Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/28/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ Ing. V. K.,

bývajúci v B., 2/ Ing. B. K., bývajúca v B., žalobcovia 1/, 2/ zastúpení K., s.r.o., so sídlom

v B., v mene ktorej koná Mgr. M. R., konateľ a advokát, proti žalovaným : 1/ Ing. M. M.,

bývajúci S., 2/ PhDr. Ing. G. B., bývajúci v C., žalovaní 1/, 2/ zastúpení JUDr. D. Š.,

advokátkou v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle

uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra

2008 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra 2008 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 15. mája 2008 č.k. -75 určil, že

kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ Ing. M. M. a žalovaným 2/ PhDr. Ing. G. B.

18.8.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V., v konaní sp.zn. V., je v časti

o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností,

Správy katastra vo V. pre obec a katastrálne územie H. na LV č. X., ako parcela č. X., orná

2

pôda o výmere X. m, podiel X., neplatná. Vo zvyšku návrh žalobcov 1/, 2/ zamietol.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení

rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ mali predkupné právo vo vzťahu

k spoluvlastníckemu podielu, ktorý previedol žalovaný 1/ na žalovaného 2/. Žalovaný 2/ nie je

vo vzťahu k žalovanému 1/ blízkou osobou, ako to má na mysli ustanovenie § 116 a § 117

(ďalej ). Potom, keďže predkupné právo žalobcov 1/, 2/ nebolo

dodržané, mali možnosť sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa

. Ďalej mali možnosť podľa Občianskeho

zákonníka sa domáhať, aby žalovaný 2/ im ponúkol spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol

od žalovaného 1/ ku kúpe za rovnakých podmienok ako ho kupoval od žalovaného 1/

(realizácia predkupného práva). Žalobcovia 1/, 2/ sa dovolali relatívnej neplatnosti v návrhu

na začatie konania. Potom, ako návrh na začatie konania bol doručený žalovaným, nastali

účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti a teda časť kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2005

týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/ sa stala

neplatnou od počiatku, teda od okamihu, kedy táto kúpna zmluva bola uzavretá (18.8.2005).

Následne právne úkony zo strany žalovaných 1/, 2/ (odstúpenie od zmluvy, dohoda o vydaní

nehnuteľnosti) sa stali právne irelevantné. V danom prípade žalobcovia 1/, 2/ sa snažili aj

o samotnú realizáciu predkupného práva nielen o určenie relatívnej neplatnosti, čo by samo

osebe mohlo mať za následok len zabránenie prevodu vlastníctva, ktorý je ale inak možný

a preto návrhu žalobcov v tejto časti vyhovel. Prihliadol na to, že žalobcovia 1/, 2/ sa dovolali

relatívnej neplatnosti právneho úkonu v lehote uvedenej v (trojročnej premlčacej

dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz). Vzhľadom

na nedostatok výslovnej právnej úpravy predkupného práva spoluvlastníkov v druhej časti

o vecných právach je potrebné v zmysle ustanovenia

vychádzať z analogickej aplikácie všeobecnej právnej úpravy predkupného práva, ktorá je

obsiahnutá v ôsmej časti upravujúcej záväzky a práva s výnimkou

ustanovení, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva. Použitie ustanovenia

aj pre prípady, kde bolo predkupné právo založené zákonom vyplýva okrem už uvedeného aj

z toho, že samotné ustanovenie umožňuje dohodnúť predkupné právo i ako

právo vecné. Realizácia predkupného práva voči pôvodnému spoluvlastníkovi (žalovaný 1/)

nie je možné, lebo by tým došlo k porušeniu jeho ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20

SR). Keďže žalobcovia sa domáhali nariadenia vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi kúpnu

zmluvu ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok ako ich uzavrel

so žalovaným 2/, súd z vyššie uvedených dôvodov v tejto časti návrh žalobcov zamietol.

Vzhľadom na formuláciu petitu návrhu žalobcov sa opätovne stal podielovým

spoluvlastníkom podielu X. nehnuteľností zapísaných v Správe katastra vo V. na LV č. X.,

2

pre obec a Katastrálne územie H., ako parc. č. X.-orná pôda o výmere X. mžalovaný 1/

s tým, že v zmysle ustanovenia je povinný vrátiť žalovanému 2/ prijatú kúpnu cenu.

Predkupné právo žalobcov zostáva zachované.

Na odvolanie žalobcov a žalovaných Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 22. októbra 2008 č.k. -146 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým

určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zo dňa 18.8.2005 je

neplatná, zmenil tak, že návrh na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu zamietol.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol o nahradenie prejavu

vôle žalovaného 1/ potvrdil. Uložil žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť

žalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 37 896,30 Sk do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia do rúk JUDr. D. Š.. Pripustil dovolanie voči tomuto rozsudku. Ohľadne výroku

o určení, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/, 2/ zo dňa 18.8.2005 je neplatná

uviedol, že najsamprv sa zaoberal naliehavosťou právneho záujmu na takomto určení. Dospel

k záveru, že v dôsledku vykonania zápisov v katastri na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy

došlo k uvedeniu stavu predmetnej nehnuteľnosti do pôvodného stavu, teda stavu, aký bol

pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a 2/ zo dňa 18.8.2005. Právne postavenie

žalobcov 1/, 2/ teda nie je neisté, nemôžu mať preto naliehavý právny záujem na určovacej

žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanými

1/ a 2/. Ohľadne dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu uviedol, že právne účinky

dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu nenastali doručením návrhu

zo strany žalobcov 1/, 2/ ale až rozhodnutím súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho

úkonu, ktoré má konštitutívne právne účinky. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcov, že

súd len deklaruje neplatnosť právneho úkonu a že úkony žalovaných po podaní návrhu na súd

sú právne irelevantné a v dôsledku toho aj odstúpenie žalovaného 2/ od kúpnej zmluvy by

bolo neplatné. Z konania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že si žalovaný 1/ uvedomil

pochybenie, ktorého sa dopustil porušením predkupného práva a z tohto dôvodu došlo

k náprave vadného právneho stavu a obnovenia stavu pred porušením právnej povinnosti

žalovaným 1/. Uvedené dôvody ho viedli k tomu, že zmenil rozsudok prvostupňového súdu

ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 18.8.2005 tak, že

návrh zamietol.

Pokiaľ ide o žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného 1/

uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu za tých istých podmienok ako uzavrel so žalovaným 2/ dospel

k záveru, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď tento návrh ako nedôvodný zamietol.

Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a preto nebolo možné vyhovieť ani ich návrhu na nahradenie prejavu vôle žalovaného

1/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu. Aj keď pôvodne došlo k porušeniu predkupného práva

žalobcov, žalovaní tento stav odstránili, v dôsledku čoho zostalo predkupné právo žalobcom

zachované a nie je dôvod na nahradenie prejavu vôle podľa ustanovenia

Nie je totiž možné nanútiť žalovanému 1/ povinnosť ponúknuť na odpredaj svoj

spoluvlastnícky podiel a to ani nahradením jeho vôle, pretože pre to neexistuje žiaden

zákonný predpoklad, keďže nejde o postup podľa . Nemožno totiž vychádzať

z predpokladu, že oferta pretrváva. Povinnosť osoby, ktorá porušila ponukovú povinnosť

v zmysle ponúknuť svoj podiel z ničoho nevyplýva.

Pripustil voči obom výrokom svojho rozsudku dovolanie na dovolaciu otázku v znení :

„predkupné právo podielového spoluvlastníka sa môže realizovať aj tak, že podielový

spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti

kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa

po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti opätovne stal obligačno-právnym vlastníkom.

K tomu treba pripojiť obsah kúpnej zmluvy, ktorá musí byť pripojená k návrhu, ktorého

podmienky kúpnej zmluvy sú totožné s podmienkami kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej

neplatnosti sa podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, dovoláva“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/. Prípustnosť

dovolania odvodzovali od ustanovenia , a

Dôvodnosť dovolania podľa ich názoru spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci

( ), konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a v konaní došlo

k vadám uvedeným v ( ). Mali za to, že odvolací súd

nesprávne právne posúdil vec, keď právnu normu síce správne určenú na zistený skutkový

stav nesprávne interpretoval. Nestotožňujú sa s právnym posúdením otázky dovolania sa

relatívnej neplatnosti odvolacím súdom. Podľa ich názoru dovolanie sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu je hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu. Právne

následky (účinky) dovolania sa relatívnej neplatnosti (hmotnoprávneho úkonu) nastávajú

a stávajú sa perfektnými dojdením tohto dovolania sa účastníkom relatívne neplatného

právneho úkonu. Odvolací súd svoj záver o rôznosti okamihov, kedy nastanú účinky

dovolania sa neplatnosti v závislosti od toho, či sa jej obídený podielový spoluvlastník dovolá

mimo občianskeho súdneho konania alebo v jeho rámci, žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Pritom posúdenie otázky okamihu a účinkov hmotnoprávneho úkonu – dovolania sa relatívnej

neplatnosti, je otázkou zásadného právneho významu. Pre posúdenie nároku žalobcov,

ktorého sa domáhajú v predmetnom konaní – realizácia predkupného práva žalobcov,

a úkonov žalovaných vykonaných v priebehu predmetného občianskeho súdneho konania

(odstúpenie od zmluvy, dohoda o vydaní nehnuteľnosti). V kontexte dovolacej otázky tak

možno uzavrieť, že po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti nie je možné predkupné

právo ani realizovať inak, než domáhaním sa nahradenia prejavu vôle predávajúceho –

žalovaného 1/, t.j. osoby, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia .

V záujme s cieľom realizovať svoje predkupné právo sa domáhali v konaní pred odvolacím

súdom určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 17. decembra 2007 a to tak

z dôvodov neplatnosti tohto úkonu z dôvodu účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti ako

aj z dôvodu neexistencie hmotnoprávnych predpokladov – podmienok odstúpenia (ako to má

na mysli ustanovenie ). Odvolací súd návrhu na pripustenie zmeny nevyhovel.

Žalobcovia sú toho názoru, že odvolací súd rozhodujúc o ich návrhu na pripustenie zmeny

návrhu sa mal pri svojom rozhodovaní riadiť výlučne ustanovením Konanie je tak

podľa ich názoru postihnuté inou vadou konania.

Údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností je teda založená na vyvrátiteľnej

domnienke. Takýmto konaním (prístupom súdu k otázke platnosti) neplatnosti odstúpenia

od zmluvy zo dňa 17. decembra 2007 bola postupom súdu odňatá žalobcom možnosť konať

pred súdom. Žalobcovia taktiež rozporujú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ

ide o trovy konania. Navrhujú, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( – prvý výrok predmetného

rozsudku, § 238 ods. 3 – druhý výrok predmetného rozsudku), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

K prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa a návrh o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/

zo dňa 18.8.2005 je neplatná zamietol, je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (jedná sa o prvý výrok rozsudku odvolacieho súdu)

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ,

zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatnej rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným).

Dovolatelia namietajú, že tým, že odvolací súd nepripustil zmenu návrhu, ktorou sa

domáhali určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovaného 2/ zo dňa 17.12.2007 boli

vylúčení z realizácie svojich procesných práv a predmetné občiansko-súdne konanie je tak

postihnuté vadou uvedenou v

K tomuto postupu odvolacieho súdu treba uviesť, že zmena žaloby nesmie byť

v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu

alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie dáva

preto žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí

(tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie

o zmenenej žalobe ( ). V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd

v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní.

Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom

požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť pokladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí

s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho

myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu

na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním odvolací súd, žalobca nie je oprávnený napadnúť

odvolaním správnosť tejto úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo

nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (pozri ). Ani dovolací

súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania

v zmysle , nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka žalobcov o vade konania

zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa neobstojí.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Dovolatelia namietajú, že tým, že odvolací súd nepripustil zmenu návrhu (určenie

neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 17.12.2007), konanie je postihnuté inou vadou

konania v zmysle ustanovenia

Postup odvolacieho súdu ohľadne návrhu žalobcov na zmenu žaloby bol v súlade

s príslušnými procesnými ustanoveniami , odvolací súd

v zmysle ustanovenia rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil. Nedošlo

teda k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorej dôsledkom by bola vecná nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, preto

neobstojí ani dovolacia námietka žalobcov, že by predmetné konanie bolo postihnuté inou

vadou konania.

Dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolatelia namietajú nesprávny výklad a právne posúdenie otázky dovolania sa

relatívnej neplatnosti odvolacím súdom, ktorá je otázkou zásadného právneho významu celej

prejednávanej veci a samozrejme otázkou zásadného právneho významu v kontexte dovolacej

otázky a nárokov, ktorých sa žalobcovia v predmetnom konaní domáhajú (realizácie

predkupného práva), ktorá vedie k nesprávnemu právnemu posúdeniu úkonov žalovaných 1/,

2/ (odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.12.2007, dohoda o vydaní nehnuteľnosti). Akékoľvek

a všetky úkony žalovaných, ktoré nastali po okamihu účinného dovolania sa relatívnej

neplatnosti sú právne irelevantné a nemôžu požívať právnu ochranu.

Najsamprv je potrebné uviesť, že dovolanie voči prvému výroku rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné podľa , keďže ide o zmeňujúce rozhodnutie

v tejto časti a jednak je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia , ktoré

dovolací súd pripustil a vymedzil aj dovolaciu otázku voči tomuto výroku v znení „predkupné

právo podielového spoluvlastníka sa môže realizovať aj tak, že podielový spoluvlastník,

ktorého predkupné právo bolo porušené sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti kúpnej

zmluvy“.

nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných

spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej

úprave nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa

má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej

verejnosti zákonnému predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že

spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak

zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140

. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže

zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. Jedná sa o nasledujúce možnosti :

Oprávnený má právo domáhať sa na nadobúdateľovi, aby mu previedol podiel za rovnakých

podmienok, alebo relatívnej neplatnosti, keďže porušenie má

za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu o prevode spoluvlastníckeho podielu

podľa ustanovenia . Inými slovami, právny úkon sa považuje

za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý (t.j. spoluvlastník, ktorého

predkupné právo bolo porušené), neplatnosti právneho úkonu nedovolá v rámci premlčacej

lehoty. Teda oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného práva, môže podať žalobu

na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa .

Môže sa domáhať, aby súd určil, že zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorá je

v rozpore s ustanovením , je neplatná, čím by sa vrátili právne

pomery k veci do stavu existujúceho pred prevodom podielu na tretiu osobu. Na tomto mieste

je preto vhodné sa zamyslieť nad otázkou vzťahu žaloby o určenie neplatnosti a žaloby

na nahradenie prejavu vôle.

Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej

žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu

podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by

bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo

neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať

na splnenie povinnosti podľa .

Určovacia žaloba podľa je skôr

preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav

ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť

inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky

vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno

dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov

účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak

nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani

právny záujem na takomto určení.

V zmysle uvedenej konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia,

kedy by žaloba na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní

spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť

prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe

do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia znášajú dôkazné bremeno

ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako

ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chcú

zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení

spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť,

nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím

výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom

vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu

z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva) a to

práva s vecou (podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, kedy zostávajúci spoluvlastníci

budú mať o podiel na veci záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali na nadobúdateľovi

prevodu tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka relatívnej

neplatnosti bude v rámci súdneho konania riešená ako predbežná otázka.

Žalobcovia sa žalobou podanou na prvostupňovom súde dňa 31.10.2007 domáhali

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa

18.8.2005, ktorej vklad bol povolený dňa 2.12.2005 príslušnou Správou katastra

nehnuteľností V. pod V. v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vedenej

na Katastrálnom úrade B., Správa katastra V. na LV č. X. pre kat. úz. H. a to k parc. č. X. vo

2

výmere X. morná pôda podiel X., z dôvodu porušenia predkupného práva.

Odvolací súd správne postupoval pokiaľ sa najsamprv zaoberal posúdením

naliehavosti právneho záujmu žalobcov na predmetnej žalobe, ktorý je základným

predpokladom riešení otázok neplatnosti v rámci určovacej žaloby, avšak v tejto súvislosti

neriešil otázku, kedy došlo k uplatneniu právnych účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti

predmetného právneho úkonu (zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ zo dňa 18.8.2005),

keď v odôvodnení svojho rozhodnutia teoreticky polemizuje s absolútnou a relatívnou

neplatnosťou právneho úkonu, kedy dochádza k dovolaniu sa takejto neplatnosti, keď

dochádza k záveru, že účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu nenastali doručením

návrhu zo strany žalobcov 1/, 2/, ale že rozhodnutie súdu o určení relatívnej neplatnosti

právneho úkonu má konštitutívne právne účinky. Následne uzatvára, že v dôsledku vykonania

ďalších zápisov a to uvedeniu do pôvodného stavu, ktorý bol pred uzavretím kúpnej zmluvy

medzi žalovanými 1/, 2/ už právne postavenie žalobcov nie je neisté a nemôžu mať naliehavý

právny záujem na určovacej žalobe. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti

je chaotické a nepreskúmateľné a zároveň je urobený aj predčasný právny záver o tom, že

naliehavý právny záujem na takejto žalobe neexistuje. K tomu dovolací súd poznamenáva, že

relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140

je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu

u prevádzateľa a nadobúdateľa. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú

okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho

úkonu, v danom prípade doručením žaloby žalovaným.

V tejto súvislosti k pripustenej dovolacej otázke dovolací súd udáva, že ak povinná

osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) vec scudzí bez toho, že by ju ponúkol

oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu

neplatnosť zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť sa

dovolať relatívnej neplatnosti tejto zmluvy ( ), alebo sa domáhať

na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol na kúpu podľa

, v žiadnom prípade sa nemôže domáhať nahradenia

prejavu vôle predávajúceho. K tomu možno poznamenať, že v prípade účinného dovolania sa

relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený

spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože

(nadobúdateľ) platne ju nenadobudol.

Pokiaľ ide o druhý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku ktorým návrh o nahradenie prejavu vôle žalovaného

1/ zamietol, proti tomuto výroku je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3

, t.j. vyslovením prípustnosti dovolania, ktorým vymedzuje odvolací súd zároveň aj

právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril

priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodňované výlučne len nesprávnym

právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá

viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody

dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm.c/

).

Ustanovenie zveruje odvolaciemu súdu oprávnenie založiť

prípustnosť dovolania proti jeho rozhodnutiu, proti ktorému by inak dovolanie nebolo

prípustné. Z požiadaviek na pripustenie dovolania rozhodnutím odvolacieho súdu vyplýva, že

dovolanie môže byť pripustené len na riešenie právnych otázok, ktoré sú zásadného významu,

prípustnosť dovolania musí byť vyslovená vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu a výrok

o prípustnosti dovolania musí byť odôvodnený.

Možnosť vysloviť prípustnosť dovolania však neznamená, že by odvolací súd bol

oprávnený pripustiť dovolanie podľa svojej voľnej úvahy. Zákon mu dáva toto oprávnenie len

výnimočne za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd preto musí v odôvodnení rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť

dovolania pre zásadný význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, pokiaľ nemá

po právnej stránke zásadný význam celé rozhodnutie. V súlade so zásadou preskúmateľnosti,

presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí, potom musí odvolací súd v odôvodnení

rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť. Musí vysvetliť,

z akých dôvodov, z viacerých konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny

práve ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné, čo treba považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd

prihliadať v zmysle veta druhá z úradnej moci.

Odvolací súd pripustil v danej veci dovolanie na dovolaciu otázku „predkupné právo

podielového spoluvlastníka sa môže realizovať tak, že podielový spoluvlastník sa môže

domáhať nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní sa relatívnej

neplatnosti opätovne stal obligačnoprávnym vlastníkom. K tomu treba pripojiť obsah kúpnej

zmluvy, ktorá musí byť pripojená k návrhu, ktorého podmienky kúpnej zmluvy sú totožné

s podmienkami kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti sa podielový spoluvlastník,

ktorého predkupné právo bolo porušené, dovoláva“. Dovolací súd predmetnú dovolaciu

otázku vyriešil tak, že uviedol, žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nie je možno nanútiť žalovanému 1/ povinnosť

ponúknuť na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel, nemožno totiž vychádzať z predpokladu,

že oferta pretrváva. Povinnosť osoby, ktorá porušila ponukovú povinnosť v zmysle

ponúknuť svoj podiel z ničoho nevyplýva. Takéto vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania

nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami. Nie je totiž riadne, jasne a zrozumiteľne

odôvodnené. Navyše, dovolaciu otázku v odôvodnení svojho rozsudku sám ani neriešil, keď

len poznamenal, že nie je možné nanútiť žalovanému 1/ povinnosť ponúknuť na odpredaj svoj

spoluvlastnícky podiel, a to ani nahradením jeho vôle, pretože neexistuje žiaden zákonný

predpoklad, keďže nejde o postup podľa . Nemožno totiž vychádzať

z predpokladu, že oferta pretrváva a povinnosť osoby, ktorá porušila ponuku pojmu v zmysle

z ničoho nevyplýva.

Záverom dovolací súd k tejto problematike poznamenáva, že na základe výzvy

oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec ku kúpe

za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá povinnou osobou (§ 605, § 606

). Ak nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený

domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím

vydaným podľa Práva vyplývajúce z

a môže totiž podielový spoluvlastník uplatniť, i keď relatívnu neplatnosť

zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil ale

vadne resp. neúčinne. Predpokladom postupu podľa posledne uvedených ustanovení teda nie

je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode

spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k všetkým účastníkom zmluvy.

So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo iné, ako zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu podľa (prvý výrok rozsudku odvolacieho

súdu) a § 243b ods. 1 O.s.p (druhý výrok rozsudku odvolacieho súdu) a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav, výskyt inej vady

konania v zmysle , nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu, či

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová