Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/210/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu D.K.AGRO, spol. s r.o., so sídlom Rakovec nad Ondavou 285, IČO: 36 853 453, zast. Advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., A., so sídlom Košice, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, proti žalovaným 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX a 2/ JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, IČO: 52 518 167, žalovaní zastúpení Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, o odvolaní žalovaných proti rozsudku -126 z 22.10.2021 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyslovil, že je neplatná kúpna zmluva uzatvorená dňa 21.10.2019, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V - 3814/2019 dňa 27.11.2019-213/19 (V- 2168/2019 - Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor - kúpna zmluva 2/19) a ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. G., obec: E. F. G., okres: H., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“: parcelné č. XXXX o výmere 3953 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 4753 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 6492 m2, druh pozemku orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/50 k celku ako aj na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F. G., obec: Rakovec nad Ondavou, okres: H., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“: parcelné č. XXX o výmere 218 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXX o výmere 218 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXX o výmere 342 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXX o výmere 1272 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXX o výmere 1509 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 2376 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 2161 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX/X o výmere 2267 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX/X o výmere 1184 m2, druh pozemku lesný pozemok, parcelné č. XXXX o výmere 3291 m2, druh pozemku lesný pozemok, parcelné č. XXXX o výmere 1050 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 1285 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 1264 m2, druh pozemku orná pôda ,parcelné č. XXXX o výmere 112 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 1359 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 1708 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 888 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 888 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 788 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 788 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 461 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcelné č. XXXX o výmere 461 m2, druh

pozemku trvalý trávny porast, parcelné č. XXXX o výmere 795 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcelné č. XXXX o výmere 1007 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 387 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 387 m2, druh pozemku orná ,parcelné č. XXXX o výmere 2610 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX/X o výmere 1293 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX/X o výmere 1484 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. XXXX o výmere 1109 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné č. 33 66 o výmere 1109 m2, druh pozemku orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/25 k celku a na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec: I., okres: J., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, ako parcely registra „E“: parcelné č. XXX/X o výmere 23723 m2, druh pozemku orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/50 k celku. Žalobcovi proti žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, skutkovo odôvodnenej tým, že žalovaný 1/ ako podielový spoluvlastník nehnuteľností vo veľkosti 1/50 k celku zapísaných na LV č. XXXX k.ú. E. F. G., ako podielový spoluvlastník nehnuteľností vo veľkosti 1/25 k celku zapísaných na LV č. XXXX k.ú. E. F. G. a ako podielový spoluvlastník nehnuteľností vo veľkosti 1/50 k celku zapísaných na LV č. XXX k.ú. C. uzavrel so žalovaným 2/ kúpnu zmluvu, ktorou naňho previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a to bez toho, aby žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností ponúkol tento spoluvlastnícky podiel na odkúpenie. Listami doručenými žalovanými sa žalobca dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými. Napriek tomu, že žalobca sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy, žalovaný 2/ tvrdí, že kúpna zmluva pod číslom V-3814/2019 zo dňa 27.11.2019-213/19 (V-2168/2019 - Okresný úrad Trebišov - katastrálny odbor - kúpna zmluva 2/19) uzatvorená medzi ním a žalovaným 1/ je platná.

Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný 1/ uzatvoril so žalovaným 2/ dňa 21.10.2019 kúpnu zmluvu, ktorou naňho previedol svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach tak, ako je to špecifikované v bode 1. tohto odôvodnenia. Vklad tejto zmluvy povolený pod sp. zn. V - 3814/2019 dňa 27.11.2019-213/19 (V- 2168/2019 - Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor - kúpna zmluva 2/19) . Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. E. F. G. zistil, že ako podieloví spoluvlastníci tam evidovaných nehnuteľnosti sú okrem iných vedení pod B4 žalovaný 2/ titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-3814/2019 v podiele 1/50 a žalobca pod B5 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-2689/15 v podiele 11/100. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. E. F. G. podieloví spoluvlastníci tam evidovaných nehnuteľnosti sú okrem iných vedení pod B3 žalovaný 2/ titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-3814/2019 v podiele 1/25 a žalobca pod B4 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-2689/15 v podiele 11/50. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. C. súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci tam evidovaných nehnuteľnosti sú okrem iných vedení pod B19 žalovaný 2/ titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-2168/2019 v podiele 1/50 a žalobca pod B15 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-1079/2017 v podiele 1. Žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa v spojení s a tento jeho úkon z 5.12.2020 bol žalovanému 1/ doručený 21.12.2020 a žalovanému 2/ 14.12.2021.

Na posudzovanú vec súd aplikoval , , , (ďalej len ) a mal za nesporné, že medzi žalovanými bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobca písomne listom z 5.12.2020 dovolal, toto podanie obaja žalovaní nesporne prevzali. Konštatoval, že medzi stranami boli sporné dve zásadné otázky a to, či žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy je v zmysle ustanovenia prípustná a otázka porušenia predkupného práva, keďže žalovaný 2/ tvrdil, že v prípade prevodu nehnuteľností išlo o prevod na blízku osobu v zmysle ustanovenia . Prednostne preto riešil otázku prípustnosti podanej žaloby. Uviedol, že žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, či už pre absolútnu alebo relatívnu neplatnosť, je nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, teda žalobou podľa . Vyjadril názor, že zákon dáva podielovému spoluvlastníkovi pri porušení jeho predkupného práva tri alternatívy ochrany proti tomu, kto jeho predkupné právo porušil: a/ má právo domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy, b/ má právo domáhať sa, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu alebo c/ predkupné právo mu zostáva zachované (, ). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , v ktorom bolo vyslovené, že všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia v spojení s - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa

. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatní. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu ( ) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z (napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu).Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva ( ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa O.s.p aj vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Zdôraznil, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( ), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu ( ) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu ( ) v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci ( v spojení s ) závisí však aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu. Súd mal za to, že aj keď citované rozhodnutie riešilo otázku naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia , ktorý sa v prípade žalôb podľa nevyžaduje, uvedené závery dovolacieho súdu dávajú odpoveď aj na otázku, či je žaloba o relatívnu neplatnosť zmluvy prípustná podľa ustanovenia . Dôvodil ďalej, že ak samotný zákon dáva v prípade porušenia predkupného práva podielovému spoluvlastníkovi možnosť výberu ochrany pre porušenie predkupného práva, nemožno žalobu o relatívnu neplatnosť zmluvy považovať za neprípustnú a za osobitný predpis je možné v tomto prípade považovať samotný , ktorý takúto alternatívu umožňuje. V súdenej veci nie je sporné, že žalobca sa relatívnej neplatnosti dovolal u oboch žalovaných, ktorí však relatívnu neplatnosť zmluvy neuznali. Mal preto právo obrátiť sa na súd a je jeho právom vybrať si, ktorú z alternatív ochrany vlastníckeho práva využije.

Ďalej súd konštatoval, že po prijatí novej procesnej normy ustanovenie nevylučuje žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ako udalosti minulej. Poukázal na komentár k , podľa ktorého ide o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa neplatnosti právneho úkonu u oboch žalovaných dovolával, títo relatívnu neplatnosť zmluvy neuznali, preto podanie žaloby o neplatnosť zmluvy nie je možné vylúčiť. Vyslovil názor, že v prípade uplatnenia žaloby o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa v nadväznosti na ide o jeden zo spôsobov ochrany vlastníckeho práva, ktoré nemožno oprávnenej osobe uprieť. Odvolal sa na citované rozhodnutie najvyššieho súdu podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové aj bezpodielové). Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým, kto do toho práva neoprávnene zasiahne a je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že predmetný prevod bol vykonaný medzi osobami blízkymi. Obranu žalovaného 2/ spočívajúcu v tvrdení, že predávajúci žalovaný 1/ je jej členom, o ktorého sa stará stará nad rozsah určený zákonom, poskytuje mu napríklad zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20 % základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadne už uzatvorených nájomných zmlúv s inými subjektmi, pri obnove dedičského konania pri nevysporiadaných nehnuteľnostiach, využitie strojných kapacít družstva, atď. vyhodnotil ako nepostačujúcu a konštatoval, že ani uvedené benefity nad zákonom určený rozsah sami osobe nezakladajú vzťah blízkej osoby. Poukázal na znenie , podľa ktorého definícia osoby blízkej je viazaná na fyzické, nie právnické osoby. V danej veci žalovaný previedol svoj podiel nie na blízku fyzickú osobu ale na osobu právnickú - družstvo. Žalovaný 2/ poukazoval na judikatúru českých súdov, ktoré akceptujú ako blízku osobu aj právnické osoby. V zásade súd nevylúčil za použitia analógie aj argumentáciu, že v určitých konkrétnych prípadoch je možné aj právnickú osobu považovať za osobu blízku v zmysle ustanovenia , priklonil sa však k názoru žalobcu, že takúto argumentáciu je možné akceptovať v prípadoch, ak dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu z fyzickej osoby na právnickú osobu, ktorej

je prevádzajúca fyzická osoba napr. výlučným vlastníkom a ktorej ujmy sa jej musia osobne dotýkať. Prípadne ide o také konkrétne okolnosti prípadu, ktoré takýto výklad ustanovenia vo vzťahu k právnickým osobám odôvodňujú. Uviedol, že podľa jedného z rozhodnutí NS SR v otázke blízkych osôb v ustanovení vymedzuje prioritne subjekty, ktoré bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania, resp. bez akejkoľvek ďalšej podmienky majú status blízkej osoby. Ide o osoby nachádzajúce sa v najužších rodinných väzbách (predkovia - potomkovia, súrodenci a manželia). Zároveň v časti za bodkočiarkou definuje (v podstate neohraničenú) skupinu, ktorá na status blízkej osoby potrebuje predovšetkým splniť podmienku, aby ujmu jednej z dotknutých osôb druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa názoru súdu ani za použitia analógie nie je možné takto definovať vzťah žalovaného 1/ k žalovanému 2/. Žalovaný okrem teórie neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vyplývajúce z jeho obchodnej činnosti, ktoré by mohol žalovaný 1/ pociťovať ako vlastnú ujmu (napríklad že bol nútený ako jednu z možností zachovania činnosti žalovaného vložiť svoj vklad do spoločnosti žalovaného).

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť zmluvy je podľa prípustná a v prípade prevodu nehnuteľnosti zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ nešlo o prevod medzi blízkymi osobami. Uvedený záver viedol súd k právnemu názoru, že žaloba je dôvodná.

Súd napokon konštatoval, že inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom, to znamená vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecnoprávnu povahu. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. V prípade porušenia tejto povinnosti, ako súd uvádzal vyššie, zákon dáva tomu podielovému spoluvlastníkovi, ktoré predkupné právo bolo porušené, možnosť ochrany vo forme uplatnenia relatívnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej k prevodu došlo, alebo má právo domáhať sa, aby mu prevádzaný podiel bol ponúknutý alebo mu predkupné právo zostáva zachované. Je právom podielového spoluvlastníka vybrať si, ktorú z možností ponúkaných zákonom využije. V posudzovanej veci žalobca využil svoje právo žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy. Nebolo sporné, že žalobca sa listami zo dňa 5.12.2020 dovolal voči obom žalovaným relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorú nerešpektovali. Súd preto nemohol odoprieť žalobcovi právo na ochranu spočívajúcu v rozhodnutí súdu o neplatnosti zmluvy, pretože toto právo žalobcu je v súlade s ustanovením v nadväznosti na ustanovenie .

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná im náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaní v odvolaní zopakovali, že nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu z dôvodu, že išlo o prevod medzi blízkymi osobami. Súd to nerešpektoval aj keď na základe vykonaných dôkazov mal dospieť k záveru, že medzi žalovaným 1/ a 2/ existuje blízky vzťah podľa za bodkočiarkou. V ich prípade na preukázanie blízkosti osôb a pociťovania ujmy ako vlastnej v prípade právnickej a fyzickej osoby predložili súdu dôkazy, uviedli skutočnosti, individualizovali okolnosti, ktoré preukazujú existencie takého vzťahu, ktoré sa v konkrétnostiach prejavujú navonok, a to, ako právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnávací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť volený do orgánov družstva, rôznymi formami drobnej výpomoci a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností (v zmysle práv a povinností člena družstva vyplývajúcich z ), ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného 2/, preto je ich vzťah potrebné kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb podľa veta za bodkočiarkou. Uvedené

ustanovenie zákona za bodkočiarkou nevyžaduje bezprostrednú faktickú pomoc, resp. starostlivosť, ktorá je vlastná iným inštitútom súkromného práva. Vzťah blízkych osôb žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a na právach a povinnostiach vyplývajúcich z a zo stanov družstva, pričom intenzitu ich vzťahu umocňuje aktívna pomoc žalovaného 2/, pričom je úplne irelevantné, aká je kvalita či kvantita takto poskytovanej vzájomnej pomoci a kontaktov. Žalovaní majú za to, že členský podiel žalovaného 1/ predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/. Vlastnícke právo žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam zostalo nedotknuté, nakoľko k zmene vlastníka došlo len formálne, sporné nehnuteľnosti sú teraz vo vlastníctve družstva, čiže vo vlastníctve členov družstva, teda aj žalovaného 1/. Aj z uvedeného dôvodu tiež nemohlo dôjsť k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu. Žalovaní namietali, že súd nesprávne posúdil prípustnosť danej určovacej žaloby. Ak súd odvodil prípustnosť od ust. , zastávajú názor, že za osobitný predpis nemožno považovať uvedené ustanovenie zákona. Ust. uvádza, že pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá, pričom pojem dovolať sa nie je použitý vo vzťahu k súdu. tak nemá výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať relatívnej neplatnosti v určených prípadoch tak, ako je to vyjadrené v texte právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, napr. neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neplatnosť dražby a podobne. Žalovaní opakovane dali do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. , v ktorom je riešená otázka prípustnosti žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pri nerešpektovaní predkupného práva. Z tohto vyplýva, že jediná situácia, kedy by žaloba o určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, ak by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobca znáša dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chce zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal namiesto povinného nastúpiť, nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva), a to práva s vecou (podielom) nakladať. Žalobca nikdy neprejavil záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel od žalovaného 1/ a súd v napadnutom rozsudku uvedený názor súdu vyššej inštancie nerešpektoval a nezaoberal sa ním napriek tomu, že dané rozhodnutie bolo súdu prezentované pri prvom pojednávaní zástupcom žalovaných. Žalovaní vytkli tiež, že napadnutý rozsudok nerešpektuje ani pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva, v zmysle ktorého má aktívny spoluvlastník právo dovolávať sa neplatnosti len pomerne, teda z každého spoluvlastníckeho podielu len jeho časti pripadajúcej na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov a nemôže sa dovolávať neplatnosti celého prevedeného podielu. Žalobca môže vykonávať len práva patriace jemu ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, kde si môže zvoliť možnosť, ako k porušeniu predkupného práva pristúpi. Nemôže tieto práva vykonávať za ostatných spoluvlastníkov, ktorí sú samostatným subjektom a k porušeniu predkupného práva majú právo zaujať svoj vlastný názor a rozhodnúť sa samostatne podľ zákonných možností. Predkupné právo, a to aj zákonné, je osobným právom oprávneného, nie je ho možné previesť na iného. Žalovaní zastávajú názor, že v tomto spore, ktorým by bolo rešpektované pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušeného zákonného predkupného práva ustanovenia a zodpovedal by potrebám praktického života, by výrok súdu mal znieť tak, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom na spornej nehnuteľnosti v určenom spoluvlastníkom podiele. Výrokom súdu o neplatnosti právneho úkonu dôjde k zneplatneniu celej kúpnej zmluvy, čo by v prípade viacerých predávajúcich k viacerým nehnuteľnostiam, spísanej na jednej listine kúpnej zmluvy, ktorých sa porušenie predkupného práva vôbec netýka, malo pre týchto predávajúcich, ale aj pre kupujúcich voči týmto predávajúcim nepriaznivé právne následky, spočívajúce najmä vo vrátení si poskytnutých plnení zo zmluvy. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vlastne prinútil žalovaného 1/ zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a obmedzil ho v práve nakladať s vecou.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, v súlade so zákonom, judikatúrou a v plnom rozsahu sa stotožnil s výrokmi a odôvodneným rozsudku, ktorý navrhol ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval, že blízky vzťah s poukazom na je definovaný len vo vzťahu k fyzickým osobám a v prípade právnickej osoby by bolo možné takúto aplikáciu pripustiť

vtedy, ak ide o vzťah fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň konateľom. V prejednávanom prípade žalovaný 2/ je družstvom. Pokiaľ sa žalovaní vyjadrili, že akúkoľvek ujmu spôsobenú žalovanému 2/ by žalovaný 1/ ako jeho člen pociťoval ako ujmu vlastnú, žalobca uviedol, že sú to iba tvrdenia žalovaného, nakoľko v danom prípade nejde o blízke osoby, koncepcia v nadväznosti na blízke osoby je viazaná na fyzické osoby. To, či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu, a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť jedine súdu. Súd posúdi, či z hľadiska spoločenskej morálky, prihliadnuc na všetky dôležité okolnosti prípadu, môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe, ako ujmu vlastnú. Pokiaľ žalovaní poukázali na rozhodnutia súdov ČR, ktorý vyslovil názor, že blízkou osobou môže byť aj právnická osoba, žalobca upriamil pozornosť na to, že sa v daných rozhodnutiach išlo o prípady, kedy spoluvlastník vložil spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu na osobu jemu blízku, avšak je nutné dodať, že v týchto prípadoch ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, teda o spoločnosť, kde jedna a tá istá osoba je konateľom a zároveň aj spoločníkom spoločnosti a nejde o družstvo, ako v prejednávanom prípade. Tvrdenia žalovaných o kvalifikovanej prepojenosti sú v tomto prípade účelové, aby sa vyhli určeniu relatívnej neplatnosti právnych úkonov - kúpnej zmluvy. K otázke prípustnosti určovacej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v tejto konkrétnej veci, žalobca uviedol, že súd sa dostatočne vysporiadal s touto otázkou a poukázal na samotné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na právnu prax, v ktorej sa ustálil názor, ktorý je naďalej použiteľný aj po zmene procesnej úpravy, vykonanej od 1.7.2016, podľa ktorého dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno mimosúdne oznámením osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, ale tiež formou námietky účastníka uplatnenou v občianskom súdnom konaní alebo návrhom na začatie občianskeho súdneho konania (porovnaj Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov IV, str. 425, tiež R 45/1986). V prípade, ak sa oprávnený subjekt účinne dovolal neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný od svojho začiatku ex tunc a nenastanú jeho právne účinky v podobe vzniku, zmeny, či zániku práv a povinností. Žalobca má za to, že vo vzťahu k ust. je ust. tým osobitným predpisom, ktorý pripúšťa možnosť žaloby podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti na tretiu osobu pri nerešpektovaní zákonného predkupného práva. Je potrebné, aby súd rozhodnutím určil neplatnosť právneho úkonu v prípade, ak právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zmluvné strany neuznávajú. Pokiaľ ide o aplikáciu pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva, na ktoré poukázali žalovaní, je v danom prípade nedôvodná a v rozpore s judikatúrou a v rozpore so zákonom. Rozhodnutie sp. zn. , na ktoré poukázali, sa týka iba nahradenia prejavu vôle, v ktorom sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím. Žalobca sa v danom veci domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, a nie nahradenia prejavu vôle. Žalobca sa v žiadnom prípade nedomáhal prevodu celého spoluvlastníckeho podielu na svoju osobu. Žalobcom formulovaný petit je správny, nakoľko sa týka určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti a nedomáha sa nahradenia prejavu vôle.

Žalovaní v odvolacej replike zotrvali na svojich argumentoch uvedených v odvolaní. Uviedli, že aj v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka, sa práva porušeného spoluvlastníka podriaďujú pravidlu pomerného uplatňovania nárokov z porušeného zákonného predkupného práva. Poukázali na to, že momentálne na Okresnom súde v Michalovciach prebiehajú viaceré žaloby o neplatnosť zmlúv o prevode nehnuteľností, pričom žalobca ani v jednom prípade neuviedol, prečo nechce nového spoluvlastníka žalovaného 2/, keď v mnohých prípadoch je to práve žalovaný 2/, ktorý na sporných pozemkoch hospodári. Žalovaní 1/ z uvedených sporov nikdy na pôde nehospodárili a nikdy ju spoločne s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nevyužívali, ani sa o nej nedohadovali. Zo strany žalobcu ide len o bránenie žalovaným vykonávať ich vlastnícke právo, právo scudziť nehnuteľnosti. Postavenie žalobcu sa napadnutým rozsudkom vrátilo do stavu, keď má opäť predkupné právo voči žalovanému 1/ tak, ako ho má zachované voči žalovanému 2/ v prípade zamietnutia žaloby.

Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že s dôvodmi odvolania, vyjadreniami žalovaných sa nemožno stotožniť ani súhlasiť, lebo sú v rozpore so zákonom, skutočnosťou, judikatúrou a tvrdeniami, uvádzanými v tomto súdnom konaní. Aplikácia pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušenia

zákonného predkupného práva, na ktoré poukazujú žalovaní, je v danom prípade nedôvodná a v rozpore s judikatúrou a v rozpore so zákonom. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. sa týka problematiky nahradenia prejavu vôle, pričom sa k danej problematike žalobca podrobne vyjadril vo vyjadrení k odvolaniu. Konštatoval, že ak by žalobca mal na výber medzi nahradením prejavu vôle, v rámci ktorého možno aplikovať pravidlo pomerného uplatnenia nárokov s relatívnou neplatnosťou, rovnako s aplikáciou tohto pravidla, tak žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností by stratila význam. Výber má zmysel vtedy, ak si môžem vybrať, či chcem nového vlastníka, ak chcem, tak môžem žiadať nahradiť prejav vôle alebo, či vôbec nechcem nového spoluvlastníka, a ak vôbec nechcem nového spoluvlastníka, tak sa dovolám neplatnosti právneho úkonu. Právny názor o čiastočnej neplatnosti iba do pomernej výšky spoluvlastníckeho podielu je nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore so samotným zmyslom ustanovení o relatívnej neplatnosti. Uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že dovolávať sa relatívnej neplatnosti možno len celého právneho úkonu a nie iba do pomernej výšky zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu.

Podaním doručeným súdu dňa 4.6.2022 žalovaní predložili odvolaciemu súdu nájomnú zmluvu medzi prenajímateľom D. H., ktorý má mať so žalobcom blízky a aj nájomný vzťah a nájomcom spoločnosťou D.K.AGRO, spol. s r.o. argumentujúc, že D. H. a žalobca podali na žalovaného 2/ na okresné súdy v Trebišove a Michalovciach viac ako 30 žalôb o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností. Tieto žaloby podali nie za účelom ochrany svojho nároku vyplývajúceho zo spoluvlastníctva, lebo nikdy neprejavili záujem o odkúpenie nehnuteľností, ale len za účelom šikanovania žalovaného 2/ ako konkurenta pre žalobcu v oblasti podnikania. Takýto výkon práva odporuje dobrým mravom.

Na toto podanie reagoval žalobca, ktorý uviedol, že predložená nájomná zmluva nemá s týmto konaním žiadny súvis. Tvrdenia o rozpore s dobrými mravmi, šikane a nezáujme o odkúpenie nehnuteľností zo strany žalobcu sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaní nemôžu tvrdiť, že nemá záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, keď mu ich ani neponúkli na kúp napriek jeho predkupnému právu. Uviedol, že žalovaný 1/ sa stal členom družstva len krátko pred uzavretím predmetnej zmluvy, z čoho je zrejmá účelovosť konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2022 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. .

Odvolaním uplatnený odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovaných (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy a relevantné zák. ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie. Preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým zisteniam a riešeným právnym otázkam (záverom) v prejednávanej veci, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam a zároveň v súlade s cit. ust. konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Skutočnosti, ktoré žalovaní uviedli v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalovaných.

Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

Prednostne súd posudzoval otázku prípustnosti žaloby o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v tejto konkrétnej veci.

Podľa ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (c/), alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (d/).

zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, napr. (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. ), o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. ), (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. ). Pre tieto výnimky (podľa ust. ) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti.

Súd konštatoval, že v posudzovanej veci ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti ( ), pri ktorej nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem ak možnosť podania žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Na to, aby bolo možné prijať záver, či predmetná žaloba je prípustná v zmysle , treba posúdiť, či existuje osobitný predpis, ktorý možnosť podania takejto žaloby pripúšťa.

Podľa názoru súdu prvej inštancie takýmto osobitným predpisom, ktorý pripúšťa možnosť podať žalobu o určenie právnej skutočnosti, je v tejto konkrétnej veci ust. . Odvolací súd sa s týmto právnym záverom stotožňuje a v podrobnostiach naň v zmysle poukazuje.

Ako to uviedol aj súd prvej inštancie, v prípade porušenia predkupného práva spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, má okrem iných, možnosť domáhať sa žalobou vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ).

Ide o názor ustálený v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. z 11.12.2012, sp. zn. z 29.11.2018, sp. zn. zo 14.5.2014). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. z 26.5. 2010 „Určovacia žaloba by bola namieste vtedy, ak by žalobkyňa ako opomenutý spoluvlastník nemala záujem nadobudnúť prevedené spoluvlastnícke podiely a súčasne by chcela zabrániť tretej osobe vstúpiť do spoluvlastníckeho podielu“.

Výklad ust. musí zodpovedať zmyslu a účelu zákona, nesmie byť neprimerane rigorózny ani príliš formalistický, nezohľadňujúci skutočnosť, že Slovenská republika je právnym štátom v materiálnom zmysle a nie vo formálnom ponímaní. Vysvetlil to Ústavný súd SR v náleze sp. zn. zo dňa 20.05.2009, podľa ktorého: „Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.“ Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej). Aj z uvedeného dôvodu, by podľa odvolacieho súdu nebolo ústavne akceptovateľné, rovnako ani v súlade s základných princípov , zamietnuť žalobu žalobcu a nepriznať ochranu jeho právu dovolať sa relatívnej neplatnosti, ktoré vyplýva z hmotnoprávneho predpisu - (porovnaj aj rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. z 15.10.2019).

Podľa ust. prvá veta ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa , , , , , , , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Citované ustanovenie upravuje zákonné predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z aplikovať uplatnením analógie legis v zmysle všeobecnú úpravu o predkupnom práve, zaradenú do 8. časti druhej hlavy II. oddielu ( až ). Ustanovenia, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva, sa nepoužijú.

Porušenie predkupného práva ( ) nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ); jeho žaloba musí v takom prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa ( , teraz ) a c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. z 11.12.2012, sp. zn. z 29.11.2018).

V posudzovanej veci žalobca ako osoba oprávnená z predkupného práva, si uplatnil nárok podľa ust. , konkretizovaný v predchádzajúcom bode pod písm. a/ a domáha sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka , v tomto konaní žalovaného 1/ na tretiu osobu

- žalovaného 2/.

Nebolo sporným, že k porušeniu predkupného práva žalobcu zo strany žalovaného 1/ došlo, keď uzavrel so žalovaným 2/ kúpnu zmluvu bez toho aby si splnil svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom.

Žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti uvedenej zmluvy v zmysle ust. , dôsledkom čoho je neplatnosť právneho úkonu spätne odo dňa uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaní však žalobcovo dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu neakceptovali. Za takýchto okolností má odvolací súd za to, že ustanovenie , ako aj sú normami, ktoré umožňujú podať žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle . Pokiaľ hmotné právo dovolanie sa relatívnej neplatnosti pripúšťa, aj procesné právo musí takúto žalobu umožniť. Bez ohľadu na to, že ust. výslovne na žalobu o neplatnosť neodkazuje, neobstojí zužujúci výklad žalovaných, ktorí v odvolaní namietali, že z ust. nevyplýva právo žalobcu podať na súd žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Výklad ust. musí byť v súlade so zmyslom a účelom zákona. Takýmto výkladom vzhľadom na horeuvedené možno jednoznačne dospieť k záveru, že žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu je prípustným procesným prostriedkom reparácie porušenia hmotného práva.

Opodstatnenosť tohto záveru potvrdzuje aj skutočnosti, že rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( ).

K odvolacej argumentácii žalovaných, že sa jednalo o prevod medzi blízkymi osobami, čo súd prvej inštancie nerešpektoval, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že benefity deklarované žalovaným 2/ nad zákonom určený rozsah, sami o sebe nezakladajú vzťah blízkej osoby.

Podľa ust. , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Zákon pozná dve kategórie „blízkych osôb“ - 1/ príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, 2/ iné osoby. Osoby podľa bodu 1/ sú blízkymi osobami bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Stačí, ak sa preukáže vzťah potomka a predka, súrodenecký pomer alebo manželstvo. Aj osvojením sa vytvárajú vzťahy, ktoré možno zaradiť do tejto skupiny blízkych osôb. Iné osoby (bod 2/) nie sú blízkymi osobami automaticky. Musí medzi nimi existovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

Zákon v ustanovení veta za bodkočiarkou nedáva priamu odpoveď na otázku, ktoré kritériá je nevyhnutné vziať do úvahy pri jeho aplikácii a nestanovuje žiadne presné kritériá, z ktorých by záver o tom, že ide o osobu blízku, vyplýval. Je to preto, že každý jeden prípad je individuálny a každý jeden vzťah medzi osobami jedinečný, založený na rôznych väzbách a okolnostiach. Aby rozhodnutie o existencii blízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé, nie je možné určiť presné hranice, kedy vzťah týchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby. Citované ustanovenie je jednou z právnych noriem, ktoré právna teória nazýva právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. normou, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu na zvážení v každom jednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Napriek tomu je možné aspoň všeobecne uviesť, že pri prijímaní záveru súdu budú podstatné napr. také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi osobami, či žijú v spoločnej domácnosti (i keď tento znak nemusí byť ešte sám osebe určujúci), aké sú vzájomné pomery v takejto domácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o seba nielen z pohľadu majetkových aspektov alebo ak ide o rozvedených manželov nielen z pohľadu starostlivosti o spoločné deti, či takéto osoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v chorobe, starobe a v núdzi (uznesenie NS SR sp. zn. z 27. júna 2018).

Blízkou osobou je spravidla fyzická osoba. Aj vyššie citované uznesenie NS SR sa venovalo posúdeniu tejto otázky medzi fyzickými osobami, konkrétne medzi rozvedenými manželmi, čo nie je predmetom prejednávanej veci.

Vývoj práva ako aj vývoj sociálnych vzťahov nastolil potrebu zaoberať sa otázkou, či v súčasnej dobe je opodstatnené obmedzovať inštitút blízkych osôb výlučne na fyzické osoby. V nedávnej minulosti došlo k značnému rozmachu vzniku rôznych druhov právnických osôb, čo vyvolalo nevyhnutnosť, aby výklad právnych noriem reflektoval na túto realitu. Túto skutočnosť nemožno nechať bez povšimnutia aj s ohľadom na princíp rovnosti pred zákonom, t.j. rovnaké pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky osoby bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby. Nemožno preto vylúčiť, že za blízke osoby môžu byť považované aj fyzické osoby a právnické osoby medzi sebou.

Aj v súdnej praxi badať snahu rozšíriť pojem blízkej osoby, a to pomocou analógie ( ) i na právnické osoby. Tak je tomu najmä pri aplikácii pojmu „blízka osoba“ vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Avšak aj v takom prípade musí vzťah konajúceho subjektu a „blízkej osoby“ vykazovať určité vlastnosti. Možno tak uvažovať najmä v prípade, ak je fyzická osoba spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo má k nej iný obdobný vzťah a súčasne sa jej pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú, resp. ak sú fyzická a právnická osoba tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú..

Rozhodovacia prax všeobecných súdov (KS Nitra sp. zn. z 28.mája 2014, KS Bratislava sp. zn. z 17.júna 2014 - obe rozhodnutia uvádzané žalovanými) vychádza z názoru, že z analogického použitia ustanovenia možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe možno tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah a súčasne, keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba ako vlastnú ujmu. O takýto vzťah ide najmä v prípade vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom (pozri a ). Z uvedeného vyplýva, že vzťah blízkych osôb sa zakladá jednak na príbuzenstve a na manželstve alebo ak ide o osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, za predpokladu, že ich vzťahy vykazujú takú kvalitu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú.

Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. zo 17.6.2014 zaujal názor, že ak je fyzická osoba spoluvlastníkom nehnuteľnosti a zároveň spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, potom táto fyzická osoba a právnická osoba majú spoločný personálny prvok - fyzická osoba ako subjekt spoluvlastníckeho práva je súčasne ako spoločník subjektom, ktorý sa podieľa na vytvorení základného imania spoločnosti, ručí za záväzky spoločnosti v zákonom ustanovenom rozsahu a podieľa sa na zisku spoločnosti. Toto personálne a majetkové prepojenie osôb možno za použitia analógie kvalifikovať ako vzťah obdobný rodinnému vzťahu v zmysle a súčasne zakladá stav, keď ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá osoba pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak vkladá spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jemu blízku a predkupné právo podľa ostatným spoluvlastníkom nevzniká.

Treba zdôrazniť, že obe rozhodnutia riešili otázku blízkej osoby v prípade vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom. V posudzovanej veci o takýto prípad nešlo.

Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má jediného spoločníka a družstvo sú odlišné formy obchodných spoločností, pre ktoré sú vlastné ich charakteristické znaky. Na rozdiel od špecifík vymedzených bližšie v predchádzajúcom odseku týkajúcich sa spol. s r.o. (fyzická osoba je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a zároveň (jediným) spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným), v prípade družstva je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečenia hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov ( , ďalej ), pričom musí mať najmenej päť členov, to neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické osoby (221 ods. 3 prvá veta ). Člen družstva sa síce podieľa na základnom imaní družstva svojim členským vkladom ( ), avšak členovia družstva neručia za záväzky družstva ( ). V prípade s.r.o. s jediným spoločníkom základné imanie spoločnosti predstavuje majetok výlučne daného spoločníka, pričom ten ručí za záväzky spoločnosti. V prípade družstva je imanie tvorené viacerými subjektmi (minimálne päť fyzických osôb alebo dve právnické osoby), ktoré neručia za záväzky družstva. V prejednávanom spore základný členský vklad žalovaného 1/ predstavuje sumu 1 € a členom družstva sa stal 15.10.2019. Kúpna zmluva bola medzi žalovanými bola uzavretá dňa 21.10.2019. Rovnako ako v s.r.o. aj v prípade družstva sa člen družstva

podieľa na zisku, pričom ak zo stanov nevyplýva niečo iné, určí sa podiel člena na zisku určenom na rozdelenie medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov; u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa tento podiel pomerne kráti ( ). Skutočnosť, že sa člen družstva podieľa na zisku je jedným zo základných cieľov, za ktorým sa družstvo zriaďuje. Práva člena družstva špecifikované žalovanými ako právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel patria medzi základné práva spojené s členstvom v družstve, ktoré sú charakteristické pre daný druh obchodnej spoločnosti, preto podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dôkazom preukázania blízkosti osôb a pociťovania ujmy ako vlastnej v prípade právnickej a fyzickej osoby. Rovnako aj zabezpečenie hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov je účelom založenia družstva, preto poskytovanie benefitov členom družstva nad rámec bežných činností tak, ako ich špecifikovali žalovaní, nie je prejavom vzťahu blízkej osoby tak, ako to chápe ust. .

Takéto personálne a majetkové prepojenie osôb, aké vzniklo v tejto konkrétnej veci, nemožno za použitia analógie kvalifikovať ako vzťah obdobný rodinnému vzťahu v zmysle a súčasne nezakladá stav, keď ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá osoba pociťovala ako vlastnú ujmu.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaných, že v prejednávanom spore došlo medzi žalovanými k prevodu medzi blízkymi osobami, aj keď nevylučuje, že v určitých prípadoch (nie v tomto konkrétnom prípade) takáto situácia môže nastať.

Žalovaní navyše netvrdili a nepreukázali žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je blízky vzťah a že sa jednalo o prevod medzi blízkymi osobami. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad teórie dôkazného bremena spočívajúcich na tom, že strana tvrdiaca určitú skutočnosť vo svoj prospech, je zaťažená dôkazným bremenom preukázania jej pravdivosti a v prípade neúspechu musí znášať dôsledky neunesenia dôkazného bremena.

Do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. ). Preto pokiaľ žalovaní poukazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, tieto nepatria do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a preto nie sú pre odvolací súd záväzné.

Odvolacia námietka žalovaných, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva nie je dôvodná.

Ako vyplýva z ust. § 140 0Z, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Zákonné predkupné právo majú všetci spoluvlastníci. Ak ich je teda viac, je nevyhnutné, aby sa dohodli na výkone predkupného práva a nič nebráni tomu, aby dohodli, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich. Iba v prípade, ak sa nedohodnú o výkone predkupného práva a majú o neho záujem viacerí, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

V prejednávanej veci predmetom sporu nie je žaloba o nahradenie prejavu vôle, ktorou by sa žalobca domáhal voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a ak

nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, preto nebolo dôvodné ani preukazovať, či došlo k dohode žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva, v zmysle ktorej má právo na vykúpenie celého spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého žalovaným v dôsledku porušenia predkupného práva alebo či si ostatní spoluvlastníci vo vzťahu k žalovanému svoje predkupné právo voči nemu ponechali aj naďalej, a teda neprejavili výslovne vôľu, že nemajú záujem o tento spoluvlastnícky podiel.

Predmetom sporu bolo určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, a preto nemožno hovoriť o neplatnosti časti právneho úkonu vo vzťahu k nejakému podielu, ale relatívne neplatný je úkon ako taký, teda celá kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými, bez ohľadu na to, či sa iní spoluvlastníci domáhali vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu alebo nie. Účel predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel a spôsob jeho realizácie, vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2021, sp. zn. , R 5/2022).

Odvolatelia namietali tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základne právo podľa ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia ( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. , , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, ).

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. , a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vyhovel a závery, ktoré prijal primerane a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol v prospech žalovaných a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa ich predstáv.

Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).