Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-2-2021.pdf
PDF · 135.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu D.K.AGRO, spol. s r.o., IČO: 36 853 453, so sídlom Rakovec nad Ondavou 285, 072 03 Rakovec nad Ondavou, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., IČO: 52 858 774 so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovaným 1. Z., 2. N., žalovaní zastúpení Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností takto
rozhodol:
I.Kúpna zmluva uzatvorená dňa 21.10.2019, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na: a) nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., obec: M., okres: I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“:
- parcelné č. 1869 o výmere 3953 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1887 o výmere 4753 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1899 o výmere 6492 m2, druh pozemku orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/50 k celku b) nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., obec: M., okres: I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“:
- parcelné č. 365 o výmere 218 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 366 o výmere 218 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 380 o výmere 342 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 630 o výmere 1272 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 644 o výmere 1509 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1177 o výmere 2376 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1198 o výmere 2161 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1233/1 o výmere 2267 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1233/2 o výmere 1184 m2, druh pozemku lesný pozemok
- parcelné č. 1234 o výmere 3291 m2, druh pozemku lesný pozemok
- parcelné č. 1370 o výmere 1050 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1371 o výmere 1285 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1374 o výmere 1264 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1375 o výmere 112 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1376 o výmere 1359 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1683 o výmere 1708 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1686 o výmere 888 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 1687 o výmere 888 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 2109 o výmere 788 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 2110 o výmere 788 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 2780 o výmere 461 m2, druh pozemku trvalý trávny porast
- parcelné č. 2781 o výmere 461 m2, druh pozemku trvalý trávny porast
- parcelné č. 2786 o výmere 795 m2, druh pozemku trvalý trávny porast
- parcelné č. 2947 o výmere 1007 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 3008 o výmere 387 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 3009 o výmere 387 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 3083 o výmere 2610 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 3086/2 o výmere 1293 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 3286/2 o výmere 1484 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 3365 o výmere 1109 m2, druh pozemku orná pôda
- parcelné č. 3366 o výmere 1109 m2, druh pozemku orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/25 k celku c) na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. H., obec: C., okres: U., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, ako parcely registra „E“:
- parcelné č. 585/7 o výmere 23723 m2, druh pozemku orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/50 k celku
na žalovaného v 2. rade, ktorej vklad bol povolený pod č. k. V - 3814/2019 zo dňa 27.11.2019 - 213/19 (V- 2168/2019 - Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor - kúpna zmluva 2/19) je n e p l a t n á.
II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100%, ktoré sú povinní žalobcovi nahradiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 3.2.2021 domáhal proti žalovaným určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M., obec: M. okres: I., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, ako parcely registra „E“ č. 1869 - orná pôda o výmere 3953 m2, č. 1887 - orná pôda o výmere 4753 m2, č. 1899 - orná pôda o výmere 6492 m2 a na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ č. 365 - orná pôda o výmere 218 m2, č. 366 - orná pôda o výmere 218 m2, č. 380 - orná pôda o výmere 342 m2, č. 630 - orná pôda o výmere 1272 m2, č. 644 - orná pôda o výmere 1509 m2, č. 1177 - orná pôda o výmere 2376 m2, č. 1198 - orná pôda o výmere 2161 m2, č. 1233/1 - orná pôda o výmere 2267 m2, č. 1233/2 - lesný pozemok o výmere 1184 m2, č. 1234 -lesný pozemok o výmere 3291 m2, č. 1370 - orná pôda o výmere 1050 m2, č. 1371 - orná pôda o výmere 1285 m2, č. 1374 - orná pôda o výmere 1264 m2, č. 1375 - orná pôda o výmere 112 m2, č. 1376 - orná pôda o výmere 1359 m2, č. 1683 - orná pôda o výmere 1708 m2, č. 1686 - orná pôda o výmere 888 m2, č. 1687 - orná pôda o výmere 888 m2, č. 2109 - orná pôda o výmere 788 m2, č. 2110 - orná pôda o výmere 788 m2, č. 2780 - trvalý trávny porast o výmere 461 m2, č. 2781 - trvalý trávny porast o výmere 461 m2, č. 2786 - trvalý trávny porast o výmere 795 m2, č. 2947 - orná pôda o výmere 1007 m2, č. 3008 - orná pôda o výmere 387 m2, č. 3009 - orná pôda o výmere 387 m2, č. 3083 - orná pôda o výmere 2610 m2, č. 3086/2 - orná pôda o výmere 1293 m2, č. 3286/2 - orná pôda o výmere 1484 m2, č. 3365 - orná pôda o výmere 1109 m2, č. 3366 - orná pôda o výmere 1109 m2. Tiež je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. H., ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „E“ č. 585/7 - orná pôda o výmere 23723 m2.
2.Žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. M. uzatvoril so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorou na žalovaného v 2. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/50 v celku. Žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. M. uzatvoril so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorou na žalovaného v 2. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/25 v celku. Žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. H. uzatvoril so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorou na žalovaného v 2. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/50 v celku.
3.Urobil tak bez toho, aby žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností ponúkol jeho spoluvlastnícky podiel na odkúpenie v súlade s ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Listami zo dňa 5.12.2020, ktorý žalovaný v 1. rade prevzal dňa 21.12.2020 a žalovaný v 2. rade dňa 14.12.2020 sa žalobca v súlade s ust. § 40a OZ v spojení s ust. § 140 OZ dovolal neplatnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorou žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a XXXX k.ú. M. a na LV č. XXX
k.ú. H.. Napriek tomu, že žalobca sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy tak voči žalovanému v 1. rade, ako aj voči žalovanému v 2. rade, žalovaný v 2. rade tvrdí, že kúpna zmluva pod číslom V-3814/2019 zo dňa 27.11.2019-213/19 (V-2168/2019 - Okresný úrad Trebišov - katastrálny odbor - kúpna zmluva 2/19) uzatvorená medzi ním a žalovaným v 1. rade je platná.
4.Nakoľko žalovaní spochybňujú platnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti, žalobca sa aj touto žalobou v súlade s § 40a v spojení s § 140 OZ dovoláva neplatnosti zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade a ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. M. a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX a v k.ú. H. zapísané na LV č. XXX. Nakoľko žalovaný v 1. rade neponúkol vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcovi na odkúpenie.
5.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil LV XXXX, XXXX, XXX, listy žalovaným v 1. a v 2. rade zo dňa 5.12.2020 s doručenkami, odpovede žalovaného v 2. rade zo dňa 15.12.2020.
6.Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril v rámci postupu podľa § 167 CSP dňa 7.6.2021.
7.Žalovaný v 2. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Uviedol, že má za to, že namietanými zmluvami došlo k prevodu medzi osobami blízkymi, a z toho dôvodu teda nedošlo k porušeniu predkupného práva Žalobcu, pretože Žalovaný v 1.radev takom prípade nemusel svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka na odkúpenie. Žalovaný v 1. rade ako člen JRD Rakovec, družstvo- žalovaného v 2.rade previedol vlastnícke právo na blízku osobu, právnickú osobu - JRD Rakovec, družstvo. Akúkoľvek ujmu spôsobenú žalovanému v 2.rade by žalovaný v 1.rade ako jeho člen pociťoval ako vlastnú ujmu. Žalovanému v 1.rade vzniklo členstvo v JRD Rakovec, družstvo prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky. V čase uskutočnenia namietaných prevodov bol žalovaný v 1.rade riadnym členom žalovaného v 2.rade a jeho členstvo stále trvá. Družstvo je v zmysle § 221 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Ako člen družstva má žalovaný v 1.rade právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstvo. Žalovaný v 2.rade sa o svojich členov stará nad tento rozsah určený zákonom, poskytuje im napríklad zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20% základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadne už uzatvorených nájomných zmlúv s inými subjektmi, pri obnove dedičského konania pri nevysporiadaných nehnuteľnostiach, využitie strojných kapacít družstva, atď. Z uvedeného je zrejmé, že medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade je osobné, majetkové a ďalšie prepojenie teda, že je medzi týmito osobami „blízkosť“, kvalifikovaná prepojenosť vyžadovaná zákonom v § 116 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na dostupné rozhodnutia súdov, napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2014, sp. zn. 5Co/235/2013, KS v Nitre zo dňa 28.5.2014 sp.zn. 5Co/145/2013, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.06.2011, sp. zn. 21 Cdo 4124/2010, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.01.2010, sp. zn. 29 Cdo 4822/2008, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.04.2004, sp. zn. 22 Cdo 1836/2003, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 01.08.2002, sp. zn. 21 Cdo 2192/2001.
8.Zároveň poukázal, že k rovnakému záveru ako dospela vyššie uvedená judikatúra, dospela aj katastrálna prax - v katastrálnom bulletine č. 3/2016 sa v odpovedi na otázku pod č. 3 uvádza, že aj právnická osoba môže byť za určitých okolností „blízkou osobou“ fyzickej osobe na účely § 4 ods. 1 zákona č. 140/2014 Z. z. Žalovaný v 2. rade ďalej poukázal, že žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právny úkon - Kúpna zmluva (zmluva o nepeňažnom vklade), je právnou skutočnosťou. S prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k ust. § 137 písm. c) a písm. d) CSP je možné vyvodiť, že zákon zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Za takýto právny predpis, normu, nemožno považovať ust. §40a Občianskeho zákonníka. Relatívnej neplatnosti sa podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať všetkým účastníkom právneho úkonu. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť
ako otázku predbežnú. Dôjdením dovolania sa relatívna neplatnosť právneho úkonu končí a nastáva neplatnosť, ktorú možno účinkami prirovnať k absolútnej neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom zo znenia ust. § 40a Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodzovať. Rovnako nemožno procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka vyvodiť z ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľnosti. V ust. § 40a Občianskeho zákonníka nemáme výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať relatívnej neplatnosti v určených prípadoch; ust. § 40a Občianskeho zákonníka ustanovuje, v ktorých prípadoch sa považuje právny úkon za relatívne neplatný, pričom zároveň (vo všeobecnosti) uvádza, že tejto neplatnosti sa treba dovolávať. Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.5.2021 zotrval na podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných a s dôvodmi vyjadrenia žalovaného v 2. rade sa nemožno stotožniť. Doplnil, že vychádzajúc z koncepcie predkupného práva a ust. § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka jednoznačne vyplýva, že spoluvlastník, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu, musí ostatným spoluvlastníkom urobiť tzv. ponuku na odkúpenie podielu, čo žalovaný v 1. rade opomenul. Žalobca ako oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má v prípade porušenia povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom - zaviazanou osobou a nadobúdateľom - treťou osobou z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Tento postup dodržal aj žalobca a riadne v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa domáhal relatívnej neplatnosti voči žalovaným. Ak teda jeden z podielových spoluvlastníkom scudzí vec bez toho, aby ju ponúkol ďalšiemu podielovému, nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ získal vec, ale oprávnený má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy v zmysle ust. § 40a OZ alebo sa domáhať od nadobúdateľa (od nového podielového spoluvlastníka), aby mu vec ponúkol na kúpu podľa ust. § 603 ods. 3 OZ.
10.Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ž poukazuje na rozhodnutia súdov ČR, v rámci ktorých sa vyskytol názor, že blízkou osobou môže byť aj právnická osoba. Ide o prípady, ak spoluvlastník vkladá spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide v zmysle ust. § 140 OZ o prevod spoluvlastníckeho podielu na osobu jemu blízku, avšak je nutné dodať, že v týchto prípadoch ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, teda o spoločnosť, kde jedna a tá istá osoba je konateľom a zároveň aj spoločníkom spoločnosti, nejde o družstvo, ako je to v tomto prejednávanom prípade a zároveň v žiadnom prípade nejde o problematiku porušenia predkupného práva, ale o problematiku vkladu spoluvlastníckeho podielu, čo sú dve úplne odlišné otázky. Popiera tvrdenia o kvalifikovanej prepojenosti a osobnom, majetkovom a ďalšom prepojení medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade, pričom má za to, že tieto tvrdenia žalovaného ohľadom blízkych osôb v nadväznosti na právnické osoby nemožno v danom prípade aplikovať, nakoľko tvrdenia žalovaného o kvalifikovanej prepojenosti sú v tomto prípade účelové, aby sa vyhol určeniu relatívnej neplatnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv.
11.K tvrdeniu žalovaného v 2. rade o neprípustnosti žaloby uviedol, že ustanovenie § 137 CSP zavádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v ust. § 137 CSP neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Ust. § 137 CSP uvádza, že ,,ak takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu“, pričom takýmto osobitným predpisom je jednoznačne aj Občiansky zákonník, a to konkrétne ustanovenia týkajúce sa dovolania sa relatívnej neplatnosti, nakoľko sa žalobca riadne dovolal relatívnej neplatnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (ust. § 40a OZ). Priamo ust. § 40a OZ stanovuje, že
v prípade, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 140 OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Žalobca sa riadne dovolal relatívnej neplatnosti v zmysle Občianskeho zákonníka. Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému.
12.Žalovaný v 2. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že trvá na svojich predošlých vyjadrenia z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade nemohol porušiť predkupné právo, pretože previedol vlastníctvo na blízku osobu. Uviedol, že rovnaké pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky osoby bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby alebo právnické osoby. Zároveň nemá platiť odlišný právny režim v závislosti od toho, či sa jedná o právnickú osobu - spoločnosť s ručením obmedzeným a pre právnickú osobu - družstvo, pretože každá právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok prostredníctvom fyzických osôb, je tvorená fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú. Teda osobné, majetkové alebo iné prepojenie existuje nielen medzi samotnými fyzickými osobami, ale tiež medzi právnickými a fyzickými osobami ako aj medzi právnickými osobami navzájom, nie len v spoločnosti s ručením obmedzeným s jedným alebo viacerými spoločníkmi, ale vo všetkých právnických osobách, bez ohľadu na formu právnickej osoby. Má za to, že je nepopierateľné, že slovenské zákony sú podobné zákonom českým, slovenskí zákonodarcovia sa inšpirujú zmenami a vývojom zákonov v Čechách, a sudcovia sa pri rozhodovaní, ako aj právna prax, sa inšpiruje českou judikatúrou. Česká republika má v súčasnosti v novom občianskom zákonníku č. 89/2012 Sb. v § 22 ods. 1,2 zakotvené ustanovenie ohľadne blízkych osôb v prípade právnických osôb. Avšak aj pred touto zákonnou úpravou dospeli pri rozhodovaní výkladom k tomu, že aj v prípade právnických osôb existujú osoby blízke a koho možno za tieto blízke osoby považovať. Poukázal na rozhodnutie NS SR číslo 2Cdo/91/2008 z 12.5.2009 o pravidlách uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva. Z dovolania sa neplatnosti a zo žaloby vyplýva, že žalobca sa dovoláva neplatnosti celého prevedeného podielu, nie pomerne v zmysle pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušeného zákonného predkupného práva, pričom žiadnu dohodu medzi spoluvlastníkmi nepredložil ani nespomenul. Žalovaný zastáva názor, že ak sa žalobca dovolal neplatnosti zmluvy, aj keď by to žalovaní neakceptovali, stále by žalobca mal zastávať názor, že zmluva je neplatná, bez potreby tohto, aby súd o neplatnosti rozhodoval v petite. Žalovaný v 2.rade uvádza, že žalobný petit mal znieť v prípade žalobcu inak, ak už na požadovaný konečný stav, tak, aby bolo z výroku súdu zrejmé, kto je vlastníkom.
13.Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril 7.6.2021. Uviedol, že k porušenie predkupného práva nedošlo, pretože išlo o prevod medzi osobami blízkymi a preto nemusel ponúknuť svoj podiel ostatným spoluvlastníkom. Je členom družstva a aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol jeho členom. Žalovaný v 2. rade sa o neho stará nad rozsah určený zákonom a poskytuje mu zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom, bonus do výšky 20 % základného nájmu, bezplatnú právnu pomoc a pod. Rovnako ako žalovaný v 2. rade poukázal na závery katastrálneho buletina 3/2016, na judikatúru českých súdov a taktiež poukázal na neprípustnosť žalobu podľa § 137 písm. d) CSP.
14.Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 1. rade dňa 15.6.2021 uviedol, že zotrváva na žalobe aj na dôvodoch v nej uvedených. Obsahovo vyjadrenie žalobcu je totožné s vyjadrením zo dňa 25.5.2021, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe.
15.Žalovaný v 1. rade k vyjadreniu žalobcu dňa 28.6.2021 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalobcu. Je toho názoru, že rovnaké pravidlá by sa mali vzťahovať na všetky osoby bez ohľadu na to, či ide o právnické alebo fyzické osoby, pretože osobné, majetkové alebo iné prepojenie existuje nielen medzi fyzickými osobami ale tiež medzi právnickými a fyzickými osobami ako aj medzi právnickými osobami navzájom a to nielen v spoločnostiach s ručením obmedzeným s jedným alebo viacerými spoločníkmi aj vo všetkých právnických osobách bez ohľadu na formu právnickej osoby. Aj na právnické osoby je aplikovateľné druhá veta § 116 Občianskeho zákonníka, ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách a obdobnom pomere, t.j. neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Poukázal, že česká republika má v súčasnosti v novom občianskom zákonníka v § 22 ods. 1,2 zakotvené ust. ohľadne blízkych osôb v prípade právnických osôb. Je toho názoru, že ak sa žalobca dovolal neplatnosti zmluvy aj keby to žalovaný neakceptovali, stále by žalobca mal zastávať názor, že zmluva je neplatná bez potreby toho, aby súd o neplatnosti rozhodoval v petite.
16.Žalobca k vyjadreniu žalovaného 1. zo dňa 28.6.2021 uviedol, že s názorom žalovaného v 1. rade sa nestotožňuje. Petit formulovaný žalobcom je správny, nakoľko sa týka určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností a nie nahradenia prejavu vôle, k prípustnosti žaloby poukázal napr. na rozhodnutie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/28/2017 zo dňa 8.12.2020. Ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
17.Súd z predložených listín a vyjadrení strán sporu zistil tento skutkový stav:
18.Žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovaným v 2. rade dňa 21.10.2019 kúpnu zmluvu, ktorou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. M. zapísaných na LV č. XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/50 k celku, podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. M. zapísaných na LV číslo XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/25 a podiel na nehnuteľnostiach v k.ú. H. zapísaných na LV č. XXX v podiele 1/50. Vklad bol povolený k nehnuteľnostiam evidovaným na listoch vlastníctva XXXX a XXXX k.ú. M. pod V-3814/2019 a k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k.ú. H. pod V 2168/2019.
19.Dňa 5.12.2020 zaslal žalobca žalovanému v 1. rade dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka. V liste uvádza, že je podielovým spoluvlastníkom na dotknutých nehnuteľnostiach a touto cestou sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným v 2. rade. V liste poukázal na ust. § 140 Občianskeho zákonníka a § 40a Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že žalovaný v 1. rade prevod spoluvlastníckych podielov urobil bez toho, aby mu svoj podiel ponúkol ako podielovému spoluvlastníkovi. V súlade s ust. § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 140 Občianskeho zákonníka sa dovoláva neplatnosti uvedenej zmluvy. Dovolanie relatívnej neplatnosti žalovaný prevzal 21.12.2020.
20.Dňa 5.12.2020 zaslal žalobca žalovanému v 2. rade dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka. V liste uvádza, že je podielovým spoluvlastníkom na dotknutých nehnuteľnostiach a touto cestou sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným v 1. rade. V liste poukázal na ust. § 140 Občianskeho zákonníka a § 40a Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že žalovaný v 1. rade prevod spoluvlastníckych podielov urobil bez toho, aby mu svoj podiel ponúkol ako podielovému spoluvlastníkovi. V súlade s ust. § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 140 Občianskeho zákonníka sa dovoláva neplatnosti uvedenej zmluvy. Dovolanie relatívnej neplatnosti žalovaný prevzal 14.12.2021.
21.Žalovaný v 2. rade reagoval listom zo dňa 15.12.2020, v ktorom uviedol, že dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1. rade neakceptuje. Tvrdil, že momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy vrátane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Z dovolania sa neplatnosti nevyplýva akýkoľvek záujem D.K.AGRO o nadobudnutie časti pripadajúcej na podiel v pomere k podielom k ostatným spoluvlastníkom za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpilo JRD Rakovec, družstvo, od pôvodného spoluvlastníka a vyzerá to tak, že má len záujem spôsobiť škodu. Má záujem o navrátenie vlastníckeho práva do pôvodného stavu bez bližšieho odôvodnenia. Ďalej uviedol, že spoluvlastníci sa majú dohodnúť o výkone predkupného práva tak, že na miesto pomerného odkúpenia podielu podiel odkúpi len jeden z nich. Bez dohody sa nemôže domáhať celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci ostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže znamenať súhlas. Aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť, dovolávať sa neplatnosti len pomerne, teda z každého spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Z dovolania sa neplatnosti vyplýva, že žalobca sa dovoláva neplatnosti celého prevedeného podielu, nie pomerne.
22.Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. M. bolo zistené, že ako podieloví spoluvlastníci tam evidovaných nehnuteľnosti sú okrem iných vedení pod B4 žalovaný v 2. rade titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-3814/2019 v podiele 1/50 a žalobca pod B5 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-2689/15 v podiele 11/100. Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. M. bolo zistené, že ako podieloví spoluvlastníci tam evidovaných nehnuteľnosti sú okrem iných vedení pod B3 žalovaný v 2. rade titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-3814/2019 v podiele 1/25 a žalobca pod B4 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-2689/15 v podiele 11/50. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. H. bolo zistené, že ako podieloví spoluvlastníci
tam evidovaných nehnuteľnosti sú okrem iných vedení pod B19 žalovaný v 2. rade titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-2168/2019 v podiele 1/50 a žalobca pod B15 titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V-1079/2017 v podiele 1.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
23.Žalobca sa domáhal určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z toho dôvodu, že žalovaný v 1. Rade pri prevádzaní svojho podielu na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX a XXXX k.ú. M. a na LV č. XXX k.ú. H. na žalovaného v 2. Rade porušil ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, keď neponúkol svoj podiel žalobcovi na predaj.
24.Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2019 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX a XXXX k.ú. M. a na LV č. XXX k.ú. H. na žalovaného v 2. rade. Sporné nebolo ani to, že sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy listami adresovanými žalovanému v 1. rade dňa 5.12.2020 a žalovanému v 2. rade dňa 5.12.2020, a že dovolanie sa relatívnej neplatnosti obaja prevzali. Rovnako nebol spor v tom, že žalovaný v 1. rade bol v čase prevodu nehnuteľnosti členom družstva, teda členom žalovaného v 2. rade.
25.Napriek rozsiahlej právnej argumentácii oboch strán sporu, spornou medzi stranami zostali iba dve zásadné otázky, a to, či žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy je v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP prípustná a otázka porušenia predkupného práva, keďže žalovaný v 2. Rade tvrdil, že v prípade prevodu nehnuteľnosti išlo o prevod na blízku osobu v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka.
26.Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či žaloba je v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP prípustná. Žalovaný v 2. Rade tvrdil, že žaloba nie je prípustná, pretože právo podať žalobu o relatívnu neplatnosť zmluvy nevyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru žalovaného osobitným predpisom, ktorý umožňuje podať žalobu o neplatnosť relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy nemôže byť ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka ani ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. S týmto názorom sa súd nestotožňuje.
27.Žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, či už pre absolútnu alebo relatívnu neplatnosť je nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, teda žalobou podľa § 137 písm. d) CSP. Súd je toho názoru, že zákon dáva podielovému spoluvlastníkovi pri porušení jeho predkupného práva tri alternatívy ochrany proti tomu, kto jeho predkupné právo porušil: 1.má právo domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy, 2.má právo domáhať sa, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu alebo 3. mu predkupné právo zostáva zachované (§§40a, 603 ods. 3 OZ).
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 7Cdo/46/2013, 7Cdo/46/2013, v ktorom uviedol, že všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§40a OZ) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu).Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Treba zdôrazniť, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Existencia naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140 OZ v spojení s § 40a OZ) závisí však aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu.
28.Aj keď citované rozhodnutie riešilo otázku naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 80 písm. c) CSP, ktorý sa v prípade žalôb podľa § 137 písm. d) CSP nevyžaduje, uvedené závery dovolacieho súdu dávajú odpoveď aj na otázku, či je žaloba o relatívnu neplatnosť zmluvy prípustná podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Súd je toho názoru, že pokiaľ samotný zákon dáva v prípade porušenia predkupného práva podielovému spoluvlastníkovi možnosť výberu ochrany pre porušenie predkupného práva, nemožno žalobu o relatívnu neplatnosť zmluvy považovať za neprípustnú a za osobitný predpis je možné v tomto prípade považovať samotný Občiansky zákonník, ktorý takúto alternatívu umožňuje. V súdenej veci nie je sporné, že žalobca sa relatívnej neplatnosti dovolal u oboch žalovaných, ktorí však relatívnu neplatnosť zmluvy neuznali. Mal preto právo obrátiť sa na súd a je jeho právom vybrať si, ktorú z alternatív ochrany vlastníckeho práva využije.
29.Žalovaný v 2. rade argumentoval aj tým, že pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. K uvedenému súd uvádza, že po prijatí novej procesnej normy ustanovenie § 137 písm. d) CSP nevylučuje žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ako udalosti minulej. Ako uvádzajú komentáre k CSP, ide o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. V konaní nie je sporné, že žalobca sa neplatnosti právneho úkonu u oboch žalovaných dovolával, pričom žalovaní relatívnu neplatnosť zmluvy neuznali, preto podanie žaloby o neplatnosť zmluvy nie je možné vylúčiť. Súd je toho názoru, že v prípade uplatnenia žaloby o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 40a v náväznosti na § 140 Občianskeho zákonníka, ide o jeden zo spôsobov ochrany vlastníckeho práva, ktoré nemožno oprávnenej osobe uprieť. Už v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu sa uvádza, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové aj bezpodielové). Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým, kto do toho práva neoprávnene zasiahne a je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.
30.Žalovaný v 2. Rade ďalej tvrdil, že žalovaný v 1. Rade nemal povinnosť ponúknuť žalobcovi svoj podiel, pretože s ním uzavrel kúpnu zmluvu ako s osobou blízkou ako člen družstva, preto nebol povinný ponúknuť svoj podiel žalobcovi. Uviedol, že žalovaný v 1. rade ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstvo. Žalovaný v 2.rade sa o svojich členov stará nad tento rozsah určený zákonom, poskytuje im napríklad zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20% základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadne už uzatvorených nájomných zmlúv s inými subjektmi, pri obnove dedičského konania
pri nevysporiadaných nehnuteľnostiach, využitie strojných kapacít družstva, atď. Podľa názoru súdu ani táto argumentácia neobstojí. Žalovaným menované benefity nad zákonom určený rozsah sami osobe nezakladajú vzťah blízkej osoby.
31. Zo znenia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka vyplýva, že definícia osoby blízkej je viazaná na fyzické, nie právnické osoby. Z priebehu konania je zrejmé, že žalovaný previedol svoj podiel nie na blízku fyzickú osobu ale na osobu právnickú - družstvo. Žalovaný v 2. rade poukazoval na judikatúru českých súdov, ktoré akceptujú ako blízku osobu aj právnické osoby. V zásade súd nevylučuje za použitia analógie aj argumentáciu, že v určitých konkrétnych prípadoch je možné aj právnickú osobu považovať za osobu blízku v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka. Súd sa však prikláňa k názoru žalobcu, že takúto argumentáciu je možné akceptovať v prípadoch, ak dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu z fyzickej osoby na právnickú osobu, ktorej je prevádzajúca fyzická osoba napr. výlučným vlastníkom a ktorej ujmy sa jej musia osobne dotýkať. Prípadne ide o také konkrétne okolnosti prípadu, ktoré takýto výklad ustanovenia § 116 vo vzťahu k právnickým osobám odôvodňujú.
32. Podľa jedného z rozhodnutí NS SR Občiansky zákonník v otázke blízkych osôb v ustanovení § 116 vymedzuje prioritne subjekty, ktoré bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania, resp. bez akejkoľvek ďalšej podmienky majú status blízkej osoby. Ide o osoby nachádzajúce sa v najužších rodinných väzbách (predkovia - potomkovia, súrodenci a manželia). Zároveň v časti za bodkočiarkou definuje (v podstate neohraničenú) skupinu, ktorá na status blízkej osoby potrebuje predovšetkým splniť podmienku, aby ujmu jednej z dotknutých osôb druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa názoru súdu ani za použitia analógie nie je možné takto definovať vzťah žalovaného v 1. rade k žalovanému v 2. rade. Žalovaný okrem teórie neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti vyplývajúce z jeho obchodnej činnosti, ktoré by mohol žalovaný v 1. rade pociťovať ako vlastnú ujmu (napríklad že bol nútený ako jednu z možností zachovania činnosti žalovaného vložiť svoj vklad do spoločnosti žalovaného).
33.Súd preto dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť zmluvy je podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP prípustná a v prípade prevodu nehnuteľností zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade nešlo o prevod medzi blízkymi osobami, preto je žaloba žalobcu dôvodná.
34. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom, to znamená vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecnoprávnu povahu. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. V prípade porušenia tejto povinnosti, ako súd uvádzal vyššie, zákon dáva tomu podielovému spoluvlastníkovi, ktoré predkupné právo bolo porušené, možnosť ochrany vo forme uplatnenia relatívnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej k prevodu došlo, alebo má právo domáhať sa, aby mu prevádzaný podiel bol ponúknutý alebo mu predkupné právo zostáva zachované. Je právom podielového spoluvlastníka vybrať si, ktorú z možností ponúkaných zákonom využije.
35.Žalobca využil svoje právo žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa listami zo dňa 5.12.2020 dovolal voči obom žalovaným relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorú nerešpektovali. Súd preto nemohol odoprieť žalobcovi právo na ochranu spočívajúcu v rozhodnutí súdu o neplatnosti zmluvy, pretože toto právo žalobcu je v súlade s ustanovením § 40a v náväznosti na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka.
36.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.