Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/96/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s. r. o., so sídlom Krasňany 342, Varín, IČO: 36 417 891, právne zast.: Burian & partners, s. r. o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 819/1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100389344/2021 zo dňa 08.03.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 101650836/2020 zo dňa 30.10.2020 vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, DIČ: 2021805841, IČ DPH: SK2021805841 (ďalej ako daňový subjekt alebo Stavoinvest - SK, s.r.o.) rozdiel dane v sume 7 168,29 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Správca dane podľa odôvodnenia rozhodnutia poukázal na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č.: 102847310/2019 z daňovej kontroly zo dňa 11.12.2019. Na základe dokladov, ktoré boli správcovi dane predložené Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS), pobočka Stred Žilina k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 až december 2014 bolo zistené, že daňový subjekt vykonával v uvedenom zdaňovacom období najmä činnosti spojené s uskutočňovaním stavieb a ich zmien, zemné práce, prípravné práce k realizácii stavieb, poskytovanie služieb v lesníctve a pri tejto činnosti počas roka 2014 spolupracoval s viacerými fyzickými aj právnickými osobami či už ako zhotoviteľ alebo ako objednávateľ služieb - v tomto prípade stavebných prác. Okrem iného sa konkrétne jednalo o subjekty: GFCH spol. s .r.o., so sídlom v Žiline, IČO: 00614521 (stavebné a výkopové práce rôzneho druhu na stavbe v Martine, ulica Podhájska pri oprave vodovodu), Hydroekol Dolný Kubín, spol. s r.o., IČO: 36396338 (stavebné práce na stavbe COUNTRY CLUB II. etapa), U. K., X. S., E., IČO: 31073883 (na stavbe „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“), AMJ-TECH, s.r.o., so sídlom Turčianske Jaseno, IČO: 47353384 (na stavbe Penzión Country Club Belá), Obec Kotrčiná Lúčka (na stavbe rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka), BETAMONT, s.r.o., IČO: 31564518 (na stavbe diaľnice Fričovce - Svinia, Jánovce - Jablonov), Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., IČO: 31635237 (na stavbe Belá, hlavná loď, Belá tenisová hala - zázemie). Správca dane ďalej zistil, že v účtovných dokladoch obchodnej spoločnosti Stavoinvest

- SK, s.r.o. sú okrem iných zaúčtované aj dodávateľské faktúry za stavebné práce od spoločnosti: AXAL SK, s.r.o., IČO: 46617574, K-Energo, s.r.o., IČO: 45286850, ZA-Global, s.r.o., IČO: 47176067, M-STAV

SK, s.r.o., IČO: 44833504, ktorými uvedení dodávatelia deklarujú obchodnej spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. stavebné práce na rôznych stavebných akciách. Správca dane dal podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia do pozornosti, že aktuálne obchodné spoločnosti K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. sú vymazané z Obchodného registra príslušných okresných súdov s uvedením dôvodu výmazu ex offo výmaz. Od roku 2013 jediným spoločníkom spoločnosti AXAL SK, s.r.o. je občan Maďarskej republiky, ktorý je zároveň od 16.06.2014 novým konateľom spoločnosti. S každou z uvedených spoločností (AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA- Global, s.r.o.) uzatvoril daňový subjekt tzv. Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014. Všetky zmluvy majú identické znenie a boli podpísané dňa 15.01.2014. Predmet týchto zmlúv je zadefinovaný len veľmi všeobecne a zhodne vo všetkých rámcových zmluvách o dielo ako realizácia stavebno- montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov objednávateľa. Všetky zmluvy majú identické znenie, pričom za stranu objednávateľa je uvedená spoločnosť Stavoinvest SK - spol. s r.o., v zastúpení J., konateľom spoločnosti a za zhotoviteľa nie je v identifikačných údajoch a ani na žiadnom inom mieste v texte v žiadnej z týchto zmlúv uvedené meno zodpovednej osoby vystupujúcej za zhotoviteľa resp. štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá zmluvu uzatvárala. Na poslednej strane vo všetkých týchto zmluvách je za stranu zhotoviteľa uvedený nečitateľný podpis a pečiatka uvedenej spoločnosti. Pokiaľ ide o rámcovú zmluvu uzatvorenú medzi daňovým subjektom a spoločnosťou K-Energo, s.r.o. zo dňa 15.01.2014 - Rámcová zmluva o dielo RZ - Január/2014, na základe tejto zmluvy spoločnosť K-Energo, s.r.o. vystavila pre daňový subjekt odberateľské faktúry, predmetom ktorých sú rôzne stavebné a výkopové práce a daňový subjekt si tieto faktúry zaúčtoval do nákladov pre daňové účely na daňovom nákladovom účte - ostatné služby za rok 2014 v sume 217.428,46 Eur a následne z nich uplatnil odpočítanie dane v sume 43.485,69 Eur. Správca dane identifikoval tieto faktúry konkrétne na strane 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Správca dane v tejto časti zároveň poukázal na skutočnosti vyplývajúce pokiaľ ide o osobu konateľa spoločnosti K-Energo, s.r.o. z Obchodného registra vrátane informácie o výmaze tejto spoločnosti ex offo dňom 05.12.2017. Odo dňa 10.09.2013 je jediným spoločníkom spoločnosti AXAL SK, s.r.o. občan Maďarskej republiky Z. Y. W., ktorý je zároveň dňom 16.06.2014 novým konateľom spoločnosti AXAL SK, s.r.o. Pokiaľ ide o Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014, uzatvorenú dňa 15.01.2014 medzi zhotoviteľom AXAL SK, s.r.o. a daňovým subjektom, na základe tejto zmluvy AXAL SK, s.r.o. vystavil pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. odberateľské faktúry, ktorých predmetom fakturácie sú rôzne stavebné práce, pričom daňový subjekt si tieto faktúry zaúčtoval do nákladov pre daňové účely na nákladovom účte ostatné služby za rok 2014 spolu v sume 295.916,55 Eur a následne z týchto faktúr bolo uplatnené odpočítanie dane v sume 48.844,47 Eur. Konkrétne správca dane tieto faktúry identifikoval na strane 7 a 8 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014 uzatvorenú dňa 15.01.2014 medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a zhotoviteľom M-STAV SK, s.r.o. na základe tejto zmluvy vystavila spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. pre daňový subjekt odberateľské faktúry, ktorých predmetom sú rôzne stavebné práce na rôznych objektoch, pričom daňový subjekt si tieto faktúry zaúčtoval do nákladov pre daňové účely na nákladovom účte - ostatné služby za rok 2014 v sume 641.942,- Eur a následne z týchto faktúr uplatnil odpočítanie dane v sume 128.388,40 Eur. Konkrétne sa jedná o faktúry, ktoré sú identifikované na strane 8 a 9 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. V tejto časti poukázal správca dane na skutočnosti vyplývajúce z obchodného registra, podľa ktorých jediným spoločníkom od 14.04.2012 do 12.02.2015 a konateľom od 04.04.2012 do 04.02.2015 v spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. bol pán N. J., ktorý dňa 13.02.2015 previedol obchodný podiel v spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. na pána M. U., ktorý sa stal jediným spoločníkom spoločnosti a zároveň od 04.02.2015 bol jej jediným konateľom a spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. bola následne 06.06.2017 vymazaná ex offo z Obchodného registra po jej zrušení bez likvidácie. Pokiaľ ide o Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014 uzatvorenú dňa 15.01.2014 medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a subjektom zhotoviteľa ZA-Global, s.r.o. na základe tejto zmluvy spoločnosť ZA-Global, s.r.o. vystavila pre daňový subjekt odberateľskú faktúru, ktorej predmetom fakturácie sú stavebné a výkopové práce za december 2014 na stavbe D1 - Jánovce - Jablonov. Daňový subjekt si túto faktúru zaúčtoval do nákladov pre daňové účely na nákladovom účte - Ostatné služby v sume 19.980,- Eur a následne si z tejto faktúry uplatnil odpočítanie dane v sume 3.996,- Eur, konkrétne ide o faktúru č. 2014120001 s dátumom dodania 29.12.2014 v celkovej sume 23.976,- Eur, pri základe dane 19.980,- Eur a DPH 3.996,- Eur. Vo vzťahu k tejto časti správca dane poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z Obchodného registra, podľa ktorej konateľkou spoločnosti ZA-Global, s.r.o. bola od 24.05.2013 do 20.04.2017 Z.. M. U., ktorá bola od 24.05.2013 do 20.04.2017 aj jediným

spoločníkom tejto spoločnosti, pričom táto spoločnosť bola dňa 21.04.2017 vymazaná z Obchodného registra ex offo po jej zrušení bez likvidácie. Správca dane využil dôkazné prostriedky získané zo spisového materiálu iných daňových subjektov, pričom podľa § 19 ods. 7 daňového poriadku spísal o uvedenej skutočnosti úradný záznam, ktorý sa vyhotovuje v situáciách, keď príslušný orgán vykonáva určité úkony alebo získava informácie vzťahujúce sa na danú vec bez účasti daňového subjektu. Týmto úkonom správcu dane bol odkaz na spisový materiál daňového subjektu týkajúci sa vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 a následného vyrubovacia konania, v ktorom na základe vykonaného dokazovania bolo vydané rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane. Nakoľko vo všetkých štyroch dodávateľských spoločnostiach došlo ku viacerým zmenám dôležitých právnych skutočností ešte v roku 2014 resp. 2015 (napríklad prevod obchodného podielu na maďarských štátnych občanov, zmena sídla niektorých spoločností, zmena konateľa spoločnosti alebo výmaz ex offo), správca dane sa v záujme objektívneho zistenia všetkých skutočností potrebných pre správne určenie dane rozhodol vykonať vypočutie svedkov - konateľov uvedených spoločností, ktorí boli konateľmi v čase, kedy došlo k podpisu predmetných „Rámcových zmlúv“ a v období, kedy mali byť vykonané fakturované stavebné práce a zároveň vystavované faktúry pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. Na základe výpovede bývalého konateľa spoločnosti K-Energo, s.r.o. pána J. správca dane skonštatoval, že bolo preukázané, že tzv. Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/2014 zo dňa 15.01.2014 medzi subjektom K-Energo, s.r.o. a žalobcom nepodpísal za stranu zhotoviteľa ako vtedajší konateľ subjektu K-Energo, s.r.o., na základe čoho správca dane skonštatoval, že sa jedná o neplatný právny úkon. Z výpovede bývalého konateľa subjektov K-Energo, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o. pána N. podľa záverov správcu dane vyplýva skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že naozaj došlo k uskutočneniu stavebných prác, tak ako je uvedené na faktúrach od spoločnosti K-Energo, s.r.o. a od spoločnosti AXAL SK, s.r.o. Prostredníctvom dožiadania u Daňového úradu Bratislava správca dane zistil, že daňový subjekt AXAL SK, s.r.o. sa na adrese sídla spoločnosti podľa výpisu z Obchodného registra nenachádza. Daňovému subjektu AXAL SK, s.r.o. bolo zaslané aj predvolanie za účelom vydania účtovných dokladov za zdaňovacie obdobie 2014, ale daňový subjekt sa nedostavil a ani neospravedlnil. Správca dane uzavrel, že sa jedná o nekontaktný daňový subjekt. Na základe výpovede svedka p. N., pri preverovaní obchodných transakcií deklarovaných na dodávateľských faktúrach dodávateľa M-STAV SK, s.r.o. správca dane zistil skutočnosti, na základe ktorých skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že naozaj došlo ku uskutočneniu stavebných prác, tak ako je uvedené na faktúrach od spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. vystavených pre žalobcu. Správca dane vykonal opakovane úkony smerujúce k zabezpečeniu prítomnosti svedkyne Z.. M. U., ktorá bola konateľkou spoločnosti ZA-Global, s.r.o. v čase od 24.05.2013 do 20.04.2017, avšak jej účasť sa zabezpečiť nepodarilo, v nadväznosti na čo správca dane skonštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že naozaj došlo k uskutočneniu stavebných prác tak, ako je uvedené na faktúre č. DF2014/283 zo dňa 29.12.2014, táto faktúra nie je podložená žiadnym súpisom vykonaných prác spotrebovaného materiálu, preberacím resp. odovzdávacím protokolom alebo stavebným denníkom. Na základe predložených dokladov, výpovedí zúčastnených svedkov, neúplnej a nedostatočne vedenej, resp. vôbec nevedenej evidencie a dokumentácie správca dane vyvodil záver, že stavebné práce tak, ako boli uvedené na predmetných faktúrach nemohli byť v skutočnosti vykonané spoločnosťami, ktoré na vykonanie takýchto prác nemali adekvátne materiálno-technické zabezpečenie, žiadne stavebné mechanizmy, personálne obsadenie, vyhovujúcu odbornú kvalifikáciu, príslušnú dokumentáciu a žiadne iné potrebné predpoklady. Správca dane skonštatoval, že výdavky, ktoré si spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. zaúčtovala do nákladov pre daňové účely v roku 2014 a ktoré boli účtované v texte uvedenými faktúrami od spoločnosti AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. nepovažuje za výdavky, ktoré by slúžili spoločnosti na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Správca dane vo vyrubovacom konaní predvolal ďalších svedkov, zaslal výzvu na predloženie ďalších dokladov a písomností, ktoré by mohli preukázať skutočnosti potrebné pre správne určenie dane. Daňový subjekt predložil správcovi dane iba stavebný denník stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ a uviedol, že nedisponuje ďalšími stavebnými denníkmi z toho dôvodu, že stavebný denník vyhotovuje spoločnosť len v prípade, keď je hlavným dodávateľom investora stavby. Nakoľko daňový subjekt nebol hlavným investorom dodávateľa stavby, tak stavebnými denníkmi nedisponuje a nedisponuje ani súpismi vykonaných prác. V tejto časti správca dane s odkazom na úpravu podľa poukázal na inštitút stavebného denníka. Skonštatoval, že daňový subjekt neviedol a správcovi dane nepredložil stavebné denníky stavieb

- D1 Jánovce - Jablonov,

- Penzión Country Club Belá,

- Pohostinstvo Amfiteáter Krasňany,

- D1 Hubová - Ivachnová,

- Oprava verejného vodovodu Ul. Podhájska, Martin,

- Tlmače - rekonštrukcia vodovodu,

- Stavba Kysucké Nové Mesto,

- Stavba Vrútky rekonštrukcia NNS - Mexiko. Na týchto stavbách sa mali subdodávateľsky podieľať spoločnosti AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. Daňový subjekt nepredložil ani stavebné denníky ani súpisy vykonaných prác a sám do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.03.2018 priznal, že minimálne u faktúr tak, ako sú identifikované na strane 21 odôvodnenia správcu dane nedisponuje ani len súpismi vykonaných prác. Teda práce vykonali dve neznáme spoločnosti z Bratislavy, neexistujú žiadne stavebné denníky ani súpisy vykonaných prác. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 vypočul viacerých svedkov, a to jednu fyzickú osobu avšak vo väčšine prípadov išlo o konateľov obchodných spoločností, ktoré mali uzatvorené zmluvy zo spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. na rôzne stavebné práce na stavbách (objektoch), na ktorých sa mali podieľať aj spoločnosti M- STAV SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., AXAL SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. Správca dane uviedol, že svedecké výpovede vykonal za tým účelom, aby poukázal na výpovede pôvodne vypočutých svedkov pána J., pána N. X. a pána N. J., ktorí na mnohé otázky správcu dane odpovedali len „neviem, nepamätám si, nespomínam si“, odpovedali len veľmi všeobecne a neurčito, nevedeli sa konkrétne vyjadriť k žiadnej práci na stavebných akciách. Naproti tomu konatelia spoločnosti AMJ-TECH, s.r.o., GFCH spol. s r.o., HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o., SPORT SERVICE, s.r.o., ale aj fyzická osoba U. K. so správcom dane spolupracovali a vedeli do detailov popísať, čo na ktorej zákazke vykonávali, vedeli určiť aj mená osôb aj ďalších subdodávateľov, ktorí na stavbách pracovali, boli nápomocní správcovi dane vo veciach predloženia akejkoľvek stavebnej dokumentácie. Následne rozhodnutie správcu dane sumarizuje zistené skutočnosti z výpovede konateľa AMJ-TECH, s.r.o. pána J. H., bývalého konateľa spoločnosti HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o. Z.. J. Q., konateľa SPORT SERVICE, s.r.o. Z.. J. X., konateľa GFCH, spol. s r.o. pána A. O., pána H. A. - spoločníka COUNTRY SALOON BELÁ, s.r.o., svedka U. K., X. S., IČO: 31073883. Správca dane uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia závery k stavebným denníkom, v rámci ktorých vychádzal zo zistenia, že svedkovia N. J. a N. X. vo svojich výpovediach tvrdili, že stavebné denníky stavieb viedol pán W. alebo niekto od pána W. - konateľa žalobcu. Svedok J. H. za AMJ-TECH, s.r.o. uviedol, že stavebný denník viedol pán A. (COUNTRY SALOON BELÁ, s.r.o.), ako hlavný stavbyvedúci. Svedok Z.. J. Q. za HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o. uviedol, že stavebný denník viedol H. A.. Svedok H. A. naopak poprel, že by viedol stavebné denníky aj keď bol stavbyvedúci resp. stavebný dozor na niektorých stavbách. Svedok J. X. za SPORT SERVICE, s.r.o. vypovedal, že pri stavbách pre daňový subjekt stavbyvedúcim bol pán U. a pokyny k realizácii zadával pán J., stavebný denník viedli a odovzdávali ho žalobcovi. Svedok A. O. za GFCH, spol. s r.o. uviedol, že funkciu stavebného dozoru vykonával R. O., ktorý viedol aj stavebný denník. Nakoniec daňový subjekt tvrdí, že stavebný denník viedol len v tom prípade, keď bol hlavným dodávateľom investora danej stavby a okrem denníka stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ žiaden iný denník nepredložil, teda neviedol. Zo zápisov predloženého stavebného denníka je zrejmé, že túto stavbu vykonával pán U. K. a spoločnosť žalobcu, o spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. v denníku nie je žiadna zmienka. Pokiaľ ide o účasť AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. na jednotlivých stavbách, nikto zo svedkov túto nepotvrdil. Nikto z vypočutých svedkov, ktorí na stavbách pracovali nepoznal N. J. ani N. X.. Pán U. K. vykonával práce so svojimi zamestnancami resp. živnostníkmi, spoločnosti AMJ-TECH, s.r.o. a SPORT SERVICE, s.r.o., vykonávali práce samostatne. H. A. ako stavbyvedúci resp. stavebný dozor na niektorých stavbách, taktiež nepozná uvedené spoločnosti ani ich konateľov. A. O. týchto konateľov ani uvedené spoločnosti nepozná. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani jediný relevantný písomný doklad, z ktorého by bolo možné aspoň pripustiť, že sa uvedené spoločnosti na fakturovaných prácach mohli reálne podieľať. Pokiaľ ide o vedenie stavieb, svedkovia N. a N. X. vo svojich výpovediach uviedli, že pokyny na to, kto má aké práce vykonať zadávali oni osobne. Pritom na rozdiel od ostatných vypočúvaných svedkov, ktorí aj po troch rokoch vedeli podrobne rozprávať o vykonaných a fakturovaných prácach, N. ani N. nevedeli uviesť, aké práce vykonávali, nevedeli uviesť žiadne bližšie podrobnosti o stavebných prácach, ktoré mali viesť a organizovať, resp. na ktorých sa mali zúčastniť. Neuviedli žiadne okolnosti, ktorými by mohli potvrdiť svoju skutočnú činnosť

na týchto stavbách, napriek tomu podľa ich výpovedí zadávali príkazy na vykonávanie konkrétnych prác spoločnostiam, na ktorých názvy si nevedeli spomenúť resp. dvom neznámym spoločnostiam z Bratislavy. Pokiaľ ide o odovzdávanie stavieb, svedkovia N. J. a N. X. vo svojich výpovediach uviedli, že sa zúčastňovali protokolárneho odovzdania uskutočnených stavieb, pritom z jediného predloženého stavebného denníka týkajúceho sa rozšírenia vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka je zrejmé, že spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. nefiguruje v žiadnom zápise v denníku a už vôbec nie pri odovzdaní stavby. Ani stavebný dozor pán H. A. zo spoločnosti COUNTRY SALOON BELÁ, s.r.o., ktorý kontroloval súpis, množstvo a kvalitu vykonaných prác na stavbe Penzión Country Club a ktorý preberal vykonané práce, N. J. ani N. X. nepozná. Spoločnostiam AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. za fakturované práce daňový subjekt nezaplatil, pričom sa jednalo o čiastky v státisícoch eur a aj napriek takto vysokým pohľadávkam konatelia N. J. a N. X. svoje obchodné podiely previedli na maďarských občanov a následne v roku 2017 boli spoločnosti vymazané z Obchodného registra. Z Obchodného registra bola vymazaná i spoločnosť ZA-Global, s.r.o. Správca dane pri bližšom skúmaní niektorých faktúr zistil, že viaceré položky, ktoré sú uvedené v prílohe vystavenej faktúry 10140011 od dodávateľa U. sa nachádzajú aj v prílohe faktúry č. 2811201402 od dodávateľa M-STAV SK, s.r.o., pričom v tejto časti poukázal na prílohy faktúry č. 10140011 a prílohy faktúry č. 2811201402. Vo vzťahu ku faktúre od dodávateľa M-STAV SK, s.r.o. správca dane uviedol, že nie je vyhotovená podľa skutočne vykonaných prác, je viditeľné, že sa jedná len o prevzaté resp. len opísané položky z prílohy faktúry od pána U. Položky označené sivou farbou v prílohe faktúry od U. K. sa úplne zhodujú s položkami označenými sivou farbou v prílohe faktúry od M-STAV SK, s.r.o., čo sa týka počtu kusov, montážnych prác a dokonca aj dĺžky potrubia, resp. ochrannej fólie, a to dokonca na desatinné miesta. Spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. fakturuje daňovému subjektu tie isté položky, ktoré už vyfakturoval a dodal pán U. K.. Aj z tohto dôkazu správca dane vyvodzuje, že spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. žiadne práce na predmetnej stavbe nevykonala. Následne správca dane poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedkyne Z., bývalej konateľky subjektu ZA-Global, s.r.o. zo dňa 26.07.2019, na základe ktorej skonštatoval, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by stavebné práce deklarované od spoločnosti ZA-Global, s.r.o., z ktorej si platiteľ Stavoinvest - SK, s.r.o. uplatnil odpočet DPH v zdaňovacom období december 2014 vykonala práve spoločnosť uvedená na faktúre ako dodávateľ. Spoločnosť ZA-Global, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadne stavebné stroje ani mechanizmy. Svedkyňa do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedla, že v súvislosti s výkonom stavebných prác pre spoločnosť Stavoinvest

- SK, s.r.o. jej nevznikli žiadne náklady, pretože všetko mala údajne platiť spoločnosť RM Trade SK, s.r.o. K tejto spoločnosti správca dane uviedol, že nikdy nemala žiadnych zamestnancov a zo svojej činnosti má správca dane informáciu, podľa ktorej táto spoločnosť v predmetnom období mala len jediného spoločníka a zároveň konateľa - občana Českej republiky G. N., ktorý je nekontaktný a v Českej republike bolo na neho vyhlásené celoštátne pátranie. Správca dane v nadväznosti na to skonštatoval, že je úplne absurdné už len uvažovanie nad tým, že by nekontaktná spoločnosť RM Trade SK, s.r.o. zabezpečila pracovníkov pre spoločnosť ZA-Global, s.r.o. (ktorých nikdy nemala), vyplatila im mzdy, odvody do poisťovní, zaobstarala ubytovanie, cestovné náklady, prepravu na pracovisko, a to všetko na vlastné náklady, pričom spoločnosť ZA-Global, s.r.o. by vykonala len samotnú fakturáciu pre žalobcu. Keďže konateľka ZA-Global, s.r.o. nekontrolovala vykonanú prácu, počet pracovníkov na stavbe, ani odpracované hodiny pre žalobcu nemohla mať ani k dispozícii žiadne relevantné údaje, na základe ktorých by mohla vedieť akú sumu má vôbec žalobcovi vyfakturovať. Svedkyňa tiež nevedela uviesť kto viedol stavebný denník a kto vykonával funkciu stavebného dozoru a taktiež neboli vyhotovené odovzdávacie ani preberacie protokoly, pretože podľa vyjadrenia svedkyne k žiadnemu odovzdaniu vykonaných prác oficiálne nedošlo. Správca dane vyjadrenia uvedenej svedkyne označil za nezmyselné a len ho ubezpečujúce v tom, že ZA-Global, s.r.o. nevykonávala žiadne stavebné práce pre žalobcu v roku 2014. Správca dane vykonal i úkony za účelom vypočutia osoby Z., na ktorého pán N. X. previedol obchodný podiel v spoločnosti AXAL SK, s.r.o., avšak predvolanie menovanému adresované sa vrátilo s poznámkou „adresát je neznámy“. Následne správca dane sumarizuje svoje zistenia z dostupných údajov Finančnej správy SR vo vzťahu k spoločnosti ZA-Global, s.r.o., AXAL SK, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a K-Energo, s.r.o. Z údajov dostupných z informačného systému finančnej správy o uvedených dodávateľských spoločnostiach vyplýva, že si neplnili svoje daňové povinnosti. Správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali a potvrdzovali, že spoločnosti ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o., ktoré fakturovali stavebné práce odberateľskými faktúrami, na základe ktorých si platiteľ - daňový subjekt uplatnil odpočet dane tieto práce aj reálne vykonali, z toho dôvodu nemohlo u týchto dodávateľov dôjsť ku vzniku daňovej povinnosti

v nadväznosti práve na úpravu § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane zároveň poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a skonštatoval, že dospel k záveru, podľa ktorého kontrolovaný platiteľ nesplnil podmienky pre odpočítanie dane. Správca dane nerozporuje existenciu samotného plnenia, ale poukazuje na skutočnosť, že pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH osobám uvedeným na faktúre, a preto príjemcom plnenia nevznikol nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Celkom neoprávnené odpočítanie dane za september 2014 predstavuje sumu 7 168,29 Eur.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 100389344/2021 zo dňa 08.03.2021 potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný po skonštatovaní podstatného obsahu podaného odvolania zreprodukoval zistenia a z nich vyvodené závery správcu dane tak, ako vyplývajú z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Skonštatoval, že z nich vyplýva, že správca dane preveroval reálnosť obchodov deklarovaných na faktúrach, ktoré boli vystavené dodávateľmi ZA-Global, s.r.o., K- Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o., AXAL SK, s.r.o. V predložených dokladoch nebol zistený žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil pochybnosti správcu dane o realizácii predmetných stavebných prác práve označenými dodávateľmi. Podľa žalovaného správcom dane bolo preukázané, že tieto spoločnosti predmetné práce nemohli vykonať vlastnými zamestnancami, nakoľko žiadnych nezamestnávali. Práce mali byť údajne vykonané formou subdodávky inými spoločnosťami, ktorých názvy ani identifikačné údaje nevedeli uviesť resp. „si nevedeli spomenúť“. Taktiež nemali žiadne potrebné stavebné kapacity - mechanizmy, stavebnú techniku, čo vyplýva i zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov. Títo nevedeli uviesť kto stavbu viedol, kto vykonával funkciu stavebného dozoru, kto viedol stavebný denník resp. kde sa stavebné denníky nachádzajú. Stavebné denníky ani súpisy vykonaných prác nepredložil ani daňový subjekt, dokonca sám priznal, že pri faktúrach tak, ako sú identifikované v rozhodnutí správcu dane nedisponuje ani len súpismi vykonaných prác. Žiadny z konateľov iných spoločností, ktorí na týchto stavbách tiež pracovali nepoznal spoločnosti ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o. ani ich konateľov. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej v jednom konaní je možné vykonávať daňovú kontrolu len za jedno zdaňovacie obdobie aj keď ustanovenie § 46 ods. 1 daňového poriadku uvádza, že oznámenie o daňovej kontrole musí okrem iných povinných náležitosti obsahovať kontrolované zdaňovacie obdobie žalovaný uviedol, že správca dane nekoná v rozpore s uvedeným ustanovením daňového poriadku ak vykoná daňovú kontrolu začatú jedným oznámením o daňovej kontrole, v ktorom je uvedených viac kontrolovaných zdaňovacích období. Nakoľko vykonanou daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane pri všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a daňová kontrola bola vykonaná na základe jedného oznámenia o daňovej kontrole, bol vyhotovený z daňovej kontroly jeden protokol, ktorý bol s výzvou na vyjadrenie sa zaslaný daňovému subjektu. Doručením tejto písomnosti začalo vyrubovacie konanie, ktoré pravidelne nastupuje v prípade, ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel dane, ktorú mal kontrolovaný subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. V nadväznosti na to bolo vo vyrubovacom konaní vydaných 12 rozhodnutí, ktorými bol vyrubený rozdiel dane, nakoľko sa daň zistená správcom dane po daňovej kontrole odlišovala od dane vyrubenej podaním riadneho resp. dodatočného daňového priznania. Týmto postupom správcu dane nedošlo ku porušeniu práv daňového subjektu. Správca dane sa vysporiadal s námietkami a pripomienkami, ktoré daňový subjekt uviedol na ústnom pojednávaní dňa 26.10.2020, ako o tom svedčí zápisnica z tohto ústneho pojednávania č. 101626204/2020. Daňový subjekt predložil jediný písomný dôkaz, ktorým bol stavebný denník stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“, a teda podľa záverov žalovaného nie je opodstatnené tvrdenie daňového subjektu, že by tým boli predložené všetky listinné dôkazy a daňový subjekt tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ktorým by vyvrátil pochybnosť správcu dane, že deklarované zdaniteľné plnenia, na základe faktúr z ktorých bol uplatnený odpočet dane boli dodané platiteľmi uvedenými na faktúrach. Taktiež počas výpovedí bývalých konateľov spoločnosti AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o., ktorí tvrdili, že všetky stavebné práce boli vykonané inými spoločnosťami v subdodávke, správca dane požadoval informáciu o tom, ktorá ďalšia spoločnosť resp. živnostníci v skutočnosti deklarované práce vykonali. Ani v jednom prípade nevedeli svedkovia uviesť, kto skutočne predmetné práce vykonal, vedeli iba, že uvedené práce nevykonali ich spoločnosti, ale „nejaké firmy z Bratislavy“. Toto tvrdenie však podľa záverov žalovaného nepreukazuje, že práce boli skutočne vykonané dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach. Konateľka subjektu ZA-Global, s.r.o. uviedla, že práce vykonala spoločnosť RM Trade SK, s.r.o., avšak táto bola nekontaktná. Správca dane pochybnosti o dodávateľoch neprenášal

na daňový subjekt. Žalovaný zdôraznil, že platiteľ, ktorý si uplatní odpočítanie dane na základe faktúr musí byť schopný údaje uvedené na faktúrach aj riadne preukázať. Správca dane žiadal len predloženie dokladov, ktoré sú úplne bežné v stavebnej praxi, ako sú stavebné denníky, súpisy vykonaných prác, preberacie protokoly, identifikácie spoločností, ktoré sa podieľali na stavbe a nepožadoval preukázanie tých skutočností, na ktorých by sa daňový subjekt nepodieľal. K námietke ohľadne vedenia stavebných denníkov žalovaný uviedol, že v prípade stavebných denníkov nie je podstatné, či „stavebné denníky stavieb viedol pán W. alebo niekto od pána W....“, ale je podstatné že tieto neboli predložené daňovým subjektom a ani jeden z bývalých konateľov dodávateľských spoločností, ktoré mali stavebné práce dať vykonať iným „neznámym spoločnostiam“, stavebné denníky neviedli, nečítali a ani nerobili nijaké zápisy do stavebného denníka. Zároveň vo svojich výpovediach zhodne uvádzajú, že stavebné práce viedli práve oni osobne a tiež oni osobne aj dávali pokyny, aké práce sa majú vykonať. Správca dane teda netvrdí, že stavebné denníky vôbec neexistujú, ale že ich nemá k dispozícií odvolávajúci sa a že ich nepredložil správcovi dane. Sám odvolávajúci tiež potvrdil, že nedisponuje ani súpismi vykonaných prác pri uvedených faktúrach a ani stavebnými denníkmi okrem jedného. V prípade „neexistujúcich“ súpisov vykonaných prác ak je v texte faktúry spomenutý len časový údaj alebo počet metrov, kusov, resp. všeobecný text „fakturujeme vám za vykonané práce“, takúto faktúru nemožno považovať za preukázateľnú, práve pri stavebných faktúrach, musí byť podkladom súpis vykonaných prác. V súvislosti s predmetnými dodávateľmi nebola uvedená žiadna zodpovedá osoba za vykonané stavebné práce ani žiadna zodpovedná osoba pri odovzdávaní týchto prác, neexistujú žiadne záznamy, v ktorých by boli uvedené mená zodpovedných osôb a názvy spoločností, ktoré stavbu uskutočnili. Pokiaľ ide o osobu pána U. K. správca dane nevychádzal len z jeho vyjadrenia a netvrdil, že len skutočnosť, že tento nepozná spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. by znamenala a preukazovala, že subjekt M-STAV SK, s.r.o. na stavbe „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ činnosť nevykonávala. Práve naopak správca dane aj v protokole aj v rozhodnutí uvádza, že vychádzal zo všetkých relevantných dôkazov, a teda aj zo svedeckej výpovede pána U. K., ktorú porovnal so svedeckou výpoveďou N. J., ďalej zo záznamov z predloženého stavebného denníka stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“, ako aj z účtovných dokladov daňového subjektu a dospel k záveru, podľa ktorého je nesporné, že práce na rozšírení vodovodu v Kotrčinej Lúčke vykonávala spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. so svojimi zamestnancami a pán U. K. s niekoľkými ďalšími živnostníkmi a svojimi zamestnancami pomocou vlastných alebo prenajatých technológií. Možno súhlasiť s názorom, že v prípade jednej stavby je nutné použiť rovnaký materiál podľa jednej projektovej dokumentácie, ale nie je prakticky možné aby obidva subjekty, ak by aj pracovali nezávisle od seba na tej istej stavbe použili na centimeter rovnaké množstvo výstražného pásu alebo vyhľadávacieho vodiča alebo presne 2096,7 m rúrového vedenia u obdivoch zhotoviteľov. K takejto náhode jednoducho podľa záverov žalovaného nemôže prísť, ak by sa práce naozaj vykonávali súčasne. Osobitne pokiaľ ide o návrh na vyžiadanie projektovej dokumentácie od obce Kotrčiná Lúčka ako navrhol daňový subjekt, žalovaný uviedol, že vyžiadanie tohto dôkazu v prejednávanej veci považuje za bezpredmetné, nakoľko nikde v protokole a ani vo vydanom rozhodnutí správca dane nespochybnil, že práce na objekte „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ neboli vykonané. Dokazovaním však bolo zistené, že uvedené stavebné práce nevykonala spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. uvedená na faktúre ako dodávateľ deklarovaných stavebných prác, ale tieto práce vykonal podnikateľ fyzická osoba pán U. čo potvrdil aj sám vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 10.12.2018, keď uviedol, že predmetné dielo pre daňový subjekt vykonal podľa vyhotovenej projektovej dokumentácie. Pokiaľ ide o námietku uvedenú v odvolaní, podľa ktorej konateľka spoločnosti ZA-Global, s.r.o. rámcovú zmluvu s pánom W. uzatvorila, taktiež faktúru pre odberateľa vystavila a podpísala, žalovaný uviedol, že túto skutočnosť sama konateľka síce uviedla vo svojej svedeckej výpovedi, avšak ďalšie otázky v súvislosti s tým zodpovedať nevedela, resp. sa vyjadrila, že sa už nepamätá. Zároveň v tejto súvislosti správca dane zistil, že spoločnosť RM Trade SK, s.r.o., ktorú ako vykonávateľa plnenia označila, bola nekontaktná a na jej jediného konateľa a súčasne jediného spoločníka bolo vyhlásené celoštátne pátranie na území Českej republiky. V predchádzajúcom období konateľom tejto spoločnosti bol pán N. ktorý v roku 2011 previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti na pána G. N.. Odvolávajúci sa podľa záverov žalovaného vytrhol z kontextu časť výpovede konateľa subjektu AMJ- TECH, s.r.o. svedka pána H. A., ktorý dňa 21.06.2018 podľa zápisnice o ústnom pojednávaní pred správcom dane uviedol, že jeho povinnosťou na stavbe „Penzión COUNTRY CLUB BELÁ“ bolo odkontrolovať, či sa používajú materiály, ktoré sú uvedené v rozpočte alebo v projektovej dokumentácii. Čo sa týka stavebných prác, tak všetko kontroloval pred zabudovaním, či je to urobené v súlade s projektovou dokumentáciou. Kontrolnú činnosť vykonával práve na stavbe Penzión COUNTRY CLUB BELÁ, kde vykonávala práce spoločnosť AMJ-TECH, s.r.o. v súvislosti s dodávkou technológie tepelných

čerpadiel. Podľa jeho svedeckej výpovede nevedel o žiadnych spoločnostiach okrem AMJ-TECH, s.r.o., ktoré by sa na uvedenej stavbe podieľali. Spoločnosti K-Energo, s.r.o., AXAL SK, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. vyfakturovali daňovému subjektu v roku 2014 viac ako 1.100.000,- Eur. Na stavebné práce sa bežne poskytuje záruka v dodaní aj 60 mesiacov a v rámcových zmluvách, ktoré mali tieto subjekty s daňovým subjektom uzatvorené to bolo 36 mesiacov od odovzdania diela objednávateľovi. Na základe tejto skutočnosti mal daňový subjekt eminentný záujem na tom, aby v prípade potreby reklamácie vykonaných prác sa mal na koho obrátiť. Preto je nelogické podľa záverov žalovaného, že sa uspokojil s takým stavom, keď konatelia označených spoločností K-Energo, s.r.o., AXAL SK, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. vo svedeckých výpovediach tvrdia, že práce pre daňový subjekt nevykonali ich spoločnosti, ale nejaké spoločnosti, na názvy ktorých si nevedeli spomenúť. Na záver žalovaný zdôraznil, že konatelia všetkých dotknutých spoločností sami vo svojich výpovediach priznali, že stavebné práce nevykonali ich spoločnosti, ale ich dali vykonať „neznámym subdodávateľom“, na názvy ktorých si nevedeli spomenúť. Nebola preto splnená ani podmienka pre odpočítanie dane vyplývajúca zo Smernice 2006/112/ES a ustálenej judikatúry SD EÚ a tiež zo zákona o DPH, že tovary a služby, z ktorých sa odpočítanie dane uplatňuje musia byť poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Správca dane v protokole z daňovej kontroly a ani v napadnutom rozhodnutí neuvádza skutočnosti o podvodnom konaní. Výsledok daňovej kontroly a aj odôvodnenie vydaného rozhodnutia sa opiera len o ustanovenia zákona o DPH a záver o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže u dodávateľskej spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

3. Podaním zo dňa 20.05.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu. Navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj postupy predchádzajúce ich vydaniu a tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V úvode predloženej správnej žaloby poukázal na úpravu podľa , , a - ďalej len . Uviedol, že správny súd pri prieskume zákonnosti skúma aj procesné pochybenia administratívnych orgánov najmä z toho pohľadu, či trpia takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tiež poukázal na úpravu podľa daňového poriadku a zdôraznil, že jednou zo zásad daňového konania je zásada zákonnosti, v rámci ktorej pri správe daní postupuje správca dane v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá o zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní ( SR). Následne v texte žaloby formuluje žalobca tieto žalobné body: · 1. Správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. č. 3009201402 a od spoločnosti K-Energo, s. r. o. č. 1830092014 pri ustálení rozdielu dane v sume 7 168,29 Eur. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného je odôvodnené závermi, ktoré správne orgány opreli prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu a ani do jeho zodpovednosti. Žalovaný uvádza vo svojom rozhodnutí, že nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenie na základe dodávateľskej faktúry bolo uskutočnené práve týmto platiteľom DPH, a preto správca dane opodstatnene nepriznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia a nadväzne zákona o DPH, keďže u dodávateľskej spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa zákona o DPH. Tiež žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že práve zo strany daňového subjektu neboli počas daňovej kontroly (okrem vystavených faktúr) predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukázali a potvrdili, že spoločnosti AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M- STAV SK, s.r.o., ktoré fakturovali stavebné práce faktúrami, na základe ktorých si platiteľ Stavoinvest - SK, s.r.o. uplatnil odpočet dane, reálne aj vykonali. · 2. Žalobca nepredložil len jeden stavebný denník, ale doklady uvedené v protokole z daňovej kontroly zo dňa 28.09.2017, teda i daňové priznanie, účtovnú závierku, Hlavnú knihu analytickej evidencie, Hlavnú knihu syntetickej evidencie, Pokladničné doklady - výdavkové a viaceré zmluvy - všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno, a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že mu všetky účtovné doklady boli zaistené dňa 26.09.2018 KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy - poznámka správneho súdu). Predložil len jeden stavebný denník, pretože stavebný denník mal len ak bol hlavným dodávateľom investora. · 3. Žalobca poukázal na odlišnosť záverov správcu dane a žalovaného ohľadom stavebných denníkov a súpisov vykonaných prác: Žalovaný sa odvoláva na záver správcu dane, podľa ktorého správca dane netvrdí, že stavebné denníky neexistujú, ale že ich nemá k dispozícii daňový subjekt, a že daňový subjekt ich nepredložil správcovi dane, pričom žalobca tvrdí, že správca dane uviedol, že neexistenciou

stavebných denníkov a súpisov vykonaných prác stavieb, na ktorých sa mali zúčastňovať M-STAV SK, s.r.o., AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. ešte viac potvrdila nepreukázateľnosť zaúčtovaných daňových výdavkov. Závery žalovaného nie sú pravdivé a sú odlišné od záverov správcu dane. Skutočnosť, že si vypočutí svedkovia nepamätali, kto viedol stavebný denník (napríklad konateľka subjektu ZA-Global, s.r.o. uviedla, že stavebné práce vykonávala subdodávateľská spoločnosť RM Trade SK, s.r.o.), ešte nepreukazuje, že plnenia neboli uskutočnené predmetnými spoločnosťami. · 4. Žalobca cituje konkrétne závery podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a tvrdí, že si žalovaný odporuje, ak tvrdí, že skutočnosti a pochybnosti, ktoré sa týkajú dodávateľov daňového subjektu alebo subdodávateľov daňového subjektu neprenáša na daňový subjekt, ale zároveň týmito skutočnosťami odôvodňuje svoje rozhodnutie. · 5. Žalobca tvrdí, že hoci konateľka subjektu ZA-Global, s.r.o. uviedla, že s pánom W. rámcovú zmluvu uzatvorila a vystavila a aj podpísala faktúru pre odberateľa, žalovaný svoje závery zakladá na jej vyjadrení a uvádza: V prípade spoločnosti ZA-Global, s.r.o. konateľka uviedla, že stavebné práce údajne vykonávala subdodávateľská spoločnosť RM Trade SK, s.r.o., ale k vedeniu stavebného denníka sa vyjadriť nevedela,... . Žalovaný teda prijíma závery na nevedomosti konateľov o určitých skutočnostiach, keď si títo nevedia spomenúť s odstupom času na určité skutočnosti a opäť ide o skutočnosti, ktoré nespadajú do sféry vplyvu žalobcu. · 6. Žalovaný upriamuje pozornosť na dodávateľov daňového subjektu a neuvádza presvedčivé argumenty a konkrétne úvahy, ako tieto skutočnosti zaťažujú žalobcu, z akých dôvodov ich pričíta na vrub žalobcu, teda ako žalobcovi pričíta skutočnosť, že si zvolil toho-ktorého konkrétneho dodávateľa. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorého, v zmysle tvrdení žalobcu, správca dane má stanoviť pevnú hranicu a pravidlá dokazovania. · 7. Žalobca nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov, nemá možnosť ho ovplyvniť a išlo by v opačnom prípade o popretie konkurenčného podnikateľského prostredia. Uvedené informácie sú chránené i daňovým tajomstvom. Žalobca nemá dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. . Žalobca tvrdí, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , podľa ktorých, v zmysle tvrdení žalobcu, objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. · 8. Ak správca dane nespochybnil existenciu samotného plnenia, teda vykonanie stavebných prác, nemožno bez ďalšieho konštatovať, že toto zdaniteľné plnenie nebolo dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Daňový subjekt musel toto plnenie od niekoho získať a je logické, že to bolo od subjektu dodávateľa, od ktorého ho objednal a ktorý vystavil i potvrdil faktúru. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. . · 9. Pokiaľ žalovaný poukázal vo svojich záveroch na to, že v Rámcových zmluvách o dielo RZ - Január/2014, uzatvorených medzi daňovým subjektom a subjektami AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M- STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o. žalobca jednak neuviedol kompletné identifikačné údaje a neuviedol osoby konajúce za jednotlivé spoločnosti a tiež v zmluvách nie je uvedený riadne vyšpecifikovaný predmet týchto zmlúv a formulácia jeho vymedzenia v zmluvách je nedostatočná, žalobca s týmito závermi nesúhlasí. Zmluvy obsahujú identifikačné údaje spoločností, N. Z.. M. U. a N. J., ktorí boli v predmetnom období konateľmi uvedených spoločností ich podpísali. Zároveň v tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa a zdôraznil, že zmluva nemusí byť podpísaná len konateľom. Tiež v tejto časti poukázal na úpravu podľa , všetko . Skonštatoval, že vymedzenie predmetu rámcových zmlúv o dielo je v súlade so zákonom, na platnosť zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma a rámcové zmluvy boli uzatvorené riadne tak, ako to je v podnikateľskej praxi bežné. Ak o takéto skutočnosti, a teda konkrétne neidentifikáciu zmluvnej strany a nedostatočnú špecifikáciu predmetu zmluvy správne orgány opierajú závery svojich rozhodnutí, ide o arbitrárne zhodnotenie bez náležitého odôvodnenia a dodržania zásad logiky. · 10. Pokiaľ ide o zmluvu so spoločnosťou K-Energo, s.r.o., vo vzťahu ku ktorej žalovaný uvádza: Podľa odvolacieho orgánu v identifikačných údajoch je potrebné uviesť označenie zmluvných strán, vrátane mena a priezviska osoby, ktorá za spoločnosť jednala, žalobca tvrdí, že zmluvu podpísal nie J., ale N. X.. U tejto zmluvy došlo k zjavnej chybe v dátume, čo vysvetlil J. G., keď uviedol, že ju nepodpísal a podpísal ju N. X. až v čase, keď bol konateľom K-Energo, s.r.o. a nie 15.01.2014 (tento dátum zostal v zmluve z dôvodu použitia formulára zmluvy bez úpravy a pri opomenutí úpravy dátumu). O tom svedčí i čestné prehlásenie N. X. predložené správcovi dane. Pochybnosti správcu dane ohľadom podpisov zmlúv boli odstránené výsluchom svedkov, pričom skutočnosť ohľadom pána G. bola vysvetlená dôkazom zo strany

žalobcu. Žalovaný ale neprihliadol na skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli za konania najavo a s obranou žalobcu sa vecne nevysporiadal. · 11. Pokiaľ ide o nevykonaný a žalobcom navrhovaný dôkaz vyžiadania projektovej dokumentácie ku stavbe „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ na preukázanie ako tvrdil v odvolaní žalobca toho, že viaceré položky uvedené v prílohách faktúr žalobcu i subjektu M-STAV SK, s.r.o. sú totožné, a to práve preto, že oba subjekty realizovali rozšírenie vodovodu na jednotlivých úsekoch a v určitých častiach museli byť použité rovnaké komponenty v zmysle projektovej dokumentácie. Žalovaný odmietol navrhovaný dôkaz vykonať s argumentom, že k takejto náhode nemôže jednoducho prísť. · 12. Žalobca namietol nesprávny a nezákonný postup žalovaného. Zároveň v rámci tohto žalobného bodu žalobca namietal, že správca dane a žalovaný si vopred stanovili cieľ nepriznať žalobcovi nárok a tomu prispôsobili celú svoju činnosť, sústredili sa len na dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, spochybňovali partnerov žalobcu. Žalobca v tejto časti namietal, že počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky na danú vec použiť. Ku problematike, podľa ktorej správca dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľov žalobcu, na ktoré daňový subjekt dosah nemá, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Opätovne vo vzťahu k nim poukázal na závery z nich v zmysle tvrdení žalobcu vyplývajúce, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností, nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom, nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. žalobca konštatuje, že vyhodnotenie postupu pripísaním nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu je nesprávne, pričom rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. . V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. žalobca poukázal na v zmysle jeho tvrdení, z tohto rozhodnutia vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemôže z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR sp. zn. , v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať na preukázanie akýchkoľvek, všetkých skutočností a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. žalobca zdôraznil, v zmysle jeho tvrdení z toho rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu. Správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. V týchto súvislostiach žalobca zdôraznil, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia. · 13. Tvrdenia žalobcu sú založené len na domnienkach, existencia zdaniteľných plnení bola preukázaná faktúrami, stavebným denníkom, rámcovými zmluvami o dielo, vyjadrením daňového subjektu i svedeckými výpoveďami konateľov spoločností podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 05.09.2017 s konateľom p. N. J., podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2017 s konateľom p. N. X. a podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 26.07.2019 s konateľkou Z.. M. U.. Títo svedkovia potvrdili spoluprácu so žalobcom, uzatvorenie rámcových zmlúv o dielo, v ktorých identifikovali svoje podpisy, potvrdili vystavenie faktúr, ich podpis, vykonanie prác podľa faktúr. Existencia zdaniteľného plnenia nie je žalovaným spochybnená, je logické, že bolo realizované tým, kto mal so žalobcom uzatvorenú rámcovú zmluvu o dielo a vyhotovil faktúry. · 14. Žalovaný nepredložil dôkaz opaku, nehodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom bral do úvahy len niektoré dôkazy a niektoré neprehliadol. · 15. Žalobca zdôraznil, že výnos na daniach nemôže byť dosiahnutý na úkor nedodržania práva. V tejto časti poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00. · 16. Z rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR i rozsudku Európskeho súdneho dvora vyplýva, že obdobné situácie musia byť posudzované rovnakým spôsobom.

4. Podaním zo dňa 02.09.2021 sa k veci vyjadril žalovaný. Odôvodnenie jeho podania korešponduje v podstatnom obsahu odôvodneniu rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný konštatuje vo svojom vyjadrení, že žalobca v žalobe formuluje rovnaké námietky, aké učinil predmetom odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný zdôraznil, že zo svedeckých výpovedí konateľov dodávateľských subjektov vyplýva, že títo nemali kapacity na realizáciu plnenia pre žalobcu, a preto plnenie realizovali subdodávateľsky, pričom subdodávateľov plnenia už označiť nevedeli. Nevedeli uviesť, kto vykonával práce, nevedeli uviesť kto práce odovzdával, kto práce zadával,

kto viedol stavebný denník a pod. Nebola teda preukázaná spoľahlivosť, vierohodnosť a úplnosť predložených dokladov zo strany daňového subjektu, na základe čoho žalovaný konštatuje, že nie je preukázané dodanie predmetného plnenia daňovému subjektu subjektami dodávateľov uvedených na faktúre, teda K-Energo, s.r.o., AXAL SK, s.r.o., ZA-Global, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. Zároveň vo vzťahu k týmto subjektom žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na procesy prevodov obchodných podielov na maďarských občanov, ktorí boli nespolupracujúci so správcom dane, v nadväznosti na čo správca dane nemohol získať účtovné doklady potvrdzujúce reálne vykonanie predmetných prác uvedenými subjektami. Vo vzťahu k uzatvoreným rámcovým zmluvám žalovaný uviedol, že podľa ich obsahu mali byť práce vykonané podľa projektovej dokumentácie a fakturované na základe odsúhlaseného mesačného súpisu vykonaných prác, odsúhlaseného objednávateľom. Dôvodom pre nepriznanie dane neboli skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených so žalobcom. Žalovaný v nadväznosti na to považuje za bezdôvodné poukazovanie žalobcu na rozhodnutia NS SR v tretej časti žaloby, pretože išlo o iný skutkový stav a iné dôvody nepriznania odpočtu DPH. Správca dane neponímal dôkazné bremeno absolútne ani ho nerozšíril na preukázanie takých skutočností, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha iný subjekt. Podľa žalovaného záver, ktorý správca dane ustálil zo zistených skutkových okolností zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení. Správca dane nepožadoval preukázanie takých skutočností, na ktorých sa daňový subjekt sám nepodieľal. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. V danom prípade nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenie na základe dodávateľskej faktúry bolo uskutočnené práve týmto platiteľom DPH, preto správca dane opodstatnene nepriznal nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže u dodávateľskej spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

5. Žalobca v replike zo dňa 27.09.2021 opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej v podanej žalobe.

6. Žalovaný dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa a nasl. , pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa . Správny súd konštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa . Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku vo veci dňa 15.11.2022 správny súd vyhlásil rozsudok vo veci.

8. Podľa - ďalej len : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 30.09.2014 - ďalej len zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí správnych orgánov - správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného pri posudzovaní práva žalobcu.

10. Správny súd poznamenáva, že pri hodnotení námietok obsiahnutých v žalobných bodoch zohľadnil primárne vymedzenie ich väzby na nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi z faktúr od spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. a K-Energo, s. r. o.. Pokiaľ ide o námietky žalobcu obsiahnuté v bode 1., 2. a aj 6. správnej žaloby, tieto nie sú správnym súdom hodnotené ako dôvodné. Správny súd primárne zdôrazňuje, že základom rozhodnutia správcu dane a žalovaného o nepriznaní práva na odpočet bolo konštatovanie, podľa ktorého nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenie podľa predmetných faktúr pre žalobcu ako daňový subjekt vykonali práve dodávatelia uvedení na faktúrach, a že týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane preveril doklady produkované daňovým subjektom v daňovej kontrole, ktoré sú identifikované v protokole o daňovej kontrole zo dňa 11.12.2019, pričom uvedený postup zacielil na ustálenie skutočnosti, či týmto dokladom nechýba materiálny základ. V nadväznosti na ich vyhodnotenie podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda dôslednou aplikáciou zásady voľného hodnotenia dôkazov, nadobudol správca dane dôvodné pochybnosti o realizácii zdaniteľného plnenia podľa predmetných faktúr subjektom dodávateľa, uvedeným na faktúrach. Základom týchto pochybností správcu dane boli opodstatnene predovšetkým nasledovné zistenia: Stavebné denníky - Svedkovia N. J. a N. X. vo svojich výpovediach tvrdili, že stavebné denníky stavieb viedol pán W. alebo niekto od pána W. - konateľa spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. . Svedok J. H. (AMJ-TECH, s.r.o.) uviedol, že stavebný denník viedol pán A. (COUNTRY SALOON Bela, s.r.o.), ako hlavný stavbyvedúci. Svedok Z.. J. Q. (HYDROEKOL Dolný Kubín, spol. s r.o.) tiež uviedol, že stavebný denník viedol H.. Svedok H. A. naopak poprel, že by viedol stavebné denníky, aj keď bol stavbyvedúci, resp. stavebný dozor na niektorých stavbách. Svedok J. X. (ŠPORT SERVICE, s.r.o.) vypovedal, že pri stavbách pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. stavbyvedúcim bol pán U. a pokyny k realizácii prác zadával pán J., stavebný denník viedli a odovzdali ho spoločnosti Stavoinvest

- SK, s.r.o.. Svedok A. O. (GFCH spol. s r.o.) uviedol, že funkciu stavebného dozoru vykonával R. O., ktorý viedol aj stavebný denník. A nakoniec daňový subjekt tvrdí, že stavebný derthík viedol len vtom prípade, keď bol hlavným dodávateľom investora danej stavby a okrem denníka stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka", žiaden iný denník nepredložil, teda neviedol. Zo zápisov predloženého stavebného denníka je zrejmé, že túto stavbu vykonával U. K. a spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o.. O spoločnosti M-STAV SK, s.r.o. v denníku nie je žiadna zmienka. Účasť spoločností AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s.r.o. na jednotlivých stavbách nikto zo svedkov nepotvrdil. Nikto z vypočutých svedkov,

ktorí na stavbách pracovali, nepoznal N. J. ani N. X.. Pán U. K. vykonával práce so svojimi zamestnancami, resp. živnostníkmi, spoločnosti AMJ - TECH, s.r.o. a ŠPORT SERVICE, s.r.o. vykonávali práce samostatne. H. A., ako stavbyvedúci, resp. stavebný dozor na niektorých stavbách, taktiež nepozná uvedené spoločností ani ich konateľov. A. týchto konateľov ani uvedené spoločnosti tiež nepozná. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani jediný relevantný písomný doklad, z ktorého by bolo možné aspoň pripustiť, že sa uvedené spoločnosti na fakturovaných prácach mohli reálne podieľať. Vedenie stavieb - svedkovia N. J. a N. X. vo svojich výpovediach uviedli, že pokyny na to, kto má aké práce vykonať zadávali oni osobne. Pritom, na rozdiel od ostatných vypočúvaných svedkov, ktorí aj po troch rokoch vedeli podrobne rozprávať o vykonaných a fakturovaných prácach, N. J. ani N. X. nevedeli uviesť, aké práce vykonávali, nevedeli uviesť žiadne bližšie podrobnosti o stavebných prácach, ktoré mali viesť a organizovať, resp. na ktorých sa mali zúčastniť. Neuviedli žiadne okolnosti, ktorými by mohli potvrdiť svoju skutočnú činnosť na týchto stavbách, napriek tomu podľa ich výpovedí zadávali príkazy na vykonanie konkrétnych stavebných prác spoločnostiam, na ktorých názvy si nevedeli spomenúť, resp. dvom neznámym spoločnostiam z Bratislavy. Odovzdávanie stavieb - svedkovia N. J. a N. X. vo svojich výpovediach uviedli, že sa zúčastňovali protokolárneho odovzdávania ukončených stavieb. Pritom z jediného predloženého stavebného denníka stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka", je zrejmé, že spoločnosť M-STAV SK, s.r.o. nefiguruje v žiadnom zápise v denníku, už vôbec nie pri odovzdaní stavby. Ani stavebný dozor pán H. A. zo spoločnosti COUNTRY SALOON BELA, s.r.o., ktorý kontroloval súpis, množstvo a kvalitu vykonaných prác na stavbe „Penzión Country club", a ktorý preberal vykonané práce nepozná N. J. ani N. X.. Úhrady faktúr - spoločnostiam AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., ZA-Global, s.r.o. a M-STAV SK, s. r. o. za fakturované práce spoločnosť Stavoinvest - SK, s. r. o. nezaplatila, pričom sa jednalo o čiastky v státisícoch eur. Aj napriek tak vysokým pohľadávkam konatelia N. J. a N. X. svoje obchodné podiely previedli na maďarských občanov a následne v roku 2017 boli spoločnosti vymazané z obchodného registra. Spoločnosť ZA-Global, s. r. o. bola tiež vymazaná z obchodného registra. Správca dane pri bližšom skúmaní niektorých faktúr zistil, že viaceré položky, ktoré sú uvedené v prílohe vystavenej faktúry č. 10140011 zo dňa 04.11.2014 od dodávateľa U. K., X. S. XXX, XXX XX X. S., IČO: 31 072 883, DIČ: 1022984325 sa nachádzajú aj v prílohe faktúry č. 2811201402 zo dňa 28.11.2018 od dodávateľa M-STAV SK, s. r. o., Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 833 504, DIČ: 2022853833. V nadväznosti na vznik dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov dodávateľmi uvedenými na faktúrach a o vzniku daňovej povinnosti týchto subjektov podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, bolo potom obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu tieto pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť, čo daňový subjekt neučinil. Správny súd v tejto časti odôvodnenia poukazuje na závery napríklad podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. . Daňový subjekt sa teda dostal do situácie, kedy nebol schopný spoľahlivo vyvrátiť dôvodné pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov dodávateľom uvedeným na faktúre a táto skutočnosť je nepochybne dôsledkom jeho nedostatočnej opatrnosti pri výbere obchodného partnera, s ktorým vstúpil do obchodnoprávneho podnikateľského vzťahu v súvislosti s uvedeným plnením. Nakoľko dôkazy, ktoré daňový subjekt v daňovej kontrole produkoval, po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní práva žalobcu na odpočet a zároveň založili i dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení podľa dôkazov tak, ako boli žalobcom produkované, všetko v spojení aj s ďalšími zisteniami správcu dane tak, ako sú identifikované vyššie, správca dane v súlade s úpravou podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení. Takýto postup v prejednávanej veci nie je v rozpore ani so závermi žalobcom označeného rozhodnutia NS SR sp. zn. . Správny súd zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a tiež v ich priebehu, a teda v čase napĺňania práv a povinností z nich vyplývajúcich zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou . Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, ktorá nastala vo vzťahu k daňovému subjektu v predmetnej daňovej kontrole, kedy daňový subjekt nepredložil správcovi dane v rámci riadneho plnenia

jeho dôkaznej povinnosti dôkazy, ktoré by spoľahlivo vyvrátili dôvodné pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správny súd podotýka, že daňová kontrola pravidelne prebieha s určitým časovým odstupom od doby realizácie preverovaného plnenia a je teda v záujme daňového subjektu, aby už pri vstupe do obchodnoprávneho vzťahu s priamym dodávateľom a v priebehu jeho realizácie zachoval potrebnú opatrnosť a zabezpečil si doklady, ktoré ako dôkazy bude môcť použiť v rámci daňovej kontroly na preukázanie uplatneného práva, prípadne si zabezpečiť aj efektívnu budúcu procesnú spoluprácu priameho dodávateľa za rovnakým účelom. V tejto časti správny súd pri svojich záveroch poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 01.03.2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. z 27.10.2011 a sp. zn. zo dňa 13.09.2011. Je potrebné zdôrazniť, že zachovanie vyššie uvedenej náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňa jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich povahu faktu a tiež dôkazov spôsobilých vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda dôkazov týkajúcich sa predmetného obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vzhľadom na zapojenie žalobcu do neho (išlo o obchodnoprávny vzťah žalobcu s jeho priamym dodávateľom) bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane tak ako je už vyššie uvedené prípadnej budúcej potrebnej procesnej spolupráce priameho dodávateľa žalobcu pri realizácii daňovej kontroly žalobcu. Táto požiadavka zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov, pri výbere konkrétneho obchodného partnera a pri realizácii práv a povinností z obchodnoprávneho vzťahu súvisí s plnením povinností žalobcu ako podnikateľského subjektu a predovšetkým jeho štatutárneho zástupcu konať s potrebnou odbornou starostlivosť podľa . Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti jeho štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. . Požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Správny súd poukazuje tiež na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. a sp. zn. . Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu, v rámci ktorej žalobca v prvom žalobnom bode namietal nepriznanie práva na odpočet z dôvodov založených prevažne na nedostatkoch z prostredia dodávateľov žalobcu, teda spoločností ktoré nepatria do sféry jeho vplyvu a ani do jeho zodpovednosti.

11. Pokiaľ v rámci siedmeho žalobného bodu žalobca poukazoval na v ňom uvedenú judikatúru a tvrdil z nej vyplývajúce závery správny súd konštatuje, že postup správcu dane a žalovaného ako aj ich rozhodnutia nie sú s právnymi názormi vyplývajúcimi z odôvodnení týchto rozhodnutí v rozpore. Správny súd podotýka, že je potrebné si uvedomiť, že správca dane nie je stranou v daňovom konaní, ale je subjektom, ktorý dôkazy vykonáva a hodnotí, v nadväznosti na to nie je možné za dôvodnú považovať ani námietku obsiahnutú v 14. žalobnom bode, podľa ktorej žalobca namietal, že žalovaný nepredložil dôkaz opaku. Taktiež nie je možné ani správnemu orgánu prvého stupňa ani žalovanému vyčítať, že by nehodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, alebo že by k nim pristupoval selektívne a do úvahy bral len niektoré a niektoré prehliadal. Uvedená námietka žalobcu nemá oporu v obsahu administratívneho spisu, ktorý dokumentuje postup správcu dane i žalovaného v predmetnej veci. Žalobcovi vyplýva dôkazné bremeno z úpravy podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, pričom dôkazná povinnosť žalobcu - daňového subjektu v daňovej kontrole je primárna. V danej veci správca dane ani žalovaný neučinili predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu niečo, čo by v zmysle jej vymedzenia vyplývajúceho z uvedenej právnej úpravy do tejto povinnosti nespadalo a neuplatnil i dôkazné bremeno voči žalobcovi extenzívne. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd konštatuje, že v postupe správcu dane ani v postupe žalovaného a v záveroch prijatých na základe výsledkov ich postupu v odôvodnení ich rozhodnutí, nevzhliada správny súd rozpornosť namietanú žalobcom vo štvrtom žalobnom bode. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane a žalovaný postupovali tak, aby dosiahli vopred určený cieľ vymedzený nepriznaním práva žalobcovi na uplatnený odpočet, ako to žalobca namietal v 12. žalobnom bode, alebo že by pristupovali k dôkazom tak, že by zohľadňovali len tie dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu a na ostatné by neprihliadali alebo že by svoje rozhodnutia založili len na domnienkach, ako to žalobca namietal v 13. žalobnom bode. Správny súd uvádza, že jeho úlohou nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz správne alebo

nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho hodnotení podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane. Zároveň správny súd podotýka, že správca dane nie pri vedení dokazovania podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku viazaný návrhmi účastníkov a nie je povinný viesť dokazovanie až pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Zásada objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie nepredstavuje takúto absolútnu povinnosť správcu dane (rozsudok NS SR sp. zn. ). V nadväznosti na uvedené a pri zohľadnení skutočnosti, že správca dane nespochybnil vykonanie prác na objekte „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ ako aj pri zohľadnení ostatných výsledkov vykonaného dokazovania, správny súd ako zákonný hodnotí postup správcu dane, kedy tento nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz vyžiadaním projektovej dokumentácie od obce Kotrčiná Lúčka. Úvaha, ktorou bol žalovaný vedený pri hodnotení tohto postupu správcu dane je v rozhodnutí žalovaného dostatočne vymedzená. Námietky podľa 11. žalobného bodu nie sú dôvodné. V nadväznosti na uvedené nie je možné postupu správcu dane pri vedení dokazovania vytknúť namietané porušenie úpravy podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a ani porušenie práv žalobcu uprednostnením záujmu štátu na výnose z daní a rozpor so závermi podľa rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00 tak, ako to žalobca namietal v 15. žalobnom bode. K argumentácii žalobcu v 15. žalobnom bode správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, majúc za to, že toto uprednostnenie bolo v danej veci na úkor žalobcu, bolo žiaduce v tejto časti konkrétne vymedziť, ktorá časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov rozhodnutí týchto orgánov, takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. Zároveň v tejto časti odôvodnenia poukazuje správny súd na odôvodnenie celého svojho rozhodnutia v jeho komplexe, ktoré vysporiadava všetky relevantné, určité a konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, pokiaľ na základe ich dostatočného vymedzenia z hľadiska ich konkrétnosti a väzby na prejednávanú vec, bolo možné k nim vecné stanovisko pri posúdení zákonnosti správnym súdom zaujať. Správny súd poukazuje na bod 55. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. vo vzťahu k potrebe vymedzenia toho, ako sa právne závery toho-ktorého citovaného rozhodnutia (akéhokoľvek rozhodnutia, či už Súdneho dvora EÚ, NS SR, ÚS) vzťahujú aj na preskúmavanú vec a ako na ňu dopadajú.

12. Pokiaľ ide o námietky žalobcu obsiahnuté vo štvrtom a piatom žalobnom bode odkazuje správny súd na svoje závery k otázke zodpovednosti daňového subjektu pri výbere obchodného partnera, k otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, vymedzenia dôkaznej povinnosti daňového subjektu a k procesu hodnotenia vykonaných dôkazov správcom dane na základe realizácie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Osobitne, pokiaľ ide o poukazovanie na výpoveď konateľky subjektu ZA-Global, s. r. o. podľa piateho žalobného bodu, správny súd opätovne poukazuje na žalobcom učinenú väzbu jeho správnej žaloby na úvodné vymedzenie nepriznaného odpočtu z faktúr od subjektu M-STAV SK, s. r. o. a K-Energo, s. r. o., čím táto námietka v pomeroch prejednávanej veci stráca relevanciu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu obsiahnutú v desiatom žalobnom bode, správny súd po oboznámení sa s obsahom odvolania žalobcu konštatuje, že obdobnú námietku vzniesol žalobca aj v podanom odvolaní, avšak ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, žalovaný sa s obranou žalobcu, v zmysle ktorej rámcovú zmluvu nepodpísal J. ale N., pričom došlo k chybe v uvedení dátumu rámcovej zmluvy, vecne nevysporiadal. Uvedený nedostatok však podľa mienky správneho súdu nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko pokiaľ by aj (celkom hypoteticky) bolo preukázané riadne uzavretie rámcovej zmluvy, nemala by táto skutočnosť za následok vydanie pre žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia. Je potrebné si totiž uvedomiť, že zmluva ako taká je len dôkazom o existencii zmluvného záväzkovo-právneho vzťahu medzi jej účastníkmi, nie však dôkazom o tom, že zmluvné strany aj reálne plnili povinnosti, ku ktorým sa v označenej zmluve zaviazali. Naviac je potrebné podotknúť, že samotný predmet zmluvy je vymedzený len veľmi všeobecne „realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov objednávateľa“. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené na faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočný vyhotoviteľ faktúry, v prípade pochybností je spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode,

a ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar/služby (s iným tovarom/službami nezameniteľný) bol skutočne poskytnutý a tovar, resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane v konkrétnom rozsahu a v zdaňovacom období, tzn. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH.

13. Pokiaľ daňový subjekt v rámci druhého žalobného bodu namietal, že správny orgán zakladá svoj záver o nepriznaní práva na odpočet najmä na skutočnostiach, že práve zo strany daňového subjektu neboli počas daňovej kontroly (okrem vystavených faktúr) predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukázali a potvrdili, že spoločnosť M-STAV SK, s.r.o, ktorá fakturovala plnenie faktúrami, na základe ktorých si platiteľ Stavoinvest - SK, s.r.o. uplatnil odpočet dane práce reálne aj vykonal, pričom žalobca poukázal v druhom žalobnom bode na to, že nepredložil správcovi dane len stavebný denník, ale aj doklady uvedené v protokole z 11.12.2019, a to daňové priznanie, účtovnú závierku, Hlavnú knihu analytickej evidencie, Hlavnú knihu syntetickej evidencie, Pokladničné doklady - výdavkové a viaceré zmluvy, teda všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno a tiež v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť zaistenia účtovných dokladov dňa 26.09.2018 subjektom KÚFS, nie je táto argumentácia žalobcu hodnotená ako dôvodná. Skutočnosť, že správca dane z hodnotenia dôkazov nevylúčil žiaden zo žalobcom produkovaných dôkazov vyplýva z obsahu protokolu o daňovej kontrole, kde sú tieto dôkazy identifikované. Skutočnosť, že správca dane z týchto dôkazov nevyvodil závery podľa predstáv žalobcu pri súčasnom závere o zákonnosti postupu správcu dane pri vykonávaní dokazovania, nie je spôsobilá odôvodniť žiaden zo zákonných dôvodov zrušenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Osobitne k poukazu žalobcu na zaistenie všetkých účtovných dokladov subjektom KÚFS dňa 26.09.2018 poukazuje správny súd na skutočnosť, že pokiaľ by doklady preukazujúce právo žalobcu na odpočet boli k momentu ich odňatia KÚFS súčasťou účtovných dokladov žalobcu za preverované účtovne ukončené zdaňovacie obdobie, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané nebolo. Poukazovanie daňového subjektu na odňatie dokladov KÚFS teda správny súd na základe uvedeného zhodnotenia považuje za účelové a nedôvodné.

14. Pokiaľ ide o námietky žalobcu podľa tretieho žalobného bodu, v obsahu ktorých žalobca namietal rozpor záverov správcu dane a žalovaného vo vzťahu k stavebným denníkom a súpisom vykonaných prác, správny súd primárne zdôrazňuje potrebu vnímania odôvodnenia akéhokoľvek rozhodnutia správneho orgánu v celom jeho obsahu a jednotlivých záverov prijatých správnymi orgánmi v odôvodnení ich rozhodnutí v kontexte obsahu ostatného odôvodnenia týchto rozhodnutí. To považuje správny súd za potrebné zvýrazniť, nakoľko žalobca opakovane v rámci námietok napríklad práve v treťom žalobnom bode opomína tento prístup vnímania a vyhodnocovania argumentácie uvedenej správnymi orgánmi v odôvodnení ich rozhodnutí v tejto veci. V nadväznosti na to správny súd k stavebným denníkom, okrem predloženého stavebného denníka týkajúceho sa stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ a k súpisom vykonaných prác, ktoré mali podľa obsahu právnych vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi byť založené rámcovými zmluvami o dielo RZ - Január/2014 a ktoré v článku V., bod 5.3. predpokladali spísanie takýchto dokladov - súpisov vykonaných prác - odsúhlasených mesačných súpisov vykonaných prác ako podkladov pre fakturáciu, bolo pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného podstatnou a aj nimi správne v zmysle zásady logického myslenia pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku vyhodnotenou skutočnosťou to, že správca dane ani žalovaný tieto doklady k dispozícii nemali a nemohli ich teda podrobiť hodnoteniu, a to nezávisle na ich prípadnej skutočnej (absolútnej) existencii alebo neexistencii. Osobitne k inštitútu stavebného denníka správny súd poukazuje na úpravu podľa , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Táto úprava vymedzuje stavebný denník ako dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh stavby. Stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia prác. Z takéhoto vymedzenia uvedeného inštitútu stavebného denníka vyplýva, že je potrebné vo vzťahu ku plneniam, ktoré majú povahu stavebných prác považovať stavebný denník za zásadný dokument, zaznamenávajúci priebeh stavby od jej začatia až do skončenia, ktorý dokument, pokiaľ je vedený

v súlade s uvedeným zákonným vymedzením, je dôležitým a významným dôkazom pri uplatňovaní nárokov zo zmluvných vzťahov, predmetom ktorých boli stavebné práce napríklad v súvislosti s uplatňovaním nárokov z vád realizovaného plnenia. Zároveň pre pomery prejednávanej veci by stavebný denník týkajúci sa plnenia, ktoré bolo predmetom fakturácie poskytol informácie aj o subjektoch a konkrétnych fyzických osobách zúčastnených na plnení.

15. Pokiaľ žalobca v rámci ôsmeho žalobného bodu namietal, že ak správca dane nespochybnil existenciu samotného plnenia, teda vykonania stavebných prác, nemožno bez ďalšieho konštatovať, že toto zdaniteľné plnenie nebolo dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre a že daňový subjekt musel toto plnenie od niekoho získať a je potom logické, že to bolo od subjektu dodávateľa, od ktorého ho objednal a ktorý vystavil, ako i potvrdil faktúru tohto plnenia sa týkajúcu, správy súd zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný nespochybnili samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, ale jeho realizáciu dodávateľom uvedeným na faktúre. Spochybnenie na strane správcu dane mal povinnosť vyvrátiť daňový subjekt, ktorý sa nemôže domáhať vyvrátenia takéhoto spochybnenia len dovodzovaním skutočnosti realizácie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre na základe existencie plnenia, ktorá však správcom dane spochybnená nebola a na základe, z pohľadu žalobcu logického, avšak z daňového hľadiska neudržateľného záveru, ktorým odôvodnil ôsmy žalobný bod. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 21.09.2001, podľa ktorých nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom. Pokiaľ v rámci ôsmeho žalobného bodu žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , správny súd konštatuje, že závery tohto rozsudku sú prekonané rozhodovacou praxou NS SR, a to napríklad podľa rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorého (bod 42. odôvodnenia): Je rozumné očakávanie najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napríklad ustanovenie § 69 daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napríklad kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva.

16. Pokiaľ ide o námietky žalobcu podľa deviateho žalobného bodu, tieto správny súd nehodnotí ako dôvodné. I v tejto časti je potrebné zohľadniť opäť primárny záver, na ktorom správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutie, a to záver o nepreukázaní splnenia materiálnych podmienok vzniku práva na odpočet. Skutočnosť uzatvorenia rámcových zmlúv o dielo, splnenie týchto podmienok nepreukazuje, a to ani pri vyhodnotení týchto zmlúv ako dôkazu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Rámcová zmluva je dôkaz výlučne o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach ako zhotoviteľom.

17. Pokiaľ žalobca v obsahu šestnásteho žalobného bodu namietal, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR a rozhodnutia NS SR, bez ich bližšej identifikácie v tomto žalobnom bode, obdobné situácie musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom, správny súd pre nedostatok konkrétnosti tejto žalobnej námietky z dôvodu absencie jej väzby na závery konkrétneho rozhodnutia Ústavného súdu SR alebo NS SR, túto hodnotí ako nedôvodnú. Zároveň v tejto časti poukazuje na svoje závery podľa odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k jednotlivým konkrétnym rozhodnutiam označeným žalobcom v jednotlivých žalobných bodoch, vo vzťahu ku ktorým zaujal konkrétne závery v pomeroch prejednávanej veci.

18. Pokiaľ žalobca v dvanástom žalobnom bode namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. zo dňa 19.08.2010, sp.zn. zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. zo dňa 30.06.2011, z ktorých rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V predmetnom prípade postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku,

ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. ). Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení, skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňového subjektu extenzívne. Za stavu existencie opodstatnených pochybností správcu dane, ako sú identifikované východiskami v podobe zistení správcu dane v odôvodnení tohto rozsudku, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , podľa ktorých: Pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozhodnutiami NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentácii, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa dopadá na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR . Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. , kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje a úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili

všetky znaky použitých zákonných ustanovení. Vo prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. ) však o takýto prípad nešlo. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu možné konštatovať, že predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a ani že sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné si uvedomiť, že je vždy od konkrétnej situácie v tom-ktorom daňovom konaní závislé, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. , , . Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery). Vo veci NS SR sp.zn. NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp. zn. bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na už citovaný rozsudok NS SR sp.zn. so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp. zn. a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. : Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. až 3 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení

dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle

19. Na základe vyhodnotenia námietok žalobcu obsiahnutých v žalobných bodoch správny súd skonštatoval, že žaloba nie je dôvodná a podľa rozhodol o jej zamietnutí.

20. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21. Žaloba bola zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. Žalobcovi v nadväznosti na to správny súd podľa a contrario náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky výnimočnosti situácie nebola náhrada trov konania priznaná ani žalovanému podľa a contrario.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.