2019, ktorá obsahovala popis tak, že ide o marketingový prieskum v Holandsku podľa priloženej prílohy a náklady na telefonické hovory do Ruska. Podľa prílohy k faktúre bol predmetom fakturácie marketingový prieskum v súlade s mailovou objednávkou 25.3.2018 doplnená ústnymi pokynmi, komunikácia s firmou IZOVOL v Ruskej federácii, zabezpečenie osvedčení, riešenie spolupráce s fi IZOVOL na základe pokynov a náklady na telefonické hovory do Ruska ktoré predstavovali zo sumy 624,- € čiastku 84,- €.“

7. Bolo podľa okresného súdu nepochybné, že strany sporu (štatutár žalobcu a V.. I. st. ako zástupca vystupujúci v mene žalovaného) medzi sebou komunikovali. Z mailovej adresy žalovaného prišiel aj prvý mail 25.3.2018 (pozn. okresného súdu: mailovú adresu ktorú používa, podľa vyjadrenia aktuálneho štatutára C. I.). V tejto správe bola mailovou komunikáciou U. K. oznámená stránka elektrofirmy / www.elektricien.nl/ v Holandsku, čo potvrdzuje tvrdene žalobcu o komunikácii. Ďalší mail prišiel 16.5.2018 (čl. 20 spisu) obsahujúci informácie o žalovanom, ktoré mali osloviť spoločnosť IZOVOL na spoluprácu so žalovaným. „Túto správu ohľadne oznámenia elektrofiriem považoval samotný žalobca za objednávku, hoc podľa názoru súdu toto z tohto mailu sa nedalo vyvodiť žiadnym spôsobom nakoľko išlo o jednu vetu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca komunikoval prevažne výlučne s otcom štatutárneho zástupcu žalovaného p. I. starším, ktorý však zomrel. Súd z mailovej komunikácie mohol dedukovať, že štatutár žalobcu komunikoval v mene žalovaného s inými zahraničnými subjektmi (pre jazykovú bariéru žalovaného) v snahe získať spoluprácu pre žalovaného. Toto potvrdil i C. I., kedy uviedol, že jeho otec mal záujem o spoluprácu s firmou IZOVOL v Rusku, fakticky tak potvrdil i tú možnosť, že oslovil V.. K. ako osobu jazykovo zdatnú s požiadavkou na pomoc v komunikácii. Tomuto zodpovedajú i maily predložené do súdneho spisu vrátane certifikátov v konaní predloženými, ako i stanovisko zaslané V.. K. v mailovej podobe na mail a@b.c Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, aký bol rozsahu - predmet svojich záväzkov, akým spôsobom a v akom rozsahu sa dohodli strany sporu na odplate za realizované "práce" žalobcom a toto zostalo iba v rovine tvrdení.“

8. Okresný súd zdôraznil, že dohoda o cene musí byť dohodou oboch strán a nie iba vôľou jednej strany. Aj keby dohoda o cene mala byť určená neskôr, malo by byť zrejmé, minimálne akým spôsobom. Samotný žalobca uviedol, že nemal žiadnu zmluvu, v rámci svojej činnosti počíta s tým, že keď niečo urobí, musí sa to zaplatiť. V tomto smere okresný súd uviedol, že nedôsledná dokumentácia je v danom prípade žalobcovi na škodu, nakoľko nie každý subjekt, s ktorým vstupuje do vzťahu, vníma veci totožným spôsobom. Z vykonaného dokazovania preto nebolo preukázané, akým spôsobom dospel k výpočtu ním fakturovanej sumy 540,- Eur za prekladateľské práce (listy ktorými oslovil firmy v zahraničí v rámci spolupráce so žalovaným), rovnako tak neboli v konaní preukázané ani náklady na hovorné do Ruska. Všetky tieto čiastky vyúčtoval žalovanému, avšak išlo o náklady, ktoré stanovil odhadom, vzhľadom na rozsah ním vynaloženej práce, tieto však pre súd zostali nepreskúmateľné. Samotné zaslanie a doručenie faktúry v tomto prípade je bez právneho významu, nakoľko ide iba o účtovný doklad, ktorý nepreukazuje rozsah a dôvodnosť čo do výšky uplatneného nároku. Pokiaľ právny zástupca žalobcu argumentoval aplikáciou analógie v tom smere, že ide o tlmočníka, prekladateľa, čiže pokiaľ sa napríklad nedohodli o cene, má právo tlmočník, prekladateľ na obvyklú cenu, rovnako tak ako je to napríklad aj v advokátskej vyhláške, kde sa hovorí o 1/13 z výpočtového základu, toto by okresný súd vzal do úvahy v prípade ak by žalovaný bol prekladateľom v anglickom jazyku (podľa vedomostí okresného súdu z iných súdnych konaní ako i dostupných informácií na stránke MS SR je štatutár žalobcu prekladateľom v nemeckom jazyku) a naviac, v tomto prípade by chýbala špecifikácia tohto nároku vo vzťahu k normostrane, cene, počte strán sadzbe tak a podobne podľa vyhl. č. a súd nemôže zostavovať skutkové tvrdenia na mieru žalobcovi tak, aby bol žalobca v spore úspešným.

9. Na podklade vykonaného dokazovania okresný súd hoc mal preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného činnosť, nemal preukázané, že by sa dohodli na odplate za takto realizovanú ústnu dohodu a jedinou osobou, ktorá by toto mohla potvrdiť, bol I. I. st., ktorý však zomrel. „Hoc ako uviedol právny zástupca žalobcu, týmto sa ocitli v dôkaznej núdzi, avšak ani toto nič nemení na tom, že zo strany žalobcu vyúčtovaná suma bola stanovená ním iba odhadom (podľa jeho uváženia by mala byť oveľa vyššia) bez presnej špecifikácie a súd nemohol takto uplatnenému nároku vyhovieť z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a neunesenia dôkazného bremena čo do výšky odmeny a jej dohody za poskytnuté služby. Na podklade vykonaného dokazovania súd preto žalobu zamietol.“ Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa v spojení s a priznal žalovanému ako úspešnej strane v spore nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%).

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca zmysle , a . Z predmetného rozsudku a vyššie uvedeného preto vyplýva, že okresný súd dal žalobcovi vo všetkom za pravdu, až na výpočet fakturovanej sumy 540,- Eur, ktorá podľa okresného súdu nebola dostatočne preukázaná.

11. V odvolaní žalobca uviedol, že dňa 3.6.2021 na pojednávaní právny zástupca JUDr. Ladislav Ščury PhD., uviedol, že žalobca má právo vyúčtovať si výkony, pretože boli na jeho činnosť potrebné

odborné znalosti. „Pokiaľ sa so žalovaným nedohodol na cene, má žalobca právo na obvyklú cenu, ktorá vychádza z obvyklých obchodných zvyklostí. Čo sa týka hotových výdavkov, uplatnil si len náklady, ktoré sú obvyklé a to paušály v tarife 2 (aj Rusko) v sume za to, že telefonoval do Ruskej federácie a tieto si uplatnil voči žalovanému“. Poukázal na ods. 17 odôvodnenia rozsudku slovami, že toto by súd vzal do úvahy v prípade, ak by žalovaný bol prekladateľom v anglickom jazyku, podľa vedomostí okresného súdu z iných súdnych konaní ako i dostupných informácií na stránke „MS SR“ podľa okresného súdu však ako štatutár spoločnosti ADORES, s.r.o. prekladateľom v nemeckom jazyku a naviac podľa súdu by v tomto prípade chýbala špecifikácia tohto nároku vo vzťahu k normostrane, cene, počte strán sadzbe a podobne podľa vyhl. č. Nie je zrejmé, prečo by mal okresný súd prihliadať na túto skutočnosť len v prípade, keby bol prekladateľom v anglickom jazyku. Žalobca v danom prípade komunikoval ústne ako aj písomne v nemeckom, anglickom a ruskom jazyku. Ako žalobcovi mu „vzniklo právo na obvyklú odmenu v zmysle obvyklých zvyklostí.“ „Všetky služby pre žalovaného fakturovala ADORES, s.r.o., ktorej som konateľom a nie fyzická osoba: V.. U. K. - prekladateľ nemeckého jazyka. Skutočnosť, že som na webovej stránke MS SR zapísaný ako prekladateľ v nemeckom jazyku je pre toto konanie irelevantná, nakoľko služby pre žalovaného v tomto prípade fakturovala právnická osoba - ADORES, s.r.o.“.

12. Žalobca v odvolaní uviedol, že okresný súd v ods. 17. odôvodnenia rozsudku uvádza, že žalobcovi „v tomto prípade chýbala špecifikácia tohto nároku vo vzťahu k normostrane, cene, počte strán, sadzbe a podobne podľa Vyhl. č. “. Okresný súd nesprávne právne posúdil celú vec, keď v danom prípade aplikoval predmetnú vyhlášku. Túto vyhlášku by bolo možné aplikovať len v prípade, že by službu pre žalovaného poskytol ako fyzická osoba V.. U. K., službu však poskytla právnická osoba, spoločnosť ADORES, s.r.o. Z výpovede žalobcu pred Okresným súdom Čadca zo dňa 03.06.2021 vyplývalo podľa žalobcu, že činnosti, ktoré vykonával pre žalovaného počas cca 6 mesiacov spolupráce, neboli obmedzené len na strohú tlmočnícku a prekladateľskú činnosť, ale „viac či menej obsahom činností a služieb pre žalovaného bolo zabezpečiť informácie o trhu, preveriť možnosti a podmienky spolupráce, či už v oblasti poskytovania elektrikárskych služieb v Holandsku zo strany žalovaného alebo v oblasti dovozu a distribúcie minerálnej vaty od firmy IZOVOL z Ruskej federácie na trhy Slovenskej, Českej, Maďarskej a Poľskej republiky (toto bolo exaktné zadanie požiadavky na výkon mojej činnosti od žalovaného v prospech a na účel žalovaného). Žalovaný mi nezadal X normostrán slovenského textu, ktoré by som ja mal preložiť do cudzieho jazyka alebo naopak, aby bolo možné uplatniť ustanovenia o tarifnej odmene, žalovaný nesedel pri mne pri mojom počítači, keď som surfoval po holandských internetových stránkach. Linky, ktoré mi zaslal samotný žalovaný s požiadavkou preveriť možností zabezpečenia práce v Holandsku pre jeho elektrikárov som preveril, pričom žalovaný nesedel pri mne, keď som ja telefonoval do Ruskej federácie a neviedol samostatne telefonickú konferenciu s klientom, kde by sa moja úloha v takomto prípade bola obmedzila len na pozíciu simultánneho či konzekutívneho tlmočníka počas jeho a ním vedeného telefonického obchodného rokovania.“ Činnosti, ktoré žalobca pre žalovaného v súlade s jeho „zadanými požiadavkami vykonával boli čo do obsahu a rozsahu viac zamerané na činnosti ako je podnikateľské, marketingové, obchodné, organizačné a ekonomické poradenstvo, dopĺňané reklamnou a propagačnou činnosťou smerujúce k dosiahnutiu požadovaného cieľa a síce sprostredkovaniu uzatvorenia obchodu za použitia nevyhnutných tlmočnícko-prekladateľských služieb.“ Procesy, ktoré v mene a na účet žalovaného od prvopočiatku vykonával, vytváral na základe inštrukcií od žalovaného, či už prediskutovaných osobne v rámci vzájomných stretnutí, alebo telefonických, e-mailových, alebo vo forme SMS-správ. Žalobca koncipoval v cudzom jazyku e-mailovú komunikáciu, ktorú zasielal v mene žalovaného a rovnako koncipoval v mene žalovaného obsah a rozsah telefonickej komunikácie s potenciálnymi klientmi žalovaného. „Preto, odvolávajúc sa opäť na moju výpoveď pred OS Čadca zo dňa 03. 06. 2021, kde som na túto skutočnosť súd explicitne upozornil, služby fakturovala spoločnosť ADORES, s.r.o., ktorej som konateľom a nie fyzická osoba: V.. U. K. - prekladateľ nemeckého jazyka, ktorá na takéto činnosti nemá oprávnenie. Preto uplatnenie vyhlášky o tarifnej odmene zo strany súdu nie je správne a vlastne irelevantné a musíme vychádzať zbežnej obchodnej praxe. Žalovaný si nikdy neobjednal úradný preklad v rozsahu X normostrán, naopak žalovaný si objednal súbor odborných činností, prác a služieb smerujúcich k dosiahnutiu jeho vytýčených cieľov; 1. zabezpečenie práce v Holandsku pre jeho elektrikárov, 2. dovoz minerálnej vaty z ruskej firmy IZOVOL a 3. získanie výhradného zastúpenia na dovoz; tejto minerálnej vaty na trhy Slovenskej, Českej, Maďarskej a Poľskej republiky.“

13. V odvolaní žalobca uviedol, že čo sa týka sumy za telekomunikačné služby vo výške 70,- Eur, tak telefonoval z mobilného telefónu ako aj z pevnej internetovej linky. Priložil niekoľko faktúr z inkriminovaného obdobia, ktoré majú dokazovať, že v danom období z jeho mobilného telefónu telefonoval do spoplatnenej zóny 2, do ktorej patrí aj Rusko. Nevidno tam telefonáty do Estónska, ktoré je v zóne 1, nakoľko je členským štátom EÚ. pri pevnej linke „nevidno, kam sa telefonovalo, no vidno nárast v sume. Súhrn poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie od 8.4.2018 do 7.5.2018 Súhrn poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie od 8.8.2018 do 7.9.2018“.

14. Odvolateľ v odvolaní citoval a konštatoval, že nakoľko okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že neboli v konaní preukázané náklady na hovorné do Ruska, tak odvolaciemu súdu preto predložil faktúry a súhrn poskytnutých služieb ako dôkaz a zároveň tým chcel preukázať, že v prvostupňovom konaní došlo k vadnému právnemu posúdeniu celej veci zo strany Okresného súdu Čadca a toto nesprávne právne posúdenie malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S ohľadom na uvedené skutočnosti nemožno ohraničiť a obmedziť činnosti, ktoré vykonával v mene a v prospech žalovaného na strohú prekladateľsko-tlmočnícku činnosť, „ale išlo o súbor obchodno- marketingovo-prekladateľsko-tlmočnícko-poradenských činností. Preto nemožno uvažovať o nejakej tarifnej odmene stanovenej vyhláškou o súdnych znalcoch ,tlmočníkoch a prekladateľoch.“ Preto pri stanovovaní a vyúčtovaní ceny za poskytnuté služby vychádzal z obvyklých obchodných zvyklostí. Trhové ceny účtované za rôznorodé obchodno-poradenské služby, či ekonomické, účtovné, daňové alebo právne poradenstvo sa pohybujú v Slovenskej republike v rozmedzí od 50,- do 150,- Eur za jednu hodinu, v závislosti od regiónu a služieb spojených a súvisiacich s coachingom, mentoringom a businessdelopmentom, inými slovami „rozvoj podnikania" (činnosti, ktoré vykonával v mene, na účet a v prospech žalovaného, veľmi úzko súvisia s businessdevelopmentom), pri ktorom sú honoráre ešte omnoho vyššie. Pri kalkulácii pre žalovaného vychádzal z ceny 75,- Eur za hodinu času stráveného v prospech a pre účely žalovaného v rozsahu cca 6 hodín za celé obdobie spolupráce. Ako uviedol vo svojej výpovedi pred okresným súdom dňa 03.06.2021 je to cena v porovnaní s trhom veľmi nízka. Účtoval ju s ohľadom na vedomie, že klient/žalovaný nebol spokojný s výsledkom prác, ktoré vykonal, čo mu dal v rámci telefonického rozhovoru jasne najavo. Za tento pre klienta (žalovaného) neuspokojivý výsledok síce neniesol žalobca žiadnu priamu zodpovednosť, no má právo na odmenu za objednanú a vykonanú prácu a chcel, aby sa mu vrátili aspoň náklady investované do tohto pre neho absolútne stratového projektu. Žalobca vykonal činnosť pre PAMA Company SK, s.r.o., tak má za to, že okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď žalobu zamietol a trovy konania priznal v celom rozsahu žalovanému. Navyše základ nároku mal okresný súd za daný ako aj preukázaný, čo okresný súd malo viesť k úvahám (právnemu posúdeniu), že keď je daný základ nároku, je potrebné za tento zaplatiť podľa obvyklých obchodných zvyklostí, ak konkrétna cena dohodnutá nebola.

15. V odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd nesprávne právne posúdil nárok žalobcu na obvyklú odmenu. Označenie žalobcu okresným súdom za prekladateľa „v nemeckom jazyku v zmysle údajov zapísaných na stránke MS SR je nesprávne, nakoľko na tejto stránke figurujem ako fyzická osoba V.. U. K.. Nakoľko som v danej veci nebol ustanovený ako prekladateľ súdom, tak súd by nemal prihliadať na skutočnosť, že som na stránke MS SR zapísaný len ako prekladateľ v nemeckom jazyku a aplikovať v tomto prípade vyššie uvedenú vyhlášku. Objednávka prišla od spoločnosti PAMA Company SK. s.r.o., pre ktorú som zabezpečoval obchodno-marketingovo-prekladateľsko-tlmočnícko-poradenské služby. Právo na odmenu za túto činnosť vzniklo spoločnosti ADORES, s.r.o. vo vzťahu, k žalovanému, preto je irelevantné z ktorého jazyka som ako žalobca prekladal pre žalovaného, nakoľko právo na odmenu mám v prípade prekladu z ktoréhokoľvek jazyka. Súd nijakým spôsobom v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo by mojej žalobe vyhovel len v prípade, že by som bol prekladateľom v anglickom jazyku. Táto Časť rozsudku je preto nepreskúmateľná. Zároveň súd nekonkretizoval, z ktorých súdnych konaní má vedomosť o tom, že som prekladateľom len v nemeckom jazyku, čo uvádza v bode 17. odôvodnenia rozsudku. Žalobca v konaní žiadal, aby okresný súd prihliadol aj na dôkaznú núdzu, v ktorej sa ocitol, nakoľko I. I. st., s ktorým dohadoval spoluprácu, zomrel. Na túto skutočnosť však okresný súd neprihliadol. Ako žalobcovi mu predsa patrí odmena za vykonanú prácu. Z rozsudku okresného súdu však vyplýva, že aj keď je súd toho názoru, že činnosť pre žalovaného vykonal, na odmenu za túto vykonanú prácu nemám nárok len preto, že nedostatočným spôsobom preukázal výšku odmeny. Nakoľko týmto odvolaním odvolaciemu súdu predkladá ďalšie dôkazy ako prostriedky procesného útoku, ktoré preukazujú správny výpočet fakturovanej sumy vo výške 540,- Eur, tak žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako uvádza v nasledujúcom bode VI. Pokiaľ okresný súd mal daný základ nároku a iba nedošlo podľa jeho názoru k dohode o cene, tak by samotnému žalovanému v prípade úspechu

nemali byť priznané trovy konania, pretože aj žalovaný sa pričinil o to, že nebola konkretizovaná, resp. dohodnutá cena. Preto považoval rozhodnutie okresného súdu o trovách konania za nespravodlivé v neprospech žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní, t.j. nie je splnený predpoklad, že zistený skutkový stav neobstojí, pričom nie sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, nie je pravdou, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. V ods. 14. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je podľa žalovaného jasne uvedené, že okresný súd nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy. Samotný žalobca v priebehu konania uviedol, že so žalovaným nemal žiadnu zmluvu. Žalobca nepreukázal obsah a rozsah uplatneného nároku. Nárok je nepreukázaný nielen čo do základu, ale i čo do výšky, a preto je vylúčené, aby súd žalobe vyhovel. Nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k výške fakturovanej sumy 540,- Eur za fakturované služby, ktoré navyše neboli ani poskytnuté žalovanému. Žalobca rovnako nepreukázal, že by v prospech žalovaného telefonoval do Ruska, pričom tieto tvrdenia žalobcu žalovaný v celom rozsahu rozporoval. Vyúčtovanie akýchkoľvek nákladov učinené žalobcom odhadom je absolútne nezáväzné pre súd, ktorý nemôže vychádzať z týchto ničím nepodložených tvrdení žalobcu. Nárok uplatnený žalobou je sporný a zo strany žalobcu absolútne nepreukázaný, čo vylučuje úspech žalobcu v spore. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo pričom v dôsledku neunesenia dôkazného bremena okresný súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Z daného je zrejmá nepravdivosť tvrdenia žalobcu uvedeného v odvolaní, že by dal súd žalobcovi za pravdu vo všetkom, až na výpočet fakturovanej sumy. Telefonáty do Ruska neboli vykonávané v prospech žalovaného, ktorý tento nedôvodne uplatnený nárok odmieta uhradiť. Rovnako odmieta hradiť akýkoľvek marketingový prieskum v Holandsku a riešenie možnej spolupráce s firmou IZOVOL v Ruskej federácii, nakoľko si dané nikdy u žalobcu neobjednal a žalobca pre neho nikdy takéto služby neposkytol. Akékoľvek podnikateľské zámery p. I. I. sú bez akéhokoľvek právneho významu vo vzťahu k prejednávanému sporu, nakoľko p. I. I. mal vlastné podnikateľské aktivity mimo podnikateľských aktivít žalovaného, pričom u žalovaného nikdy nevystupoval v pozícii štatutárneho orgánu. Faktúry, ktoré žalobca predložil k odvolaniu sú predložené oneskorene, nakoľko tieto dôkazy mohol žalobca predložiť už v rámci prvoinštančného konania, pričom ich mal predložiť už spolu so žalobou. Na takto oneskorene predložené dôkazy odvolací súd nemôže prihliadať, navyše z predložených listín nevyplýva suma 84,- Eur za telefonické hovory do Ruska a už vôbec z týchto listín nevyplýva, že by tieto hovory boli vykonávané v prospech žalovaného. Žalobca v odvolaní tvrdí, že pri výpočte odmeny vychádzal z obvyklých obchodných zvyklostí. Žiadna obvyklá obchodná zvyklosť však zo strany žalobcu nebola v priebehu prvoinštančného konania ani tvrdená, ani preukázaná. Navyše za situácie, kedy žalobca žalovanému žiadne služby v tvrdenom obsahu a rozsahu neposkytol. Akékoľvek tvrdenia žalobcu ohľadom obvyklých obchodných zvyklostí žalovaný rozporoval a žalobu ako takú od počiatku považoval za nedôvodnú, pričom žalovaný nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný, čo nepochybne vyplynulo z vykonaného dokazovania. Okresný súd rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý a po právnej stránke riadne odôvodnený. Rozhodnutie je súladné s ustálenou rozhodovacou praxou a spravodlivé, pričom jeho odôvodnenie je dôkladné a dostatočne presvedčivé. Navrhol Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu podľa potvrdil.

18. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, lebo obsahuje veľké množstvo poloprávd. Žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní. Okresný súd v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že nárok je preukázaný, čo do jeho základu, ale nie je preukázaný čo do jeho výšky. Opačné tvrdenia žalovaného označil žalobca za polopravdu. Okresný súd síce v ods. 14. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy, avšak v ods. 18. uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že ako žalobca pre žalovaného vykonával činnosť. Preto mal žalobca za to, že okresnému súdu v dostatočnej miere preukázal obsah a rozsah uplatneného nároku. To, akým spôsobom ako žalobca dospel k výške fakturovanej sumy 540,- Eur, jasne uviedol „v odvolaní, kedy som súdu predložil jednotlivé faktúry a súhrn poskytnutých služieb za zaúčtovacie obdobie od 8.4,2018 do 7.5.2018 a od 8.8.2018 do 7.9.2018. Pri kalkulácii ceny pre žalovaného som vychádzal z ceny 75,- Eur na hodinu

času stráveného v prospech a pre účely žalovaného v rozsahu približne 6 hodín za celé obdobie spolupráce, pričom cena 75,- eur na hodinu je podpriemerná vzhľadom na bežné ceny v praxi, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 50 do 150 Eur za hodinu za služby, ktoré som pre žalovaného vykonal.“ Tvrdenie žalovaného, že žalobca absolútne nepreukázal uplatňovaný nárok a neuniesol dôkazné bremeno bolo nepravdivé, nakoľko okresnému súdu predložil dôkazy, ktoré majú potvrdzovať jeho tvrdenia a navyše okresný súd uviedol, že mal preukázané, že vykonával služby pre žalovaného. Ak žalobca komunikoval tak s I. I. st., ako aj s C. I., ktorý je súčasným konateľom PAMA Company SK, s.r.o. Telefonáty, ktoré uskutočnil do Ruska, boli vykonávané v prospech žalovaného, za účelom dosiahnutia cieľa, a to nadviazania spolupráce s firmou IZOVOL. Samotný C. I. uviedol, že jeho otec I. I. st. mal záujem o spoluprácu so spoločnosťou IZOVOL v Rusku. Čo sa týka predložených faktúr, tak týmito má byť jednoznačne preukázané, že v konaní došlo k vadnému posúdeniu zo strany prvoinštančného súdu a toto nesprávne posúdenie malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tak ako je to uvedené v . Z predložených listín nevyplýva suma 84,- Eur, ako to uvádza žalovaný, ale suma 705,- Eur za telefonické hovory. Telefonoval z pevnej internetovej linky, ako aj z mobilného telefónu, pričom v predmetnom období volal aj do spoplatnenej zóny 2 (do ktorej patrí aj Rusko), čo jednoznačne vyplýva zo súhrnu poskytnutých služieb, ktoré ako dôkaz predložil súdu.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podaní z 12.11.2021. V ods. 14. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je jasne uvedené, že okresný súd nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy. Žalobca jednoznačne nepreukázal opodstatnenosť nároku čo do základu ani čo do výšky. Žalobca nikdy pre žalovaného žiadnu činnosť nevykonával. Telefonáty do Ruska neboli vykonávané v prospech žalovaného, ktorý tento nedôvodne uplatnený nárok odmieta uhradiť. Rovnako odmieta uhradiť akýkoľvek marketingový prieskum v Holandsku a riešenie možnej spolupráce s firmou IZOVOL v Ruskej federácii, nakoľko si dané nikdy u žalobcu neobjednal a žalobca pre neho nikdy takéto služby neposkytol. V priebehu konania žalobca nepreukázal obsah a rozsah uplatneného nároku, a preto je vylúčené, aby súd žalobe žalobcu vyhovel. Doposiaľ nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k výške fakturovanej sumy 540,- Eur za fakturované služby, ktoré navyše neboli ani poskytnuté žalovanému. Žalobca rovnako nepreukázal, že by v prospech žalovaného telefonoval do Ruska, pričom žalovaný tieto tvrdenia žalobcu v celom rozsahu rozporoval. Faktúry, ktoré žalobca predložil k odvolaniu sú predložené oneskorene, nakoľko tieto dôkazy mohol žalobca predložiť už v rámci prvoinštančného konania, pričom ich mal predložiť už spolu so žalobou. Na takto oneskorene predložené dôkazy odvolací súd nemôže prihliadať. Navyše z predložených listín nevyplýva suma 84 Eur ani 70 Eur za telefonické hovory do Ruska a už vôbec z týchto listín nevyplýva, že by tieto hovory boli vykonávané v prospech žalovaného. Ak žalobca tvrdí, že „pri kalkulácii ceny pre žalovaného vychádzal zo sumy 75 € na hodinu času stráveného v prospech a pre účely žalovaného v rozsahu približne 6 hodín za celé obdobie spolupráce, pričom cena 75 Eur na hodinu je podpriemerná vzhľadom na bežné ceny v praxi, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 50 do 150 € za hodinu služby“, tak uvedené tvrdenie žalobcu žalovaný rozporoval, nakoľko žiadne služby v uvedenom rozsahu za uvedenú cenu neboli pre žalovaného žalobcom nikdy vykonané. Opodstatnenosť sumy 75 Eur za hodinu nebola žalobcom nikdy preukázaná, pričom nebolo ani preukázané, že by sa odmena za prácu žalobcu mala pohybovať v rozmedzí od 50 Eur do 150 Eur za hodinu. Žalobcom uvádzaná a požadovaná odmena nie je v praxi bežná. Navyše nie je preukázaný ani rozsah uplatnených hodín (približne 6 hodín), ktoré dokonca neboli vykonané v prospech žalovaného.

20. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa už žalobca písomne nevyjadril (doručenka č.l. 170 rub spisu).

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa , a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -175 zo dňa 20.9.2022, ktorým bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, a to i na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci samej podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým nebolo žalobe vyhovené za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie odkazuje na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na zodpovedajúce odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

26. Krajský súd za aplikácie , uvádza, že podľa podaného odvolania žalobcom bol napádaný odvolaním rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

27. Primárne odvolací súd uvádza, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, sa stotožnil so skutkovým aj právnym stavom, tak ako boli ustálené okresným súdom, cez úpravu v , v podrobnostiach naň odkazuje, ako už uviedol vyššie, avšak na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresným súdom, považuje za podstatné zodpovedať na niektoré odvolacie otázky položené žalobcom, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu správnosti prijatých záverov okresným súdom.

28. Žalobca v podanom rozsiahlom (berúc do úvahy hustotu, typ, veľkosť písma) odvolaní namietal výslovne dôvody podľa , , pričom podľa obsahu odvolania mal za to odvolací súd, že namietal aj .

29. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

31. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že nevenoval dostatočnú pozornosť ním uplatnenému nároku, čo sa podľa odvolacieho súdu, s dôrazom na odvolacie dôvody, premietlo aj do potreby vo vyvolanom odvolacom konaní preskúmať (ne)dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu.

33. Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán

a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

34. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie. Odvolací súd nezistil, že by odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedalo kritériám .

35. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania procesných predpisov bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok ako i relevanciu obrany žalovaných.

36. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa . Niet pochýb ani o tom, že len prípadný subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

37. V odvolaní žalobca namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietky vo svojej podstate smerujú voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp.zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto

základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. Obdobne neobstojí, podľa obsahu odvolania, námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

38. V odvolaní žalobca uviedol, že „...Z predmetného rozsudku a z vyššie uvedeného preto vyplýva, že OS Čadca mi dal ako žalobcovi vo všetkom za pravdu, až na výpočet fakturovanej sumy 540,- Eur, ktorá podľa súdu nebola dostatočne preukázaná.“ Odvolací súd s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu uvádza, že s týmto odvolacím tvrdením žalobcu sa nemôže stotožniť, ak z odôvodnenia napadnutého rozsudku z ods. 17. vyplýva, že „...Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, aký bol rozsah - predmet svojich záväzkov, akým spôsobom a v akom rozsahu sa dohodli strany sporu na odplate za realizované práce žalobcom a toto zostalo iba v rovine tvrdení“, pričom v podanom odvolaní nenašlo odzrkadlenie konštatovane okresného súdu v rovine absencie uvedenia predmetu záväzkov a ani nebola poskytnutá žiadna odvolacia argumentácia vo vzťahu k rozsahu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, ktorého existenciu žalovaný popieral. Ak teda okresný súd konštatoval, že nebol preukázaný rozsah- predmet záväzkov medzi sporovými stranami (ods. 17. napadnutého rozsudku), tak vo vyvolanom odvolacom konaní nebol už potom priestor nato, aby takáto absencia rozsahu záväzkov bola odvolacím súdom dopĺňaná až v štádiu odvolacieho konania na základe skutočností v skutkovej rovine, ktoré neboli uvádzané pred okresným súdom, pričom boli uvádzané v odvolaní, pokiaľ nebol preukázaný žiadny z dôvodov (citovaný nižšie). Pri tomto svojom závere vychádzal odvolací súd z obsahu spisového materiálu s dôrazom na obsah zápisnice spísanej na ústnom pojednávaní dňa 21.9.2021 (č.l. 102 spisu), na ktorom pojednávaní okresný súd vyhlásil uznesenie, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Žalobca bol riadne poučený, a to aj v zmysle , , , teda o zákonnej aj sudcovskej koncentrácií konania (poučenie čl. 84 spisu, doručenka č.l. 84 rub spisu zo dňa 10.08.2020).

39. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Zdôraznil, že má právo vyúčtovať si predmetné výkony, pretože boli na jeho činnosť potrebné odborné znalosti, pokiaľ sa so žalovaným nedohodol na cene, má žalobca právo na obvyklú cenu, ktorá vychádza z obvyklých obchodných zvyklostí a čo sa týka hotových výdavkov, uplatnil si len náklady, ktoré sú obvyklé a to paušály v tarife 2 (aj Rusko) v sume za to, že telefonoval do Ruskej federácie a tieto si uplatnil voči žalovanému. Odvolací súd konštatuje, že argumentácia žalobcu vo vzťahu k obchodným zvyklostiam bola použitá na pojednávaní žalobcom dňa 21.9.2021 podľa obsahu zápisnice spísanej okresným súdom, a to na čl. 102 a nasl. spisu, pričom uviedol, že „poukazuje právny zástupca rovnako ja na obchodné zvyklosti, pretože v danej veci sa dnes v bežnej praxi komunikuje samozrejme aj mailom“ a právna zástupkyňa žalovaného v reakcií na tom istom pojednávaní uviedla, že nepreukázal „žalobca žiadnu obchodnú zvyklosť na zaplatenie sumy, tak ako si ju uplatnil“ (čl. 106 rub spisu). V odvolaní žalobca uviedol, že „Preto som pri stanovovaní a vyúčtovaní ceny za poskytnuté služby vychádzal z obvyklých obchodných zvyklostí. Trhové ceny účtované za rôznorodé obchodno-poradenské služby, či

ekonomické, účtovné, daňové alebo právne poradenstvo sa pohybujú v Slovenskej republike v rozmedzí od 50 - do 150.- EURO za jednu hodinu, v závislosti od regiónu i služieb spojených a súvisiacich s coachingom, mentoringom a busincssdevelopmentom, inými slovami „rozvoj podnikania" (činnosti, ktoré som vykonáva v mene, na účet a v prospech žalovaného veľmi úzko súvisia s businessdevelopmenlom) sú honoráre ešte omnoho vyššie“. Takto formulovaná odvolacia argumentácia žalobcu nekorešponduje s tvrdeniami žalobcu v relevantnom štádiu konania. Preto nad rámec posúdenia odvolací súd uvádza, že prípadný postup podľa , v zmysle ktorého, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklostí zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom, za situácie obrany žalovaného, ktorý existenciu akýchkoľvek obchodných zvyklosti namietal, žalobca nielenže nepreukázal v relevantnom štádiu konania, ale ani neposkytol žiadne tvrdenia v skutkovej a ani právnej rovine.

40. Odvolací súd, vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom, a to k nároku žalobcu uplatnenému žalobou, poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obdo V 68/2001 (ZSP č. 1/2003), podľa právnej vety ktorého rozhodnutia v bode 2 občianske súdne konanie sú ovládané dispozičnou zásadou. Platí teda, že súd je viazaný žalobou; nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore so zákonnou úpravou, preto je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako účastníka konania premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom je rozhodujúce pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež také skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že bol to žalobca, čo pred okresným súdom uviedol, že „...neboli dohodnuté žiadne konkrétne služby, nebola dohodnutá cena“, „teda žalovaní, že dúfam, že si nemysleli, že to bude zadarmo“ (čl. 96 spisu), z ods. 17. napadnutého rozsudku vyplýva „...Je potrebné uviesť, že dohoda o cene musí byť dohodou oboch strán a nie iba vôľou jednej strany. Aj keby dohoda o cene mala byť určená neskôr, malo by byť zrejmé, minimálne akým spôsobom. Samotný žalobca uviedol, že nemal žiadnu zmluvu, v rámci svojej činnosti počíta s tým, že keď niečo urobí, musí sa to zaplatiť. V tomto smere súd uvádza, že nedôsledná dokumentácia je v danom prípade žalobcovi na škodu, nakoľko nie každý subjekt s ktorým vstupuje do vzťahu vníma veci totožným spôsobom“, ktoré závery zostali žalobcom nespochybnené. Záväzkový právny vzťah je definovaný v ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. V tomto smere je potrebné pre definovanie každého právneho vzťahu, z ktorého má vzniknúť záväzok, záväzkový vzťah, aby bolo zrejmé, kto je v danom právnom - záväzkovom vzťahu povinným subjektom, oprávneným subjektom, čo je predmetom práv a povinností (pohľadávky a záväzku) prípadne, či ide o plnenie odplatné alebo bezodplatné, v akom čase plnenia a v akom mieste plnenia. Z týchto všeobecných náležitostí kladených na záväzkové právne vzťahy, ich obsah, kogentná právna úprava stanovuje pri jednotlivých zmluvných typoch niektoré z nich, prípadne i s vyžadovaním právnej formy. Je zrejmé, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia ceny dohodnutého plnenie, ktorého predmet a ani rozsah žalobca nepreukázal z ods. 17. vyplýva, že „...Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, aký bol rozsah - predmet svojich záväzkov, akým spôsobom a v akom rozsahu sa dohodli strany sporu na odplate za realizované "práce" žalobcom a toto zostalo iba v rovine tvrdení.“, ktoré závery okresného súdu boli prijaté na základe vykonaného dokazovania a predstavovali dostatočné dôvody na zamietnutie žaloby okresným súdom. Pripomína odvolací súd, že „V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania

za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena“ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 22.10.2010). Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Má za to krajský súd, že žalobca pri spochybnení jeho nároku žalovaným mal dôkaznú povinnosť preukázať nárok tak, ako si ho uplatnil žalobou. Pokiaľ tieto skutočnosti nepreukázal, tak bez právnej relevancie zostávajú jeho tvrdenia vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným v odvolaní žalobcu pod IV. o druhu cudzieho jazyka ako i o vyhláške o súdnych znalcoch a prekladateľoch

41. Žalobca v odvolaní citoval a k odvolaniu pripojil faktúru č. 20184049 zo dňa 13.11 2018, faktúru č. 20184038 zo dňa 14.9.2018, faktúru č 20184033 zo dňa 15.8 2018.

42. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

43. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalobca ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo ním pripojené listiny až v odvolacom konaní a o jeho argumentáciu spojenú s pripojenými listinami až v odvolacom konaní, a to faktúru č. 20184049 zo dňa 13.11 2018, faktúru č. 20184038 zo dňa 14.9.2018, faktúru č 20184033 zo dňa 15.8.2018. Uvedené argumenty žalobcu v uvedenej rovine zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom neúplnej apelácie. Žalobca v odvolaní netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej.

44. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania procesných predpisov bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok ako i relevanciu obrany žalovaného. 45. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vyplývajú závery, ktoré si odvolací súd osvojil a v zmysle ktorých „....Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. To znamená, že hodnotenie dôkazov, a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných, než z vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť“, ktoré postuláty boli v postupe okresného súdu dodržané podľa zistení odvolacieho súdu po vykonaní odvolacieho prieskumu.

46. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle , lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. decembra 2017) .

47. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, ), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. , ).

48. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

49. Odvolací súd oboznámil sa s celým priebehom prvoinštančného konania, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu. Po oboznámení sa s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie, ako i prijatých záverov okresným súdom nie je namieste konštatovať taký procesný postup súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (arbitrárneho) rozhodnutia vo veci samej. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

50. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde ani o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

51. Ak nebolo žalobe žalobcu rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie v podrobnostiach sa odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , .

52. Odvolaním žalobcu boli zadefinované odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania. V odvolaní žalobca uviedol, že „Mám za to, že pokiaľ súd mal daný základ nároku a iba nedošlo podľa jeho názoru k dohode o cene, tak by samotnému žalovanému v prípade úspechu nemali byť priznané trovy konania, pretože aj žalovaný sa pričinil o to, že nebola konkretizovaná, resp. dohodnutá cena. Preto pokladám rozhodnutie súdu o trovách konania za nespravodlivé v môj neprospech ako žalobcu.“

53. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu do výrokovej časti trov konania odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u žalobcu, naopak, čím je väčší rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u žalovaného. „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( ). Úspech v konaní treba chápať v procesnom zmysle, teda v závislosti od výsledku súdneho sporu. Navrhovateľ má procesný úspech v plnom rozsahu vtedy, keď súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci samej a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. O plný úspech odporcu ide vtedy, keď súd návrh v celom rozsahu zamietne“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 5. augusta 2010). Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že ak bola žaloba žalobcu okresným súdom zamietnutá, tak potom rozhodnutie okresného súdu, ktorý rozhodol tak, že „Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa v spojení s ust. a priznal žalovanému ako úspešnej strane v spore nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%)“, zodpovedá kritériám pre priznanie náhrady trov konania.

54. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

55. Odvolací súd uvádza, že účelom citovaného zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

56. Krajský súd považuje za podstatné uviesť, že teda umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Zákon teda vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci odvolací súd výnimočné okolnosti a ani dôvody hodné osobitného zreteľa na základe tvrdení žalobcu nezistil a teda nevidel priestor na aplikáciu , pričom zo strany žalobcu neboli tvrdené osobné, majetkové, zárobkové a ani iné pomery oboch strán sporu, ktoré by odôvodňovali konštatovanie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. 57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol

priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.