Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/14/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa doc. JUDr. R. F.,

CSc., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Z. K., PhD., advokátkou so sídlom v B., proti

odporkyni S., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. marca

2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e výrok rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 25. marca 2009 sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté o trovách

konania; vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa v konaní o ochranu osobnosti domáhal, aby odporkyňa bola súdom

zaviazaná: a/ ospravedlniť sa mu za nepravdivé informácie v článku, ktorý bol uverejnený

v týždenníku P., ročník X., č. X. z 5. augusta 2005 na stranách 8 až 11 s titulom „Bude už

dobrý?“ a podtitulom „M. R., muž spájaný s podsvetím a päť rokov hľadaný Interpolom, je

znovu vonku aj vďaka F. novele “, b/ zaplatiť mu náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch vo výške 2 000 000 Sk, c/ nahradiť mu trovy konania.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 19. februára 2007 č.k. -179

návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa ospravedlnenia v celom rozsahu vyhovel, lebo

žiadnym z dôvodov prepustenia M. R. z väzby na slobodu nebola novela

iniciovaná navrhovateľom. Návrhu v časti, týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch vyhovel sčasti – navrhovateľovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

vo výške 1 000 000 Sk, ktorú považoval za primeranú tak okolnostiam, za ktorých došlo

k neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovateľa, ako aj dôsledkom vyvolaným týmto

zásahom. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu

trov konania 198 614 Sk s odôvodnením, že i keď mal navrhovateľ v konaní úspech len

čiastočný, bolo potrebné priznať mu plnú náhradu trov konania, lebo išlo o prípad, na ktorý sa

vzťahuje

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. marca 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola odporkyni

uložená povinnosť ospravedlniť sa navrhovateľovi potvrdil. V časti zaväzujúcej odporkyňu

zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 000 000 Sk zmenil tak, že

odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi túto náhradu vo výške 9 958 €; vo zvyšku

návrh v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol. Rozhodol, že žiadny

z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a že každý účastník je povinný

zaplatiť na účet odvolacieho súdu sumu 31,72 €. Zmeňujúci výrok rozsudku, ktorým bola

znížená výška súdom prvého stupňa priznaného materiálneho zadosťučinenia, odvolací súd

odôvodnil tým, že z hľadiska aplikácie sú rozhodujúce

dve kritériá – závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo

k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Pri aplikácii tohto ustanovenia

zohľadnil najmä, že navrhovateľ bol v čase zásahu do jeho osobnostných práv tzv. osobou

verejného záujmu, ktorá na jednej strane musí počítať s tým, že verejnosť sleduje jej konanie

vo zvýšenej miere, na druhej strane musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie voči (aj mediálne

poskytovaným) informáciám o jej konaní na verejnosti. So zreteľom na to považoval odvolací

súd za primeranú náhradu tejto ujmy v peniazoch vo výške 9 958 €. Na odôvodnenie výroku

o trovách konania odvolací súd uviedol, že rozhodol podľa v spojení

s a vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech oboch účastníkov konania

žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov konania.

Na základe podnetu navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti výroku uvedeného rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Odvolací súd sa podľa názoru

generálneho prokurátora dôsledne neriadil ustanoveniami a Nezohľadnil,

že navrhovateľ mal v konaní plný úspech v časti návrhu, ktorou sa domáhal ospravedlnenia,

a že čiastočne úspešný bol tiež v časti návrhu, ktorou sa domáhal materiálneho

zadosťučinenia – súdy oboch nižších stupňov zhodne dospeli k záveru, že navrhovateľovi

vzniklo právo na náhradu spôsobenej ujmy v peniazoch, odlišne stanovili len jej výšku.

Keďže určenie výšky plnenia priznaného navrhovateľovi bolo závislé od úvahy súdu (§ 13

ods. 3 ), mal odvolací súd aplikovať Predpokladom

použitia tohto ustanovenia je skutočnosť, že výška požadovaného plnenia závisela od úvahy

súdu; ak je tento predpoklad splnený, treba o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto

ustanovenia. Pokiaľ odvolací súd nepostupoval podľa , ale podľa

ods. 2 , spočíva výrok jeho rozhodnutia o trovách konania na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol,

aby mimoriadnym dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu bol zrušený a vec

v rozsahu zrušenia vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

( ) na dovolacom súde v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia

súdu ( ) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť mimoriadnym dovolaním,

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i

ods. 2 v spojení s ) v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor namietal, že napadnutý výrok

rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal

( ). Úspech v konaní treba chápať v procesnom zmysle, teda v závislosti od

výsledku súdneho sporu. Navrhovateľ má procesný úspech v plnom rozsahu vtedy, keď súd

v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci samej a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným

petitom. O plný úspech odporcu ide vtedy, keď súd návrh v celom rozsahu zamietne.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo ( ).

V zmysle tohto ustanovenia majú účastníci v prípade čiastočného úspechu v konaní

(v závislosti od pomeru úspechu) právo na pomernú náhradu trov konania. Ak je však pomer

ich úspechu a neúspechu v konaní v zásade rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu

trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná

sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3

). Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok

sporového konania; súd podľa neho prizná účastníkovi konania plnú náhradu trov konania,

i keď mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastníkov neúspech

v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od

znaleckého posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

V prípade, ktorý je v predchádzajúcom odseku uvedený pod 3., sa úvaha súdu môže

týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného

plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto

prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania (v nepatrnej časti

alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla

o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných

kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Ako

príklad takéhoto určenia výšky plnenia v závislosti od úvahy súdu sa aj v odbornej právnickej

literatúre uvádza rozhodovanie súdu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa , v zmysle ktorého súd určí výšku náhrady

nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo (viď - Komentár, Eurounion, s.r.o.,

Bratislava 2010, str. 555).

V preskúmavanej veci súd vyhovel návrhu navrhovateľa, aby sa mu odporkyňa, ktorá

neoprávnene zasiahla do jeho osobnosti, ospravedlnila v týždenníku P. a zaplatila mu náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania nebolo v tomto

prípade určujúce, akú výšku tejto náhrady navrhovateľ požadoval, a akú výšku mu priznal

súd; rozhodujúce bolo, že výška náhrady závisela od úvahy súdu (viď § 13 ods. 3

). So zreteľom na to mal odvolací súd aplikovať

Dovolací súd poznamenáva, že k rovnakým aplikačným a interpretačným záverom dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad rozhodnutia

vydané v konaniach sp. zn. , , , 5 M Cdo

2/2009).

Pokiaľ odvolací súd v danom prípade založil rozhodnutie o trovách konania na

aplikácii , spočíva výrok jeho rozsudku o trovách konania v nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý výrok rozsudku

odvolacieho súdu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková