Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/1627/2010

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: O. A., A. - Z., X.. X. O. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.714,91 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v zmysle poverenia zo dňa 07.06.2010, takto

rozhodol:

Vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,86 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Dňa 07.06.2010 udelil exekučný súd súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 053945 pod sp. zn. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 00950/10 zo dňa 19.03.2010.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) E. P., exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 2 E.P., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 200 ods. 1 E. P., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 1 E. P., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa , rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu, a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR (napríklad sp. zn. , , , , , a , sp. zn. , , .

Kedykoľvek v priebehu exekučného konania je exekučný súd oprávnený a povinný taktiež skúmať, či je predložený exekučný titul so zákonom. Skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom znamená, že exekučný súd posudzuje, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak tieto zákonné podmienky neboli splnené, rozhodnutie označené oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul nemôže byť spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v súlade so zákonom, nezaväzuje. V takom prípade je exekučný súd povinný podľa § 57 ods. 1 písm. g) vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť.

V rozhodovanej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR SR 00950/10 zo dňa 19.03.2010.

Exekučný súd si pre potreby rozhodovania zastavení exekúcie pripojil spis Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 00950/10.

Rozhodca v odôvodnení svojho rozhodcovského rozsudku uviedol, že po preskúmaní svojej právomoci je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci.

Exekučný súd uvádza, že nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodca. Podstatné je posúdenie exekučným súdom, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného titulu, a to z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu sp zn. ako aj rozhodcovského spisu sp. zn. SR 00950/10

Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru („ďalej aj VOP“) je v rámci bodu 18 uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B.

Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcu pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné posúdenie, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka) v súlade s ustanoveniami , z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc. Exekučný súd bol preto povinný skúmať, či bola dodržaná písomná forma stanovená v .

Takéto preskúmavanie exekučného titulu so zákonom je v súlade aj s konštantnou rozhodovacou praxou. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 27.08.2014, podľa ktorého Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní (okrem iného), či plnenie na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. Obdobný záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (napr. , , ).

Zároveň exekučný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 46/2012 (sp. zn. zo dňa 13.10.2011), ktoré citoval už aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. V zmysle tohto rozhodnutia pokiaľ oprávnený v návrhu označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 E.P. vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Pri rozhodovaní exekučný súd neopomína ani znenie ustanovenia , ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

S poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach. V tejto súvislosti možno poukázať aj na znenie nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2013, ktorý sa venoval posudzovaniu inorporovania zmluvných pokút (a aj rozhodcovských doložiek) do všeobecných obchodných podmienok. ÚS ČR v tomto náleze uviedol, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Aj z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nedochádza k platnému uzatvoreniu dohody o podrobení sa rozhodcovskému konaniu (rozhodcovská zmluva) samotným uvedením rozhodcovskej doložky dodávateľom (v danom prípade oprávneným) vo všeobecných obchodných podmienkach. Pre platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky sa vyžaduje, aby bola uvedená na samotnej zmluve, ktorá je zmluvnými stranami (oprávneným aj povinným) podpísaná. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 upravuje tri spôsoby pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) a rozhodcovský súd má právomoc vec prejednať, ak bola rozhodcovská zmluva uzavretá jedným z týchto spôsobov. Konkrétne ide: 1. Obsiahnutie textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami, 2. Uvedenie textu rozhodcovskej zmluvy vo vzájomne výmenných listoch umožňujúcich zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli, 3. Vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní.

Uvedená zákonná úprava je prísne kogentná, nemožno sa od nej odchýliť a taktiež nemožno pripustiť extenzívny výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky napr. samotným uvedením vo všeobecných obchodných podmienkach (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2011).

Z obsahu súdneho spisu vrátane priložených listín má exekučný súd preukázané, že zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nebola uzatváraná telefaxom alebo prostredníctvom iných telekomunikačných zariadení. Preto neprichádza do úvahy vyššie uvedený bod 2. ako spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Taktiež z obsahu rozhodcovského spisu SR 00950/10 má exekučný súd preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená ani vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom.

V danej veci preto mohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom a k založeniu právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť jedine v podobe obsiahnutia textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Pre dodržanie písomnej formy nestačí keď je znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať aj zo znenia . V zmysle je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Na základe uvedeného pre dodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky ako základnej podmienky založenia právomoci rozhodcovského súdu je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná obidvoma zmluvnými stranami.

Pre uzavretie rozhodcovskej doložky v zmysle nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy, neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením všeobecných obchodných podmienok.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 18.12.2008 a VOP má exekučný súd jednoznačne preukázané, že oprávnený a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VOP a ani na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza.

Absenciu podpisu rozhodcovskej doložky a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky nemôže zhojiť ani vyhlásenie na úverovej zmluve, v zmysle ktorého dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí s VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane VPPÚ a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Takéto vyhlásenie nemôže nahradiť podpísanie rozhodcovskej doložky. Zároveň ani v tomto vyhlásení povinného (dlžníka) nie je uvedený jeho súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a podrobením sa rozhodcovskému konaniu.

Zároveň takýto postup oprávneného ako dodávateľa v zmluvách obchádza zákonný postup upravujúci uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ako je aj motivovaný tým, že takéto dojednanie pozornosti dlžníka zrejme unikne. Preto ak aj napriek tomu dodávateľ pri uzatváraní zmlúv postupuje, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Uvedený záver je podľa názoru exekučného súdu ústavne konformný, a to aj s poukazom na vyššie citovaný nález ÚS ČR sp. zn. 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý možno použiť ako výkladové pravidlo na danú vec s poukazom na obdobnosť právnej úpravy v Českej republike a v Slovenskej republike.

Na základe uvedených skutočností má exekučný súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi nebola uzavretá rozhodcovská doložka v súlade s . Z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu.

Nakoľko rozhodnutie predložené oprávneným ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý nedisponoval právomocou na jeho vydanie, exekučný súd musí konštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom.

Keďže exekučný súd dospel k záveru že oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie), nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna právna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. Preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) E. P.

V tejto súvislosti exekučný súd uvádza, že naň aplikoval ustanovenie E.P. a nie ustanovenie o rozhodcovskom konaní, na ktoré poukazoval povinný. Ustanovenie a podľa zákona o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní je procesným predpisom, je potrebné na rozhodovanie aplikovať ustanovenia v znení účinnom v čase rozhodovania súdu. Preto nie je pri posudzovaní spôsobilosti exekučného titulu exekučný súd obmedzený len ustanovením zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd zároveň uvádza, že nie je dotknuté jeho právo domáhať sa svojich práv voči povinnému na základe zmluvy o úvere v občianskom súdnom konaní, nakoľko ním predložený rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata. Ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnutie, ktoré bolo vydané bez právomoci orgánu na jeho vydanie nezaväzuje, s pohľadu práva ide o paakt.

Súdny exekútor si podaním zo dňa 14.02.2011 uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 75,68 eur, ktoré pozostávali z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice 16,60 eur, odmeny za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, odmeny za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, odmeny za doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur, odmeny za doručenie exekučného príkazu 3,32 eur, odmeny za exekučný príkaz za zriadenie exekučného záložného práva 33,19 eur a DPH 12,61 eur.

Po preskúmaní exekútorského spisu EX 4391/10 a spisu sp. zn. dospel exekučný súd k záveru, že súdnu exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej výške 35,86 eur, ktorá pozostáva z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice 16,60 eur, odmeny za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, odmeny za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, odmeny za doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur, odmeny za doručenie exekučného príkazu 3,32 eur a DPH 5,98 eur.

Exekútorovi nebolo možné v rámci náhrady trov exekúcie priznať uplatnenú odmenu za zriadenie exekučného záložného práva 33,19 eur. V tejto súvislosti považuje exekučný súd za nutné poukázať na spôsoby určovania odmeny súdneho exekútora. Z ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a §§ 14 až 16 vyhlášky určuje inak. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné poukázať na dva spôsoby určovania sumy odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri vymáhaní peňažných pohľadávok, ktoré zakotvuje vyhláška (nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.06.2009 sp. zn. ). V prvom rade je to určenie sumy odmeny percentom z vymoženej pohľadávky (§ 4 a § 16 ods. 2 vyhlášky). Tento spôsob určovania sumy odmeny súdneho exekútora je prejavom zohľadnenia náročnosti úkonov exekučnej činnosti, ale predovšetkým ocenenia odbornej kvalifikovanosti a s tým súvisiacej zodpovednosti súdneho exekútora za právne bezchybný procesný postup pri vymáhaní pohľadávky konkretizovanej určitou sumou. Je zrejmé, že požiadavky na odbornosť konajúceho exekútora v zásade rastú s výškou vymoženej pohľadávky. S tým sa spája i miera jeho zodpovednosti za bezchybný priebeh exekúcie. Preto je odôvodnenou konštrukcia, podľa ktorej sa suma odmeny súdneho exekútora určuje priamoúmerne sume vymoženej pohľadávky.

Druhým spôsobom určovania sumy odmeny súdneho exekútora je jej určovanie paušálnou sumou za bližšie konkretizované úkony exekučnej činnosti, resp. za čas účelne vynaložený na exekúciu. Tento spôsob určovania sumy odmeny má svoje opodstatnenie v skutočnosti, že nie všetky úkony exekučnej činnosti možno ohodnotiť konkrétnou sumou v priamej závislosti od výšky vymoženej pohľadávky (§ 6 vyhlášky). Je však aj výrazom toho, že nie každé exekučné konanie končí vymožením judikovanej pohľadávky (§ 14 vyhlášky). Aj v takom prípade však a priori nemožno spochybňovať kvalitu a odbornosť vo veci konajúceho súdneho exekútora, v dôsledku čoho mu patrí odmena za vykonané úkony, i keď konečný cieľ exekúcie z dôvodov v ňom nespočívajúcich nebol dosiahnutý.

Na základe uvedeného je odvolací súd toho názoru, že vyhláška upravuje dva samostatné spôsoby určovania odmeny súdneho exekútora, a to v závislosti od spôsobu jeho vylúčenia z vykonávania exekúcie. Môže sa jednať o zastavenie exekúcie z niektorého z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Ex. por., prípadne môže dôjsť k jeho vylúčeniu na základe rozhodnutia o zmene súdneho exekútora. Odmena súdneho exekútora je súčasťou trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 Ex. por. Výšku odmeny súdneho exekútora určuje vyhláška, ktorá, tak ako bolo vyššie uvedené, zo všeobecnej zásady platnej pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie ustanovenej v § 4 ods. 1 tejto vyhlášky určuje výnimky. Jednou z nich je aj osobitná úprava určenia odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 Ex. por., ktorá je obsiahnutá v § 14 ods. 1 vyhlášky. Podľa tohto ustanovenia v prípade zastavenia exekúcie sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje buď podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, alebo paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Ak teda dôjde k zastaveniu exekúcie, neprichádza do úvahy možnosť určenia odmeny exekútora iným spôsobom, než je určený v § 14 ods. 1 vyhlášky. V tomto konkrétnom prípade je súdny exekútor oprávnený vyúčtovať (v súvislosti so zriadením exekučného záložného práva) paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie exekučného príkazu a hotové výdavky s tým súvisiace.

Z uvedeného je zrejmé, že pri zastavení exekúcie má súdny exekútor nárok na odmenu len na základe ustanovení § 14 Vyhlášky v spojení s § 15 Vyhlášky a nemožno mu priznať odmenu v zmysle iných ustanovení Vyhlášky, ako je napr. ustanovenie § 6 Vyhlášky, ktoré upravuje odmenu súdneho exekútora pri zriadení exekučného záložného práva. Z týchto dôvodov pri zastavení exekúcie nevznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva a preto mu nemohla byť táto odmena priznaná.

Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 35,86 eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie predložením nespôsobilého exekučného titulu.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnému náhradu trov konania exekučný súd nepriznal, nakoľko mu v priebehu konania žiadne nevznikli a oprávnený v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta zavinil zastavenie konania predložením nespôsobilého exekučného titulu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.