Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 102 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (122)066/436169.da0247.pdf
PDF · 160.37 KB
No categories available
7Cdo/46/2013
Najvyšší súd 7 Cdo 46/2013
Slovenskej republiky 7 Cdo 47/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V. I., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. René Hudzovičom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. č. 9, proti
ţalovaným 1/ J. S., bývajúcemu v Š., 2/ SKI CENTRUM – Banská Štiavnica, s.r.o., so
sídlom v Banskej Štiavnici, Haburská č. 49/A, IČO: 36 050 440, 3/A.. N., bývajúcemu v B.,
4/ CLAIMS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Turčianska č. 17, IČO: 35 833 033, o určenie
neplatnosti kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 5 C
27/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.
septembra 2012, sp. zn. 14 Co 35/2012 a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4.
októbra 2012, sp. zn. 14 Co 35/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 25. septembra 2012, sp. zn. 14 Co 35/2012 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 4. októbra 2012, sp. zn. 14 Co 35/2012 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd ţiar nad Hronom rozsudkom z 23. novembra 2011, č. k. 5 C 27/2008-335
určil, ţe kúpne zmluvy uzavreté medzi ţalovanými (v podrobnostiach viď výrok rozsudku) sú
neplatné a ţalovaným uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku trovy konania 1 998,82 €. Vychádzal z toho, ţe relatívnej neplatnosti právneho
úkonu (§40a Občianskeho zákonníka, ďalej len „§ 40a OZ“) sa treba dovolať jednostranným
právnym úkonom (na forme úkonu nezáleţí, pokiaľ nebola dohodnutá) adresovaným všetkým
účastníkom právneho úkonu. Doručením dovolania sa končí relatívna neplatnosť a nastáva
neplatnosť, ktorú účinkami moţno prirovnať k neplatnosti absolútnej. Právo dovolať sa
relatívnej neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ak v priebehu
premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa tohto práva, právny úkon sa stáva neplatným
od začiatku a túto neplatnosť moţno uplatniť v súdnom alebo inom konaní bez ohľadu
na plynutie času. Námietku o premlčaní dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv
nepovaţoval súd za dôvodnú vzhľadom na čas, kedy došlo k uzavretiu zmlúv (25. februára
2005, 17. marca 2005, január 2008), a kedy došlo k dovolaniu sa ich neplatnosti ţalobkyňou
(21. februára 2008 a 22. februára 2008). Zmluvná voľnosť nakladať (scudziť, previesť)
spoluvlastníckym podielom je obmedzená zákonným predkupným právom. Ak niektorý
zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel predať, musí ho najskôr ponúknuť
na kúpu všetkým spoluvlastníkom. V ponuke sa má navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých
podmienok, s uvedením ceny podielu a času, do ktorého sa má návrh prijať. Ţalobkyňa bola
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností (lesných pozemkov) prevádzaných predmetnými
zmluvami. Ţalovaný 1/ ako spoluvlastník nehnuteľností neponúkol svoj spoluvlastnícky
podiel na kúpu ţalobkyni ani ostatným podielovým spoluvlastníkom, a preto súd povaţoval
ţalobu za dôvodne podanú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalobkyne (proti výroku o trovách konania) a odvolanie ţalovaného 2/
(proti rozsudku vo veci samej) Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. septembra
2012, sp. zn. 14 Co 35/2012 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu
zamietol. V odôvodnení o.i. uviedol, ţe základnou podmienkou úspešného uplatnenia návrhov
podaných v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu. Odvolací
súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. umoţnil účastníkom konania vyjadriť sa k inému právnemu
posúdeniu veci, pokiaľ ide o splnenie podmienok v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Odvolací súd
uviedol, ţe určovací návrh v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je prostriedkom, ktorý umoţňuje
poskytnutie ochrany právneho postavenia ţalobcu skôr, neţ toto jeho postavenie bolo
porušené. Jeho cieľom je poskytnúť preventívnu ochranu. Keď však uţ došlo k porušeniu
práva ţalobcu, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a ţalobca uţ nemôţe mať ţiadny právny
záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. V takom prípade ţaloba o takomto
určení nemôţe byť úspešná. Ţalobkyňa svoj právny záujem na poţadovanom určení
(relatívnej neplatnosti dotknutých zmlúv) videla v tom, ţe nemá inú moţnosť, ako
zákonným spôsobom dosiahnuť také právne pomery, aké existovali pred uzavretím
neplatných zmlúv, sama pritom nemá záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
pripadajúceho pôvodne ţalovanému 1/. Za dovolený a procesne prípustný moţno preto
povaţovať návrh na určenie len vtedy, keď sa ním vytvára právny základ odstraňujúci
spornosť vzťahov účastníkov a predchádza sa návrhu na plnenie alebo ďalšiemu návrhu
na určenie, sledujúceho v podstate ten istý cieľ, ako skorší určovací návrh. Odvolací súd
dospel k záveru, ţe oprávnená osoba, ktorej predkupné právo uţ bolo porušené, nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretoţe jej patrí
právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva. Ţalobkyňa sa procesne
neprípustným spôsobom domáhala ochrany porušených práv, odvolací súd preto zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu v celom rozsahu zamietol (§ 220 O.s.p.).
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. októbra 2012, sp. zn. 14 Co 35/2012
rozhodol o náhrade trov účastníkov konania v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. (v podrobnostiach viď predmetné rozhodnutie).
Proti rozsudku i uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Uviedla, ţe
konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.)
v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia - nevysporiadania sa so všetkými
námietkami ţalobkyne; konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) - odvolací súd pri rozhodovaní
nepostupoval v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p., dôkazy neopakoval, vychádzal z iného skutkového
stavu (skutkového základu) ako súd prvého stupňa; rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) – v prípade záveru
o nesplnení podmienky existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
Navrhla, aby dovolací súd rozsudok i súvisiace uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil, ţalobe vyhovel a priznal
náhradu trov konania. Zdôraznila, ţe oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného
práva, môţe podať ţalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 28/2009). Právne
postavenie ţalobkyne sa po určení neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv stane istejším,
ţalobkyňa nebude v spoluvlastníckom vzťahu so ţalovanými 2/ aţ 4/, ktorí majú
s nehnuteľnosťami zámery, s ktorými sa ona nestotoţňuje. Jej zámerom je navrátenie
právnych pomerov k veci do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckych podielov,
sama nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely patriace ţalovanému 1/.
Ţalovaní 1/ aţ 4/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danom prípade je dovolaním napadnutý
zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu; dovolanie ţalobkyne je v dôsledku toho procesne
prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch
stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie
nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti
v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie
moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p.,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd
je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo
vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich
obsahu.
K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe na existenciu procesných vád
konania tejto povahy (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ –
či uţ bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. tretím dovolacím dôvodom), je situácia iná v tom, ţe samo nesprávne právne posúdenie
veci nezakladá prípustnosť dovolania, na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1
veta druhá O.s.p. a v prípade jeho uplatnenia dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho
súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (§ 242 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom je
viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod.
Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol
uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., osobitný význam práve
úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom
dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len
z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ
uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani
povinný skúmať, v čom ešte (čo v dovolaní nebolo uplatnené a vysvetlené) spočíva
nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
1. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dovolací súd uvádza,
ţe o procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré
vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo
nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania
podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej
z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe
v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou
z taxatívne vymenovaných vád.
Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nebola v dovolaní namietaná
a v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Ţalobkyňa v dovolaní namieta existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesne
nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníma moţnosť realizovať procesné práva
priznané účastníkovi občianskeho súdneho konania. Dovolateľka tvrdenú procesnú vadu
konania vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoj rozsudok a
nereagoval na jej všetky argumenty v podaní zo 4. septembra 2012.
V súvislosti s uvedenou námietkou ţalobkyne treba uviesť, ţe vyjadrenie
zo 4. septembra 2012 je reakciou na výzvu odvolacieho súdu k inému právnemu posúdeniu
veci zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. Ţalobkyňa v nej vysvetľuje, ţe subjekt dotknutý porušením
predkupného práva má naliehavý právny záujem na podaní určovacej ţaloby o neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ktorý zdôvodnila takto: ...“navrátenia
právnych pomerov k veci do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckych
podielov. ... . “
Odvolací súd v odpovedi na právnu argumentáciu ţalobkyne poskytuje celkom
jednoznačné a zrozumiteľné vysvetlenie na strane 9 odôvodnenia rozsudku (... Oprávnená
osoba, ktorej predkupné právo uţ bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy, pretoţe jej patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného
práva. ...). Sama skutočnosť, ţe odvolací súd dospel k právnemu názoru, pre ktorý ţalobu
zamietol, nemohla zaloţiť procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Polemika
o nesprávnosti vysloveného právneho záveru pre nezohľadnenie právnej argumentácie
účastníka konania sama osebe nie je presvedčivou bázou pre tvrdenia o nedostatku
odôvodnenia súdnych rozhodnutí. V danom prípade odvolací súd uviedol konkrétne dôvody,
pre ktoré povaţoval ţalobu za nedôvodnú. Vysvetlením záveru o procesnej neprípustnosti
ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. ponúkol primerané vysvetlenie toho, prečo z právneho
hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu dovolateľky (nemal však za povinnosť
výslovne zdôvodňovať námietku ţalobkyne z kaţdého uplatneného aspektu a jej uhla
pohľadu). K správnosti tohto záveru odvolacieho súdu porovnaj bod 3 odôvodnenia toho
rozhodnutia.
Na záver – vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu uplatnenému v dovolaní dovolací
súd konštatuje, ţe znaky procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nemá nielen
procesný postup súdu, ktorý bol vytýkaný v dovolaní, ale ani iný postup súdu v tejto veci.
2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. dovolací súd uvádza,
ţe tzv. inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,
ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. V súvislosti s námietkou o existencii tejto vady konania dovolateľka
odvolaciemu súdu vyčíta, ţe nepostupoval v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. a pri rozhodovaní
vychádzal z iného skutkového stavu veci neţ súd prvého stupňa.
Zo spisu nevyplýva opodstatnenosť uvedenej námietky ţalobkyne. Z napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, aby odvolací súd prehodnocoval skutkové zistenia súdu prvého
stupňa – spis svedčí o tom, ţe odvolací súd na základe vykonaného dokazovania pred súdom
prvého stupňa, zároveň zohľadňujúc i to, čím ţalobkyňa argumentovala v podaní
zo 4. septembra 2012 (č. l. 401 aţ 411 spisu), dospel svojou úvahou k odlišnému právnemu
záveru v otázke (ne)splnenia procesnej podmienky v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. ako súd
prvého stupňa.
V dovolacom konaní nevyšla najavo ani inak tzv. iná vada konania (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), na ktorú by mal byť vzatý zreteľ (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
3. K tomu, čo dovolateľka uviedla v dovolaní za účelom preukázania opodstatnenosti
uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, ţe
právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne interpretoval.
Dovolateľka v súvislosti s námietkou, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) zastáva právny názor, ţe
naplnením naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. na vyslovení neplatnosti
právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva (§ 40a OZ a § 140 OZ) je aj
záujem ţalobkyne, ktorá nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, na zabránení
vstupu tretích osôb do spoluvlastníckeho vzťahu (t. j. prinavrátiť pôvodný spoluvlastníckych
vzťah k veci), ktorý odôvodňuje zámermi nového kupujúceho pri nakladaní s nehnuteľnosťou
na takej komerčnej báze, ktorá sleduje len zisk a je agresívna k ţivotnému prostrediu oproti
snahe doterajších spoluvlastníkov uţívať ju spôsobom konformným s prírodou. Správnosť
právnej argumentácie dokladuje, napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. mája 2010, sp. zn. 2 Cdo 28/2009.
Na rozdiel od ţalobkyne odvolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ predkupné právo uţ
porušené bolo, oprávnená osoba nemá naliehavý právny záujem na určení relatívnej
neplatnosti zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretoţe jej patrí právo domáhať sa plnenia
z porušeného predkupného práva (t. j. uplatniť ţalobou právo na plnenie).
Procesnou podmienkou určovacej ţaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je naliehavý
právny záujem na poţadovanom určení. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem, ktorý
je naliehavý. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo ţalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (porovnaj R 17/1972). Určovacia ţaloba spravidla nebude úspešná tam, kde moţno
ţalovať priamo splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Procesná povinnosť preukázať,
ţe v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo
práva, zaťaţuje toho, kto sa tohto určenia domáha (ţalobcu). Naliehavý právny záujem
vyţaduje aj ţaloba o určení neplatnosti právneho úkonu.
Ţaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak
je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.
Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové)
podľa § 136 ods. 2 OZ s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy.
Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci
pred kaţdým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene zasiahne (spravidla nevlastníkmi),
ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, ţe chráni kaţdého spoluvlastníka aj
proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.
Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140
OZ má vecno-právne účinky (ius in rem), čo znamená, ţe pôsobí i voči právnemu nástupcovi
– novému spoluvlastníkovi (kupujúcemu); v takom prípade potom hovoríme o tzv. vecnom
predkupnom práve. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé
od druhu porušeného predkupného práva. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje
pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná
moţnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu
zostalo predkupné právo zachované. Právna teória i prax je jednotná v názore, ţe následky
ustanovenia § 603 ods. 3 OZ sa uplatnia v prípade porušenia vecného predkupného práva
(porovnaj napr. Fiala, J.: Předkupní právo, Bulletin advokace č. 10, 1992, str. 28; tieţ Eliáš,
K. a kol.: Občanský zákonník Velký akademický komentáţ, 2. svazek, Linde Praha, 2008,
str. 1764-1766; Surgová, M.: Předkupní právo, Linde Praha, 2008, str. 102 a 107).
Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo
oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho
porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môţe slúţiť inštitút dovolania sa
relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ).
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ
(vecnej povahy) ide o posúdenie, či podaná ţaloba je vhodným (účinným a správne
zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva ţalobcu, či sa ňou môţe dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj
podiel previedol na inú neţ blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným
spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho
podielu, zákon povaţuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho
neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ). Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia
porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe moţnosti oprávneného
subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, uţ ako subjektívne oprávnenie
voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby mu
bola vec ponúknutá na kúpu, má moţnosť podať ţalobu o nahradenie vôle povinného
v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené avšak
oprávnený z akýchkoľvek dôvodov neţiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je
realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému zostáva zachované
predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, ţe tento sa
rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je
samotný text zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči
nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia
predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku
vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ – moţnosť domáhať sa neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne
vylučujú, čo znamená, ţe oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy
týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu
(§40a OZ) a tieţ niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. ţiadať o nahradenie
prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu).
V danom prípade sa ţalobkyňa rozhodla uprednostniť špeciálnu úpravu nároku
v zmysel § 40a OZ podaním určovacej ţaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť
porušené jej predkupné právo. V prípade tejto voľby je ale vylúčená moţnosť, aby oprávnená
mohla uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle § 603 ods. 3 OZ. Názor
odvolacieho súdu, ţe „oprávnená osoba, ktorej predkupné právo uţ bolo porušené, nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretoţe jej patrí
právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva“, nemoţno povaţovať
za správny. Podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno súhlasiť s argumentom, ţe ak dôjde
k porušeniu predkupného práva oprávnená uţ nemá naliehavý právny záujem na podaní
ţaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto názor totiţ nemoţno odvodiť
ani výkladom z ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 80 písm. c/ O.s.p. ale ani z inej právnej
úpravy. Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, ţe ţaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môţe obstáť z pohľadu naliehavého
právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak uţ došlo k porušeniu predkupného
práva. Treba zdôrazniť, ţe rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou
záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo
osebe môţe zakladať naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) ţaloby o určenie
neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.)
v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného
predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140 OZ v spojení s § 40a OZ) závisí však aj
od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu.
Odvolací súd sa však v naznačenom smere dôsledne nevenoval skúmaniu toho, či aj dôvody
uvádzané ţalobkyňou (ne)prezrádzajú naliehavosť jej právneho záujmu na poţadovanom
určení.
Keďţe odvolací súd neposúdil otázku naliehavého právneho záujmu na podaní tejto
ţaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa dovolaním napadla aj uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov
konania. Dovolací súd zrušil aj uvedené rozhodnutie ako závislé na zrušenom rozhodnutí
vo veci samej (§ 243b O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2014
JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková