Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/95/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. M., nar. X., bytom T., zast.: JUDr. M.,

advokátom so sídlom K., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so

sídlom Mierová č. 23, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. apríla

2009 č. k. –27, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 16. apríla 2009 č. k. –27 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č.: 380552008-1409 z 23.07.2008 žalovaný ako odvolací správny orgán

zamietol podľa o štátnej službe colníkov (ďalej na účely

tohto rozsudku len „“) odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním

2

napadnuté rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce R - 343/2008 - 5334 z 26.05.2008

vo veci prepustenia zo služobného pomeru.

Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalovaný porušil základné povinnosti

colníka stanovené v , , a tým konaním, že dňa

04.05.2008 na PCÚ Ubľa na stanovisku vstup na územie Slovenskej republiky nedôsledne,

povrchne a nedbalo vykonanou colnou kontrolou prepustil v osobnom motorovom vozidle

zn. Škoda Fabia 2.000 kusov cigariet rôznych značiek, ktoré boli uložené v taškách

na sedadlách alebo pod rohožami. Takto sa dopustil konania, ktoré je v rozpore v rozpore

s čl. 46 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce

systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla, ďalej v rozpore s čl. 4 ods. 13 a 14 Nariadenia

rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva a tiež v rozpore

s ust. o orgánoch štátnej správy v colníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Šetrením inšpekcie žalovaného bolo zistené, že dňa 04.05.2008 v čase o 04.07 hod.

asi 200 m od hraničného prechodu Ubľa bolo zastavené motorové vozidlo modrá Škoda

Fabia. Toto vozidlo od skončenia colnej kontroly a opustenia hraničného priechodu

až do momentu zastavenia colníkmi inšpekcie nikde nezastavilo a do vozidla nik nenastúpil.

Po zastavení vozidla colníkmi inšpekcie bolo 2 bolo jednoduchou vizuálnou kontrolou

zistené, že vo vozidle sa nachádza v taškách celkom 10 kartónov cigariet.

Zo zápisnice spísanej dňa 06.05.2008 so žalobcom žalovanému vyplýva, že potvrdil,

že počas svojej služby vykonal aj colnú kontrolu predmetného vozidla. Kontrolu uskutočnil

tým spôsobom, že po vykonaní pasovej kontroly pristúpil k vozidlu, od vodiča vypýtal

cestovné doklady, potom cestujúcich požiadal, aby vystúpili z vozidla, následne sa ich spýtal,

či dovážajú tovar, ktorý podlieha colnej kontrole pri vstupe na územie Slovenskej republiky.

Na to dostal odpoveď, že na územie Slovenskej republiky nedovážajú tovar, ktorý podlieha

colnej kontrole. Vodič vozidla otvoril batožinový priestor, ktorý žalobca vizuálne prezrel,

ďalej prezrel oblasť rezervného kolesá, kde sa nenachádzalo nič, čo by podliehalo colnej

kontrole. Následne žalobca pristúpil k zadným sedačkám zo strany interiéru vozidla, ktoré

si nechal vodičom nadvihnúť a pod sedačkami nezistil nezákonný dovoz tovaru. Ďalej prezrel

3

odkladaciu skrinku v palubnej doske, ktorá sa nachádza na strane spolujazdca. Potom

skontroloval priestor pod prednými sedadlami ako vodiča tak aj spolujazdca.

Keď bolo vozidlo vrátené inšpektormi späť na hraničný prechod, žalobca podľa zistení

žalovaného na požiadanie IGR opätovne vykonal colnú kontrolu v predmetnom vozidle.

Na otázku, aby uviedol, čo touto colnou kontrolou zistil, odpovedal, že colnou kontrolou

nezistil, aby sa vo vozidle nachádzali iné cigarety než tie, ktoré údajne našli príslušníci IGR

v tomto vozidle. Na ďalšiu otázku, ako si vysvetľuje skutočnosť, že príslušníci IGR po ňom

vykonanej colnej kontrole našli v predmetnom vozidle 2.000 kusov, žalobca v zápisnici

uviedol, že nevie si to vysvetliť.

V závere svojej výpovede v zápisnici žalobca uviedol, že „mu nie je známe, z akého

dôvodu príslušníci IGR potom, čo zastavili vozidlo vo vnútrozemí cca 500m od HP, kde už

nie je priamy výhľad, nepostupovali podľa daňových predpisov potom, čo zistili, že vo vozidle

sa prevážajú cigarety bez kontrolných známok Slovenskej republiky podľa daňových zákonov,

ale vozidlo vrátili na HP Ubľa a rozhodnutie o zaistení cigariet vyhotovil vedúci zmeny

na PCÚ Ubľa. Ďalej mu nie je známe, prečo neboli vypočutí cestujúci z predmetného vozidla

príslušníkmi IGR a z akého dôvodu príslušníci IGR usúdili, že cigarety boli dovezené

cez HP Ubľa. “.

Žalovaný potom v odôvodnení uviedol, že žalobca vykonal colnú kontrolu

v predmetnom vozidle povrchne a nedostatočným spôsobom, a nakoľko vozidlo od opustenia

HP Ubľa bolo na území Slovenskej republiky zastavené až na účely kontroly príslušníkmi

IGR a nakoľko nezákonne dovážané cigarety neboli žiadnym spôsobom ukryté, potom

na odhalenie týchto cigariet bolo potreba vykonať colnú kontrolu vozidla a batožín

cestujúcich riadnym spôsobom.

Na základe takto vyhodnoteného skutkového stavu žalovaný dospel k záveru, že žalobca

porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby v súlade s § 183

ods. 1 písm. d)

4

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Košiciach žalobu

z 02.10.2009.

Krajský súd ako súd prvého stupňa v súdnom konaní dospel k záveru, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom,

vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu majú požadované formálne i obsahové

náležitosti a sú dostatočne odôvodnené. Preto krajský súd podľa žalobu

zamietol.

Svoj rozsudok s aplikáciou § 222 ods. 1 a 2, § 227 ods. 1 a 4 ako aj § 183 ods. 1

písm. d) odôvodnil tým, že ak by žalobca pri colnej kontrole

motorového vozidla vykonal aj tie najzákladnejšie úkony, medzi ktoré patrí vizuálna kontrola

cestujúcich a interiéru vozidla, musel by nezákonný dovoz cigariet odhaliť. Preto sa súdu javí

ako logický záver správnych orgánov, že podľa spôsobu uloženia a množstva cigariet, ktoré

sa nachádzali v predmetnom motorovom vozidle, žalobca zanedbal svoje povinnosti vykonať

colnú kontrolu riadne ale naopak ju vykonal nedôsledne, povrchne a nedbalo.

V oblasti hodnotenia dôkazov správnym orgánom krajský súd vyslovil záver, že správne

orgány pri danej veci postupovali v súlade s ustanovením

Preto námietky žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj účelového,

jednostranného a neobjektívneho postupu žalovaného nie sú podľa krajského súdu

opodstatnené.

Rovnako krajský súd námietku žalobcu, že v danej veci sa malo postupovať analogicky

so , označil za nedôvodnú. Podľa krajského súdu

o štátnej službe colníkov je zákonom „lex specialis“ upravujúci ich osobitný vzťah k štátu.

Obsahom tohto vzťahu je aj vyššia miera zodpovednosti colníkov, tejto skutočnosti musia

zodpovedať aj vyššie možnosti postihu colníkov zo strany nadriadených štátnych orgánov.

5

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 17.06.2009 (č. l. 35) proti rozsudku prvostupňového

súdu žalobca požiadal, že ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky

na zmenu rozsudku, navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Predovšetkým s odkazom na ust. žalobca poukazoval na úlohu

správneho súdu, pri ktorej má preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu,

vrátane toho, či správnym orgánom bol presne a úplne zistený skutočný stav. Podľa žalobcu

sa krajský súd v rozpore s nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi

uvádzanými v žalobe.

Najmä kritizoval, že krajský súd sa nevysporiadal s tým, koľko colníkov inšpekcie

(IGR) žalovaného sa dňa 04.05.2008 na hraničnom prechode Ubľa nachádzalo, lebo

z kamerového systému na hraničnom prechode je zrejmé, že na mieste, ktoré označili colníci,

a na ktorom mal stáť Ing. Š. (jeden z inšpektorov), nestojí nikto. A práve tento inšpektor mal

vidieť predmetné vozidlo Škoda Fabia počas celej jeho jazdy od hraničného prechodu

po jeho zastavenie druhým inšpektorom.

Tiež sa podľa žalobcu správny orgán ani krajský súd nevysporiadali s výpoveďou

vodiča S., že cigarety kúpil za hraničným prechodom od neznámeho občana Ukrajiny.

Obdobne žalobca namietal, že sa krajský súd nevysporiadal ani s rozpornými údajmi

žalovaného o mieste, kde sa mali nájsť cigarety. V rozhodnutí ako aj v protokole sa uvádza,

že tovar, tzn. 10 kartónov cigariet, mal účastník ukrytý pod prednými sedačkami. Naopak

napadnutom rozhodnutí o prepustení sa pre zmenu uvádza, že cigarety mali byť uložené

v taškách na zadných sedadlách a v taškách, ktoré mali byť uložené za prednými sedadlami

vodiča a spolujazdca a v taškách pod rohožami.

Okrem toho, žiaden právny predpis neustanovuje, ako má colná kontrola prebiehať

a ako dlho má trvať, ani čo možno považovať za porušenie služobných povinností. Podľa

žalobcu teda preskúmavané rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného

6

skutkového stavu. Tento skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov, a preto došlo

aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.07.2009 vyplýva, že nesúhlasí s námietkami

žalobcu. Najmä námietka, že zo strany krajského súdu nebol preverovaný údaj, koľko

colníkov inšpekcie GR CR SR sa malo dňa 04. 05. 2008 na hraničnom prechode nachádzať,

je polopravdivá. Podľa žalovaného čas uvedený v programe TALON ako ukončenie colnej

kontroly nemusí vždy znamenať, že vozidlo ihneď opustilo colný priestor. Naopak účelom

zápisníc napísaných s Ing. Š. a Ing. Š. bolo bližšie spresniť skutočnosť, že predmetné vozidlo

po opustení HP Ubľa nikde nezastavilo a do vozidla nikto nenastúpil, ani nevystúpil.

Pri námietke žalobcu, že sa krajský súd nevysporiadal s výpoveďou vodiča S., žalovaný

upozornil na vyjadrenia vodiča predmetného vozidla, že cigarety nakúpil za hraničným

prechodom od neznámeho občana Ukrajiny a viezol ich pre vlastnú potrebu. Z výpovedi je

podľa žalovaného zrejmé, že cigarety boli dovezené na územie Slovenskej republiky cez HP

Ubľa dňa 04.05.2008. Tá skutočnosť, že vozidlo od prestupu štátnej hranice nikde nezastavilo

a do vozidla nikto nenastupoval, ani z vozidla nevystupoval, iba potvrdzuje podľa žalovaného

nezákonný dovoz cigariet. Navyše J. ako vodič vozidla ani následne neopravil svoju výpoveď,

o čom svedčí skutočnosť, že nepodal opravný prostriedok voči rozhodnutiu o colnom

priestupku a o prepadnutí cigariet.

K námietke žalobcu, že žiaden predpis neustanovuje, ako má colná kontrola prebiehať,

žalovaný poukázal na to, že v konaní bolo bez pochýb preukázané, že menovaný nevenoval

náležitú pozornosť colnej kontrole v predmetnom vozidle, nakoľko cigarety vo vozidle neboli

rafinovane ukryté a na ich odhalenie bolo potreba vykonať len najjednoduchšie úkony colnej

kontroly.

Záverom svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu s tým, že žalobca znáša svoje trovy.

IV.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Žalobca vo svojom odvolaní zdôrazňoval, že sa krajský súd na rozdiel od § 157 ods. 2

nevysporiadal so všetkými jeho argumentmi uvádzanými v žalobe. Žalobca najmä

poukazoval na nezistený počet pracovníkov inšpekcie GR CR SR na hraničnom prechode

dňa 04.05.2008, na neprítomnosť Ing. J. dňa 04.05.2008 na hraničnom prechode Ubľa,

nevysporiadanie sa krajského súdu s výpoveďou vodiča S. ako aj na rozporné údaje

žalovaného o mieste, kde sa mali nájsť cigarety.

8

Podľa súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Krajský súd pri odôvodňovaní svojich záverov, že žalobca nevykonal colnú kontrolu

riadne, vychádzal z podkladov (najmä úradný záznam z 05.05.2008, zápisnica o podaní

vysvetlenia žalobcom zo 04.05.2008, zápisnica zo 06.05.2008 a iné) vymenovaných v odseku

3 na str. 3 a ods. 1 na str. 5 odôvodnenia rozsudku krajského súdu.

Najvyšší súd otázku dodržiavania povinnosti riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok

odvíja od právnych záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva – najmä rozsudok

vo veci García Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, podľa ktorého čl. 6 ods. 1 Európskeho

Dohovoru o ochrane práv a slobôd však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď

na každý argument nespokojného účastníka; súd sa preto pri zamietnutí žaloby v zásade môže

obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia preskúmavaného orgánu štátu. Ak súd, ktorý

preskúmava napadnuté rozhodnutie, dospej k záveru, že toto rozhodnutie je podrobne

odôvodnené tak v časti týkajúcej sa skutkových zistení, ako aj v časti týkajúcej sa právneho

posúdenia veci, potom v zmysle tejto judikatúry nie je na škodu veci, ak súd uvedie,

že si osvojuje popis skutkových okolností, tak ako ich zistil a uviedol vo svojom rozhodnutí

správny orgán.

Uvedený postup odobruje aj , podľa ktorého „pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia.“ Základnou výnimkou z tohto prístupu je zásada úplnej apelácie

v správnom súdnictve podľa

Podľa platí, že ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní

9

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Z prejednávanej veci vyplýva, že však o žiadny zhora uvedených príkladov nejde, lebo

rozhodnutie o prepustení colníka zo služobného pomeru nie je ani právnou vecou

vyplývajúcou z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7

ods. 1) a ani nejde o uložení sankcie. Na tomto mieste Najvyšší súd poukazuje na správny

záver krajského súdu, že o štátnej službe colníkov nie je možné

porovnávať pri porušení pracovnej disciplíny s úpravou ostatných pracovníkov, ktorých

činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa . Krajský súd

ďalej správne zdôraznil, že vyššia miera zodpovednosti colníkov je teda odzrkadlená v zákone

a tomu misia aj zodpovedať vyššie možnosti postihu zo strany nadriadených orgánov (str. 6

odôvodnenia). Preto krajský súd nemal dôvod, aby pri preverovaní skutkového stavu

nevychádzal zo zistení správneho orgánu zachytených v jeho administratívnom spise.

Nebolo preto úlohou krajského súdu, aby prepisoval závery správnych orgánov

obsiahnuté v listinách, ktoré citoval (viď napríklad úradný záznam z 05.05.2008, zápisnica

o podaní vysvetlenia žalobcom zo 04.05.2008, zápisnica zo 06.05.2008 a iné).

Ak s prihliadnutím na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd dospel

k záveru, že správne orgány pri hodnotení vykonaného dokazovania v danej veci postupovali

v súlade s ustanovením a vykonané dôkazy hodnotili

z hľadiska ich závažnosti a zákonnosti, potom tento záver sa musel javiť krajskému súdu

ako logický, ktorý skutočne má podklad vo vykonanom dokazovaní.

Pre oblasť správneho práva neplatí trestná zásada „in dubio pro reo“, ale naopak tu platí

zásada materiálnej pravdy zakotvená najmä do ust.

a oficiality uvedená v odseku 2.

Podľa oprávnený orgán postupuje pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný

obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

10

Podľa oprávnený orgán pri posudzovaní veci

objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia

v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Pri preverovaní postupu prvostupňového colného orgánu však Najvyšší súd nedospel

k záveru, že by tieto zásady boli porušené, ale naopak sa žalovaný nimi dôsledne riadil. Preto

Najvyšší súd iba skratkovito upozorňuje na str. 5 a nasl. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného, kde sa žalovaný dostatočným spôsobom zaoberal námietkami

žalobcu týkajúcimi sa najmä nezisteného počtu pracovníkov inšpekcie GR CR SR

na hraničnom prechode dňa 04.05.2008, neprítomnosti Ing. J. dňa 04.05.2008 na hraničnom

prechode Ubľa (logické vysvetlenie žalovaného o vzniku pisárskej chyby ako aj

o neodôvodnenosti časového údaju 12 minút spolu s vyhlásením Ing. Š. z 22.05.2008),

výpovede vodiča Juraja S. (zápisnica z 22.05.2008 objasňuje formuláciu „Cigarety som kúpil

za hraničným priechodom od neznámeho občana Ukrajiny“ v tom, duchu, že boli kúpené na

ukrajinskom území) ako aj na rozporné údaje žalovaného o mieste, kde sa mali vo vozidle

nájsť cigarety (irelevantnosť týchto údajov na prepustenie colníka).

Naopak za tejto situácie Najvyšší súd poukazuje na procesné oprávnenie účastníka

zakotvené v ust.

Podľa je účastník konania oprávnený navrhovať

na podporu svojich tvrdení dôkazy.

Ak žalobca svoje právo v zmysle cit. ustanovenia

nevyužil celkom, resp. primerane, nemôže z toho viniť krajský súd a požadovať od neho,

aby vykonal dokazovanie, zistil, resp. za tohto stavu inak hodnotil skutočnosti zistené

žalovaným na základe oficiality. Iba od žalobcu sa očakávalo, že bude produkovať dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, že na hraničnom prechode bol dňa 04.05.2008 nezistený počet

pracovníkov inšpekcie GR CR SR vrátane neprítomnosti Ing. J. dňa 04.05.2008, resp. na

preukázateľné skutočnosti nasvedčujúce, že výpoveď vodiča S. svedčí v prospech žalobcu.

Týmto spôsobom však žalobca svoje právo nevyužil a preto krajský súd dôvodne konštatoval,

že správne orgány pri hodnotení vykonaného dokazovania v danej veci postupovali v súlade

so (str. 6 odôvodnenia rozsudku).

11

Námietku žalobcu, že žiaden právny predpis neustanovuje, ako má colná kontrola

prebiehať a ako dlho má trvať, ani čo možno považovať za porušenie služobných povinností,

Najvyšší súd vyhodnotil ako irelevantnú. Je celkom samozrejmé, že výkon kontrolných

činností a samotný priebeh colnej kontroly je determinovaný osobitosťami situácie, počas

ktorej sa colná kontrola vykonáva, a preto je celkom nelogické očakávanie žalobcu, že by štát

upravil detailne presný postup pri colnej kontrole, ale naopak postup sa pri colnej kontrole

odvíja v závislosti od dosiahnutia sledovaného cieľa s využitím osvedčených metodík

a praktík na preverenie skutočností, ktoré môžu odhaliť porušovanie colných predpisov.

Na základe uvedených záverov Najvyšší súd vyhodnotil námietky žalobcu

ako nedôvodné.

Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom ďalej uvádza, že napadnuté

rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia. Uvedené

rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré

je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava podmienok na prepustenie

colníka zo služobného pomeru je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo

potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov

nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 22. júna 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová