Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/173/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcov 1/ Ing. M. V., bývajúceho v B., 2/ JUDr. D. V., bývajúcej v B.,

3/ M. V., bývajúceho v B., všetkých zastúpených JUDr. F. V., advokátom so sídlom v B.,

proti žalovaným 1/ Ing. P. Š., bývajúcemu v B., 2/ Ing. I. Š., bývajúcej v B., 3/ M. B.,

bývajúcej v B., všetkých zastúpených Advokátskou kanceláriou K. spol. s r.o., so sídlom v B.,

P., IČO: X., o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ a žalovaných

1/, 2/, 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. novembra 2009 sp. zn.

, v spojení s opravnými uzneseniami z 21. januára 2010 sp. zn.

a z 2. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov 1/ až 3/ z a m i e t a .

Dovolanie žalovaných 1/ až 3/ o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

2

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 15. novembra 2007 č.k. -155

určil, že právny úkon žalovaných z 29. júna 2005, ktorým odstúpili od kúpnej zmluvy

uzavretej 4. mája 2005 ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností

v katastrálnom území Banská Bystrica zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako obytný dom

súpisné číslo X. na parcele č. X. a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X.

m², je neplatný. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil tým, že žalovaná 3/ ako predávajúca a žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli

predmetnú kúpnu zmluvu (na základe ktorej Správa katastra Banská Bystrica povolila vklad

do katastra 1. júna 2005 pod č. V.), avšak pri jej uzatváraní porušili zákonné predkupné právo

v zmysle , ktoré žalobcom 1/ a 2/ prislúcha ako podielovým

spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 68/400 a žalobcovi 3/ ako podielovému

spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností v podiele 120/800. Žalobcovia 1/ až 3/ ako oprávnení

z porušenia predkupného práva vyzvali právnym úkonom zo 14. júna 2005 (doručeným

žalovaným 1/ a 2/ 18. júna 2005) žalovaných 1/ a 2/ ako nadobúdateľov a osoby povinné

z porušenia predkupného práva, aby z ich spoluvlastníckeho podielu predali žalobcom 1/ a 2/

spoluvlastnícky podiel 289/10000 a žalobcovi 3/ spoluvlastnícky podiel 255/10000, a to za

podmienok, za ktorých žalovaní 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel nadobudli od žalovanej 3/

( a ). Žalovaní 1/ a 2/ tejto výzve nevyhoveli

a právnym úkonom z 29. júna 2005 odstúpili od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou 3/

( ). Žalobcovia 1/ až 3/ podali 4. júla 2005 žalobu, ktorou

sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ previesť z nimi nadobudnutého

spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností do ich spoluvlastníctva podiely

požadované vo výzve zo 14. júna 2005 (uvedené konanie je vedené na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp. zn. ). Žalobcovia 1/ až 3/ po zistení, že účastníci vyššie

označenej kúpnej zmluvy urobili prejav smerujúci k odstúpeniu od nej, podali na súde tiež

žalobu proti žalovaným 1/ až 3/ o určenie neplatnosti tohto odstúpenia od kúpnej zmluvy.

Predmetné nehnuteľnosti boli (v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorým bolo disponované

kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanými 1/ až 3/) následne dotknuté viacerými

právnymi skutočnosťami: a) žalovaná 3/ po odstúpení od kúpnej zmluvy ako „obnovená“

spoluvlastníčka darovacou zmluvou z 27. decembra 2005 previedla predmetný

3

spoluvlastnícky podiel na Ľ. M., b) Ľ. M. a žalovaní 1/ a 2/ uzavreli 25. februára 2006 zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve, c) Ľ. M. zriadila 31. marca 2006 závet, ktorým za dedičov jej

spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach ustanovila žalovaných 1/ a 2/,

d) Ľ. M. zomrela 12. decembra 2006, e) žalovaní 1/ a 2/ na základe osvedčenia o dedičstve po

Ľ. M., ktoré vydala Okresným súdom Banská Bystrica ustanovená súdna komisárka – notárka

JUDr. J. N. 16. apríla 2007 pod sp. zn. , , nadobudli

spoluvlastnícke podiely každý po 34/400 predmetných nehnuteľností. So zreteľom na

uvedené skutkové a právne okolnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobcovia 1/ až

3/ osvedčili ich naliehavý právny záujem ( ) na nimi požadovanom určení

neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, lebo v prípade vyhovenia ich žalobe dôjde

k pozitívnej zmene ich právneho postavenia. Poznamenal, že v prípade absolútne neplatného

právneho úkonu sa podanie žaloby nepodmieňuje existenciou naliehavého právneho záujmu

na určení neplatnosti takéhoto úkonu. Podľa jeho právneho názoru je odstúpenie od kúpnej

zmluvy absolútne neplatný právny úkon ( ) a jeho cieľom bolo

v rozpore s dobrými mravmi ( ) zmariť realizáciu práva žalobcov

1/ až 3/, ktoré im vzniklo z porušenia ich predkupného práva žalovanými 1/ až 3/. Pokiaľ na

základe kúpnej zmluvy boli žalovaní 1/ a 2/ zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví

spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, nemohlo dôjsť na základe absolútne neplatného

odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy k zápisu obnovujúceho vlastníctvo v katastri nehnuteľností

v prospech žalovanej 3/. Následne ani žiadna z majetkových dispozícií nemohla zmeniť nič

na tom, že žalovaní 1/ a 2/ sú naďalej spoluvlastníkmi nehnuteľností.

Na základe odvolania žalovaných 1/ až 3/ Krajský súd v Banskej Bystrici prvším

rozsudkom zo 17. apríla 2008 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcov 1/ až 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Vychádzal z názoru, že pri posudzovaní existencie

naliehavého právneho záujmu je potrebné vziať na zreteľ aj ustanovenie § 34 ods. 2 zákona

č. o katastri nehnuteľnosti v znení do zmien, ktoré nastali účinnosťou zákona

č. (ďalej len „“), v zmysle ktorého právo

k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra

4

nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (v tejto súvislosti

poukázal odvolací súd na právne skutočnosti, ktoré nastali po odstúpení od kúpnej zmluvy

uzavretej žalovanými 1/ až 3/). Zistenie, že práva k spornej nehnuteľnosti sa dotýka ďalšia

právna zmena v zmysle ustanovenia znamená, že právo

prípadne vzniknuté rozhodnutím súdu („obnovené“ spoluvlastníctvo kupujúcich – žalovaných

1/ a 2/) by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem

na požadovanom určení v zmysle v takomto prípade preto nie je daný

a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý právny dôvod pre zamietnutie žaloby.

So zreteľom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu sa nezaoberal hmotnoprávnou

stránkou napadnutého rozsudku z hľadiska skúmania platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na a

Na dovolanie žalobcov 1/ až 3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 23. apríla 2009 sp. zn. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd rozsudok zrušil z dôvodu

nepreskúmateľnosti rozhodnutia, zaťažujúcim konanie tzv. inou vadou konania majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Odvolaciemu súdu

vytkol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia akcentoval iba jedno hľadisko – nemožnosť

zápisu do katastra nehnuteľností záznamom, pretože právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté

ďalšou právnou zmenou. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bolo potrebné

v odôvodnení rozsudku vysvetliť úvahy súdu aj z ďalších hľadísk – prečo [aj s prihliadnutím

na to že, vykonanie zápisu do katastra záznamom podľa § 34 zákona č. 162/ 1995 Z.z. má len

evidenčný charakter, ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva

k nehnuteľnosti (porovnaj tiež R 18/2004)] nebolo možné naliehavý právny záujem žalobcov

na určení neplatnosti odstúpenia žalovaných 1/a 2/ od kúpnej zmluvy v zmysle § 80 písm. c/

, vyvodzovať z charakteru ich žaloby ako procesného nástroja vytvárajúceho pevný

základ pre vyriešenie ďalších sporných otázok účastníkov. Odvolací súd ponechal

nezodpovedanú aj otázku, či neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy – so zreteľom

na individuálne okolnosti daného prípadu – môže byť zodpovedaná v prejednávanej veci

alebo či musí (a môže) byť vyriešená v inom konaní iniciovanom žalobcami, v ktorom

sa žalobou domáhajú nahradenia vôle žalovaných 1/ a 2/ previesť z nimi nadobudnutého

spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností do spoluvlastníctva žalobcov podiely

5

požadované vo výzve zo 14. júna 2005 (uvedené konanie je vedené na Okresnom súde

Banská Bystrica pod sp. zn. ).

Krajský súd v Banskej Bystrici po zrušení rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej

republiky rozsudkom zo 4. novembra 2009 sp. zn. v spojení s opravnými

uzneseniami z 21. januára 2010 sp. zn. a z 2. marca 2010 sp. zn.

zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu o určenie, že

odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné, zamietol. Žalobcom 1/, 2/, 3/ uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne do 3 dní nahradiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ trovy konania vo výške

1 873,96 €. Krajský súd po doplnení dokazovania listinnými dôkazmi dospel k záveru, že

žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení neplatnosti

odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa , pretože ani v dôsledku určenia

neplatnosti tohto právneho úkonu by nedošlo k odstráneniu spornosti vzťahov účastníkov

a k predídeniu vzniku ďalších sporov účastníkov ani v spojitosti s ďalším konaním, v ktorom

sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ previesť z nimi

nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností do spoluvlastníctva

žalobcov podiely požadované vo výzve zo 14. júna 2005. Poukázal na to, že žalovaní 1/, 2/

po tom, ako boli vyzvaní žalobcami na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom spoluvlastníckeho

podielu žalovanej 3/ a po zistení, že zo strany žalovanej 3/ bolo porušené predkupné právo

ostatných spoluvlastníkov, odstúpili podaním z 29. júna 2005 od kúpnej zmluvy uzavretej

so žalovanou 3/. Žalovaná 3/ súhlasila s jednostranným právnym úkonom žalovaných 1/, 2/

a na základe dohody medzi žalovanými došlo v katastri k obnoveniu pôvodného vlastníckeho

vzťahu žalovanej 3/, ktorá sa opätovne stala vlastníčkou pôvodného spoluvlastníckeho

podielu. V dôsledku obnovenia pôvodného vlastníckeho vzťahu zo strany žalovanej 3/,

svedčilo predkupné právo ostatným spoluvlastníkom, nielen žalobcom, na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu, ak by bola žalovaná 3/ ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel

na predaj ostatným spoluvlastníkom. Žalovaná 3/ dňa 27. decembra 2005 uzavrela darovaciu

zmluvu s Ľ. M., na základe ktorej došlo k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na Ľ. M..

Žalovaná tým, že neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na predaj ostatným

spoluvlastníkom, znovu porušila predkupné právo ostatných spoluvlastníkov v zmysle § 140

v spojení s . Keďže nikto

zo spoluvlastníkov nenamietal relatívnu neplatnosť tejto darovacej zmluvy, hľadí sa na tento

6

právny úkon ako na platný, na základe ktorého prešlo vlastníctvo vo výške spoluvlastníckeho

podielu žalovanej 3/ na obdarovanú Ľ. M.. Ľ. M. uzavrela so žalovanými 1/, 2/ dňa

25. februára 2006 zmluvu o budúcej zmluve a následne závetom im poručila tento majetok. Ľ.

M. zomrela 12. decembra 2006 a na základe osvedčenia o dedičstve zo 16. apríla 2007

žalovaní 1/ a 2/ nadobudli spoluvlastnícke podiely po 34/400 a títo sú zapísaní ako

spoluvlastníci nehnuteľností v katastrálnom území Banská Bystrica zapísaných na liste

vlastníctva č. X. ako obytný dom súpisné číslo X. na parcele č. X. a parcela č. X. – zastavané

plochy a nádvoria vo výmere X. m². Podľa názoru odvolacieho súdu žalobou požadované

určenie neplatnosti odstúpenia od pôvodnej kúpnej zmluvy zo 4. mája 2005 by nemalo žiaden

vplyv na právne postavenie žalobcov ako aj vo vzťahu k žalovaným, tak aj vo vzťahu k veci,

ktorej vlastníctvo je predmetom konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil

a Odvolací súd pri výpočte odmeny za zastupovanie

advokátom vychádzal z vyhlášky č. na rozdiel od súdu

prvého stupňa, ktorý pri výpočte odmeny vychádzal z určenia výšky trhovej ceny obytného

domu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku podali dovolanie žalobcovia

1/ až 3/, prípustnosť ktorého vyvodzovali z ustanovení a V dovolaní

namietali existenciu tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), ku ktorej došlo tým, že odvolací súd nedostatočne

odôvodnil svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa s ich námietkami. Nesúhlasili s právnym

posúdením veci v otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti

odstúpenia od zmluvy ( ), pretože žaloba o nahradenie prejavu vôle

žalovaných 1/ a 2/ s uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom iného konania, nerieši

a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu žalobcov a žalovaných.

Odvolací súd sa nevysporiadal s tým, či uplatnenie predkupného práva na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielom mohlo mať nejaký vplyv na odstúpenie žalovaných 1/, 2/

od kúpnej zmluvy. Podľa dovolateľov rozhodnutie o určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej

zmluvy predstavuje prekážku pre konanie o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/

s uzavretím kúpnej zmluvy, v ktorom si súdy nemôžu predbežne vyriešiť právnu otázku

platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, pretože v oboch konaniach vystupuje iný okruh

účastníkov a konania majú iný skutkový základ. Poukázali na to, že žalovaní 1/, 2/

7

odstúpením od kúpnej zmluvy zmarili zákonným prostriedkom ich spoluvlastnícke právo,

v dôsledku čoho sa ich uplatnené predkupné právo stalo bezcenným. Z uvedených dôvodov

žiadali, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie, alebo zmenil rozsudok odvolacieho súdu a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania podali dovolanie žalovaní

1/ až 3/ a žiadali rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia

vrátiť na ďalšie konanie; alternatívne žiadali v tejto časti zmeniť rozsudok odvolacieho súdu

a zaviazať žalobcov zaplatiť im náhradu trov konania vo výške 17 612 €. Prípustnosť

dovolania vyvodzovali z a namietali, že postupom odvolacieho súdu im bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( ) a vo veci rozhodoval nesprávne

obsadený senát Krajského súdu v Košiciach ( ). Tvrdili, že po zrušení

veci dovolacím súdom bola predmetná vec zapísaná do súdneho registra inému senátu než

tomu, ktorý vo veci rozhodoval pred zrušením rozhodnutia dovolacím súdom, čím bolo

porušené ich právo na zákonného sudcu a ich právo na spravodlivý proces, keď odvolací súd

o náhrade trov konania rozhodol po zrušení prvšieho rozsudku dovolacím súdom podľa iného

ustanovenia ako v prvšom rozsudku, bez toho, aby použitie inej právnej normy v rozhodnutí

o výške náhrady trov konania zdôvodnil, pričom dovolací súd rozhodnutie o trovách konania

nepreskúmaval.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovaných žiadali dovolanie žalovaných ako

neprípustné odmietnuť a zároveň poukázali na to, že žalovaní v dovolaní neuviedli žiadne

konkrétne dôvody, ktoré by prípadne mohli napĺňať niektorú z vád zmätočnosti konania podľa

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcov písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

8

( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov nie je dôvodné a dovolanie

žalovaných nie je prípustné.

I. Žalobcovia 1/ až 3/ podali dovolanie proti zmeňujúcemu výroku rozsudku

odvolacieho súdu vo veci samej. Prípustnosť ich dovolania vyplýva z

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Žalobcovia 1/ až 3/ existenciu procesných v zmysle netvrdili a procesné

vady tejto povahy nezistil ani dovolací súd.

Žalobcovia 1/ až 3/ v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom v otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej

9

zmluvy ( ) a trvali na tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom

určení je daný tým, že len určením neplatnosti odstúpenia žalovaných 1/, 2/ od kúpnej zmluvy

môžu dosiahnuť realizáciu ich predkupného práva v konaní o nahradenie prejavu vôle

žalovaných 1/, 2/ k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej budú spoluvlastnícke podiely

nehnuteľností, ktoré označili vo výzve doručenej žalovaných 18. júna 2005 na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu a ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo 4. mája 2005 uzavretej

so žalovanou 3/.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovia 1/ až 3/

nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy,

nakoľko požadované určenie neplatnosti tohto právneho úkonu by nemalo žiaden vplyv

na ich právne postavenie vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ a vyhovením žalobe

by sa nepredišlo vzniku ďalších sporov ani v spojitosti s konaním, ktoré sa vedie o nahradenie

prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ uzavrieť so žalobcami 1/ až 3/ kúpnu zmluvu o predaji

spoluvlastníckeho podielu. Dovolací súd uvedený právny záver odvolacieho súdu považuje

za správny.

V zmysle návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu

manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,

o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu

alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom predošlom rozhodnutí sp. zn.

a aj krajský súd v napadnutom rozhodnutí podali podrobný výklad

opodstatnenosti určovacej žaloby podľa , preto dovolací súd na tento

správny a podrobný výklad odkazuje. Zároveň dodáva, že naliehavý právny záujem sa viaže

na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením

otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti

žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii

10

naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia

žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť v právnom

vzťahu neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak

nasledovať iné konanie.

Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať

predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel

navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním

požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda

súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom

ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Ako bolo už správne uvedené aj v predošlých rozhodnutiach krajského i dovolacieho

súdu za určovaciu žalobu v zmysle považuje súdna prax aj (žalobcami 1/

až 3/ v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Aj naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné

skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ

sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcami 1/ až 3/ navrhovaného

rozhodnutia.

Je nesporné, že v posudzovanej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu

žalobcov 1/ až 3/ úzko súvisí s problematikou predkupného práva, lebo žalobcovia 1/ až 3/

v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

argumentovali tým, že ich cieľom je predísť zámeru žalovaných 1/ až 3/ znemožniť realizáciu

práv, ktoré žalobcom 1/ až 3/ vznikli v dôsledku porušenia ich predkupného práva žalovanou

3/.

V zmysle veta prvá ak sa spoluvlastnícky podiel

prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).

11

V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny

charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť

na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov), musí ho najskôr

ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu

treba aj na predkupné právo vyplývajúce z aplikovať

(uplatnením analógie legis - ) všeobecnú úpravu o predkupnom

práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu (

až ).

Porušenie predkupného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy

o prevode spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak dôjde k porušeniu povinností zo strany

spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, spoluvlastník, ktorý je oprávnený

z predkupného práva ( ), má na výber, či: a/ sa bude žalobou

domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka

na tretiu osobu ( ); jeho žaloba musí v takomto prípade

smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej

bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči

nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového

spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých

podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ

jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči

nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie

súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa ( ),

c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon

v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec,

prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.

V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, že pri uzatváraní kúpnej

zmluvy zo 4. mája 2005 medzi žalovanou 3/ a žalovanými 1/, 2/, keď žalovaná 3/ neponúkla

na predaj spoluvlastnícky podiel, ktorý bol predmetom tejto kúpnej zmluvy ostatným

spoluvlastníkom, došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1/ až 3/ v zmysle § 140

. Žalobcovia 1/ až 3/ z možností, ktoré má v takom prípade

12

spoluvlastník, predkupné právo ktorého bolo porušené, v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka požiadali nadobúdateľov - žalovaných 1/, 2/ listom doručeným 18. júna 2005, aby

im nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkli na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých

ho od žalovanej 3/ kúpili. Nadobúdatelia na výzvu žalobcov 1/ až 3/ reagovali odstúpením

od kúpnej zmluvy z 29. júna 2005, ktoré žalobcovia považujú za neplatné. Následne

žalobcovia 1/ až 3/ dňa 4. júla 2005 podali voči žalovaným 1/, 2/ žalobu, ktorou sa domáhajú

nahradenia prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu ohľadom

spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudli od žalovanej 3/. Žalobcovia 1/ až 3/ podali na súd

16. decembra 2005 predmetnú žalobu, ktorou sa domáhajú voči žalovaným určenia

neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo 4. mája 2005, ktorou žalovaná 3/ previedla

na žalovaných 1/ a 2/ svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti

treba poukázať na to, že po podaní žaloby predmetné nehnuteľnosti (v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu, ktorým bolo disponované kúpnou zmluvou uzavretou medzi

žalovanými 1/ až 3/) boli následne dotknuté viacerými právnymi skutočnosťami (viď uvedené

vyššie), v dôsledku ktorých žalovaní 1/ a 2/ na základe osvedčenia o dedičstve po Ľ. M., ktoré

vydala Okresným súdom Banská Bystrica ustanovená súdna komisárka – notárka JUDr. J. N.

16. apríla 2007 pod sp. zn. , , nadobudli spoluvlastnícke podiely

každý po 34/400 predmetných nehnuteľností a sú zapísaní ako spoluvlastníci uvedených

nehnuteľností v katastri.

Žalobcovia 1/ až 3/ zastávajú názor, že v konaní o nahradenie prejavu vôle žalovaných

1/, 2/ s uzavretím kúpnej zmluvy, nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť otázku

neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo 4. mája 2005 vzhľadom k tomu, že v konaní

o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je iný okruh vecne legitimovaných účastníkov

ako v konaní o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/, 2/ s uzavretím kúpnej zmluvy

(pasívne legitimovanými sú len nadobúdatelia). Vyriešenie zásadnej otázky neplatnosti

odstúpenia od kúpnej zmluvy je nielen predpoklad pre úspešné uplatnenie práva z titulu

porušenia ich predkupného práva žalovanými, predovšetkým by mala viesť k tomu, aby

v spore o nahradenie prejavu vôle bol k dispozícii cez predmetnú žalobu vyriešený celý obsah

a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi (so zreteľom na následné právne

skutočnosti po odstúpení žalovaných 1/, 2/ od zmluvy), lebo jeho špecifiká neumožňujú riešiť

otázku platnosti odstúpenia od zmluvy ako otázku predbežnú v žalobe na plnenie, ktorou

13

je žaloba o nahradenie prejavu vôle. Zároveň uviedli, že podaním predmetnej žaloby o určenie

neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nesledovali cieľ dosiahnuť zápis v katastri

nehnuteľností, ale konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia, ktorým bude vyslovená

neplatnosť odstúpenia žalovaných 1/, 2/ od kúpnej zmluvy, je dosiahnuť taký právny stav,

aby mohli pokračovať v konaní, v ktorom sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných

1/, 2/ s uzavretím kúpnej zmluvy za takých podmienok, ako žalovaní 1/, 2/ uzavreli

so žalovanou 3/ a v konečnom dôsledku, aby sa oni stali spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho

podielu v rozsahu, ktorý uviedli vo výzve adresovanej nadobúdateľom podaním doručeným

18. júna 2005.

So zreteľom na cieľ, ktorý žalobcovia 1/ až 3/ sledujú podaním žaloby a konečný

zmysel navrhovaného rozhodnutia, bolo posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu

žalobcov na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia žalovaných 1/, 2/ od kúpnej zmluvy

zo 4. mája 2005. Určovacia žaloba v zmysle nie je spravidla opodstatnená

vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného

právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej

otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny

záujem na požadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1

).

Podľa názoru dovolacieho súdu, ak už došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov

1/ až 3/ uzavretím kúpnej zmluvy zo 4. mája 2005, na základe ktorej žalovaní 1/, 2/ nadobudli

od žalovanej 3/ jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, od ktorej zmluvy

nadobúdatelia odstúpili, nemôže byť za tejto situácie daný naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti tohto odstúpenia a tým na existencii tohto vzťahu, pretože takéto určenie

neumožňuje vytvoriť komplexný základ pre vzťahy medzi účastníkmi a tým predísť žalobe

na plnenie.

So zreteľom na uvedené, žalobcovia 1/ až 3/ nemôžu mať naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, pretože nimi požadované určenie nerieši

(vlastnícku) podstatu sporu, ktorý sa snažia predmetnou žalobou vyriešiť. V porovnaní

14

s existujúcim stavom žalobcovia nemôžu dosiahnuť zmenu svojho právneho postavenia,

odstránenie neistoty rozhodujúceho (vlastníckeho) vzťahu žalovaných 1/, 2/, ktorá trvá

naďalej aj v prípade vyhovenia žalobe. Správny je preto záver odvolacieho súdu, že určenie

neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nevedie k definitívnemu odstráneniu spornosti

vzťahu žalobcov a žalovaných. Určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy má pre

žalobcov len predbežný charakter a má (môže) slúžiť pre účely iného súdneho konania

(o určenie vlastníctva).

Z uvedeného možno vyvodiť, že otázka neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy,

vyriešenia ktorej sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhajú predmetnou žalobou, má povahu

iba predbežnej otázky vo vzťahu k žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/, 2/

previesť z nimi nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností

do ich spoluvlastníctva podiely uvedené vo výzve zo 14. júna 2005. Na vyriešení takejto

predbežnej otázky v samostatnom konaní nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem.

Podľa názoru dovolacieho súdu žalobcovia 1/ až 3/ na ochranu svojich práv zvolili

procesne neprípustnú určovaciu žalobu, preto správne odvolací súd nepristúpil k posúdeniu

jej opodstatnenosti. Keďže žalobcom 1/ až 3/ sa v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť

správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ uplatnili neopodstatnene.

Žalobcovia 1/ až 3/ v dovolaní namietajú tiež tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2

písm. b/ Ich námietky boli založené na tom, že odvolací súd v rozhodnutí nedostatočne

vysvetlil svoje právne úvahy a riešenia právnych otázok. K tomu treba uviesť, že z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam

pre rozhodnutie (, , , , ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

15

Odôvodnenie odvolacieho rozsudku obsahuje nielen stručné zhrnutie odvolacích námietok

žalobcov 1/ až 3/ a spôsob, ako sa s nimi odvolací vysporiadal, ale aj primerané právne

posúdenie (a to aj v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/ až 3/

na podaní žaloby podľa ). Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu vydaného v danej veci dospel dovolací súd k záveru, že právo žalobcov 1/

až 3/ na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolací dôvod podľa

nie je daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené

v , ktoré by mali za následok nesprávnosť žalobcami 1/ až 3/ dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie podľa zamietol.

II. Žalovaní 1/ až 3/ napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania. V tejto časti smeruje dovolanie žalovaných proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou

rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď

rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167

ods. 1 ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania

treba prípustnosť dovolania žalovaných proti nemu smerujúceho posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Z ustanovenia ale vyplýva, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

o trovách konania je procesne neprípustné.

So zreteľom na obsah dovolania žalovaných a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1

druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

16

Procesné vady konania v zmysle až e/, dovolatelia nenamietali

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Podľa názoru dovolateľov im v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom tým,

že odvolací súd rozhodol bez dostatočného odôvodnenia rozhodnutia, čím porušil ich právo

na spravodlivé konanie a tiež tým, že ich na pojednávaní nepoučil v zmysle § 213 ods. 2

, aby sa vyjadrili k možnému použitiu iného ustanovenia právneho predpisu (

písm. a/ O.s.p vyhlášky č. ), ktoré bolo rozhodujúce pre výpočet odmeny

advokáta za zastupovanie. Uvedená vada, aj keby k nej došlo, nezakladá vadu podľa § 237

písm. f/ a prípustnosť dovolania.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu

predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka

občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi

nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovaným realizáciu jeho

procesných práv.

Pokiaľ žalovaní namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosťˇ), treba uviesť, že nie

každá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania,

je relevantná z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími,

taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky

súdny poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď ); vady tejto povahy

sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom ( ). Niektorým

vadám inej procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(s tzv. iným vadám konania) pripisuje význam v tom zmysle, že

ich považuje za relevatný dovolací dôvod (viď ustanovenie ),

ktorý možno uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené

17

uverejniť v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. ,

v ktorom tento súd dospel k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy,

ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal

nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/98. Podľa

právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený

aj v prejednávanej veci. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu

nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva

aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

a ). Preto sama skutočnosť, že v konaní prípadne došlo

k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôže v danom prípade

založiť prípustnosť dovolania žalovaných, lebo nejde o vadu v zmysle

K ďalšej námietke žalovaných, že odvolacím súdom neboli poučení v zmysle § 213

ods. 2 o možnosti použitia iného ustanovenia vyhlášky č. pri určení

základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta, dovolací súd túto námietku nepovažuje

za opodstatnenú; je toho názoru, že postup súdu pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny

advokáta podľa vyhlášky č. pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania

nepodlieha takejto poučovacej povinnosti.

Dovolatelia tiež namietajú, že konanie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. g/

, pretože bolo porušené ich právo na zákonného sudcu garantované v článku 48 ods. 1

SR, keď po zrušení prvšieho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. apríla

2008 sp. zn. najvyšším súdom, vec bola na Krajskom súde v Banskej Bystrici

zapísaná do súdneho registra inému senátu než tomu, ktorý vo veci rozhodoval pred jeho

zrušením najvyšším súdom, čo je v rozpore s článkom 48 ods. 1 SR a s

vyhlášky č.

18

Uvedenú námietku žalovaných dovolací súd nepovažuje za dôvodnú, pretože postup

Krajského súdu v Banskej Bystrici pri zapisovaní veci po jej zrušení najvyšším súdom bol

v súlade s Rozvrhom práce tohto súdu na rok 2009. Z obsahu spisu vyplýva, že v pôvodnom

senáte 14 Co, v zložení JUDr. Mária Podhorová, JUD. Oľga Maľová, Mgr. Ema

Novodomcová, ktorý rozhodol vo veci 15. apríla 2008, sudcom spravodajcom bola

JUDr. Oľga Maľová. Po zrušení tohto rozsudku najvyšším súdom, vec sa vrátila

na rozhodovanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici 22. mája 2009 a bola zapísaná

do registra 14 Co. Keďže podľa Rozvrhu práce na rok 2009 JUDr. Oľga Maľová už v tomto

senáte nebola zaradená, vec rozhodoval senát 15 Co, v ktorom bola JUDr. Maľová zaradená

v roku 2009, v zložení JUDr. Jaroslav Mikulaj, JUDr. Oľga Maľová, JUDr. Jozef Hrabovský,

ktorý aj v danej veci rozhodol. Z uvedeného je zrejmé, že Krajský súd v Banskej Bystrici

postupoval pri zápise veci zrušenej najvyšším súdom v súlade s Rozvrhom práce tohto súdu

na rok 2009, súd nebol nesprávne obsadený, preto k vade podľa nedošlo.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovaných 1/ až 3/ procesne neprípustné, preto

ho podľa v spojení s odmietol.

III. V dovolacom konaní neboli žalobcovia 1/ až 3/ procesne úspešní a vznikla

im povinnosť nahradiť trovy procesne úspešným účastníkom tohto konania (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Žalovaní v dovolacom konaní

nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto im súd

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal ( ).

Žalovaní 1/ až 3/, ktorí napadli dovolaním len výrok o trovách konania, neboli

v dovolacom konaní ohľadom svojho dovolania procesne úspešní a vznikla im povinnosť

nahradiť trovy procesne úspešným žalobcom ( v spojení s

a ). Žalobcovia v dovolacom konaní podali vyjadrenie k dovolaniu

žalovaných, trovy dovolacieho konania za tento úkon nežiadali, preto im súd náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal ( ).

19

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková