Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 165 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (193)057/367357.65f59c.pdf
PDF · 130.08 KB
No categories available
2Cdo/28/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 28/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ Ing. V. K.,
bývajúci v B., 2/ Ing. B. K., bývajúca v B., žalobcovia 1/, 2/ zastúpení K., s.r.o., so sídlom
v B., v mene ktorej koná Mgr. M. R., konateľ a advokát, proti žalovaným : 1/ Ing. M. M.,
bývajúci S., 2/ PhDr. Ing. G. B., bývajúci v C., žalovaní 1/, 2/ zastúpení JUDr. D. Š.,
advokátkou v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle
uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 1 C 288/2007,
o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra
2008 sp.zn. 15 Co 194/2008
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra 2008 sp.zn.
15 Co 194/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 15. mája 2008 č.k. 1 C 288/2007-75 určil, že
kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ Ing. M. M. a žalovaným 2/ PhDr. Ing. G. B.
18.8.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V., v konaní sp.zn. V., je v časti
o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností,
Správy katastra vo V. pre obec a katastrálne územie H. na LV č. X., ako parcela č. X., orná
2
pôda o výmere X. m, podiel X., neplatná. Vo zvyšku návrh žalobcov 1/, 2/ zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ mali predkupné právo vo vzťahu
k spoluvlastníckemu podielu, ktorý previedol žalovaný 1/ na žalovaného 2/. Žalovaný 2/ nie je
vo vzťahu k žalovanému 1/ blízkou osobou, ako to má na mysli ustanovenie § 116 a § 117
Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). Potom, keďže predkupné právo žalobcov 1/, 2/ nebolo
dodržané, mali možnosť sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 40a Občianskeho zákonníka. Ďalej mali možnosť podľa § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka sa domáhať, aby žalovaný 2/ im ponúkol spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol
od žalovaného 1/ ku kúpe za rovnakých podmienok ako ho kupoval od žalovaného 1/
(realizácia predkupného práva). Žalobcovia 1/, 2/ sa dovolali relatívnej neplatnosti v návrhu
na začatie konania. Potom, ako návrh na začatie konania bol doručený žalovaným, nastali
účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti a teda časť kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2005
týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na žalovaného 2/ sa stala
neplatnou od počiatku, teda od okamihu, kedy táto kúpna zmluva bola uzavretá (18.8.2005).
Následne právne úkony zo strany žalovaných 1/, 2/ (odstúpenie od zmluvy, dohoda o vydaní
nehnuteľnosti) sa stali právne irelevantné. V danom prípade žalobcovia 1/, 2/ sa snažili aj
o samotnú realizáciu predkupného práva nielen o určenie relatívnej neplatnosti, čo by samo
osebe mohlo mať za následok len zabránenie prevodu vlastníctva, ktorý je ale inak možný
a preto návrhu žalobcov v tejto časti vyhovel. Prihliadol na to, že žalobcovia 1/, 2/ sa dovolali
relatívnej neplatnosti právneho úkonu v lehote uvedenej v § 101 OZ (trojročnej premlčacej
dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz). Vzhľadom
na nedostatok výslovnej právnej úpravy predkupného práva spoluvlastníkov v druhej časti
Občianskeho zákonníka o vecných právach je potrebné v zmysle ustanovenia § 853 OZ
vychádzať z analogickej aplikácie všeobecnej právnej úpravy predkupného práva, ktorá je
obsiahnutá v ôsmej časti Občianskeho zákonníka upravujúcej záväzky a práva s výnimkou
ustanovení, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva. Použitie ustanovenia § 603 OZ
aj pre prípady, kde bolo predkupné právo založené zákonom vyplýva okrem už uvedeného aj
z toho, že samotné ustanovenie § 603 ods. 2 OZ umožňuje dohodnúť predkupné právo i ako
právo vecné. Realizácia predkupného práva voči pôvodnému spoluvlastníkovi (žalovaný 1/)
nie je možné, lebo by tým došlo k porušeniu jeho ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20
Ústavy SR). Keďže žalobcovia sa domáhali nariadenia vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi kúpnu
zmluvu ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok ako ich uzavrel
so žalovaným 2/, súd z vyššie uvedených dôvodov v tejto časti návrh žalobcov zamietol.
Vzhľadom na formuláciu petitu návrhu žalobcov sa opätovne stal podielovým
spoluvlastníkom podielu X. nehnuteľností zapísaných v Správe katastra vo V. na LV č. X.,
2
pre obec a Katastrálne územie H., ako parc. č. X.-orná pôda o výmere X. mžalovaný 1/
s tým, že v zmysle ustanovenia § 457 OZ je povinný vrátiť žalovanému 2/ prijatú kúpnu cenu.
Predkupné právo žalobcov zostáva zachované.
Na odvolanie žalobcov a žalovaných Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
z 22. októbra 2008 č.k. 15 Co 194/2008-146 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zo dňa 18.8.2005 je
neplatná, zmenil tak, že návrh na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu zamietol.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol o nahradenie prejavu
vôle žalovaného 1/ potvrdil. Uložil žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 37 896,30 Sk do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia do rúk JUDr. D. Š.. Pripustil dovolanie voči tomuto rozsudku. Ohľadne výroku
o určení, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/, 2/ zo dňa 18.8.2005 je neplatná
uviedol, že najsamprv sa zaoberal naliehavosťou právneho záujmu na takomto určení. Dospel
k záveru, že v dôsledku vykonania zápisov v katastri na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy
došlo k uvedeniu stavu predmetnej nehnuteľnosti do pôvodného stavu, teda stavu, aký bol
pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a 2/ zo dňa 18.8.2005. Právne postavenie
žalobcov 1/, 2/ teda nie je neisté, nemôžu mať preto naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanými
1/ a 2/. Ohľadne dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu uviedol, že právne účinky
dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu nenastali doručením návrhu
zo strany žalobcov 1/, 2/ ale až rozhodnutím súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, ktoré má konštitutívne právne účinky. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcov, že
súd len deklaruje neplatnosť právneho úkonu a že úkony žalovaných po podaní návrhu na súd
sú právne irelevantné a v dôsledku toho aj odstúpenie žalovaného 2/ od kúpnej zmluvy by
bolo neplatné. Z konania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že si žalovaný 1/ uvedomil
pochybenie, ktorého sa dopustil porušením predkupného práva a z tohto dôvodu došlo
k náprave vadného právneho stavu a obnovenia stavu pred porušením právnej povinnosti
žalovaným 1/. Uvedené dôvody ho viedli k tomu, že zmenil rozsudok prvostupňového súdu
ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ dňa 18.8.2005 tak, že
návrh zamietol.
Pokiaľ ide o žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného 1/
uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu za tých istých podmienok ako uzavrel so žalovaným 2/ dospel
k záveru, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď tento návrh ako nedôvodný zamietol.
Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a preto nebolo možné vyhovieť ani ich návrhu na nahradenie prejavu vôle žalovaného
1/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu. Aj keď pôvodne došlo k porušeniu predkupného práva
žalobcov, žalovaní tento stav odstránili, v dôsledku čoho zostalo predkupné právo žalobcom
zachované a nie je dôvod na nahradenie prejavu vôle podľa ustanovenia § 161 ods. 3 O.s.p.
Nie je totiž možné nanútiť žalovanému 1/ povinnosť ponúknuť na odpredaj svoj
spoluvlastnícky podiel a to ani nahradením jeho vôle, pretože pre to neexistuje žiaden
zákonný predpoklad, keďže nejde o postup podľa § 603 ods. 3 OZ. Nemožno totiž vychádzať
z predpokladu, že oferta pretrváva. Povinnosť osoby, ktorá porušila ponukovú povinnosť
v zmysle § 140 OZ ponúknuť svoj podiel z ničoho nevyplýva.
Pripustil voči obom výrokom svojho rozsudku dovolanie na dovolaciu otázku v znení :
„predkupné právo podielového spoluvlastníka sa môže realizovať aj tak, že podielový
spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa
po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti opätovne stal obligačno-právnym vlastníkom.
K tomu treba pripojiť obsah kúpnej zmluvy, ktorá musí byť pripojená k návrhu, ktorého
podmienky kúpnej zmluvy sú totožné s podmienkami kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej
neplatnosti sa podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, dovoláva“.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/. Prípustnosť
dovolania odvodzovali od ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p., § 238 ods. 3 O.s.p. a § 237 písm.f/
O.s.p. Dôvodnosť dovolania podľa ich názoru spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) a v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237 O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p.). Mali za to, že odvolací súd
nesprávne právne posúdil vec, keď právnu normu síce správne určenú na zistený skutkový
stav nesprávne interpretoval. Nestotožňujú sa s právnym posúdením otázky dovolania sa
relatívnej neplatnosti odvolacím súdom. Podľa ich názoru dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu je hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu. Právne
následky (účinky) dovolania sa relatívnej neplatnosti (hmotnoprávneho úkonu) nastávajú
a stávajú sa perfektnými dojdením tohto dovolania sa účastníkom relatívne neplatného
právneho úkonu. Odvolací súd svoj záver o rôznosti okamihov, kedy nastanú účinky
dovolania sa neplatnosti v závislosti od toho, či sa jej obídený podielový spoluvlastník dovolá
mimo občianskeho súdneho konania alebo v jeho rámci, žiadnym spôsobom neodôvodnil.
Pritom posúdenie otázky okamihu a účinkov hmotnoprávneho úkonu – dovolania sa relatívnej
neplatnosti, je otázkou zásadného právneho významu. Pre posúdenie nároku žalobcov,
ktorého sa domáhajú v predmetnom konaní – realizácia predkupného práva žalobcov,
a úkonov žalovaných vykonaných v priebehu predmetného občianskeho súdneho konania
(odstúpenie od zmluvy, dohoda o vydaní nehnuteľnosti). V kontexte dovolacej otázky tak
možno uzavrieť, že po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti nie je možné predkupné
právo ani realizovať inak, než domáhaním sa nahradenia prejavu vôle predávajúceho –
žalovaného 1/, t.j. osoby, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 140 OZ.
V záujme s cieľom realizovať svoje predkupné právo sa domáhali v konaní pred odvolacím
súdom určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 17. decembra 2007 a to tak
z dôvodov neplatnosti tohto úkonu z dôvodu účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti ako
aj z dôvodu neexistencie hmotnoprávnych predpokladov – podmienok odstúpenia (ako to má
na mysli ustanovenie § 49 OZ). Odvolací súd návrhu na pripustenie zmeny nevyhovel.
Žalobcovia sú toho názoru, že odvolací súd rozhodujúc o ich návrhu na pripustenie zmeny
návrhu sa mal pri svojom rozhodovaní riadiť výlučne ustanovením § 95 O.s.p. Konanie je tak
podľa ich názoru postihnuté inou vadou konania.
Údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností je teda založená na vyvrátiteľnej
domnienke. Takýmto konaním (prístupom súdu k otázke platnosti) neplatnosti odstúpenia
od zmluvy zo dňa 17. decembra 2007 bola postupom súdu odňatá žalobcom možnosť konať
pred súdom. Žalobcovia taktiež rozporujú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ
ide o trovy konania. Navrhujú, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p. – prvý výrok predmetného
rozsudku, § 238 ods. 3 – druhý výrok predmetného rozsudku), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
K prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa a návrh o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/
zo dňa 18.8.2005 je neplatná zamietol, je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241
ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (jedná sa o prvý výrok rozsudku odvolacieho súdu)
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,
zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,
nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatnej rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom
nesprávne obsadeným).
Dovolatelia namietajú, že tým, že odvolací súd nepripustil zmenu návrhu, ktorou sa
domáhali určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovaného 2/ zo dňa 17.12.2007 boli
vylúčení z realizácie svojich procesných práv a predmetné občiansko-súdne konanie je tak
postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p.
K tomuto postupu odvolacieho súdu treba uviesť, že zmena žaloby nesmie byť
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého procesného postupu
alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dáva
preto žalobcovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí
(tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenej žalobe (§ 95 ods. 2 O.s.p.). V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd
v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca môže uplatniť svoj nárok v novom konaní.
Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom
požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť pokladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí
s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho
myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu
na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním odvolací súd, žalobca nie je oprávnený napadnúť
odvolaním správnosť tejto úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo
nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (pozri § 202 ods. 3 písm.f/ O.s.p.). Ani dovolací
súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka žalobcov o vade konania
zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. neobstojí.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Dovolatelia namietajú, že tým, že odvolací súd nepripustil zmenu návrhu (určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 17.12.2007), konanie je postihnuté inou vadou
konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.
Postup odvolacieho súdu ohľadne návrhu žalobcov na zmenu žaloby bol v súlade
s príslušnými procesnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd
v zmysle ustanovenia § 95 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil. Nedošlo
teda k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorej dôsledkom by bola vecná nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, preto
neobstojí ani dovolacia námietka žalobcov, že by predmetné konanie bolo postihnuté inou
vadou konania.
Dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Dovolatelia namietajú nesprávny výklad a právne posúdenie otázky dovolania sa
relatívnej neplatnosti odvolacím súdom, ktorá je otázkou zásadného právneho významu celej
prejednávanej veci a samozrejme otázkou zásadného právneho významu v kontexte dovolacej
otázky a nárokov, ktorých sa žalobcovia v predmetnom konaní domáhajú (realizácie
predkupného práva), ktorá vedie k nesprávnemu právnemu posúdeniu úkonov žalovaných 1/,
2/ (odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.12.2007, dohoda o vydaní nehnuteľnosti). Akékoľvek
a všetky úkony žalovaných, ktoré nastali po okamihu účinného dovolania sa relatívnej
neplatnosti sú právne irelevantné a nemôžu požívať právnu ochranu.
Najsamprv je potrebné uviesť, že dovolanie voči prvému výroku rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p., keďže ide o zmeňujúce rozhodnutie
v tejto časti a jednak je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p., ktoré
dovolací súd pripustil a vymedzil aj dovolaciu otázku voči tomuto výroku v znení „predkupné
právo podielového spoluvlastníka sa môže realizovať aj tak, že podielový spoluvlastník,
ktorého predkupné právo bolo porušené sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy“.
Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných
spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej
úprave nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka
má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej
verejnosti zákonnému predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že
spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak
zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140
Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže
zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. Jedná sa o nasledujúce možnosti :
Oprávnený má právo domáhať sa na nadobúdateľovi, aby mu previedol podiel za rovnakých
podmienok, alebo relatívnej neplatnosti, keďže porušenie § 140 Občianskeho zákonníka má
za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu o prevode spoluvlastníckeho podielu
podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Inými slovami, právny úkon sa považuje
za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý (t.j. spoluvlastník, ktorého
predkupné právo bolo porušené), neplatnosti právneho úkonu nedovolá v rámci premlčacej
lehoty. Teda oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného práva, môže podať žalobu
na určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku.
Môže sa domáhať, aby súd určil, že zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorá je
v rozpore s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, je neplatná, čím by sa vrátili právne
pomery k veci do stavu existujúceho pred prevodom podielu na tretiu osobu. Na tomto mieste
je preto vhodné sa zamyslieť nad otázkou vzťahu žaloby o určenie neplatnosti a žaloby
na nahradenie prejavu vôle.
Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej
žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu
podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by
bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo
neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať
na splnenie povinnosti podľa § 80 písm.b/ Občianskeho súdneho poriadku.
Určovacia žaloba podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku je skôr
preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav
ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak
nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani
právny záujem na takomto určení.
V zmysle uvedenej konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia,
kedy by žaloba na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní
spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť
prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe
do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia znášajú dôkazné bremeno
ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako
ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chcú
zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení
spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť,
nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím
výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom
vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu
z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva) a to
práva s vecou (podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, kedy zostávajúci spoluvlastníci
budú mať o podiel na veci záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali na nadobúdateľovi
prevodu tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka relatívnej
neplatnosti bude v rámci súdneho konania riešená ako predbežná otázka.
Žalobcovia sa žalobou podanou na prvostupňovom súde dňa 31.10.2007 domáhali
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa
18.8.2005, ktorej vklad bol povolený dňa 2.12.2005 príslušnou Správou katastra
nehnuteľností V. pod V. v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vedenej
na Katastrálnom úrade B., Správa katastra V. na LV č. X. pre kat. úz. H. a to k parc. č. X. vo
2
výmere X. morná pôda podiel X., z dôvodu porušenia predkupného práva.
Odvolací súd správne postupoval pokiaľ sa najsamprv zaoberal posúdením
naliehavosti právneho záujmu žalobcov na predmetnej žalobe, ktorý je základným
predpokladom riešení otázok neplatnosti v rámci určovacej žaloby, avšak v tejto súvislosti
neriešil otázku, kedy došlo k uplatneniu právnych účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti
predmetného právneho úkonu (zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/, 2/ zo dňa 18.8.2005),
keď v odôvodnení svojho rozhodnutia teoreticky polemizuje s absolútnou a relatívnou
neplatnosťou právneho úkonu, kedy dochádza k dovolaniu sa takejto neplatnosti, keď
dochádza k záveru, že účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu nenastali doručením
návrhu zo strany žalobcov 1/, 2/, ale že rozhodnutie súdu o určení relatívnej neplatnosti
právneho úkonu má konštitutívne právne účinky. Následne uzatvára, že v dôsledku vykonania
ďalších zápisov a to uvedeniu do pôvodného stavu, ktorý bol pred uzavretím kúpnej zmluvy
medzi žalovanými 1/, 2/ už právne postavenie žalobcov nie je neisté a nemôžu mať naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti
je chaotické a nepreskúmateľné a zároveň je urobený aj predčasný právny záver o tom, že
naliehavý právny záujem na takejto žalobe neexistuje. K tomu dovolací súd poznamenáva, že
relatívna neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140
Občianskeho zákonníka je uplatnená tým, že sa dotknutý spoluvlastník dovolá tohto dôvodu
u prevádzateľa a nadobúdateľa. Právne účinky dovolania sa tejto neplatnosti nastávajú
okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom relatívne neplatného právneho
úkonu, v danom prípade doručením žaloby žalovaným.
V tejto súvislosti k pripustenej dovolacej otázke dovolací súd udáva, že ak povinná
osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) vec scudzí bez toho, že by ju ponúkol
oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť sa
dovolať relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka), alebo sa domáhať
na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol na kúpu podľa
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v žiadnom prípade sa nemôže domáhať nahradenia
prejavu vôle predávajúceho. K tomu možno poznamenať, že v prípade účinného dovolania sa
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa oprávnený
spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože
(nadobúdateľ) platne ju nenadobudol.
Pokiaľ ide o druhý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku ktorým návrh o nahradenie prejavu vôle žalovaného
1/ zamietol, proti tomuto výroku je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3
O.s.p., t.j. vyslovením prípustnosti dovolania, ktorým vymedzuje odvolací súd zároveň aj
právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril
priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodňované výlučne len nesprávnym
právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá
viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody
dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm.c/
O.s.p.).
Ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. zveruje odvolaciemu súdu oprávnenie založiť
prípustnosť dovolania proti jeho rozhodnutiu, proti ktorému by inak dovolanie nebolo
prípustné. Z požiadaviek na pripustenie dovolania rozhodnutím odvolacieho súdu vyplýva, že
dovolanie môže byť pripustené len na riešenie právnych otázok, ktoré sú zásadného významu,
prípustnosť dovolania musí byť vyslovená vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu a výrok
o prípustnosti dovolania musí byť odôvodnený.
Možnosť vysloviť prípustnosť dovolania však neznamená, že by odvolací súd bol
oprávnený pripustiť dovolanie podľa svojej voľnej úvahy. Zákon mu dáva toto oprávnenie len
výnimočne za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Odvolací súd preto musí v odôvodnení rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť
dovolania pre zásadný význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, pokiaľ nemá
po právnej stránke zásadný význam celé rozhodnutie. V súlade so zásadou preskúmateľnosti,
presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí, potom musí odvolací súd v odôvodnení
rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť. Musí vysvetliť,
z akých dôvodov, z viacerých konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny
práve ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné, čo treba považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd
prihliadať v zmysle § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. z úradnej moci.
Odvolací súd pripustil v danej veci dovolanie na dovolaciu otázku „predkupné právo
podielového spoluvlastníka sa môže realizovať tak, že podielový spoluvlastník sa môže
domáhať nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní sa relatívnej
neplatnosti opätovne stal obligačnoprávnym vlastníkom. K tomu treba pripojiť obsah kúpnej
zmluvy, ktorá musí byť pripojená k návrhu, ktorého podmienky kúpnej zmluvy sú totožné
s podmienkami kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti sa podielový spoluvlastník,
ktorého predkupné právo bolo porušené, dovoláva“. Dovolací súd predmetnú dovolaciu
otázku vyriešil tak, že uviedol, žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nie je možno nanútiť žalovanému 1/ povinnosť
ponúknuť na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel, nemožno totiž vychádzať z predpokladu,
že oferta pretrváva. Povinnosť osoby, ktorá porušila ponukovú povinnosť v zmysle § 140 OZ
ponúknuť svoj podiel z ničoho nevyplýva. Takéto vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania
nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami. Nie je totiž riadne, jasne a zrozumiteľne
odôvodnené. Navyše, dovolaciu otázku v odôvodnení svojho rozsudku sám ani neriešil, keď
len poznamenal, že nie je možné nanútiť žalovanému 1/ povinnosť ponúknuť na odpredaj svoj
spoluvlastnícky podiel, a to ani nahradením jeho vôle, pretože neexistuje žiaden zákonný
predpoklad, keďže nejde o postup podľa § 603 ods. 3 OZ. Nemožno totiž vychádzať
z predpokladu, že oferta pretrváva a povinnosť osoby, ktorá porušila ponuku pojmu v zmysle
Záverom dovolací súd k tejto problematike poznamenáva, že na základe výzvy
oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec ku kúpe
za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá povinnou osobou (§ 605, § 606
Občianskeho zákonníka). Ak nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený
domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím
vydaným podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Práva vyplývajúce z § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a § 161 ods. 3 O.s.p. môže totiž podielový spoluvlastník uplatniť, i keď relatívnu neplatnosť
zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil ale
vadne resp. neúčinne. Predpokladom postupu podľa posledne uvedených ustanovení teda nie
je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k všetkým účastníkom zmluvy.
So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo iné, ako zrušiť napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. (prvý výrok rozsudku odvolacieho
súdu) a § 243b ods. 1 O.s.p (druhý výrok rozsudku odvolacieho súdu) a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav, výskyt inej vady
konania v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p., nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu, či
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. mája 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová