Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/16/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobkyne: I. G., S., P.B., zastúpenej JUDr. E. K., advokátom so sídlomK.,

proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 7. mája 2009 č.

I/226/6478-51018/2009/990618-r a č. I/226/6477-51017/2009/990618-r, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -50 z 13. júla 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -50 zo dňa 13. júla 2010 m e n í tak, že rozhodnutia žalovaného

č. I/226/6478-51018/2009/990618-r a č. I/226/6477-51017/2009/990618-r zo dňa 7. mája

2009 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 198 eur do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala

preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného označených v záhlaví tohto rozhodnutia,

ktorými odvolania zamietol a potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Považská Bystrica -

dodatočné platobné výmery číslo 670/230/2532/09/Zed zo dňa 30.1.2009 a číslo

/Zed zo dňa 29.1.2009. Uvedenými rozhodnutiami správca dane rozhodol

o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 vo výške

35 255,26 eur a august 2007 vo výške 27 270,23 eur, z dôvodu nesplnenia podmienky

nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zák.

č. o dani z pridanej hodnoty tým, že nebolo nepreukázané uskutočnenie

zdaniteľného plnenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konania, ktoré im predchádzali.

Posúdil, či daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady a

rozhodli v súlade so zákonom vo veci uplatneného nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia august a november 2007 z faktúr č. 0700052 a č. 0700055

vystavených spoločnosťou E. P. s.r.o. (neskôr B. s.r.o. B.B.) . Pri rozhodovaní vychádzal

z ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a z výsledkov

vykonaného dokazovania správcu dane, ktorý posudzoval opodstatnenosť uplatnených

nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane preveril uskutočnenie

zdaniteľných obchodov medzi žalobkyňou a spoločnosťouE. P. s.r.o., vypočul E. J. ako

svedka konateľa uvedenej obchodnej spoločnosti (dodávateľa) a prostredníctvom

dožiadaného Daňového úradu Banská Bystrica I zistil, že E. P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B.

s.r.o. B.B.) podala posledné daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za

II. štvrťrok 2007. Za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťrok 2007 daňové priznanie na daň

z pridanej hodnoty nepodala a daň ani nezaplatila. Správca dane dospel tak k záveru, že

žalobkyňa nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, pretože nepredložila kompletné účtovníctvo za

kontrolované obdobie, vo faktúre č. 0700052 je len odvolanie na kúpnu zmluvu, ktorá nebola

správcovi dane predložená. Žalobkyňa nepredložila doklady o preprave E. napriek tomu, že

dodávateľ tvrdil, že prepravu si odberateľka žalobkyňa zabezpečovala sama. Na základe

vykonaného dokazovania krajský súd konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že zdaniteľné

plnenie – dodávky komponentov E. EB 200 I. a III. etapa – uskutočnila spoločnosť E. P. s.r.o.

3

tak, ako boli fakturované faktúrami č. 0700052 a

č. 0700055, z ktorých si uplatnila nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Z uvedených

dôvodov podľa názoru krajského súdu nesplnila zákonné podmienky na odpočet dane

z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH. O náhrade trov konania

krajský súd rozhodol podľa a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania

nepriznal.

Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu namietala porušenie jej základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a základného

práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa , pretože predmetným

rozsudkom sa priznala zjavne neprimeraná ochrana niekomu, komu v skutočnosti neprináleží

a pri právnej aplikácii noriem procesného práva by mu nemohla byť nikdy priznaná. Zhodne

so žalobou podrobne poukázala na konanie, ktoré prebiehalo u správcu dane, kde bola

nesprávne interpretovaná svedecká výpoveď E. J., ktorý presne konkretizoval predmet

dodávky a jej jednotlivé komponenty, ale nevedel si spomenúť, že za dodávku zariadení

prevzal čiastočnú úhradu vo výške 2 930 000 Sk. Vytýkal tak správcovi dane, žalovanému aj

súdu, že sa nepozastavili nad tým, že uvedená „nevedomosť“ svedka môže byť účelová,

pretože 21.8.2007 po vyhotovení poslednej faktúry č. 0700060 zo 17.8.2007 za dodávku

zariadenia došlo k zmene konateľa spoločnosti a k zmene sídla spoločnosti. Žalobkyňa

dodatočne súdu predložila kópie príjmových pokladničných dokladov na sumu 1 030 000 Sk

(doklad z 28.6.2007) a na sumu 1 900 000 Sk (doklad z 29.6.2007). Napriek tomu krajský

súd v rozsudku uviedol, že žalobkyňa v súdnom konaní nepredložila žiaden hodnoverný

dôkaz o čiastočnej úhrade. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil

osobu dodávateľa. Pochybnosti o osobe dodávateľa by boli dôvodné a logické, keď by E.

J.poprel dodávku tovaru. Žalobkyňa zdôraznila, že svedok E. J.potvrdil dodávku tovaru

spoločnosťou E. P. s.r.o., presne uviedol, čo bolo predmetom dodávky, potvrdil vystavenie

faktúr a podpísanie odovzdávajúcich a preberacích protokolov, potvrdil montáž zariadení

a uviedol spôsob dopravy. Dodatočne bola predložená kópia faktúry na sumu 45 000 Sk za

nakládku tovaru od A. R. č. 4/2007 a príjmový pokladničný doklad, ktoré neboli v evidencii

pre DPH, pretože A. R. nebol platiteľom PDH. Niet preto dôvodu, aby žalobkyňa predstierala

nákup veľmi špecifického, nezameniteľného a drahého tovaru u fakturačného dodávateľa

a v skutočnosti by tento tovar obstarala u iného dodávateľa a zaplatila mu za dodávku.

V ďalšom podrobne poukázala na samotný priebeh daňovej kontroly, zápisnice, úradný

záznam zo 17.5.2009 a protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly z 21.10.2008

4

z obsahu ktorého sa prvý krát dozvedela o pochybnostiach správcu dane o hodnovernosti

predložených dokladov. Prvýkrát sa o pochybnostiach dozvedela až z protokolu o kontrole.

Voľba druhu dôkazného prostriedku pritom závisí od otázky, ktorú je treba objasniť.

Objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemožno podsunúť pod

dôkaznú povinnosť daňového subjektu ( ). Od toho nemožno

totiž očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a apriori ani to, že odhadne,

čo treba ako dôkaz predložiť, aby odstránil pochybnosti správcu dane o hodnovernosti

dokladu. Podľa názoru žalobkyne je z obsahu spisu správcu dane zrejmé, že nevykonával

dokazovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia rozhodujúcich skutočností, ale výlučne za

účelom potvrdenia prijatej vyšetrovacej verzie, ktorej výsledkom mal byť dodatočný predpis

dane 3 mil. Sk. Právny zástupca žalobkyne v súlade s ust. si uplatnil náhradu trov

konania spolu v sume 2 891,34 eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu trval na zákonnosti rozhodnutí

č. I/226/6477-51017/2009/990618-r a č. I/226/6478-51018/2009/990618-r zo dňa 7.5.2009,

ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery vydané správcom dane za zdaňovacie obdobie

august 2007 a november 2007 z dôvodov uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach.

Zdôraznil, že žalobkyňa počas daňovej kontroly ani v daňovom konaní nepredložila všetky

dôkazy, ktorými bola povinná disponovať, ak by k zdaniteľnému obchodu došlo. S poukazom

na ust. uviedol, že žalobkyňa počas daňovej kontroly,

vyrubovacieho konania a odvolacieho konania mala dostatok času a priestoru, aby preukázala,

že reálne došlo k zdaniteľnému obchodu tým dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre.

V súvislosti s predmetom daňovej kontroly poukázal na iné odvolacie konanie týkajúce sa

zdaňovacieho obdobia január 2009, kde žalobkyňa namietala, že k dodaniu E. vôbec nedošlo

a poukázala na fyzickú neexistenciu E.. Dňa 14.8.2009 žalobkyňa doručila správcovi dane

vyjadrenie prostredníctvom splnomocneného zástupcu, v ktorom uviedla, že podpísala kúpnu

zmluvu aj preberací protokol, predmet kúpy jej však nebol dodaný, a to napriek jej podpisu na

protokole. V tomto vyjadrení žalobkyňa tvrdí, že predmetný obchod nikdy nerealizovala

a nestala sa vlastníkom E. EB 960, predmet zmluvy jej predávajúci nedodal, na základe čoho

od zmluvy odstúpila. Jedná sa o zariadenie značných rozmerov a váhy, ktoré by muselo byť

prepravované prostredníctvom dopravcu, o čom by museli existovať ďalšie doklady.

Spoločnosti E., s.r.o.B. vystavila žalobkyňa len jednu faktúru č. 252008 zo dňa 25.5.2008 na

sumu 18 849 600 Sk so splatnosťou dňa 8.6.2008. Uvedená faktúra bola zo strany žalobkyne

vystavená predčasne, teda v čase, kedy ešte k dodaniu tovaru na základe kúpnej zmluvy

5

nedošlo. Predmetná faktúra bola dňa 2.1.2009 stornovaná. I. G. uviedla, že s konateľom

spoločnosti E. s.r.o. M. V. v tom čase udržiavala bližší vzťah a on bol tou osobou, ktorá

dojednávala celý obchod s M. E. s.r.o., on žiadal od nej vystavenie faktúry. Odvolaním

napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (podľa ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia ústneho

pojednávania ( ) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je

dôvodné. Vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne

JUDr. E.K., advokát.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Predmetom preskúmavacieho konania súdom boli dve rozhodnutia žalovaného zo

7. mája 2009 č. I/226/6478-51018/2009/990618-r a č. I/226/6477-51017/2009/990618-r ,

ktorými bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za august 2007 a za november 2007 na

tom základe, že správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr

vystavených spoločnosťou E. P. s.r.o. (od 21.8.2008 B. s.r.o., H.). Z pripojeného

administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že správca dane v rovnaký čas, t.j. 29.1.

a 30.1.2009 vydal tri rozhodnutia – dodatočné platobné výmery, ktorými žalobkyni vyrubil

rozdiel dane z pridanej hodnoty za už vyššie uvedené mesiace august a november 2009 a za

december 2009. Zákonnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie

december 2007 vo výške 34 056,96 eur bolo na základe žaloby žalobkyne predmetom

posúdenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. .

Zhodne s názorom odvolacieho súdu vysloveného v rozhodnutí z konania sp. zn.

aj v danom prípade musel odvolací súd konštatovať, že sa v konaní o posúdenie

zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za

6

mesiace november 2009 a august 2009, vyskytla zásadná otázka, a to posúdenia a rozloženia

dôkazného bremena medzi daňovým subjektom ako platiteľom DPH a správcom dane za

situácie, ak prijaté plnenie materiálne existovalo, ale zo strany správcu dane vznikli

pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď v rámci miestneho zisťovania nevie

preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a reálne dodal žalobkyni. Najvyšší súd

poukazuje na bod 8 a 11 rozsudku , že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať,

aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov

u iných subjektov pred dodaním tovaru. V danom prípade nebola spochybnená materiálna

existencia tovaru. Žalobca disponuje odovzdávacím a preberacím protokolom. Všeobecné

dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 29 ods. 8 zákona o správe daní je

v danom prípade modifikované právom Európskej únie. Správca dane a žalovaný v danom

prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska

práva Európskej únie. Preto správca dane a neskôr aj žalovaný pochybil, keď dôkazné

bremeno vyplývajúce z o správe daní a poplatkov výslovne

ponechal na daňový subjekt.

Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach O. Ltd (C-354/03), F. E. Ltd C-353/03)

a B. H. S. Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb

povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa

podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby

o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.

V rozhodnutí vo veci K. (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu

k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani,

ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení,

ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie

nároku na odpočet dane odopreté.

Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho

dvora, z ktorých má vychádzať pri svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval

odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp.

na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či sa dodávateľ tovaru E. P. s.r.o. (od

22. augusta 2007 B. s.r.o. B.B.) dopustil podvodného konania, alebo nie. Až po doplnení

dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania

7

vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol

vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je

dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť

daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere,

ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu vyhovel

a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne podľa a a

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom

vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí podľa .

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v spojení s

ods. 1 . Podľa výsledku odvolacieho konania súd priznal žalobcovi náhradu trov konania

spolu v sume 198 eur. Tá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za 2 žaloby po á 66 eur

(na Krajskom súde v Trenčíne vedené pod sp. zn. a , po spojení vecí

) a za odvolanie proti rozsudku krajského súdu 66 eur. Ďalšiu, právnym

zástupcom žalobcu uplatnenú náhradu trov právneho zastupovania s poukazom na ust. § 150

ods. 1 odvolací súd nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl odvolací súd

v tom, že právny zástupca JUDr. E.K. zastupoval žalobkyňu aj v konaniach pred správcom

dane súčasne ako advokát a daňový poradca, ktorému boli rozhodnutia Európskeho súdneho

dvora, na ktoré poukázal v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a neskôr aj v predmetnom konaní odvolacieho súdu, známe. Odvolací súd bol preto toho

právneho názoru, že v rámci účinného právneho zastúpenia žalobkyne pred správnym

orgánom a prvostupňovým súdom sa žalobkyňa už mohla dovolávať aplikácie predmetných

rozsudkov. Poukázaním na rozsudky ESD došlo k potrebe, aby v ďalšom konaní bol skutkový

stav konštitutívne doplnený o prvky aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EU, ktoré spravidla

zmierňujú tvrdosť aplikácie normatívnych právnych aktov v prospech daňových subjektov.

To, či rozsudky bude možné aplikovať, sa však preukáže až v ďalšom daňovom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. novembra 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

8

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková