Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/9/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom

v P., proti odporcovi S., so sídlom v B., vo veci pobočky Prievidza, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporcu H., o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde v Prievidza pod sp. zn.

, o dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

z 29. marca 2006, č.k. -44 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

z 31. júla 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Prievidza z 29. marca

2006, č.k. -44 vo výroku o trovách konania a uznesenie Krajského súdu

v Trenčíne z 31. júla 2006, sp. zn. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia

vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 29. marca 2006, č.k. -44

odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 72.000,- Sk titulom mimoriadneho

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania 180,- Sk a odporcovi 120,- Sk

na účet súdu prvého stupňa do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že na strane

navrhovateľa, u ktorého bola zistená choroba z povolania, sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 7 ods. 3 vyhlášky

č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení

neskorších predpisov). Keďže navrhovateľovi bolo priznané z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia 300 bodov a odškodnenie vo výške dvojnásobku základného počtu bodov

poskytnuté odporcom vo výške 36.000,- Sk súd nepovažoval za dostatočné, za primerané

považoval ďalšie zvýšenie v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky o ďalší štvornásobok

základného počtu bodov, vyhovel žalobe len v rozsahu 72.000,- Sk a v prevyšujúcej časti

návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa Vzhľadom na pomer

žalovanej pohľadávky (180.000,- Sk) a pohľadávky priznanej súdom má väčšinový úspech

v konaní odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov

konania nepriznal. Navrhovateľ nárok na náhradu trov konania nemá, preto mu súd náhradu

trov konania tiež nepriznal. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľa uznesením z 31. júla 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania

potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na

to, že z navrhovateľom uplatneného nároku proti odporcovi 180.000,- Sk, predstavujúceho

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania, súd mu

priznal 72.000,- Sk, v dôsledku čoho úspech navrhovateľa nebol väčšinový. Správne preto súd

prvého stupňa uviedol, že odporcovi, ktorý mal v konaní väčšinový úspech, by patrila náhrada

trov konania, avšak tento si náhradu trov konania neuplatnil. Za správne preto považoval

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý v zmysle žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal. Aj keď je predmetom konania zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, priznaná suma zodpovedá zákonným hľadiskám § 7 ods. 3

vyhlášky č. bol tohto názoru, že v prejednávanej veci neprichádza do úvahy

rozhodovanie o náhrade trov konania podľa (ale že pri rozhodovaní

o náhrade trov konania treba postupovať podľa zásady úspechu v zmysle )

Proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 29. marca 2006, č.k. -44 vo

výroku o náhrade trov konania v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 31. júla

2006, sp. zn. vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

o nepriznaní náhrady trov prvostupňového konania, na základe podnetu navrhovateľa podal

generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, navrhol rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti v spojení s uznesením krajského súdu zrušiť a vec v rozsahu

zrušenia vrátiť Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia ( ). Navrhovateľ v konaní preukázal dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

čím je daný základ nároku. Určenie výšky uplatneného nároku záviselo od úvahy súdu, preto

boli z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania naplnené všetky zákonné predpoklady

pre použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p (navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech

a rozhodnutie záviselo od úvahy súdu). Pre posúdenie aplikácie tohto ustanovenia nie je

právne významné, v akom rozsahu navrhovateľ žiadal priznať mimoriadne zvýšenie

odškodnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia. Navrhovateľovi z hmotného práva

nevyplývalo právo na konkrétne plnenie, ale nárok na plnenie mu vznikol až rozhodnutím

súdu, ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu (konštitutívne rozhodnutie). Či

ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určenie aký rozsah zvýšenia odškodnenia je

primeraný, závisí plne na úvahe súdu. Ak súd návrhu čo do právneho základu vyhovel a návrh

v časti zamietol iba nad určitú výšku zvýšenia priznaného základného odškodnenia, nemohol

o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok.

Navrhovateľ sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora stotožnil a žiadal

mu vyhovieť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Odporca navrhol mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie

zastaviť z dôvodov uvedených v , pretože súd rozhodoval o úrazovej dávke,

o ktorej nemal právomoc rozhodovať, resp. mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale

i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne podľa

v spojení s sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady

konania neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského súdu

o náhrade trov konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/

). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávnu aplikáciu

ods. 2 Os.p. v súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania medzi navrhovateľom

a odporcom.

Podľa ods. l účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu

súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerene nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle platia dve základné zásady,

t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na

náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu ( a ) Ustanovenie

predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového

konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu

trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch : 1/ ak účastník mal

neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od

znaleckého posudku a 3/ ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

V poslednom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať

len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou

rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia z hľadiska

rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí

opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený

vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych

okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah

čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere

k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi

uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je

výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne

znaleckého posudku). Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť

podľa tohto ustanovenia.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal zvýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia nad sumu stanovenú v , vyhlášky č. ,

o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

Súd nižšieho stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čo do právneho základu

opodstatnený (sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa) a čiastočne návrhu vyhovel. Určenie

samotnej výšky plnenia (rozsah zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia)

bolo nepochybne závislé na ich úvahe, čo v konaní ani namietané nebolo. Preto boli splnené

všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa

(navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie záviselo od úvahy súdu). Krajský

súd mal správne aplikovať toto ustanovenie a priznať navrhovateľovi, hoci mal v konaní

čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania. Treba súhlasiť s tvrdením generálneho

prokurátora, že pre posúdenie aplikácie nie je právne významné to, v akom

rozsahu žiadal navrhovateľ priznať zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia v pomere k súdom priznane výške plnenia, ako to nesprávne ustálil krajský súd.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov

konania medzi účastníkmi v spojení s uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil výrok

rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok okresného súdu vo výroku

o náhrade trov konania a uznesenie krajského súdu, ktorým potvrdil výrok rozsudku súdu

prvého stupňa vo výroku o trovách konania, ako i súvisiaci výrok o trovách odvolacieho

konania v zmysle veta za bodkočiarkou a v spojení

s zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: