Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/47/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne V. I., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. René Hudzovičom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. č. 9, proti

ţalovaným 1/ J. S., bývajúcemu v Š., 2/ SKI CENTRUM – Banská Štiavnica, s.r.o., so

sídlom v Banskej Štiavnici, Haburská č. 49/A, IČO: 36 050 440, 3/A.. N., bývajúcemu v B.,

4/ CLAIMS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Turčianska č. 17, IČO: 35 833 033, o určenie

neplatnosti kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 5 C

27/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.

septembra 2012, sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4.

októbra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 25. septembra 2012, sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 4. októbra 2012, sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd ţiar nad Hronom rozsudkom z 23. novembra 2011, č. k. -335

určil, ţe kúpne zmluvy uzavreté medzi ţalovanými (v podrobnostiach viď výrok rozsudku) sú

neplatné a ţalovaným uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku trovy konania 1 998,82 €. Vychádzal z toho, ţe relatívnej neplatnosti právneho

úkonu ( , ďalej len „ “) sa treba dovolať jednostranným

právnym úkonom (na forme úkonu nezáleţí, pokiaľ nebola dohodnutá) adresovaným všetkým

účastníkom právneho úkonu. Doručením dovolania sa končí relatívna neplatnosť a nastáva

neplatnosť, ktorú účinkami moţno prirovnať k neplatnosti absolútnej. Právo dovolať sa

relatívnej neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Ak v priebehu

premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa tohto práva, právny úkon sa stáva neplatným

od začiatku a túto neplatnosť moţno uplatniť v súdnom alebo inom konaní bez ohľadu

2

na plynutie času. Námietku o premlčaní dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv

nepovaţoval súd za dôvodnú vzhľadom na čas, kedy došlo k uzavretiu zmlúv (25. februára

2005, 17. marca 2005, január 2008), a kedy došlo k dovolaniu sa ich neplatnosti ţalobkyňou

(21. februára 2008 a 22. februára 2008). Zmluvná voľnosť nakladať (scudziť, previesť)

spoluvlastníckym podielom je obmedzená zákonným predkupným právom. Ak niektorý

zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel predať, musí ho najskôr ponúknuť

na kúpu všetkým spoluvlastníkom. V ponuke sa má navrhnúť uzavretie zmluvy za určitých

podmienok, s uvedením ceny podielu a času, do ktorého sa má návrh prijať. Ţalobkyňa bola

podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností (lesných pozemkov) prevádzaných predmetnými

zmluvami. Ţalovaný 1/ ako spoluvlastník nehnuteľností neponúkol svoj spoluvlastnícky

podiel na kúpu ţalobkyni ani ostatným podielovým spoluvlastníkom, a preto súd povaţoval

ţalobu za dôvodne podanú. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobkyne (proti výroku o trovách konania) a odvolanie ţalovaného 2/

(proti rozsudku vo veci samej) Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. septembra

2012, sp. zn. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu

zamietol. V odôvodnení o.i. uviedol, ţe základnou podmienkou úspešného uplatnenia návrhov

podaných v zmysle je existencia naliehavého právneho záujmu. Odvolací

súd v zmysle umoţnil účastníkom konania vyjadriť sa k inému právnemu

posúdeniu veci, pokiaľ ide o splnenie podmienok v zmysle Odvolací súd

uviedol, ţe určovací návrh v zmysle je prostriedkom, ktorý umoţňuje

poskytnutie ochrany právneho postavenia ţalobcu skôr, neţ toto jeho postavenie bolo

porušené. Jeho cieľom je poskytnúť preventívnu ochranu. Keď však uţ došlo k porušeniu

práva ţalobcu, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a ţalobca uţ nemôţe mať ţiadny právny

záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. V takom prípade ţaloba o takomto

určení nemôţe byť úspešná. Ţalobkyňa svoj právny záujem na poţadovanom určení

(relatívnej neplatnosti dotknutých zmlúv) videla v tom, ţe nemá inú moţnosť, ako

zákonným spôsobom dosiahnuť také právne pomery, aké existovali pred uzavretím

neplatných zmlúv, sama pritom nemá záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu

pripadajúceho pôvodne ţalovanému 1/. Za dovolený a procesne prípustný moţno preto

povaţovať návrh na určenie len vtedy, keď sa ním vytvára právny základ odstraňujúci

spornosť vzťahov účastníkov a predchádza sa návrhu na plnenie alebo ďalšiemu návrhu

na určenie, sledujúceho v podstate ten istý cieľ, ako skorší určovací návrh. Odvolací súd

3

dospel k záveru, ţe oprávnená osoba, ktorej predkupné právo uţ bolo porušené, nemá

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy ( ), pretoţe jej patrí

právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva. Ţalobkyňa sa procesne

neprípustným spôsobom domáhala ochrany porušených práv, odvolací súd preto zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu v celom rozsahu zamietol ( ).

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. októbra 2012, sp. zn.

rozhodol o náhrade trov účastníkov konania v zmysle v spojení s

ods. 1 a (v podrobnostiach viď predmetné rozhodnutie).

Proti rozsudku i uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Uviedla, ţe

konanie je postihnuté vadou v zmysle ( )

v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia - nevysporiadania sa so všetkými

námietkami ţalobkyne; konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) - odvolací súd pri rozhodovaní

nepostupoval v zmysle , dôkazy neopakoval, vychádzal z iného skutkového

stavu (skutkového základu) ako súd prvého stupňa; rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) – v prípade záveru

o nesplnení podmienky existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle

Navrhla, aby dovolací súd rozsudok i súvisiace uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec

tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil, ţalobe vyhovel a priznal

náhradu trov konania. Zdôraznila, ţe oprávnený, ktorý je dotknutý porušením predkupného

práva, môţe podať ţalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 80 písm. c/

(uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. ). Právne

postavenie ţalobkyne sa po určení neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv stane istejším,

ţalobkyňa nebude v spoluvlastníckom vzťahu so ţalovanými 2/ aţ 4/, ktorí majú

s nehnuteľnosťami zámery, s ktorými sa ona nestotoţňuje. Jej zámerom je navrátenie

právnych pomerov k veci do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckych podielov,

sama nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely patriace ţalovanému 1/.

Ţalovaní 1/ aţ 4/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danom prípade je dovolaním napadnutý

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu; dovolanie ţalobkyne je v dôsledku toho procesne

prípustné ( ).

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Podľa ustanovenia dovolanie

moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd

je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo

vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich

obsahu.

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe na existenciu procesných vád

konania tejto povahy ( a ) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ –

či uţ bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ).

V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

tretím dovolacím dôvodom), je situácia iná v tom, ţe samo nesprávne právne posúdenie

veci nezakladá prípustnosť dovolania, na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1

veta druhá a v prípade jeho uplatnenia dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho

súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý ( veta prvá ), pričom je

viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol

uplatnený dovolací dôvod v zmysle , osobitný význam práve

úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom

dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len

z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ

uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani

povinný skúmať, v čom ešte (čo v dovolaní nebolo uplatnené a vysvetlené) spočíva

nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

1. K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza,

ţe o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Existencia vád v zmysle aţ e/ a nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Ţalobkyňa v dovolaní namieta existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ Odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi odníma moţnosť realizovať procesné práva

priznané účastníkovi občianskeho súdneho konania. Dovolateľka tvrdenú procesnú vadu

konania vyvodzuje z toho, ţe odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoj rozsudok a

nereagoval na jej všetky argumenty v podaní zo 4. septembra 2012.

6

V súvislosti s uvedenou námietkou ţalobkyne treba uviesť, ţe vyjadrenie

zo 4. septembra 2012 je reakciou na výzvu odvolacieho súdu k inému právnemu posúdeniu

veci zmysle Ţalobkyňa v nej vysvetľuje, ţe subjekt dotknutý porušením

predkupného práva má naliehavý právny záujem na podaní určovacej ţaloby o neplatnosť

právneho úkonu v zmysle , ktorý zdôvodnila takto: ...“navrátenia

právnych pomerov k veci do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckych

podielov. ... . “

Odvolací súd v odpovedi na právnu argumentáciu ţalobkyne poskytuje celkom

jednoznačné a zrozumiteľné vysvetlenie na strane 9 odôvodnenia rozsudku (... Oprávnená

osoba, ktorej predkupné právo uţ bolo porušené, nemá naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti zmluvy, pretoţe jej patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného

práva. ...). Sama skutočnosť, ţe odvolací súd dospel k právnemu názoru, pre ktorý ţalobu

zamietol, nemohla zaloţiť procesnú vadu konania v zmysle Polemika

o nesprávnosti vysloveného právneho záveru pre nezohľadnenie právnej argumentácie

účastníka konania sama osebe nie je presvedčivou bázou pre tvrdenia o nedostatku

odôvodnenia súdnych rozhodnutí. V danom prípade odvolací súd uviedol konkrétne dôvody,

pre ktoré povaţoval ţalobu za nedôvodnú. Vysvetlením záveru o procesnej neprípustnosti

ţaloby v zmysle ponúkol primerané vysvetlenie toho, prečo z právneho

hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu dovolateľky (nemal však za povinnosť

výslovne zdôvodňovať námietku ţalobkyne z kaţdého uplatneného aspektu a jej uhla

pohľadu). K správnosti tohto záveru odvolacieho súdu porovnaj bod 3 odôvodnenia toho

rozhodnutia.

Na záver – vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu uplatnenému v dovolaní dovolací

súd konštatuje, ţe znaky procesnej vady konania v zmysle nemá nielen

procesný postup súdu, ktorý bol vytýkaný v dovolaní, ale ani iný postup súdu v tejto veci.

2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza,

ţe tzv. inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. V súvislosti s námietkou o existencii tejto vady konania dovolateľka

odvolaciemu súdu vyčíta, ţe nepostupoval v zmysle a pri rozhodovaní

vychádzal z iného skutkového stavu veci neţ súd prvého stupňa.

Zo spisu nevyplýva opodstatnenosť uvedenej námietky ţalobkyne. Z napadnutého

rozhodnutia nevyplýva, aby odvolací súd prehodnocoval skutkové zistenia súdu prvého

stupňa – spis svedčí o tom, ţe odvolací súd na základe vykonaného dokazovania pred súdom

prvého stupňa, zároveň zohľadňujúc i to, čím ţalobkyňa argumentovala v podaní

zo 4. septembra 2012 (č. l. 401 aţ 411 spisu), dospel svojou úvahou k odlišnému právnemu

záveru v otázke (ne)splnenia procesnej podmienky v zmysle ako súd

prvého stupňa.

V dovolacom konaní nevyšla najavo ani inak tzv. iná vada konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), na ktorú by mal byť vzatý zreteľ ( ).

3. K tomu, čo dovolateľka uviedla v dovolaní za účelom preukázania opodstatnenosti

uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle , treba uviesť, ţe

právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne interpretoval.

Dovolateľka v súvislosti s námietkou, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) zastáva právny názor, ţe

naplnením naliehavého právneho záujmu podľa na vyslovení neplatnosti

právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva ( a ) je aj

záujem ţalobkyne, ktorá nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, na zabránení

vstupu tretích osôb do spoluvlastníckeho vzťahu (t. j. prinavrátiť pôvodný spoluvlastníckych

vzťah k veci), ktorý odôvodňuje zámermi nového kupujúceho pri nakladaní s nehnuteľnosťou

na takej komerčnej báze, ktorá sleduje len zisk a je agresívna k ţivotnému prostrediu oproti

snahe doterajších spoluvlastníkov uţívať ju spôsobom konformným s prírodou. Správnosť

právnej argumentácie dokladuje, napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. mája 2010, sp. zn. .

Na rozdiel od ţalobkyne odvolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ predkupné právo uţ

porušené bolo, oprávnená osoba nemá naliehavý právny záujem na určení relatívnej

neplatnosti zmluvy ( ), pretoţe jej patrí právo domáhať sa plnenia

z porušeného predkupného práva (t. j. uplatniť ţalobou právo na plnenie).

Procesnou podmienkou určovacej ţaloby podľa je naliehavý

právny záujem na poţadovanom určení. Zákon trvá na tom, aby išlo o právny záujem, ktorý

je naliehavý. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo ţalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie

neistým (porovnaj R 17/1972). Určovacia ţaloba spravidla nebude úspešná tam, kde moţno

ţalovať priamo splnenie povinnosti podľa Procesná povinnosť preukázať,

ţe v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo

práva, zaťaţuje toho, kto sa tohto určenia domáha (ţalobcu). Naliehavý právny záujem

vyţaduje aj ţaloba o určení neplatnosti právneho úkonu.

Ţaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo

k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak

je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové)

podľa s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy.

Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci

pred kaţdým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene zasiahne (spravidla nevlastníkmi),

ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, ţe chráni kaţdého spoluvlastníka aj

proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140

má vecno-právne účinky (ius in rem), čo znamená, ţe pôsobí i voči právnemu nástupcovi

– novému spoluvlastníkovi (kupujúcemu); v takom prípade potom hovoríme o tzv. vecnom

predkupnom práve. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé

od druhu porušeného predkupného práva. v stanovuje

pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná

moţnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu

zostalo predkupné právo zachované. Právna teória i prax je jednotná v názore, ţe následky

ustanovenia sa uplatnia v prípade porušenia vecného predkupného práva

(porovnaj napr. Fiala, J.: Předkupní právo, Bulletin advokace č. 10, 1992, str. 28; tieţ Eliáš,

K. a kol.: Občanský zákonník Velký akademický komentáţ, 2. svazek, Linde Praha, 2008,

str. 1764-1766; Surgová, M.: Předkupní právo, Linde Praha, 2008, str. 102 a 107).

Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo

oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho

porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môţe slúţiť inštitút dovolania sa

relatívnej neplatnosti ( ).

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej

neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa

(vecnej povahy) ide o posúdenie, či podaná ţaloba je vhodným (účinným a správne

zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva ţalobcu, či sa ňou môţe dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj

podiel previedol na inú neţ blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným

spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho

podielu, zákon povaţuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho

neplatnosti dovolajú ( ). Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia

porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe moţnosti oprávneného

subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, uţ ako subjektívne oprávnenie

voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle bude domáhať toho, aby mu

bola vec ponúknutá na kúpu, má moţnosť podať ţalobu o nahradenie vôle povinného

v zmysle Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené avšak

oprávnený z akýchkoľvek dôvodov neţiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je

realizáciou druhej alternatívy , ktorou oprávnenému zostáva zachované

predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, ţe tento sa

rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je

samotný text zákona (viď ), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči

nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia

10

predkupného práva uvedené v ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku

vyplývajúceho z ustanovenia v spojení s – moţnosť domáhať sa neplatnosti

právneho úkonu podľa . Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne

vylučujú, čo znamená, ţe oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy

týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu

( ) a tieţ niektorý z nárokov vyplývajúci z (napr. ţiadať o nahradenie

prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu).

V danom prípade sa ţalobkyňa rozhodla uprednostniť špeciálnu úpravu nároku

v zmysel podaním určovacej ţaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť

porušené jej predkupné právo. V prípade tejto voľby je ale vylúčená moţnosť, aby oprávnená

mohla uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle . Názor

odvolacieho súdu, ţe „oprávnená osoba, ktorej predkupné právo uţ bolo porušené, nemá

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy ( ), pretoţe jej patrí

právo domáhať sa plnenia z porušeného predkupného práva“, nemoţno povaţovať

za správny. Podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno súhlasiť s argumentom, ţe ak dôjde

k porušeniu predkupného práva oprávnená uţ nemá naliehavý právny záujem na podaní

ţaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle . Takýto názor totiţ nemoţno odvodiť

ani výkladom z ustanovenia v spojení s ale ani z inej právnej

úpravy. Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, ţe ţaloba o určenie neplatnosti právneho

úkonu pre porušenie predkupného práva ( ) môţe obstáť z pohľadu naliehavého

právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak uţ došlo k porušeniu predkupného

práva. Treba zdôrazniť, ţe rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu

týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou

záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( ), čo samo

osebe môţe zakladať naliehavosť právneho záujmu ( ) ţaloby o určenie

neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu ( )

v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného

predkupného práva spoluvlastníka veci ( v spojení s ) závisí však aj

od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu.

Odvolací súd sa však v naznačenom smere dôsledne nevenoval skúmaniu toho, či aj dôvody

uvádzané ţalobkyňou (ne)prezrádzajú naliehavosť jej právneho záujmu na poţadovanom

určení.

11

Keďţe odvolací súd neposúdil otázku naliehavého právneho záujmu na podaní tejto

ţaloby v zmysle správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1 ). Ţalobkyňa dovolaním napadla aj uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov

konania. Dovolací súd zrušil aj uvedené rozhodnutie ako závislé na zrušenom rozhodnutí

vo veci samej ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková